Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/303/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom na Pajštúnskej č. 5, v Bratislave, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom na Pajštúnskej č. 5 v Bratislave, proti žalovanému: M.U. Č., K. Z. C. U. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom na ul. Ľuda Zúbka č. 2 v Bratislave-Dúbravke, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom v Stropkove, na Nám. SNP č. 7, v konaní o zaplatenie 3.834,33 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. -80 zo dňa 8.1.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Z a v ä z u j e žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania v sume 89,84 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku advokátovi vedľajšieho účastníka.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil premlčaním nároku. Vychádzal z toho, že podľa právny úkon sa musí robiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Skúmanie týchto atribútov smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, keď bol úkon urobený. Dôkaz o neslobode vôle žalovaného je to, že dohoda o uznaní záväzku nebola jeho vlastným úkonom, vykonaným na základe vlastného rozhodnutia a presvedčenia, ale že s týmto „nápadom“ prišiel samotný žalobca, keď vopred pripravené tlačivo so sofistikovane vsunutým textom o vedomosti žalovaného o premlčaní dlhu, mu už dal iba podpísať. Je to dôkaz o tom, že v záujme dosiahnutia vymožiteľnosti pohľadávky bol samotný adresát „uznania dlhu“, t.j. žalobca, ktorý si nepriamo od žalovaného podpis na vopred pripravenom tlačive dohody vynútil, lebo o premlčaní vedel iba žalobca. Takto získaným podpisom na dohode zo dňa 18.10.2010 boli naplnené zákonné znaky neslobody vôle žalovaného ( ), ktorého prejav v podobe jeho podpisu bol dosiahnutý použitím nekalej obchodnej praktiky, a preto je neplatná. Súd konštatoval, že je pravdou, že je možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný. Z hľadiska zákonom požadovaných predpokladov pre platnosť jednostranného právneho úkonu uznania premlčaného dlhu podľa je vyhlásenie dlžníka o tom, že vie, že dlh je

premlčaný. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku v časti uznania premlčaného dlhu, nevypracoval žalovaný, ten o premlčaní nevedel, a termínu „premlčanie“ ani nerozumel. V súlade s vyjadrením vedľajšieho účastníka tiež zdôraznil súd prvého stupňa, že žalobca nadobudol danú pohľadávku už v roku 2005, teda 1 rok po uzavretí úverovej zmluvy, a teda v čase, keď premlčaná nebola. Z konania žalobcu sa dá usúdiť, že s podaním žaloby vyčkával za účelom dosiahnutia výnosov titulom dlhodobo plynutých úrokov z omeškania, čo si zabezpečil práve vyššie popísaným zákonu odporujúcim spôsobom. Z uvedených dôvodov súd dohodu zo dňa 18.10.2010 posúdil ako neplatnú pre rozpor zo zákona a ako nekalú praktiku, a preto je námietka premlčania vznesená v tomto konaní dôvodná. Vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že vedľajší účastník nie je legitimovaný na dispozičné úkony, súd uviedol, že medzi takéto úkony patrí späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania medzi takéto dispozičné úkony nepatrí. Akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkonom s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka - odporcu a rovnaké právo má podľa aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane, citoval z rozhodnutia NS ČR č. . K takému istému záveru došiel aj NS SR v konaní . V tomto konaní sa žalovaný k námietke premlčania, vznesenej vedľajším účastníkom, pripojil, čo znamená, že úkon vedľajšieho účastníka záujmom žalovaného hlavného účastníka neodporoval, naopak splnil účel, ktorým tento do konania na strane žalovaného vstúpil. Na základe týchto skutočností súd žalobu zamietol.

Keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný trovy nežiadal, hoci bol úspešný súd podľa priznal náhradu trov konania len vedľajšiemu účastníkovi, ktorý si uplatnil náhradu pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. Trovy pozostávali zo 4 úkonov a ku každému úkonu zo 4 paušálov, čo spolu predstavovalo: 594,84 €, k čomu súd pripočítal 20 % DPH z tejto sumy, takže celkové trovy vyčíslil na sumu 713,81 € vychádzajúc z vyhl. č. .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Citujúc znenie § 110 ods.1 a § 558 O.z. uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku z 1.3.2010 je neplatná, že jej uzavretie považuje súd za neprijateľnú podmienku. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti potrebné pre uznanie dlhu zo strany dlžníka, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania a, že premlčacia doba sa predĺžila na 10 rokov, odo dňa, keď k uznaniu došlo a zároveň poukázal na čl. 3 Dohody (jeho znenie citoval). Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní uplatnil námietku premlčania, tzn., že si musel byť vedomá účinkov uplatnenia námietky premlčania a zároveň, že bol aj oboznámený s inštitútom premlčania, že inak by námietku premlčania nevzniesol. O inštitúte premlčania nemohol byť poučený ani zo strany súdu, keďže nejde o úkon procesný, ale o úkon hmotného práva. Vychádzajúc z , , , , (ich znenie citoval) uviedol, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. V danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva, lebo nevidí význam v právnom zast. vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou Združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, že spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zast. vedľajším účastníkom. Právne zastúpiť sa mohol dať sám účastník konania, teda žalovaný.

Účasť VÚ v konaní bola nadbytočná a jeho právne zast. nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Ak Združenie sa rozhodne využívať na zast. v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstúpilo), že musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov, že v opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len vo vstupe do konania spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny, čo ustálil aj Krajský súd (KS) v Bratislave vo svojom rozhodnutí , v ktorom potvrdil rozhodnutie súdu (jeho znenie citoval). Ďalej uviedol, že taktiež nie je zrejmé, na základe koho iniciatívy vstúpil vedľajší účastník do konania, ako sa dostal k informáciám o predmetnom konaní, čo je nevyhnutné pre posúdenie nároku vedľajšieho účastníka na trovy právneho zast. za úkon právnej služby prevzatie veci a príprava zast., teda či nahliadal do súdneho spisu, oboznámil sa s daným prípadom a pod. Napokon uviedol, že

konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zast. dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania (a to nielen samotným právnym zast., ale taktiež priznaním trov konania za úkony právnej služby, ktoré predstavujú len umelé navyšovanie trov konania a nákladov spojených s konaním), k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zast., že na túto skutočnosť by mal súd prihliadnuť a reflektovať použitím Navrhol napadnutý výrok rozhodnutia preskúmať a podľa rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať a jemu priznať trovy konania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 178,68 €. Vo veci samej poukázal na viaceré rozsudky krajských súdov, z ktorých vyplýva, že vyhotovením dohody žalobcom v takej podobe, kedy uznanie záväzku neobsahuje súčasne vyhlásenie dlžníka, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, ma ten dôsledok, že takýto právny úkon je neplatný pre obchádzanie zákona. Vyhlásenie o tom, že osoby uvedené v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku majú vedomosť o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch je len text, ktorý bol dopredu žalobcom pripravený v podobe formulára vytlačeným drobným písmom podsunutým žalovanému na podpis, ktorého obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva a stráca sa v ďalšom texte dohody a umožňuje to, že si ho bežný spotrebiteľ nemusí všimnúť. Prehliadne a neprečíta si ho a pokiaľ by k tomu aj došlo, ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ, pokiaľ nemá právnické vzdelanie, by si mohol byť vedomý právnych následkov uznania premlčaného dlhu. K trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že súd pri rozhodovaní o nich postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora a v súlade s ustálenou ustálenou praxou a právnou teóriou slovenských súdov. Poukázal na množstvo rozhodnutí krajských súdov, z ktorých sa dá vyvodiť, že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( ), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má preto i právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Žalovaný sa vyjadril, že sa telefonicky kontaktoval s vedľajším účastníkom, ktorý mu oznámil, že podal vo veci vyjadrenie k odvolaniu, oboznámil ho s jeho obsahom, a preto v celom rozsahu súhlasí s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka v jeho vyjadrení k odvolaniu, ku ktorej sa pripája. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok a zaviazať žalobcu k náhrade trov vedľajšieho účastníka. On si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Odvolací súd podľa , v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v tomto prípade v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za vecne správne.

K odvolaniu žalobcu odvolací súd len dodáva, že sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní už vysporiadal súd prvého stupňa, teda s tým, že uznaním dlhu urobeným vo forme podľa sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval a na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený, čo do dôvodu, aj čo do výšky. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Aj súdna prax sa zjednotila na tom, že pri premlčanom dlhu má takéto uznanie ten právny následok len vtedy, ak ten, kto ho uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní, výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu uvedený právny následok nemá. Text vyhlásenia o premlčanom dlhu sa v tomto

prípade stráca, lebo splýva s ďalším textom dohody a umožňuje to, že si ho bežný spotrebiteľ nemusí všimnúť, prehliadne ho, pretože si ho neprečíta dôsledne a aj tak možno ťažko predpokladať, že by bežný spotrebiteľ, pokiaľ nemá právnické vzdelanie si mohol byť vedomý právnych následkov uznania takto premlčaného dlhu.

Pokiaľ išlo o výrok o trovách vedľajšieho účastníka, správne súd prvého stupňa rozhodol, keď vychádzal z toho, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník konania.

Trovy prvostupňového konania považoval odvolací súd za účelné, pretože vedľajší účastník v tomto konaní vzniesol námietku premlčania a v dôsledku toho súd prvého stupňa žalobu voči žalovanému zamietol. Preto náhrada trov vyčíslená súdom prvého stupňa bola v súlade s .

V odvolacom konaní nemal žalobca úspech, preto podľa v spojení s ust. , súd zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi, a to za vyjadrenie k odvolaniu, ktoré podľa advokátskej tarify predstavuje hodnotu 1/2 uplatneného nároku. Preto trovy odvolací súd priznal len v 1/2 uplatneného nároku vedľajším účastníkom, teda vo výške 89,84 € vychádzajúc z vyhl.č. (, a vypočítal aj 20 % DPH z týchto súm, takže celkove priznal trovy v uvedenej výške 89, €.

Túto sumu odvolací súd zaviazal zaplatiť žalobcu advokátovi vedľajšieho účastníka podľa .

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.