Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3Tos-99-2014.pdf
PDF · 67.07 KB
Case nature
Subarea
3Tos/99/2014
Uznesenie
Senát Krajského súdu v Žiline, zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Milana Repáňa, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.10.2014 v Žiline, o sťažnosti odsúdeného M. A. proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 36Nt/2/2014-21 zo dňa 26.6.2014
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. A. sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Citovaným uznesením Okresný súd Žilina podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. G. M., G. XXX, na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Žilina, sp.zn. 1T/164/2008 zo dňa 24.8.2009, lebo nezistil podmienky obnovy.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote sťažnosť. V jej odôvodnení tvrdí, že v konkrétnom prípade je povolenie obnovy konania obligatórne.
Na takomto základe v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Zistil tak, že sťažnosť nie je dôvodná.
Je nesporné, že Okresný súd Žilina rozsudkom, sp.zn. 1T/164/2008 zo dňa 24.8.2009 uznal obvineného M. A. za vinného z trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 Tr. zák., lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Zrušený bol iný rozsudok, ktorým bol obvinený odsúdený za trestné činy podľa §§ 360 ods. 1, 2, 156 ods. 1, 2, 245 ods. 1 Tr. zák. Trest bol uložený s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 2, 39 ods. 1 Tr. zák. a i.
Odsúdený A. požiadal o povolenie obnovy konania a poukazoval pritom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011.
V náleze, na ktorý odsúdený poukázal, Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že v § 42 ods. 1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na to podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky stratila táto časť zákona účinnosť.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest súd ukladá, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. (...)
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. k mimoriadnemu zníženiu trestu dochádza, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podmienky obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, upravuje § 394 ods. 1 Tr. por. V takomto prípade sa obnova konania povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Okrem týchto podmienok obnovy konania podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Veľmi zjednodušene možno teda povedať, že pri rozhodnutiach podľa Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z., pri ktorých bola použitá asperačná zásada, je povolenie obnovy konania obligatórne. Potiaľ treba dať sťažovateľovi za pravdu.
V konkrétnej veci však bolo popri tom všetkom použité pri ukladaní trestu aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. V takomto prípade si krajský súd rovnako ako súd okresný osvojil stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého sa v takomto prípade ustanovenie § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. nepoužije. Inými slovami, v takomto prípade použitie asperačnej zásady nie je obligatórnym dôvodom na povolenie obnovy konania.
Pre zaujímavosť súd uvádza, že v pôvodnom konaní rozhodoval súd o uložení trestu odňatia slobody, po zvýšení sadzby a použití zásady, že „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“, v rozpätí 8 až 12 rokov. Ak súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, zjavne už rozhodoval neviazaný pravidlami vyjadrenými asperačnou zásadou, ale tak, ako sa v súčasnosti rozhoduje v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 106/2011 v sadzbe (v konkrétnom prípade) 4 až 12 rokov.
Po zvážení týchto ustanovení, keď sa krajský súd s napadnutým uznesením stotožnil, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.