Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/175/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky S. O., bytom T., J. XXX/XX, zastúpenej JUDr. S. D., advokátom, so sídlom T., Z.. M. R. C. XXX proti odporcovi K., s r.o., v likvidácii, so sídlom N. XXXX, T., IČO XX XXX XXX (pôvodné obchodné meno N. H., s.r.o., so sídlom T., K. R. XX, X. XX XXX XXX), zastúpenému JUDr. K. A., advokátom, so sídlom T., N. XXX/XX, o zaplatenie 13.264,78 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. októbra 2011, č.k. -111 a opravnému uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. decembra 2011, č.k. -115, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 294,77 Eur, k rukám zástupcu navrhovateľky JUDr. S. D., do troch dní.

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 13.264,78 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 06.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 2.022,11 Eur (vyčíslenie v opravnom uznesení), do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že účastníci uzatvorili dňa 28.11.2008 písomnú zmluvu o prevode nehnuteľností, z obsahu ktorej vyplýva, že ako odplatu za prevod spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky na prevádzaných nehnuteľnostiach si účastníci dojednali prevod stavebného pozemku zo strany odporcu na N. O., ktorý pozemok v zmluve špecifikovali s tým, že k pozemku bude vybudovaná prístupová komunikácia a inžinierske siete, pričom odporca mal takýto stavebný pozemok na menovaného previesť do dojednanej doby. Zároveň si účastníci v zmluve dojednali, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti zo strany odporcu je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke zmluvnú pokutu 13.264,78 Eur. Okresný súd mal za to, že zmluvná pokuta, dojednaná medzi účastníkmi, spĺňa podmienky ustanovenia a , keď bola dojednaná písomne, viaže sa na porušenie zmluvnej povinnosti a jej výška bola účastníkmi dojednaná presnou peňažnou sumou. Odporca svoju zmluvnú povinnosť, sankcionovanú zmluvnou pokutou, nesplnil. Odporca mal povinnosť špecifikovaný stavebný pozemok previesť na N. O. v lehote do 15 dní od právoplatnosti stavebného povolenia na „inžinierske siete a prístupová komunikácia“ v k.ú. J., lokalita N. H., najneskôr do 24 mesiacov od podpísania zmluvy o prevode nehnuteľností. Stavebného povolenie, vydané mestom Trenčín dňa 02.11.2010 na „inžinierske siete a prístupovú komunikáciu“, sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 07.12.2010 a lehota 24 mesiacov od podpísania zmluvy o prevode nehnuteľností medzi účastníkmi skončila dňa 28.11.2010. Keďže lehota na splnenie povinnosti odporcu, viažuca sa na právoplatnosť stavebného povolenia, skončila až po lehote viažucej sa na podpis zmluvy o prevode nehnuteľností

účastníkmi, ktorá lehota bola dojednaná účastníkmi ako najneskôr možná na splnenie povinnosti, mal odporca svoju povinnosť splniť do 28.11.2010, ktorý termín stanovili účastníci ako najneskorší pre splnenie povinnosti. V uvedenej lehote k splneniu povinnosti podľa zisteného skutkového stavu nedošlo. Odporca síce N. O. v tejto lehote (07.10.2010) vyzval na uzatvorenie zmluvy o prevode stavebného pozemku, avšak tento nespĺňal podmienky dojednané účastníkmi, keď nemal vybudovanú prístupovú cestu a inžinierske siete. Menovaný N. O. preto dôvodne odmietol zmluvu uzatvoriť. Do termínu 28.11.2010 tak nedošlo zo strany odporcu k splneniu jeho zmluvne dojednanej povinnosti, ktorej porušenie bolo sankcionované zmluvnou pokutou, a preto navrhovateľke vznikol nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty 13.264,78 Eur. K tvrdeniam odporcu, že nesplnenie svojej povinnosti nezavinil, a teda nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť ( ), toto tvrdenie okresný súd nemal za preukázané. Odporca poukazoval na skutočnosti, ktoré ho mali z porušenia povinnosti vyviniť (zdĺhavý výkup pozemkov v lokalite; existencia nadzemného elektrického vedenie vysokého napätia; vybudovanie elektrického vedenia ako súčasti inžinierskych sietí, ktorých vybudovanie muselo predchádzať vybudovaniu prístupovej cesty, ktorá mala viesť v rovnakej trase, pričom podnik ZSE informoval odporcu, že toto vedenie vybuduje do 200 dní a až následne túto dobu neustále predlžoval a tá sa nakoniec ustálila v zmluve, ktorú odporca s podnikom ZSE uzatvoril na 850 dní), avšak podľa súdu tieto nijako odporcu nezbavujú zavinenia na porušení zmluvnej povinnosti. Odporca je právnickou osobou, ktorá má v predmete podnikania realitnú činnosť i uskutočňovanie stavieb. Výkup spoluvlastníckych podielov navrhovateľky na pozemkoch i ostatné činnosti spojené s realizáciou podnikateľského zámeru odporcu uskutočniť v danej lokalite výstavbu rodinných domov mal odporca preto vykonať ako podnikateľ s odbornou starostlivosťou. Odporca si mal byť vedomý všetkých prekážok, ktorá sa môžu pri uskutočňovaní jeho zámeru vyskytnúť a tomu mal prispôsobiť aj obsah povinností, na ktoré sa zmluvne zaväzuje. Zo samotného skutkového stavu, zisteného vykonaným dokazovaním, však vyplynulo, že odporca takto nepostupoval, keď údajný prísľub vybudovania elektrického vedenia ako súčasti inžinierskych sietí do 200 dní si nedojednal písomne tak, aby ho mohol na podniku ZSE vynútiť a k uzatvoreniu písomnej zmluvy na realizáciu tejto časti inžinierskych sietí pristúpil až dňa 20.12.2010, kedy už lehota na splnenie jeho povinnosti previesť stavebný pozemok N. O. dávno skončila. V tejto súvislosti je preto bezvýznamné, či odporca skutočne tvrdený prísľub vybudovania elektrického vedenia do 200 dní mal alebo nie, keď jeho splnenie nemohol nijako vynútiť, resp. sa o to ani nepokúsil. Rovnako aj vydanie právoplatného stavebného povolenia na inžinierske siete po viac ako dvoch rokoch od prevodu spoluvlastníckych podielov navrhovateľky na pozemkoch jasne napovedá, že odporca realizáciu svojho podnikateľského zámeru nemal dobre pripravenú a nevykonal všetky úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre splnenie jeho povinnosti, dojednanej v zmluve s navrhovateľkou. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že odporca, ak aj nevedel, že svojím konaním pri realizácii zámeru výstavby rodinných domov v danej lokalite môže porušiť povinnosť zmluvne dojednanú s navrhovateľkou, tak vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol. Odporca tak podľa súdu minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti porušenie svojej zmluvnej povinnosti zavinil, a preto je povinný zmluvnú pokutu navrhovateľke zaplatiť. Okresný súd sa zaoberal aj návrhom odporcu na postup podľa , podľa ktorého neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Dospel k záveru, že uvedený postup nie je v danom prípade dôvodný. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že povinnosť odporcu, ktorej nesplnenie bolo sankcionované zmluvnou pokutou, bola povinnosťou na zaplatenie odplaty za prevádzané spoluvlastnícke podiely navrhovateľky na nehnuteľnostiach „in natura“, teda základná povinnosť predávajúceho z kúpnej zmluvy. Túto povinnosť zaplatenia odplaty „in natura“ možno z hľadiska jej hodnoty určiť na 72.528,71 Eur (prevádzané podiely navrhovateľky predstavovali 2.185 m2 pozemkov v účastníkmi dojednanej cene 1.000,- Sk/m2, teda 2.185.000,- Sk, čo v prepočte konverzným kurzom je 72.528,71 Eur) a dojednaná zmluvná pokuta 13.264,78 Eur tak tvorí len niečo málo cez 18 % z ceny prevádzaných spoluvlastnícky podielov navrhovateľky na pozemkoch. Okrem toho odporca mal podľa zmluvného dojednania na splnenie svojej povinnosti lehotu dva roky, čo sa okresnému súdu javilo ako dostatočne dlhá doba na splnenie povinnosti, ak by odporca svoje podnikateľské zámery dôsledne pripravil. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti (charakter nesplnenej povinnosti odporcu, jej hodnota a doba, ktorú mal odporca na jej splnenie) dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká, a preto tu nie je dôvod na jej zníženie. Na podklade všetkých uvedených záverov okresný súd návrhu navrhovateľky vyhovel a odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke zmluvnú pokutu 13.264,78 Eur. Popri istine zmluvnej pokuty súd zaviazal odporcu aj k zaplateniu úrokov z omeškania z istiny zmluvnej pokuty, keď účastníci si dojednali splatnosť zmluvnej pokuty do 7 dní od uplynutia lehoty na splnenie povinnosti odporcu, teda

zmluvná pokuta bola splatná 05.12.2010 (7 dní po 28.11.2010), pričom odporca v tejto lehote splatnosti povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nesplnil a dňa 06.12.2010 sa tak dostal so splnením svojho dlhu do omeškania. Navrhovateľka má preto podľa v spojení s právo na úroky z omeškania, a to vo výške stanovenej podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Takto súd uložil ďalej odporcovi zaplatiť zo sumy zmluvnej pokuty aj úrok z omeškania vo výške 9 % od 06.12.2010 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle a odporcovi uložil, aby v konaní úspešnej navrhovateľke zaplatil náhradu trov konania v sume 2.022, Eur. Opravným uznesením okresný súd opravil výrok rozsudku týkajúci sa náhrady trov konania, kde špecifikoval sumu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa , , keď tvrdil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal dôkazy navrhnuté odporcom na preukázanie ním tvrdených skutočností, rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia. Zotrval na názore, že nezavinil nesplnenie povinnosti sankcionovanej predmetnou zmluvnou pokutou, a teda mu nevznikla ani povinnosť túto zmluvnú pokutu uhradiť. K zdržaniu vybudovania inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie nedošlo jeho zavinením. Nevyhnutnou súčasťou vybudovania inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie bolo vybudovanie jednej zo súčastí inžinierskych sietí, a to elektrického vedenia, ktoré malo byť uložené pod prístupovou komunikáciou, pričom jedinou osobou oprávnenou vybudovať predmetné elektrické vedenie je spoločnosť ZSE Distribúcia, a.s., so sídlom F. 6, D., ktorá má na vybudovanie týchto sietí monopol. Pred uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľností s navrhovateľkou rokoval s uvedenou spoločnosťou, ktorá mu prezentovala ústne stanovisko, že predmetné elektrické vedenie vybuduje najneskôr do 200 dní. S týmto vedomím uzavrel zmluvu s navrhovateľkou, pričom postupom času spoločnosť ZSE predlžovala lehotu na vybudovanie elektrického vedenia, ktorá sa nakoniec ustálila na 850-tich dňoch. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že postupoval pri výkone svojej podnikateľskej činnosti s odbornou starostlivosťou, predvídal možné zdržanie výstavby elektrického vedenia a bol pripravený až na zdvojnásobenie takejto lehoty. Vytýkal súdu prvého stupňa, že oprel svoje rozhodnutie o skutočnosť, že zmluvu s ZSE mal uzavretú v ústnej forme, pričom podľa jeho názoru nemožno principiálne rozlišovať medzi ústnymi a písomnými právnymi úkonmi tak, ako to urobil súd prvého stupňa, tieto sú rovnocenné a právne rovnako záväzné a vynútiteľné za predpokladu, že zákon pripúšťa ich uzatvorenie aj v ústnej forme, čo je i prípad danej veci. Z uvedeného vyvodil, že porušenie povinnosti, sankcionovanej zmluvnou pokutou, nezavinil, nakoľko v čase podpisu zmluvy o prevode nehnuteľnosti nevedel a vzhľadom na okolnosti a svoje pomery ani nemal vedieť, že zo strany ZSE dôjde k tak výraznému predĺženiu lehoty z 200 na 850 dní, ktoré následne spôsobí nemožnosť splnenia jeho záväzku voči navrhovateľovi zo zmluvy o prevode nehnuteľností. Neprislúcha mu ani zavinenie za voľbu spoločnosti ZSE ako zmluvného partnera, nakoľko táto spoločnosť má na uvedenú činnosť monopol. Z uvedeného vyvodil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď považoval uzavretie dohody medzi ním a spoločnosťou ZSE v ústnej forme za nedostačujúce na preukázanie skutočnosti, že nezavinil porušenie povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou. V tejto súvislosti vytýkal súdu prvého stupňa i to, že nevykonal dôkaz, ktorý navrhoval v konaní vykonať, a to uzavretie tejto ústnej dohody, keď navrhoval vypočuť konateľa a za ZSE osobu, ktorá túto ústnu zmluvu s jeho konateľom uzatvorila. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že nevyužil moderačné právo v zmysle , keď systematické porovnanie zmluvnej pokuty a výšky zabezpečenej povinnosti nebolo v danej veci dôvodné a podľa jeho názoru i neprípustné. Súd má prihliadnuť aj na ďalšie skutočnosti, ktorou je výška škody, ktorá navrhovateľovi porušením povinnosti vznikla, pričom tvrdil, že navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla, na čo však súd pri využití moderačného práva vôbec neprihliadol. Vytýkal súdu prvého stupňa nedostatočné odôvodnenie rozsudku v zmysle , keď tvrdil, že neprihliadol ani na ďalšie skutočnosti, ktoré uvádzal, a v dôsledku ktorých mohol využiť svoje moderačné právo, a preto považoval jeho rozhodnutie o nevyužití moderačného práva za nepresvedčivé.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Na tvrdenie odporcu,

že porušenie povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou nezavinil, uviedla, že ide o účelové tvrdenie odporcu, ktorý nemal dostatočným spôsobom zmluvne zaistené vybudovanie inžinierskych sietí tak, aby mohol splniť podmienky predaja nehnuteľnosti. Svedčí o tom i skutočnosť, ktorú uviedol jeho zástupca na pojednávaní dňa 13.10.2011, keď uviedol, že k predĺženiu lehoty na vybudovanie inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie bola jednak skutočnosť, že výkup pozemkov v danej lokalite trval dlhšie ako predpokladal z dôvodov na strane majiteľov pozemkov, ktorí dostatočne nespolupracovali s ním, a tým pádom sa predĺžil i proces realizácie jeho zámeru, ktorý počítal aj s vybudovaním inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie. Druhou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na dobu vybudovania inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie je bez jeho zavinenia skutočnosť, že v danej lokalite existovalo elektrické vedenie vysokého napätia nadzemné, ktoré bolo treba preložiť a túto prekládku mohol realizovať len podnik ZSE, ktorá sa zdržala z dôvodov na strane tohto podniku. Potom je zrejmé, že sám odporca priznal, že k samotnému oddialeniu realizácie vybudovania inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie bola jednak skutočnosť, že sa predĺžil výkup ostatných pozemkov od spoluvlastníkov a jednak dôvody na strane ZSE. Tvrdenie odporcu o ústnej zmluve uzavretej medzi ním a ZSE pred uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľností nedošlo, keď sám uviedol, že bol len informovaný o tom, že vybudovanie je otázkou doby asi 200 dní. Nešlo teda o uzavretie žiadnej ústnej dohody, ako tvrdí odporca, išlo len o informáciu, ktorú nie je možné hodnotiť ako ústny právny úkon, resp. ústne uzavretie dohody. Išlo len o informáciu, ktorá je právne nezáväzná. Z uvedeného považovala tvrdenia odporcu za účelové. Považovala za jednoznačné, že odporca nezaistil vybudovanie inžinierskych sietí, ale urobil tak až s odstupom 752 dní od uzatvorenia zmluvy zo dňa 28.11.2008. Pokiaľ sa týka moderačného práva v zmysle , zdôraznila, že sa jedná len o možnosť, nie povinnosť súdu. Okrem uvedeného považovala dojednanie zmluvnej pokuty v danom prípade za primerané, pretože v bežnej rozhodovacej praxi súdov nie je výnimkou, že akceptujú dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 1 % denne za porušenie zmluvných povinností, pričom dojednanie výšky zmluvnej pokuty záleží výlučne od vôle zmluvných strán a uvedenú zmluvnú pokutu vo výške 13.264,78 Eur nepovažoval za neprimeranú ani odporca, ktorý pri spisovaní zmluvy o prevode nehnuteľností do notárskej zápisnice navrhol podmienky a výšku zmluvnej pokuty. Poukázala tiež na návrh odporcu uzatvoriť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností s N. formou novácie záväzkov, keď v e-mailovej korešpondencii zo dňa 11.11.2010 v bode 2 uviedol, že sa zaviaže vybudovať prístupovú komunikáciu a inžinierske siete do mája 2011 a nesplnenie tejto povinnosti navrhoval sankcionovať pokutou vo výške 26.556 Eur. Preto je námietka odporcu, že zmluvná pokuta vo výške 13.264,78 Eur je neprimerane vysoká, nedôvodná. Zdôraznila, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z kúpnej zmluvy ohľadne povinností v nej uvedených a tiež nepreukázal, že by porušenie povinnosti bol zavinil niekto iný, kde by pre takýto subjekt nejaká povinnosť vyplývala zo zmluvného vzťahu. Rovnako nepreukázal, že by mal zmluvne zaistené vybudovanie elektrických vedení v príslušnej lokalite v určitej lehote tak, aby táto lehota bola previazaná a vyhovovala odporcovi aj z hľadiska plnenia svojich povinností z titulu predaja predmetného pozemku za podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve. Zodpovednosť odporcu nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď bol povinný v omeškaní so splnením svojej povinnosti, alebo táto prekážka vznikla z jej hospodárskych pomerov (analógia ).

Krajský súd preskúmal vec podľa v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ustanovenia odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a)

až f). V prejednávanej veci odporca v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového stavu, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva v takej skutočnosti, že ak účastník navrhol vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie súdu vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V danej veci odporca navrhoval doplniť dokazovanie výsluchom svojho konateľa a zamestnanca ZSE, ktorí mali uzatvoriť ústnu zmluvu o vybudovaní elektrického vedenia v lehote 200 dní.

Súd prvého stupňa dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov, ktorými dôkazmi malo byť preukázané, že odporca nezavinil predĺženie lehoty vybudovania inžinierskych sietí, nevykonal, nakoľko z hľadiska už zisteného skutkového stavu ich považoval za právne bezvýznamné, pokiaľ ide o zodpovednosť odporcu za porušenie zmluvných záväzkov, ktoré porušenie bolo sankcionované nárokovanou zmluvnou pokutou.

Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ustanovenia vyplýva, že citovaný dôvod pre odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len v prípade, pokiaľ súd prvého stupňa nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej.

V danej veci odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že navrhovaných svedkov nevypočul, pričom ich výsluchom malo byť preukázané uzavretie ústnej dohody o vybudovaní inžinierskych sietí v lehote 200 dní. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vykonanie navrhnutých dôkazov nebolo v danej veci spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, naopak, bolo v danej veci nadbytočné, a to jednak s poukazom na písomne uzavretú zmluvu podľa medzi odporcom ako žiadateľom a ZSE Distribúcia, a.s., D., prevádzkovateľom distribučnej sústavy zo dňa 20.12.2010 v rozsahu 6 strán, ako i vzhľadom na tvrdenia odporcu v priebehu súdneho konania ( i v jeho opravnom prostriedku), že v danej veci mal od ZSE informáciu, resp. prezentovala mu ústne stanovisko vybudovať predmetné elektrické vedenie najneskôr do 200 dní. Odvolací súd je toho názoru, že akákoľvek informácia, resp. stanovisko tretej osoby, ktorá nie je účastníkom zmluvného vzťahu, nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť zavinenie odporcu na porušení jeho zmluvne dohodnutej povinnosti.

Z týchto dôvodov krajský súd mal za to, že odvolací dôvod podľa nebol daný.

Odvolací dôvod uplatnený odporcom podľa spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Nesprávne právne posúdenie veci odporca v podanom odvolaní nešpecifikoval. Z jeho podania je však možné vyvodiť, že ho videl v nesprávnej aplikácii ust. .

Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Z ustálenej judikatúry a súdnej praxe je nesporné, že obmedzenie výšky zmluvnej pokuty neustanovuje. Určenie výšky zmluvnej pokuty je vecou zmluvných strán, ktoré majú dojednať jej výšku, alebo spôsob jej určenia písomne ( ). Výška zmluvnej pokuty vo všeobecnosti by mala zodpovedať povahe a významu povinnosti, ktorej nesplnenie sa zmluvnou pokutou zabezpečuje. Na zamedzenie zneužívania inštitútu zmluvnej pokuty a nesprávneho rozdelenia rizika nebezpečenstva škody medzi dlžníka a veriteľa bolo do tohto ustanovenia zakotvené oprávnenie súdu, aby neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, primerane znížil. Citované ustanovenie má povahu kogentnej právnej normy, pričom stanovuje, na základe akých kritérií má pri uplatnení svojho moderačného práva súd postupovať. Rozlišuje pritom medzi prípadom, ak k dôsledku porušenia povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, veriteľovi nevznikne priamo škoda (prvá veta) a prípadom, keď veriteľovi škoda z konania dlžníka síce vznikne, ale veriteľ nie je oprávnený požadovať jej náhradu (druhá veta). Pomocným kritériom v oboch prípadoch je majetková ujma (strata), ktorá by veriteľovi porušením povinnosti, zabezpečenej zmluvnou pokutou vznikla, alebo mohla vzniknúť. Má prihliadať predovšetkým na hodnotu a význam zabezpečovaných povinností, pričom rozlišuje, či je predmetom plnenia peňažné plnenie, alebo plnenie nepeňažnej povahy. V prípade peňažného plnenia je výška plnenia vyčíslená v zmluve a v prípade nepeňažného plnenia sa vychádza z významu tohto plnenia pre celý záväzok, a ak ide o plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu, tak zo všeobecnej trhovej ceny tohto plnenia. Význam povinnosti, ktorú dlžník nesplnil, súd posúdi vzhľadom na všetky okolnosti a s prihliadnutím na celkovú hodnotu záväzku.

V danej veci bola zmluvnou pokutou v žalovanej výške zabezpečená povinnosť previesť na pristupujúceho ku kúpnej zmluve N. O. novovytvorený stavebný pozemok v k.ú. J. o celkovej výmere XXX m2 v dohodnutej cene 1.000,- Sk/m2 s vybudovanou prístupovou cestou a inžinierskymi sieťami vedenými k hranici stavebného pozemku v lehote najneskôr 24 mesiacov od podpísania zmluvy o prevode nehnuteľnosti (podpísaná dňa 28.11.2008). Nie je medzi účastníkmi sporné, že odporca uvedenú povinnosť v dohodnutej lehote nesplnil.

Súd prvého stupňa posudzoval primeranosť zmluvnej pokuty s poukazom na základnú povinnosť predávajúceho z kúpnej zmluvy, a to zaplatenie odplaty za prevádzané spoluvlastnícke podiely navrhovateľky „in natura“ v hodnote 2.185.000,- Sk, t. j. 72.528,71 Eur a dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 13.264,78 Eur, t. j. 18 % z ceny prevádzaných spoluvlastníckych podielov navrhovateľky na pozemkoch s lehotou splnenia dva roky, čo je dostatočne dlhá doba, nepovažoval preto zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú, a preto nezistil dôvod pre jej moderáciu. Odvolací súd tomuto záveru súdu prvého stupňa nemôže nič vytknúť a plne sa s ním stotožňuje. Ani výtka zo strany odporcu, že rozhodnutie súdu o použití alebo nepoužití moderačného práva nemá náležitosti podľa neboli dôvodné, rovnako nebol potom daný odvolací dôvod podľa

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , , a vzhľadom na plný úspech navrhovateľky v odvolacom konaní jej priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k návrhu á 287,14 Eur, režijný paušál 1 x 7,63 Eur podľa , , vyhlášky MS SR č. v znení neskorších predpisov. Trovy odvolacieho konania predstavujú celkovo sumu 294,77 Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť k rukám zástupcu navrhovateľky JUDr. S. D..

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .