Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/187/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL s.r.o., Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanému: O. G., N. H. D. C. XXX, Z. D. S., zast. advokátom JUDr. Milošom Taragelom, Advokátska kancelária Spišská Nová Ves, Starosaská 11, o 680,89 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -40 z 13.1.2014 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie v napadnutej časti tak, že zaväzuje žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania v sume 142,22 €, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi žalovaného JUDr. Milošovi Taragelovi do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Zaväzuje žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 40,51 €, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi žalovaného JUDr. Milošovi Taragelovi do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením konanie o žalobe zastavil, zastavil konanie o protižalobe, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku žalobcovi vo výške 26,30 € prostredníctvom Daňového úradu Trnava v lehote 30. dní od doručenia právoplatného rozhodnutia.

Vychádzajúc z ,, , keďže žalobca prípisom z 23.12.2013 zobral žalobu v celom rozsahu späť a pred začatím pojednávania dňa 13.1.2014 žalovaný zobral svoju protižalobu v celom rozsahu späť, konanie o žalobe a protižalobe zastavil.

O vrátení časti súdneho poplatku rozhodol v súlade s ,, o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov po krátení o 6,70 €, keďže žaloba bola vzatá späť pred začatím pojednávania.

O trovách konania rozhodol podľa vychádzajúc zo záveru, že predpokladom rozhodnutia o povinnosti účastníka nahradiť trovy konania pri zastavení konania podľa tohto ustanovenia je, že žaloba (protižaloba), ktorá bola podaná dôvodne, bola vzatá späť pre správanie účastníka. Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne, nestačí, aby bola žaloba (protižaloba) vzatá späť pre správanie účastníka, ale musí byť zároveň podaná dôvodne. Tým, že žalobca vzal späť návrh a žalovaný protinávrh späť ešte nie je preukázané, že návrh a protinávrh bol podaný dôvodne. K záveru, či žaloba alebo protižaloba bola podaná dôvodne, by v danom prípade bolo možné dôjsť až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu prvého stupňa by bol nesprávny záver, ak by uložil ktorémukoľvek z účastníkov povinnosť platiť trovy konania.

Uznesenie vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 155,50 € za dva úkony právnej služby po 56,98 €, paušálnu náhradu 2 x 8,04 € a DPH v sume 25,92 €. Alternatívne navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažoval za správne z dôvodu, že i keď správne súd prvého stupňa posúdil zastavenie konania v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania podľa , avšak obsah tohto zákonného ustanovenia interpretoval nesprávne a nesprávne ho aj aplikoval.

Poukazoval na súdnu prax, podľa ktorej ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, t.j., že sa návrh nevzal späť v dôsledku správania žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania. Mal za to, že kompenzačná námietka ním vznesená na tomto postupe nemôže nič zmeniť. Zdôraznil, že jeho vzájomný návrh mal súd posúdiť ako kompenzačnú námietku podľa , keďže nenavrhoval, aby mu bolo prisúdené viac ako žiadal žalobca vo svojej žalobe. K otázke kritéria procesného zavinenia poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. a sp.zn. . Poukazoval na to, že späťvzatie žaloby bolo jednoznačne odôvodnené jeho účinnou obranou, pričom tento procesný výsledok v spore ignoroval a napriek tomu, že žalobca sa uplatneného nároku nedomohol, odňal mu právo na náhradu trov konania, ktoré mu priznáva, pritom je spotrebiteľom, ktorý sa v konaní musel kvalifikovane brániť proti nedôvodnému nároku žalobcu.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Poukazoval na to, že vzal svoj návrh na vydanie platobného rozkazu späť podaním z 18.12.2013 a súčasne vyjadril nesúhlas s výškou uplatnených trov právneho zastúpenia. Zároveň poslal aj vyjadrenie k uplatnenej protižalobe žalovaného. Opätovne poukazoval na to, že aj keby odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa zmenil by jeho rozhodnutie, žalovaným vypočítané trovy prvostupňového konania sú nesprávne, pretože hodnota pohľadávky v danom prípade je 551,01 €, preto hodnota 1 úkonu je 43,82 €, k tomu je pripočítaný paušál 9,37 € s DPH, čo je spolu 106,39 €. V súvislosti s vzájomnou žalobou žalovaného poukazoval na komentár k , o neprípustnosti vzájomnej žaloby, pokiaľ tento vzájomný návrh je k prejednávanému predmetu konania vo vzťahu prejudiciality. Poukazujúc na uznesenie NS SR sp.zn. mal za to, že zo vzájomnej žaloby žalovaného vo výške 66,25 €, je zrejmé s ohľadom na jeho následné späťvzatie, že z procesného hľadiska bolo zastavenie konania v tejto časti zavinené žalovaným. Žalovanému ako účastníkovi, ktorý mal čiastočný úspech vo veci, by mal teda súd priznať podľa právo na pomernú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, zároveň uviedol, ako by mal byť vypočítaný pomer úspešnosti. Preto správne mali byť účelne vynaložené trovy žalovaného vyčíslené vo výške 106,39 € a vzhľadom na späťvzatie vzájomnej žaloby, mala mu byť priznaná ich náhrada len v časti 80,96 €.

Odvolací súd prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania ( ) a uznesenie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania účastníkov podľa zmenil, pretože neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované zákonné ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť náklady konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie možno posudzovať iba z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože vtedy by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto, pokiaľ vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že (pokiaľ nejde o prípad § 146 ods. 2 veta druhá), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Osobitne je

upravený prípad, ak pre správanie sa žalovaného bol vzatý návrh späť, hoci bol podaný dôvodne. V tom prípade je povinný nahradiť náklady žalovaný.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že použitie ust. veta prvá prichádza do úvahy, ak nie sú splnené podmienky pre použitie ust. vety druhej .

V danom prípade k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného, preto na daný prípad nemožno aplikovať ust. veta druhá , ako to urobil súd prvého stupňa. Prichádza do úvahy iba použitie ust. veta prvá , to znamená, že v danom prípade žalobca zobral žalobu späť, preto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a je povinný uhradiť trovy konania žalovanému.

Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že v danom prípade žalovaný za konania sa uplatnil svoje práva proti žalobcovi vzájomným návrhom, lebo postup podľa nie je možný tam, kde vzájomným návrhom bola uplatnená kompenzačná pohľadávka na započítanie, pretože súd sa musí v každom prípade protipohľadávkou namietnutou na započítanie, aby mohol rozhodnúť, či žalobou uplatnená pohľadávka v dôsledku započítania celkom alebo sčasti nezanikla. Za takýchto okolností pochybil súd prvého stupňa, pokiaľ žalovaného obranu posúdil ako vzájomný návrh, keďže ako už bolo vyššie uvedené, bolo potrebné tento jeho úkonu považovať za obranu.

Keďže v danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, k späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu správania sa žalovaného, pri rozhodovaní o trovách konania bolo potrebné vychádzať z ust. veta prvá a otázku zavinenia posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Žalobca tým, že zobral žalobu späť, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto sú v danom prípade splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému v súlade s veta prvá .

Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutej časti t.j. vo výroku o trovách konania a priznal žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odporu) po 51,45 € ( vyhl.č. ), paušálna náhrada 2 x 7,81 € ( cit. vyhl.č. ) a DPH vo výške 20 %, odmeny a hotových výdavkov ( cit.vyhl.) vo výške 23, €, čo spolu predstavuje čiastku 142, €.

Pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby odvolací súd vychádzal z toho, že predmetom konania pri začatí právnej služby bol žalobcom nárok na zaplatenie istiny vo výške 551,01 € a úrok z omeškania, vyčíslený ku dňu podania žaloby vo výške 129,80 €, takže predmetom konania bola žaloba o zaplatenie 680,89 €.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v danom prípade žalovaný, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - podanie odvolania vo výške 25,72 € ( vyhl.č. ), paušálna náhrada 8,04 € ( cit.vyhl.) a DPH 6, € ( cit. vyhl.), čo je spolu 40, €.

O povinnosti žalobcu trovy konania advokátovi žalovaného bolo rozhodnuté v súlade s

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.