Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-65-2020.pdf
PDF · 184.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/65/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zast. Advokátska kancelária ČULMAN, s.r.o., so sídlom Lietavská 3, 851 06 Bratislava, IČO: 46 849 793, proti žalovanému: W.. C. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX M., zast. JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom o sídlom Mierová 87, 066 01 Humenné, IČO: 43 106 927, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi S. Č. ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom, ktorou bol na žalovaného prevedený 100% obchodný podiel v obchodnej spol. CarComplex, spol. s r.o., za cenu 4 000,- eur.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že je univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r. o., IČO: 31 378 528, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia so žalobcom. Má vymáhateľnú pohľadávku voči S. Č., nar. XX.XX.XXXX zo zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom W. Q.. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XZm/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu W. Q.. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCbZm/XX/XXXX a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v W. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCoZm/X/XXXX a to vo výške 115.922,35 eur s príslušenstvom, ktorú sa neúspešne snažil vymáhať.
V ďalšom uviedol, že podal návrh na vykonanie exekúcie dňa XX.XX.XXXX voči povinnému S. Č. a exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom P.. U. Q. pod sp. zn. XXEk/XXX/XXXX, XXXEX/ XXX/XXXX. Dňa XX.XX.XXXX mu bolo doručené upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bolo v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zverejnené uznesenie o zrušení konkurzu podľa § 167v ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Následne sa z Obchodného registra dozvedel, že hoci dlžník S. Č. mu jeho pohľadávku neuhradil v celom rozsahu, previedol na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa XX.XX.XXXX svoj 100% obchodný podiel v spol. CarComplex, spol. s r. o. na svojho syna - žalovaného. Teda dlžník uzatvoril so svojim synom - blízkou osobou, zmluvu o prevode obchodného podielu a prevodom došlo objektívne k zmenšeniu majetku dlžníka na úkor veriteľa, teda na jeho úkor a tým boli naplnené zákonom stanovené
predpoklady odporovateľnosti tohto právneho úkonu. Má za to, zmluva o prevode obchodného podielu je typickým úmyselne ukracujúcim právnym úkonom dlžníka. Vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť týmto právnym úkonom svojich veriteľov je založená zákonnou domnienkou, ktorej dôkaz opaku svedčí žalovanému.
V ďalšom uviedol, že žaloba je podaná v zákonnej lehote, nakoľko ku právnemu úkonu došlo v posledných troch rokoch. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vidí v tom, že jedine na základe rozhodnutia súdu mu bude umožnené domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky z toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.
Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo exekútorom doručené dlžníkovi dňa XX.XX.XXXX. Tento dátum a samotná skutočnosť o začatí exekúcie došla do sféry dlžníka až týmto dňom, čo je podstatná skutočnosť aj pre nasledujúce tvrdenia žalobcu v žalobe ohľadne dôvodov odporovacej žaloby. V zmysle ustálenej judikatúry a praxe súdov, až týmto dňom XX.XX.XXXX bola voči dlžníkovi začatá exekúcie so všetkými účinkami a povinnosťami ako povinného.
Uviedol, že nemôžeme súhlasiť s podanou žalobou a tvrdeniami v nej uvedenými, nakoľko ničím nie je preukázane, že dlžník úmyselne previedol svoj podiel firmy na svojho syna. Má za to, že v žiadnom prípade nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, a tým teda neboli naplnené predpoklady na podanie tejto odporovacej žaloby. Dlžník založil obchodnú spoločnosť v roku XXXX, kedy existovala podpísaná zmenka, na ktorú sa odvoláva žalobca. Preto má za to, ak by dlžník pripravoval, alebo mal úmysel sa zbaviť danej dlžoby určite by nezaložil firmu na svoju osobu. Dlžník nemal žiadny zámer úmyselne ukrátiť veriteľa. Poukázal, že voči žalovanému v 2. rade si pohľadávku neuplatnil a uplatnil si len účelovo voči dlžníkovi žalovanému v 3.rade. Tiež si uplatnil resp. prihlásil pohľadávku do reštrukturalizačného konania voči Complex plus. Preto má za to, že je tu od počiatku špekulatívne konanie práve zo strany žalobcu.
Poukázal, že dlžník sa rozhodol previesť svoj podiel na syna z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu. Preto on akceptoval rozhodnutie otca, pričom dôvodom jeho rozhodnutia bol zdravotný stav otca, ktorý od roku XXXX trpel na Dg.:Porucha s generalizovanou úzkosťou F41.1, Neurogénny tetanický syndróm, choroba chronická, neurologická. Čo je potvrdené prepúšťacou správou z Univerzitnej nemocnice W..
Tiež uviedol, že vymáhateľná pohľadávka veriteľa v čase podania odporovacej žaloby neexistovala nakoľko jeho pohľadávka zanikla ukončením konkurzu, jeho zrušením, a to XX.XX.XXXX uverejnené v obchodnom vestníku. Teda má za to, že je tu na strane žalobcu nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a preto samotná žaloba nemôže byť dôvodná, čo súd odignoroval a nebral účelovo na zreteľ, keďže v danej veci koná. ZoKR síce dáva možnosť domáhať sa neúčinnosti PÚ, ale len v zmysle OZ, avšak tento zákon - teda OZ, hovorí len o vymáhateľnej pohľadávke, čo v danej situácii nebolo splnené, keďže neexistovala.
Taktiež nie je dôvodné a je zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že dlžník úmyselne previedol svoj majetok - 100% obch.podiel v spoločnosti CarComplex spol. s r.o. na svojho syna, čoho výsledkom sú absolútne nedôvodné tvrdenia v žalobe. Nakoľko dlžník prevzal exekúciu dňa XX.XX.XXXX a týmto dňom bola voči nemu začatá exekúcia so všetkými účinkami a povinnosťami ako povinného. Do tohto dátumu dlžník nemal a nemohol ani mať žiadnu vedomosť o žiadnej exekúcii. Teda nemal žiadny úmysel ukrátiť veriteľa.
V ďalšom poukázal, že jednou z podmienok odporovateľnosti právneho úkonu je vedomosť tretej osoby, na ktorú dlžník (najčastejšie) dispozičným právnym úkonom previedol majetok, o úmysle dlžníka ukrátiť takýmto úkonom svojho veriteľa. Keďže ide o subjektívnu kategóriu, je s ňou spojená zvýšená miera obťažnosti pri preukazovaní jej danosti. Preukázanie tejto vedomosti je všeobecne vo vzťahu ku tretím osobám na strane veriteľa. V prípade, že ide o právny úkon uskutočnený medzi blízkymi osobami, Občiansky zákonník zohľadňuje ich prítomnosť obrátením dôkazného bremena, nakoľko predpokladá existenciu vedomosti blízkych osôb o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Blízke osoby sa môžu účinne obrániť proti odporovateľnosti len tak, že preukážu, že o úmysle dlžníka nemohla vedieť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Pojem náležitá starostlivosť predstavujú síce zákonný pojem, resp.
kategóriu, ale bez bližšieho kvalitatívneho vymedzenia. Obsah je kreovaný postupne, či už právnou vedou alebo aplikačnou praxou.
V závere vyjadrenia opätovne zdôraznil, že jedným z predpokladov aktívnej vecnej legitimácie veriteľa na odporovaciu žalobu je to, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nesie veriteľ, pričom to platí aj v prípade, kde preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti, t. j. pri právnych úkonoch urobených medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo urobenými v prospech týchto osôb, nakoľko z ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ musí aj za tejto situácie tvrdiť a preukázať, že odporovaný právny úkon ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky. Preto vzhľadom na vyššie uvedené tvrdí, že čo sa týka podanej žaloby tak túto považuje za nedôvodnú a podľa jeho názoru odporovacia žaloba má nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, čím je nedôvodná. Poukázal na tzv. ekvivalentné právne úkony a zdôrazňujeme, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy, čo je daný prípad a preto žaloba je aj z týchto a vyššie uvedených dôvodov nedôvodná.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to výpisom z Obchodné registra žalobcu, zmenkovým platobným rozkazom, rozsudkom Okresného súdu W. Q. sp. zn. XCbZm/XX/XXXX, rozsudkom Krajského súdu v W. sp. zn. XCoZm/X/XXXX, uznesením NS SR sp. zn. XObdo/XX/ XXXX, návrhom na vykonanie exekúcie, upovedomením o začatí exekúcie, návrhom na zastavenie exekúcie, uznesením Okresného súdu W. W. zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vo veci sp. zn. XXEk/ XXX/XXXX, upovedomením o zatavení exekúcie, oznámeniami v Obchodnom vestníku, rozhodnutím spoločníka spol. CarComplex, spol. s r.o. o predaji obchodného podielu, Zmluvou o predaji obchodného podielu, znaleckým posudkom, výpoveďami svedkov, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Z výpisu z Obchodného registra žalobcu vyplýva, že žalobca je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o., so sídlom Košická 49, Bratislava.
5. Zo zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom W. Q.. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XZm/XXX/XXXX-XX, ktorý voči odporcovi v X. rade S. Č. nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, a to v spojení s rozsudkom vydaným Okresným súdom W. Q.. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XCbZm/XX/XXXX-XXX vyplýva, že odporcom bolo uložené, aby do troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu spoločne a nerozdielne zaplatili navrhovateľovi (VB LEASING SK, spol. s r. o.) zmenkovú sumu 115 922,35 eur spolu so 6 %-ným ročným úrokom zo sumy 115 922,35 eur od 16.06.2010 do zaplatenia, odmenu vo výške 386,40 eur a nahradili trovy konania vo výške 6 9780,- eur z titulu súdneho poplatku.
Krajský súd v W. rozsudok č.k. XCoZM/XXXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava Q. č.k. XCbZm/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti napadnutej odporcom v X. rade - P.. S. Č..
Najvyšší súd SR uznesením č.k. XObdo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX dovolanie P.. S. Č. voči rozhodnutiu Krajského súdu v W. č.k. XCoZm/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX odmietol.
6. Žalobca podal na Okresnom súde W. W. návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému - P.. S. Č. na základe exekučného titulu vydaného Okresným súdom W. Q.. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XZm/XXX/ XXXX-XX.
Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXXEx/XXX/XX súdny exekútor P.. U. Q. upovedomil oprávneného - žalobcu a povinného P.. S. Č., že dňa XX.XX.XXXX sa začalo exekučné konanie pre vymoženie 116 308,75 eur s príslušenstvom - polrok vo výške 6 % ročne zo sumy 115. 922,35 eur od 16.06.2010 do zaplatenia a trovami súdneho konania 6 978,- eur, trovami právneho zastúpenia 806,28 eur a poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur.
Povinný P.. S. Č. podal dňa XX.XX.XXXX súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Uviedol, že exekúciu považuje za nezákonnú neprípustnú. Uznesením Okresného súdu W. W. sp. zn. XXEk/XXX/ XXXX vydaným vyšším súdnym úradníkom zo dňa XX. U. XXXX súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal povinný P.. S. Č. sťažnosť, ktorá bola uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutá.
Upovedomením o zastavení exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXXEx/XXX/XX súdny exekútor P.. U. Q. upovedomil oprávneného - žalobcu a povinného P.. S. Č., že v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. f) zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) sa exekúcia na vymoženie pohľadávky zastavuje, pretože to vyplýva z osobitného predpisu, ktorými je ust. § 48, resp.§ 167f ods. 2 k zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého sa exekučné konania vyhlásením konkurzu zastavujú.
7. Rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa XX.XX.XXXX P.. S. Č. vykonávajúci pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti CarComplex, spol. s r. o., so sídlom Športová 23 B, 071 01 Michalovce, IČO: 45 700 192, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel: Sro, vložka č. 41351/V, rozhodol tak, že súhlasil s prevodom obchodného podielu jediného spoločníka - P.. S. Č. na žalovaného ako nadobúdateľa.
8. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný ako nadobúdateľ a P.. S. Č. ako prevodca uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu, podľa ktorej prevodca touto zmluvou previedol na nadobúdateľa svoj obchodný podiel v spoločnosti CarComplex, spol. s r. o., so sídlom Športová 23 B, 071 01 Michalovce, IČO: 45 700 192, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel: Sro, vložka č. 41351/V, zodpovedajúci vkladu spoločníka vo výške 5.000,- eur (100 % základného imania spoločnosti), a to za cenu 4 000,- eur. Prevodca svojim podpisom na tejto zmluve potvrdil prevzatie ceny vo výške 4 000,- eur.
9. Dňa XX.XX.XXXX bolo v Obchodnom vestníku XX/XXXX pod O. zverejnené uznesenie Okresného súdu F. sp. zn. XOdK/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - P.. S. Č. v zmysle § 167a ods. 3 ZKR. Zároveň týmto uznesením v bode 4. súd rozhodol o oddlžení dlžníka tak, že dlžník sa zbavil všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
Dňa XX.XX.XXXX bol v Obchodnom vestníku XXX/XXXX pod O. zverejnený oznam zo dňa XX.XX.XXXX správcu konkurznej podstaty dlžníka - P.. S. Č., že podľa ustanovenia § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa konanie končí, pretože konkurzná podstata nepokryla náklady konkurzu (nebol zistený žiaden majetok dlžníka).
10. Znalec G.. Š. P., F.., v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že hodnota obchodného podielu spoločníka P.. S. Č. v spoločnosti CarComplex, spol. s r.o., ku dňu 28.03.2019 bola vo výške 6 000,- eur.
11. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu, t.j. exekučné konania proti dlžníkovi ako povinnému sa začalo XX.XX.XXXX. Pre účely tohto konania o neúčinnosť právneho úkonu nie je podstatné, kedy si dlžník zásielku s upovedomením o začatí exekúcie od exekútora prevzal. Odporovať právnym úkonom je možné napokon aj v prípade, ak nie je exekúcia ešte vôbec vedená a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie nie je ani predpokladom na úspešné odporovanie právnemu úkonu. On by napokon rovnako mohol odporovať právnemu úkonu aj v prípade, ak by dlžník so žalovaným uzavreli zmluvu o prevode obchodného podielu medzi dlžníkom a žalovaným po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dlžníkovi, t.j. aj v prípade že by porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcii. Dátum kedy bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo strany exekútora dlžníkovi považuje preto pre účely podania odporovacej žaloby a úspechu odporovacej žaloby v tomto prípade za nepodstatný. Bez ohľadu na to, či dlžník vedel alebo nevedel či je voči nemu začaté/vedené exekučné konanie, dlžník rozhodne musel vedieť, že ak uvedenú príslušnými súdmi jeho vymáhateľnú a vykonateľnú pohľadávku dobrovoľne nezaplatí v paričnej lehote, tak si ju môže vymáhať v exekučnom konaní.
V ďalšom uviedol, že trvá na tom, že ukracujúci úmysel pri odporovanom právnom úkone medzi dlžníkom a blízkou osobou je prezumovaný a veriteľ, t.j. on ho nemusí ani tvrdiť, ani preukazovať, že žalovaný o tomto úmysle vedel. Má za to, že v prípade odporovateľných právnych úkonoch medzi dlžníkom a blízkou osobou (§ 116 Občianskeho zákonníka) platí prezumpcia ukracujúceho úmyslu. V tomto prípade teda on nemá povinnosť tvrdiť ani preukazovať ukracujúci úmysel dlžníka. Naopak je povinnosťou žalovaného, ktorý ak sa chce úspešne brániť, preukázať, že vynaložil náležitú starostlivosť, aby mohol tento úmysel dlžníka poznať. Napriek tomu má za to, že z konania dlžníka pred a počas exekúcie, je nepochybné, že úmyslom dlžníka bolo, aby jeho pohľadávka nebola uspokojená, resp. len v minimálnom rozsahu, z rodinného majetku. Faktom je, že pri pohľadávke voči dlžníkovi vo výške 115 922,35 eur s prísl. (úroky k 26.03.2019 predstavovali sumu vo výške 61 054,55 eur, pričom istina spolu s úrokmi ku dňu 23.04.2019 bola vo výške viac ako 176 000,- eur), bol uspokojený v exekúcii na majetok dlžník len vo výške 1 085,62 eur.
Poukázal, že faktom je aj to, že dlžník zmenšil svoj majetok jeho prevedením na blízku osobu, resp. blízke osoby. Konaním dlžníka celkom zjavne došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky, a to nielen prevodom svojho obchodného podielu v spoločnosti CarComplex, spol. s r.o., ale aj jeho inými právnymi úkonmi.
Tvrdenie žalovaného, že dlžník previedol svoj obchodný podiel na syna z dôvodu svojich zdravotných problémov nepovažuje za dôvodné a ani za hodnoverné. Dlžník napriek tomu, že previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti na svoju blízku osobu, naďalej zostal v predmetnej spoločnosti vykonávať funkciu konateľa. Konateľ pritom koná a podpisuje v mene spoločnosti, je zodpovedný za riadny chod spoločnosti a robí rozhodnutia takpovediac na dennej báze. Naproti tomu spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nemusí vykonávať aktivitu na dennej báze na rozdiel od výkonu funkcie konateľa.
V ďalšom uviedol, že právny záver žalovaného, že pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi zanikla konkurzom je nesprávny a opomína hmotnoprávnu úpravu v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Stotožňuje sa v tejto časti s právnym názorom Krajského súdu v F., ktorý v uznesení zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. XCo/X/XXXX uviedol: „v prípade oddlženia fyzickej osoby všetky pohľadávky, od ktorých je fyzická osoba oddlžená neprestávajú existovať“. Zrušením konkurzu pre nedostatok majetku teda jeho pohľadávka žalobcu ako veriteľa nezanikla. Vyššie uvedený právny záver potvrdzuje a zároveň mu umožňuje, aj napriek oddlženiu dlžníka konkurzom, domáhať sa toho, čo ušlo z majetku dlžníka, znenie ustanovenia § 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
Poukázal, že riadne a nespochybniteľne preukázal a odôvodnil svoju aktívnu legitimáciu a námietky žalovaného voči aktívnej legitimácii sú nedôvodné a účelové. Má za to, že pripustením argumentácie žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie by totiž znamenalo legalizovanie postupu, ako sa vyhnúť riziku odporovateľnosti právneho úkonu tým, že by dlžník previedol svoj majetok na blízke osoby, ponechal by si iba dlhy, a po zrušení konkurzu pre nedostatok majetku by sa zbavil dlhov. Takýmto postupom by došlo k popretiu účelu ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi dlžníkom a žalovaným, mal za 100% obchodný podiel v spoločnosti žalovaný zaplatiť sumu vo výške 4 000,- eur. Dlžník predal žalovanému svoj 100% obchodný podiel v spoločnosti za neprimeranú cenu. Má za to, že uvedená odplata nie je v žiadnom prípade obvyklou (trhovou) cenou. Z účtovnej závierky spoločnosti za rok XXXX vyplýva, že za rok XXXX mala spoločnosť zisk vo výške 25 999,- eur, nerozdelený zisk minulých rokov za bežné účtovné obdobie vo výške 71 321,- eur a vlastné imanie vo výške 131 671,- eur. Pre záver, že dlžníkov majetok sa v dôsledku prevodu veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty na iného nezmenšil, nie je bez ďalšieho významný iba obsah zmluvy alebo iného dojednania. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide iba vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkového hodnoty dlžník naozaj (reálne) dostal ich obvyklú cenu alebo inú skutočne primeranú (rovnocennú) náhradu. Na základe vyššie uvedených informácií z verejne prístupnej účtovnej závierky spoločnosti za rok XXXX možno vyvodiť záver, že odplatu vo výške 4 000,- eur za obchodný podiel dlžníka v ziskovej spoločnosti, ktorá má navyše majetok vysoko prevyšujúci záväzky, rozhodne nemožno v žiadnom prípade považovať za primerané protiplnenie. Z toho potom možno usúdiť, že odporovaný právny úkon dlžníka nebol tzv. ekvivalentným právnym úkonom, ako sa to snaží tvrdiť žalovaný, ale predajom obchodného podielu
v spoločnosti pod obvyklú (trhovú) cenu došlo k reálnemu zmenšeniu majetku dlžníka, čím bol veriteľ ukrátený na svojej pohľadávke voči dlžníkovi. On (veriteľ) nebol ani z tejto sumy uspokojený v exekučnom konaní.
12. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že ničím nie je preukázane, že dlžník úmyselne previedol svoj podiel firmy na svojho syna, ako to uvádza žalobca, čím zavádza nedôvodne súd. Má za to, že v žiadnom prípade nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, a tým teda neboli naplnené predpoklady na podanie tejto odporovacej žaloby. Nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že tento úkon dlžníka je typickým ukracujúcim právnym úkonom dlžníka podľa §42a ods. 2 OZ, tak ako žalobca uvádza aj naďalej v svojom vyjadrení. Existencia úmyslu dlžníka ako aj druhej strany, resp. vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa relatívne obtiažne preukazuje aj v prípade jej existencie. Pokiaľ veriteľ jednoznačne nepreukáže existenciu úmyslu ukrátiť veriteľa realizovaným právnym úkonom, resp. vedomosť druhej strany o takomto úmysle, nie je splnená základná podmienka, aby mohol súd takejto žalobe vyhovieť.
Poukázal, že dlžník založil obchodnú spoločnosť v roku XXXX, kedy existovala podpísaná zmenka, na ktorú sa odvoláva žalobca. Preto má za to, že ak by dlžník pripravoval, alebo mal úmysel sa zbaviť danej dlžoby určite by nezaložil firmu na svoju osobu. Dlžník nemal žiadny zámer úmyselne ukrátiť veriteľa. Trvá na tom, že dlžník sa rozhodol previesť svoj podiel na syna z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu. Preto on akceptoval rozhodnutie otca, pričom dôvodom jeho rozhodnutia bol zdravotný stav otca, ktorý od roku XXXX trpel na Dg.:Porucha s generalizovanou úzkosťou F41.1, Neurogénny tetanický syndróm, choroba chronická, neurologická.
V ďalšom uviedol, že vymáhateľná pohľadávka veriteľa v čase podania odporovacej žaloby neexistovala nakoľko jeho pohľadávka zanikla ukončením konkurzu, jeho zrušením, a to XX.XX.XXXX uverejnené v och.vestníku. Teda má za to, že je tu na strane žalobcu nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a preto samotná žaloba nemôže byť dôvodná. ZoKR sice dáva možnosť domáhať sa neúčinnosti PÚ, ale len v zmysle OZ, avšak tento zákon - teda OZ, hovorí len o vymáhateľnej pohľadávke, čo v danej situácii nebolo splnené, keďže neexistovala.
Tiež uviedol, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (takým majetkom môžu byť aj peniaze, ktoré dlžník reálne získal z predaja svojich vecí!). V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, rovnako nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Aj keď má dlhy, nenastalo v dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie dlžníkovho majetku a k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív
- v rovnakej hodnote (cene), ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť, pri nehnuteľnostiach zapísovaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Pre záver, že sa dlžníkov majetok následkom prevodu veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty na iného neznížil, nie je bez ďalšieho, ako sme už uviedli, významný len obsah zmluvy či iného dojednania. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná náhrada.
13. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že znalecký posudok č. X/XXXX vypracoval G.. Š. P. F.., znalec v odbore Ekonomika a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo. Odbor Ekonomika a manažment neexistuje, existuje len odbor Ekonómia a manažment. Znalec - fyzická osoba hodnotí obchodný podiel spoločnosti tým spôsobom, že v prvom kroku ohodnotí samotnú spoločnosť CarComplex s. r. o. a následne vypočítal výšku obchodného podielu. Spoločnosť ako
celok môže hodnotiť len znalec z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, je to nový názov pre odbor podnikové hospodárstvo. Uvedené vyplýva z legislatívy v § 3 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Fyzická osoba môže hodnotiť len podielové cenné papiere v istých prípadoch, ktoré špecifikuje príloha č. 7 uvedenej vyhlášky. Tá ale uvádza, že hodnotenie obchodných podielov nemôže byť vyššie ako 20% na základnom imaní. V opačnom prípade musí stanoviť hodnotu znalec - právnická osoba. V tomto prípade bol hodnotený 100% podiel spoločníka. Znalec teda nepostupoval v súlade s platnou legislatívou a nemal oprávnenie znalecký posudok vypracovať v zmysle platnej legislatívy, nemôže hodnotiť znalec - fyzická osoba obchodný podiel vyšší ako 20%. K metodike spracovania znaleckého posudku: znalec nikde v znaleckom posudku neuvádza, akú metódu na ohodnotenie spoločnosti CarComplex použil. Tým pádom postupoval v rozpore s § 3 uvedenej vyhlášky. V závere uvádza hodnotu čistého obchodného imania, v úvode napr. na str. 6 uvádza, že stanovuje všeobecnú hodnotu obchodného podielu. Legislatíva však jasne špecifikuje, že mal počítať všeobecnú hodnotu a špecifikuje konkrétne metódy v tom § 3 vyhlášky. Znalec nepostupoval ani jednou zo špecifikovaných metód, keďže stanovil hodnotu obchodného majetku, pričom prehodnotil len vybrané položky majetku. To znamená, že pri použití majetkovej metódy stanovil objektivizovanú hodnotu všetkých zložiek majetku, v tomto prípade dlhodobého hmotného majetku, zásob, pohľadávok a finančných účtov. V tomto prípade boli prehodnotené len zásoby, k ostatným položkám majetku sa znalec nevyjadril. Samotná spoločnosť bola historicky zisková, pričom čistý zisk generovala v nasledujúcej výške: v r. 2017 vo výške pribl 15.000,- eur, v r. 2018 vo výške pribl. 20.000,- eur, v r. 2019 vo výške pribl. 26.000,- eur a v r. 2020 pribl. 24.600,- eur. Použitou metodikou a úpravami v nej pri hodnotení zásob bola vypočítaná hodnota 100% obchodného podielu na úrovni 6.000,- eur, 6.057,- eur. Aj keď rok pred tým, spoločnosť vygenerovala zisk 20.000,- eur a v roku ohodnotenia dokonca 26.000,- eur približne. Teda niekoľkonásobne vyššie, ako hodnota spoločnosti, ktorú znalec stanovil. Je zrejmé, že vypočítaná hodnota nekorešponduje so všeobecnou hodnotou spoločnosti, ktorá by mala byť násobne vyššia ako čistý zisk, ktorý generuje. Znalecký posudok je nepreskúmateľný v tom, že metóda, ktorú znalec použil, nezodpovedá ani jednej z metód uvedených v platnej legislatíve súvisiacej s ohodnocovaním majetku podniku. V posudku na str. 7 je použitý koeficient objektivizácie zásob na úrovni 0,35 bez prislúchajúceho zdôvodnenia a bez uvedenia stavu zásob. To, že stav skladových zásob neexistuje, keďže nákupy sú realizované formou bankových kreditov a úverov, sú pomerne skresľujúce informácie, keďže na jednej strane by mal byť stav majetku, zásob, ktorý je krytý záväzkami, v tomto prípade určenými úročeným cudzími zdrojmi. Znalec sa absolútne nevysporiadal s týmito skutočnosťami a v tejto oblasti je znalecký posudok nepreskúmateľný a výrazne znižuje hodnotu spoločnosti a aj hodnotu obchodného podielu. Podobne aj v rámci dlhodobého hmotného majetku znalec len prevzal účtovnú hodnotu, hoci trhová hodnota strojov a zariadení môže byť diametrálne odlišná od jej účtovnej zostatkovej hodnoty.
14. Svedok G.. Š. P., F., vo svojej výpovedi uviedol, že znalecký posudok č. X/XXXX vypracoval podľa vyhlášky č. XXX. a je znalcom v odbore daňovníctvo - účtovníctvo, odbor ekonómia a manažment. Vo výpovedi uviedol, že keby že to mal byť znalec z oblasti podnikové hospodárstvo, môže to byť len znalecká organizácia. Znalecká organizácia môže oceňovať všetky zložky, čo sa týka majetku, čo sa týka hmotného alebo nehmotného. Pri tejto spoločnosti hmotný majetok ako on oceňoval, on ho neoceňoval, nechal ho vo tej všeobecnej hodnote, v akej bol, to bol dlhodobý hmotný majetok. On oceňoval obežný majetok, zásoby, dlhodobé pohľadávky, krátkodobé pohľadávky a finančné účty a záväzky, ktoré má v kompetencií oceniť, ktoré spadajú pod odbor daňovníctvo - účtovníctvo. Znalecký posudok vypravoval podľa majetkovej metódy, v ktorej sa odpočítavajú aktíva alebo sa ocenia cez príslušné koeficienty a mínus záväzky. Podnikateľská metóda sa použiť nemohla, lebo dátum bol presne stanovený, musel sa uvádzať ako v kúpnej zmluve, ktorú on nevidel, takže sa používa majetková metóda. Kombinovaná metóda pozostáva z majetkovej metódy a z podnikateľskej, tá neprichádzala do úvahy a likvidačná metóda, spoločnosť nevstupovala do likvidácie, takže jediná možná metóda bola majetková metóda, to znamená aktíva mínus pasíva. Niekoľkokrát som takéto posudky robil aj pre súd a pre políciu a nebol nikdy s tým žiadny problém. K dispozícii pre vypracovanie znaleckého posudku mal účtovnú závierku a potom mailovú komunikáciu, tak ako bol uvedené v znaleckom posudku a výpis z Obchodného registra. Najdôležitejší doklad, ktorý býva zverejnený v registri účtovných závierok je účtovná závierka. Podľa § 5 Zákona o účtovníctve, znalecká organizácia by mala dodržiavať zákon o účtovníctve tak, aby zodpovedal stav skutočnosti, reálnemu stavu a skutočnosti. Nebolo vykonané žiadne šetrenie pravosti a správnosti dokladov poskytnutých zadávateľom posudku. Účtovná závierka bola predložená za obdobie 01/03 2019.
V ďalšom uviedol, že mal dostatok dokumentov aj mailovú komunikáciu, vychádzal z dokladov, ktoré boli k dispozícii, keď sa spomína napr. predpokladajú sa tie dlhodobý hmotný majetok, ten on prevzal v plnej výške, čo boli zásoby. Určil zásoby koeficientom vo výške 35 %, je to najnižší možný koeficient, ktorý mohol určiť, ak by išiel nižším koeficientom, spoločnosť by mala záporné vlastné imanie, zápornú hodnotu. Zásoby objektivizoval na najnižšiu možnú hodnotu aká mohla byť, ak by som išiel pod menej ako 35 %, tá hodnota obchodného podielu by bola záporná, to je jedná vec a druhá vec, aj na základe mailovej komunikácie, ktorá mu bola poskytnutá, že spoločnosť žiadne takéto zásoby v podstate ani nevlastní, že kupuje a následne predáva cez bankové kredity alebo cez úver. Zásoby sú kryté v podstate vo výške 100% úvermi a kreditmi. Záväzky sú v 100% výške, tie on krátiť nemôže, podľa vyhlášky, kde sa automaticky preberajú, tie môžu byť akurát vo vyššej hodnote. Zásoby znížil až na hodnotu koeficientom 35%, bol to najnižší možný koeficient, ktorý mohol určiť. Ak by išiel nižšie, tým pádom by tá hodnota spoločnosti bola záporná alebo nulová. Vyššie nešiel, lebo na základe mailovej komunikácie, ako bolo spomenuté, spoločnosť tie zásoby nevlastnila, len ich evidovala. Tým pádom dalo by sa povedať, že možno tie aktíva boli nadhodnotené. Takže v rámci objektivizácie on musí zohľadniť stav, ktorý mi bol poskytnutý a ktorý bol poskytnutý aj mailovú komunikáciu.
Pokiaľ sa jedná o to, či takýto posudok mohol vypracovať on ako fyzická osoba a nemusela to byť iba právnická osoba uviedol, že pokiaľ nemá majetok ako bola táto spoločnosť, čo sa týka dlhodobého hmotného majetku, že sa neoceňoval, že sa prevzal v plnej výške, tak to môže aj znalec robiť. Ak by sa oceňoval majetok, ktorý bol spomenutý, ten dlhodobý hmotný, vtedy by vstupovala do toho znalecká organizácia, keby že sú tam nejaké nehnuteľnosti alebo technológia. On vychádzal z najdôležitejšieho dokladu, ktorý sa zverejňuje aj v registri účtovných závierok a to je účtovná závierka.
15. Svedok P.. S. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že záväzok, na ktorý poukazuje žalobca, vznikol ešte spoločnosti Complex Plus, s.r.o. v r. XXXX, kde bol jedným zo 4 konateľov voči spoločnosti VB Leasing, s.r.o. Následne VB Leasing, s.r.o., keďže potrebovala vyčistiť svoje portfólio záväzkov, žiadala splatiť tento záväzok od spoločnosti Complex Plus, s.r.o., avšak zo dňa na deň Complex Plus, s.r.o. nemali toľko finančných prostriedkov a dohodnúť sa na splátkovom kalendári spoločnosť VB Leasing, s.r.o odmietla. ani uplatňovaná suma na zmenke 118 000,- eur nemusela byť v takejto výške, pretože aj v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti Complex Plus, s.r.o. mali sme preukázané, že dlh mohol byť voči VB Leasing najviac vo výške 96 000,- eur. ohľadom zmenky sa viedol aj súdny spor, avšak v tom konaní nemohol byť vypočutý, nikto ho v tom konaní nevypočul, viedlo sa konanie len od stola. Keďže na základe tejto zmenky boli v súdnom spore veritelia úspešní, tak si tento nárok začali uplatňovať voči dlžníkom, pričom spoločnosť Complex Plus, s.r.o. sa následne dostala do konkurzu, od nej si to vymôcť nemohli. Druhý dlžník medzičasom zomrel a jediným ostal on, preto sa aj rozhodol svedok založiť novú spoločnosť CarComplex, s.r.o., aby mohol ďalej podnikať. Pričom svedok uvádza, že podnikať v tejto spoločnosti, resp. táto spoločnosť začala podnikať s 300 000,- eur-vým dlhom. Keďže sa rozhodol, že v rámci zachovania dobrých vzťahov s veriteľmi spoločnosti Complex Plus, s.r.o. nová spoločnosť CarComplex prevezme tieto záväzky v tejto výške, avšak aj navrhoval spoločnosť VB Leasing, žeby taktiež mohli prevziať tento záväzok, čomu však vyhovené nebolo. Spoločnosť CarComplex, s.r.o. založil počas prebiehajúceho súdneho sporu ohľadom zmenky, keďže tento začal v XXXX a skončil sa až v XXXX. Od r. XXXX bol v ich rodine taký stav, kedy sa zamýšľali nad tým, žeby mohol pribrať svojich synov do spoločného podnikania, avšak k tomu nedošlo, pretože obidvaja synovia študovali a neboli ešte plnoletí. Spoločnosť CarComplex, s.r.o. vždy viedol tak, aby nemala dlhy a aby aj zamestnanci mali riadne vyplatené výplaty. Staršieho syna do spoločného podnikania zahrnúť nemohol, pretože ten pracoval v štátnej správe, čo vylučovalo jeho podnikateľské aktivity v obchodnej spoločnosti. Až po skončení štúdia mladšieho syna sa tento rozhodol, že predsa len jemu ako otcovi pomôže s vedením podnikania v tejto spoločnosti.
V ďalšom uviedol, že v rodine sa rozprávali a komunikovali aj ohľadom problémov v podnikaní, ako aj problémov týkajúcich sa spoločnosti CarComplex, ale určite im vyslovene ako 10 a 15-ročným nevysvetľoval, kto je ČSOB Leasing a čo žiada. Starší syn je právnik a aj manželka je právnička, a riešili sa v rodine všelijaké závažné veci, pričom synovia boli prítomní pri bežných rozhovoroch. V r. 2014 mu synovia povedali, že ohľadom humenských problémov nechcú mať nič spoločné, a preto v tom období prestal riešiť pribratie synov do spoločnosti, ale následne v r. 2018 mu syn povedal, že teda to môžu začať a že mu pomôžu, preto v r. 2018 aj začali riešiť prípravu predaja podniku synovi. Ohľadom prevodu obchodného podielu v rodine rozmýšľali už dlhšiu dobu a bolo to rodinné rozhodnutie, že tento sa prevedie predajom na jedného zo synov, pričom obchodný podiel mohol aj darovať, resp. previesť
hocikomu inému, avšak v rámci rodiny sa rozhodli, že to urobia takýmto spôsobom, pričom v tom čase synov ani nezaujímalo, v akom stave je jeho osobný záväzok voči ČSOB Leasing a v akom štádiu sú súdne konania ohľadom tejto zmenky, vedeli zbežne o tomto probléme, ale vyslovene ho neriešili. V konaniach ohľadom tejto zmenky nevedel dokázať to, že túto zmenku nepodpísal, preto rozhodnutie súdu sa stalo právoplatným a je exekučným titulom.
Čo sa týka začatia tohto súdneho sporu, synovia mu aj navrhli, aby sa táto spoločnosť predala, avšak nakoniec sa rozhodli, že ju nepredajú, pretože spoločnosti sa venujú, jeho synovia túto spoločnosť ďalej zveľadili, investovali do nej svoje finančné prostriedky a stala sa riadne majetnou. Ak si teda synovia preverovali stav toho, čo kupovali, nebolo za potrebné im uvádzať, že mal nejaký dlh voči ČSOB Leasing, pretože tomu tak nebolo a ani tomu tak nie je. Ďalej dodal, že takisto nemohli o tom nevedieť, keď mu bola doručená exekúcia, ktorú podal žalobca, čo utajiť pred svojimi synmi nevedel, a teda vedeli, že exekútor začal vymáhať sumu zo zmenky, ale nikdy sa so svojimi synmi nebavil o tom, aká je konkrétna výška jeho osobných dlhov, nechcel pred synmi vyzerať ako nejaký vagabund, ktorý si neplní dlhy. / o nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu by jeho synovia museli byť hluchí a slepí, aby o tom nevedeli.
16. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o uzavretie predmetnej zmluvy o predaji obchodného podielu v spoločnosti, kde bol dovtedy 100%-ným vlastníkom jeho otec, tak k tomu došlo z dôvodu, že o to ho požiadal jeho otec, a to vzhľadom na to, že mal dlhodobo zdravotné problémy a chcel, aby v tejto firme vlastne pokračoval niekto z rodiny, aby ostala naďalej rodinnou firmou. V tom čase už bol plnoletou osobou, ktorá bola schopná a bola spôsobilá na uzatváranie takýchto právnych úkonov. Po preskúmaní všetkých dostupných dokladov ohľadom toho, v akom stave sa táto firma nachádza, dospel k záveru, že tejto požiadavke otca môže vyhovieť, a preto túto aj zmluvu o predaji obchodného podielu uzatvoril. Finančnú situáciu pred podpisom zmluvy preveril to na verejne dostupných portáloch, kde v tomto smere nezistil, žeby táto firma mala nejaké záväzky, resp. žeby voči tejto firme boli vedené nejaké exekúcie, a preto zmluvu nepodpísal.
Pokiaľ sa jedná o dlhy otca a to či o nich vedel uviedol, že v čase, kedy tento dlh mal vzniknúť, tak on bol malý chlapec, čiže o tom vedomosť nemal, o tom sa nebavili. Pokiaľ sa jedná o čas, kedy podpísal zmluvu o predaji obchodného podielu, tak v tom čase takisto o tom vedomosť nemal, pretože túto skutočnosť v rodine ani nerozoberali, bol malý chlapec a pokiaľ sa jedná o následný čas, tak v tomto smere nikdy nemal z prezentovania, resp. z toho, čo otec uviedol, preukázané, žeby túto zmluvu o prevode obchodného podielu jeho otec mal podpísať alebo uzatvoriť za tým účelom, aby sa zbavil alebo ukrátil svojich veriteľov ohľadom pohľadávok, ktoré voči nemu boli.
Na dotaz súdu, aby sa žalovaný vyjadril k tomu, že či v čase podpísania zmluvy o prevode obchodného podielu preveroval to, či na strane jeho otca existujú nejaké záväzky voči nejakým veriteľom, ktoré nie sú uhradené, tak uvádza, že týmito skutočnosťami sa nezaoberal, zaoberal sa iba samotnou firmou, v rámci ktorej obchodný podiel mal nadobudnúť.
17. Podľa § 116e ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ,,ďalej len ,,Zákon“), o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
Podľa § 166e ods. 2 Zákona, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
Podľa § 166h ods. 1 Zákona, oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.
18. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
19. V danej právnej veci súd má za nesporné a preukázané, že Zmluvou o predaji obchodného podielu zo dňa XX.XX.XXXX odpredal P.. S. Č. - otec žalovaného, svoj 100% obchodný podiel v spoločnosti CarComplex, spol. s r.o. synovi - žalovanému v tomto konaní a to za kúpnu cenu 4 000,- eur.
V konaní tiež nebola spornou skutočnosť, že žalobca ako právny nástupca spol. VB LEASING SK, spol. s r.o., na základe zmenkového platobného rozkazu mal voči predávajúcemu P.. S. Č. peňažnú pohľadávku na zaplatenie sumy 115 922,35 eur s príslušenstvom a túto pohľadávku dlžník veriteľovi neuhradil.
20. Obrana žalovaného v konaní bola založená v prvom rade na skutkových tvrdeniach o tom, že na strane žalobcu v konaní nie je daná aktívna vecná legitimácia, nakoľko na dlžníka P.. S. Č. bol vyhlásený konkurz, došlo k jeho oddlženiu a preto pohľadávka žalobcu neexistuje. Teda nie je naplnený zákonný predpoklad pre odporovanie právnemu úkonu.
21. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v
sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta.
22. Súd v tomto smere poukazuje, že v prípade oddlženia fyzickej osoby všetky pohľadávky, od ktorých je fyzická osoba oddlžená, neprestávajú existovať tak, ako tvrdí žalovaný. Z predmetných pohľadávok sa stávajú iba naturálne pohľadávky, teda ich samotná existencia samotným konkurzným konaním ohrozená nie je. Ustanovenie § 166h ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácií uvádza, že v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky zostáva oddlžením nedotknuté právo veriteľa sa podľa Občianskeho zákonníka domáhať jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Aj z tejto časti zákonného ust. § 166h ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácií je zrejmé, pohľadávka ktorá je predmetom tohto sporu napriek v minulosti prebiehajúcemu a následne ukončenému konkurznému konaniu nie je „neexistentnou“, ale je iba nevymáhateľnou, teda tzv. naturálnou obligáciou.
Na strane žalobcu je tak daná aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.
23. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté na súde odporom. Cieľom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozsudok súdu, ktorým sa právny úkon dlžníka vyhlási za právne neúčinný. Prostredníctvom odporovateľnosti sa poskytuje teda ochrana veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená.
Podstata občianskoprávnej odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť ( §42a ods. 1 a § 42b ods. 4 OZ). Táto neúčinnosť nemá všeobecnú povahu, ale pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi, avšak vo vzťahu k ostatným subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované. Preto hovoríme v tomto prípade, že právnym dôsledkom odporovania právneho úkonu dlžníka je relatívna neúčinnosť právneho úkonu. To, že právny úkon napadnutý odporom zostáva platným právnym úkonom, znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, ako je najmä prevod vlastníctva dlžníka k veci na tretiu osobu. Iba v pomere medzi veriteľom a treťou osobou (ktorá od dlžníka nadobudla vlastníctvo k prevedenej veci) sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu vôbec nedošlo a jeho účinky, avšak iba v tomto vzťahu, nenastali.
24. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je skutočné ukrátenie veriteľa. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. K tomu smerujú odporovateľné právne úkony dlžníka s treťou osobou. Ide o také právne úkony, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie), hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť. Ukracovanie uspokojenia veriteľovej pohľadávky je podmienkou aktívnej legitimácie a musí existovať najneskôr v čase, keď súd o odporovacej žalobe rozhoduje. Súd bude teda skúmať otázku, či určitý úkon dlžníka ukrátil alebo neukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie, znáša veriteľ. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil (H. XX/XXXX).
Preukázanie úmyslu dlžníka je jednou z najzložitejších a najpodstatnejších otázok odporovateľnosti právneho úkonu v konkrétnom prípade. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak sú „druhou stranou“ osoby blízke dlžníkovi. V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak (t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať).
Poslednou podmienkou odporovateľnosti je subjektívna stránka osôb, na ktoré dlžník previedol svoj majetok s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. Ide o osoby, ktoré mali z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Vo vzťahu k osobám blízkym dlžníkovi sa za odporovateľný považuje nielen právny úkon, ktorý s nimi priamo urobil dlžník (spravidla darovacia zmluva alebo fingovaná kúpna zmluva), ale aj právny úkon, ktorý dlžník urobil v ich prospech (napr. na základe zmluvy v prospech tretej osoby podľa § 50 OZ).
25. V ustanoveniach § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho Zákonníka sú uvedené ďalšie špecifické prípady, keď možno právny úkon dlžníka ukracujúci pohľadávku veriteľa napadnúť odporom. V uvedených prípadoch sa tiež stanovuje lehota v trvaní 3 rokov, ktorá začína plynúť od uskutočnenia právneho úkonu dlžníka s treťou osobou. Podľa § 42a ods. 4 dlžníkom je tu uvažovaná právnická osoba. Ide o právne úkony, ku ktorým došlo v rozhodnom čase medzi ňou a osobami (resp. členom jej štatutárneho orgánu, jej prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom) vymenovanými v písm. a) až e) tohto odseku. Tieto prípady sú špecifické tým, že zákon jasne definuje, za akých okolností je možný konflikt záujmov medzi dlžníkom a treťou osobou, na ktorú bol prevedený majetok dlžníka. Aj v týchto prípadoch sa tretie osoby môžu brániť tým, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Druhá žalovaná strana musí preukázať (na nej je dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Pokiaľ by to druhá strana v konaní pred súdom nepreukázala, odporovacia žaloba by bola úspešná. V tom spočíva vyššie spomenutá výhoda veriteľa, odôvodnená vzťahom dlžníka k osobám vymenovaným v citovanom ustanovení.
26. Odporovacia žaloba smeruje voči osobe, na ktorú dlžník previedol svoj majetok a ktorá mala prospech z právneho úkonu dlžníka. Pojem „prospech“ použitý v ustanovení § 42a ods. 2 OZ nemožno vyložiť tak, že zahŕňa iba bezodplatné presuny majetku a vylučuje z možnosti odporovať odplatné právne úkony (napr. kúpnu zmluvu).
Povinnou osobou môže byť i osoba blízka dlžníkovi. Osoby blízke dlžníkovi vymedzuje ustanovenie § 116 OZ. Sú nimi jeho príbuzní v priamom rade, súrodenci, manžel, ako aj iné osoby, ktoré sú k dlžníkovi v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpel dlžník alebo taká osoba, druhý z nich dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.
Predpoklad vedomosti blízkej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vychádza z toho, že tu je situácia odlišná. V prípade blízkych osôb zákon predpokladá vedomosť týchto osôb o úmysle dlžníka. Zákonodarca tu vychádza z toho, že medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami existujú pevné rodinné väzby, príp. tieto osoby žijú s dlžníkom v úzkom majetkovom, resp. sp0otrebnom spoločenstve, ktorého členovia vzájomne poznajú svoje majetkové pomery.
27. Osoba blízka dlžníkovi sa môže podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula „náležitú starostlivosť“ na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala vzhľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z jeho výsledkov poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela).
Úspešná obrana osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, hoci vyvinula „starostlivosť“ na spoznanie tohto úmyslu dlžníka, pričom išlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela).
Zákon teda od osoby blízkej dlžníkovi vyžaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla.
28. Súd je teda toho názoru, že žalobca v konaní preukázal existenciu jeho pohľadávky vo výške 115 19 216,54 eur s prísl., ktorá sa vzhľadom na oddlženie P.. S. Č. stala síce pohľadávkou nevymáhateľnou, avšak v zmysle § 166h ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, aj v prípade takejto nevymáhateľnej pohľadávky, dotknutý veriteľ sa môže domáhať podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
29. Zmluva o predaji obchodného podielu bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, žaloba v danej právnej veci bola podaná dňa XX.XX.XXXX, teda v zákonom stanovenej lehote.
30. V prípade právneho úkonu - zmluvy o predaji obchodného podielu, o ktorom žalobca tvrdí, že bol ním ako veriteľ dlžníka ukrátený, bol tento urobený medzi dlžníkom a jeho synom, teda blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa mohol odporovacej žalobe ubrániť len ak by preukázal, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, keď dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti bolo na jeho strane.
Pri prevode obchodného podielu na žalovaného musel byť tento úmysel dlžníka zrejmý a predmetným právnym úkonom nepochybne došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, ktorý okrem predmetného obchodného podielu nemal žiaden iný majetok. Odporovacia žaloba je totiž nástrojom na uspokojenie veriteľovej pohľadávky a to buď postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, alebo vymožením peňažnej náhrady zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovaného právneho úkonu. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučnému titulu vydanému proti dlžníkovi domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právne neúčinným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka a to nie proti dlžníkovi, ale proti osobe, s ktorou alebo v ktorej prospech bol právny úkon urobený.
31. Súd poukazuje, že v danej právnej veci vzhľadom na to, že ide o osoby blízke ( otca a syna), sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa - žalobcu a vedomosť žalovaného o tomto úmysle predpokladá, prezumuje. Bolo na žalovanom preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu nemohol v čase urobenia odporovaného právneho úkonu dňa XX.XX.XXXX, teda v čase uzatvorenia zmluvy o predaji obchodného podielu, ani pri vynaložení náležitej starostlivosti rozpoznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala vzhľadom na okolnosti prípadu s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý v čase odporovaného právneho úkonu musel byť, z ich výsledku spoznala. Nie je pritom významné, či dlžník plnil týmto právnym úkonom svoj morálny alebo právny záväzok. Zákonná požiadavka náležitej starostlivosti znamená, že osoba ktorá s dlžníkom odporovaný právny úkon uzatvorila, sa mala presvedčiť o tom, že právny úkon neukracuje dlžníkovho veriteľa. Vyžaduje sa teda aktívne konanie takejto osoby, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa z jeho dôsledkov poznala.
Teda bolo na žalovanom, aby pri právnom úkone sa presvedčil, či tento právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a tak neurobil právny úkon na ujmu práv veriteľov dlžníka.
32. V konaní žalovaný nepreukázal, že vyvinul náležitú starostlivosť na poznanie úmyslu dlžníka pri uzatvorení odporovaného právneho úkonu ukrátiť žalobcu ako veriteľa, pričom na jeho úspešnú obranu nestačí iba tvrdenie, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa týmto úkonom nevedel a že tento úkon bol urobený za účelom prevedenia obchodného podielu na neho pre nepriaznivý zdravotný stav dlžníka a za účelom zachovania obchodného podielu v spoločnosti CarComplex, spol. s r.o. v rodine. Z výpovede otca žalovaného a tiež samotného žalovaného vyplynulo, že o otcových finančných problémoch sa v rodine rozprávalo, tiež v rodinnom kruhu bola známa skutočnosť o tom, že otcov veriteľ voči nemu začal exekučné konanie. Žalovaný zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o predaji obchodného podielu, ani neskúmal a nezisťoval, či jeho otec má nehradené záväzky voči svojim veriteľom a v akej sú výške.
Žalovaný teda nepreukázal, žeby vynaložil takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorej by mohol ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznať, alebo sa o ňom aspoň dozvedieť.
33. V ďalšom žalovaný namietal, že zmluva o predaji obchodného podielu je ekvivaletným právnym úkonom, nakoľko sa jedná o zmluvu odplatnú a za odpredaj obchodného podielu zaplatil adekvátnu sumu vo výške 4 000,- eur a preto žalobe z uvedeného dôvodu nie je možné vyhovieť.
V konaní nebola spornou skutočnosť, že žalovaný kúpnu cenu predávajúcemu zaplatil.
34. Súd v tomto smere uvádza, že pri ukracujúcom právnom úkone je rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. Samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník namiesto hmotného, nehmotného majetku, získa majetok finančný.
Úspešnosť odporovateľnosti právneho úkonu závisí teda aj od toho, či majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na jeho uspokojenie. V prípade právneho úkonu bez primeraného protiplnenia je táto podmienka splnená predovšetkým pri právnych úkonoch, kde osoba s ktorou dlžník právny úkon uzatvoril, neposkytla dlžníkovi žiadne protiplnenie, alebo poskytla protiplnenie neprimerane nízke. O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté protiplnenie nie je ekvivalentnou odplatou za poskytnuté plnenie dlžníka. V prípade ak bola poskytnutá ekvivalentná odplata, dochádza síce k zmene štruktúry majetku dlžníka, nedochádza však k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka, a teda nedochádza ani k ukráteniu veriteľa.
35. Súd na základe vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že v dôsledku napadnutého právneho úkonu - zmluvy o predaji obchodného podielu, došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, ktorý je možné použiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Cena, za ktorú bol obchodný podiel dlžníka v spol. CarComplex, spol. s r.o., prevedený na žalovaného, bola cenou primeranou, nedošlo teda k zmenšeniu disponibilného majetku dlžníka, ale došlo len k zmene jeho štruktúry, kedy pôvodný majetok dlžníka nahradil rovnocenný ekvivalent vyjadrený vo finančnom majetku dlžníka.
Ako súd vyššie uviedol, dlžník odpredal svoj obchodný podiel v spoločnosti CarComplex, spol. s r.o. za kúpnu cenu 4 000,- eur. Žalovaný v konaní predložil znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom G.. P., ktorý určil hodnotu obchodného podielu v spol. CarComplex, spol. s r.o. na sumu 6 000,- eur. Kúpnu cenu 4 000,- eur súd nepovažoval za neprimeranú.
V konaní síce žalovaný rozporoval hodnotu obchodného podielu určenú znalcom v znaleckom posudku, avšak žiadny relevantným dôkazov v konaní nepreukázal, aby hodnota prevádzaného obchodného podielu bola vyššia a v tomto smere v konaní nenavrhol ani vykonanie žiadneho dôkazu.
36. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. G.. Ú. XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom uviedol: ,,Ústavný súd dodáva, že odporovateľnosť právneho úkonu nie je inštitútom, ktorý má zabezpečiť prednostné uspokojenie jedného veriteľa pred inými veriteľmi dlžníka. Naopak, má zabezpečiť, aby dlžník svojimi vlastnými právnymi úkonmi nezmenšil svoj majetok, ktorý je určený nielen súhrnom aktív, ale aj pasív. Krajský súd v tomto prípade vychádzal z toho, že úkonom dlžníka došlo iba k uhradeniu existujúceho záväzku, ktorému veriteľ neodporoval a ktorý tak nebol veriteľom spochybnený spôsobom na to určeným. Samotným úkonom, kúpnou zmluvou uzatvorenou za podmienok, ktoré neviedli k zníženiu, ale iba k transformácii majetku, nedošlo k ukráteniu sťažovateľa ako veriteľa. Nasledujúce okolnosti (dispozícia s pohľadávkou na zaplatenie kúpnej ceny) už nemali vplyv na posúdenie ekvivalentnosti odporovaného právneho úkonu.“
Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XObdo/XX/XXXX, uviedol: „Predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka v konkurznom konaní je, že právny úkon je platný a zároveň nadobudol účinnosť. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a dokazovania, ktoré súd vykonal. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že
právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne.“
37. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonnej podmienky pre úspešné odporovanie predmetného právneho úkonu dlžníka, teda preukázanie, že zmluva o predaji obchodného podielu ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky ako veriteľa dlžníka, ktorý týmto právnym úkonom previedol časť svojho majetku na žalovaného. V konaní nebolo preukázané to, žeby sa jednalo o úkon bez primeraného protiplnenia, teda neekvivalentný právny úkon. Súd preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poridku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobu zamietol v celom rozsahu a preto žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania a tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.