Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Er-1772-2007.pdf
PDF · 70.36 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-48Er/1772/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: CHANON SLOVAKIA spol. s.r.o., so sídlom Južná trieda 93, 040 01 Košice, IČO: 36 209 708, o vymoženie 1.184,48 Eur s príslušenstvom a trov vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., so sídlom Južná trieda 93, 040 01 Košice, takto
rozhodol:
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II uznesením č. k. 48Er/1772/2007-17 zo dňa 09.05.2008 exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len Exekučný poriadok) právoplatne zastavil. Súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 66,59 Eur, na ich úhradu zaviazal oprávneného. Uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2008.
2. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie podal oprávnený dňa 28.05.2008 odvolanie.
3. Súdny exekútor vydal dňa 03.06.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie podľa zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) účinného od 01.01.2020 pretože podľa § 2 ods. 1 písm. a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa ods. 2. Tunajší súd na námietku oprávneného uznesením č. k. 48Er/1772/2007- 37 zo dňa 22.04.2022 zrušil upovedomenie o zastavení starej exekúcie, nakoľko exekúcia už bola zastavená podľa ust § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 48Er/1772/2007-17 zo dňa 09.05.2008.
4. Podľa ust. § 374 ods. 4 OSP platného v čase podania odvolania, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
5. Podľa ust. § 470 ods. 2, veta prvá z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP“) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Podľa ust. § 243h ods. 1, veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len “EP“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Dňa 28.05.2008 podal oprávnený odvolanie voči uzneseniu č. k. 48Er/1772/2007-17 zo dňa 09.05.2008 v časti výroku o trovách exekúcie. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a po podaní odvolania malo za následok v zmysle ust. § 374 ods. 4 OSP zrušenie uznesenia, v časti výroku o trovách exekúcie.
8. Dňa 03.06.2008 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Košice II 48Er/1772/2007-17 zo dňa 09.05.2008, ktorým exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku právoplatne zastavil. Dňa 17.10.2007 doručil súdny exekútor súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 67,22 Eur.
9. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
13. Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného, t.j. také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie, alebo v exekúcii zistená a preukázaná úplná nemajetnosť povinného, v dôsledku ktorej by z jeho majetku nebolo možné uhradiť ani trovy exekúcie.
14. Exekučný poriadok počíta s možnosťou zaviazania oprávneného na úhradu trov exekúcie iba v troch taxatívne vymedzených dôvodoch, a to keď zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, ak je exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného a v prípade ak je na povinného vyhlásený konkurz. V danom prípade neprichádza do úvahy ani jeden z vyššie vymedzených dôvodov na to, aby súd oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie. Podľa názoru exekučného súdu oprávnený nemohol v čase začatia exekučného konania ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný zanikne výmazom z obchodného registra ex offo. V čase začatia exekučného konania nemohol mať oprávnený vedomosť o tom, že pomery povinného sa zmenia takým spôsobom, že v konečnom dôsledku bude nutné exekúciu zastaviť. Preto mu súd povinnosť nahradiť trovy exekúcie neuložil. V takomto prípade by trovy exekúcie v zmysle ust. § 197 Exekučného poriadku znášal povinný, čo neprichádza do úvahy, nakoľko zanikol, a teda súd nemôže zaviazať neexistujúci subjekt na určitú povinnosť.
15. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 67,22 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa §14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vo výške 19,92 Eur, ďalej z odmeny podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b), / v spojení s ust. § 15 ods. 1/ vyhlášky vo výške 23,24 Eur, z hotových výdavkov vo výške 15,24 Eur, pričom odmenu a náhrady si zvýšil o daň z pridanej hodnoty vo výške 19%, t.j. o 8,83 Eur.
16. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, a to z dôvodu, že povinný, ktorý má spravidla povinnosť platiť vzniknuté trovy exekúcie bol vymazaný z obchodného registra, a teda ako subjekt práva neexistuje a u oprávneného nie sú splnené predpoklady pre použitie § 203 Exekučného poriadku, ktorý presne stanovuje podmienky, za splnenia ktorých možno uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Oprávnený nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a zároveň exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že by majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie. Dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nie je v predmetnom prípade daný, keďže z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný bol zrušený z dôvodu podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku).