Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-182-2014.pdf
PDF · 98.99 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/182/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Z. J., a.s. E. 8, XXX XX T. proti odporkyni: W. R., P. XXX, XXX XX R. W. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Važecká 16 Prešov zast. Advokátska kancelária advocatius, s.r.o. Palackého 12, 814 99 Bratislava o zaplatenie 174,18 eur istiny s príslušenstvom takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom:
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 44,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 44,18 eur od 9. apríla 2011 do zaplatenia.
Súd návrh vo zvyšku zamieta.
Súd vyhlasuje za neprijateľnú podmienku dojednanú zmluvnú pokutu v Zmluve o pripojení A4735326-001 zo dňa 27.11.2009 a Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 27.11.2009.
Súd odporkyni nepriznáva náhradu trov konania.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na podporu odporkyni 58,36 eur do rúk advocatius, s.r.o. Palackého 12 Bratislava do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť 174,18 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 9.4.2011 do zaplatenia z dôvodu, že má pohľadávku voči odporkyni, ktorá odporkyňa svoj dlh navrhovateľovi nesplnila.
Odporkyňa sa nevyjadrila.
Vedľajší účastník sa vyjadril, že žiada návrh zamietnuť.
Na návrh navrhovateľa súd vo veci vydal písomný platobný rozkaz dňa 8.4.2013 č.k. 9RO/510/2012-29 a uložil odporcovi, aby do 15 dní od doručenia zaplatil navrhovateľovi 174,18 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 9.4.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Platobný rozkaz bol doručený vedľajšiemu účastníkovi 13.5.2013. Vedľajší účastník podal proti platobnému rozkazu odpor 17.5.2013. odpor bol podaný písomne, riadne a včas. V písomne podanom odpore vedľajší účastník tvrdil, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré sú v spotrebiteľských zmluvách neplatné. Navrhol v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty návrh zamietnuť
Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním obsahu spisu a pripojených listín. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav.
Navrhovateľ a odporca ako fyzická osoba- nepodnikateľ uzavreli zmluvu o pripojení 27.11.2009 a Dodatok k zmluve o pripojení. Navrhovateľ tvrdí, že má nárok, aby mu odporkyňa zaplatila 174,18 eur spolu s úrokmi z omeškania. Ide o sumy, ktoré sú fakturované
- a/ faktúrou č. 8042921954 splatnosť faktúry do 6.10.2010 suma 44,18 eur za obdobie od 20.9.2010 do 19.10.2010
Ďalej tvrdí, že má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 130 eur. Podľa článku 5.1. Dodatku k zmluve o pripojení je napísané....v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 1 alebo 2 článku tohto dodatku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 130 eur.
Podľa § 52 ods.1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 51 Občianskeho zákona účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky ,nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Súd zistený skutkový stav posúdil podľa horecitovaných zákonných ustanovení. Predmetom konania je zaplatenie vyfakturovanej sumy za zmluvnú pokutu na základe horecitovanej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Súd túto vec posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 OZ. Navrhovateľ tvrdí, že má nárok na zaplatenie žalovanej zmluvy. Súd považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný, z toho dôvodu, že navrhovateľ právo odvíja od spotrebiteľskej zmluvy. Súd mal za preukázané, že ide o typovú zmluvu, ktorá je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2OZ). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľ osobitne nedojednal, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Súd zmluvu o pripojení a dodatok vyhodnotil a posúdil ako občianskoprávnu zmluvu, navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálny dodávateľom, a to z ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, z ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostanne cestou formulovaných zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému podaniu prichádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa § 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky neboli individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písmeno k/ OZ za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimeranú vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Súd mal za preukázané, že zmluvné dojednania v Dodatku zmluve o pripojení ohľadne zmluvnej pokuty posúdil súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník- spotrebiteľ. Na prvý pohľad už toto vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka tohto právneho úkonu. Súd poukazuje preto na toto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s pohľadom na pokutu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa strán a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§53 ods. 4, písmeno k). Teda veľký dôraz kladie sa tým hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní- t.j zmluvná pokuta. Len takto sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa a dodávateľa. Súd preto posúdil zmluvnú pokutu v dodatku ako neprimeranú sankciu. Zmluvná pokuta bola dojednaná
ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Neprimeraná vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou tohto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka preto v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť moderačné právo upravené v § 245a OZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
Podľa § 153 ods. 4 OSP súd určil takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.
Súd preto návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľ vystavil faktúru za zmluvnú pokutu.
V ostatnej časti súd návrhu vyhovel a to ohľadne sumy 44,18 eur.
Súd horeuvedené skutočnosti mal za preukázané obsahom podaného návrhu na začatie konania ako aj obsahom horecitovaných listín. Navrhovateľ má teda nárok, aby mu odporkyňa zaplatila 44,18 eur.
Po skončení dokazovania súd voľne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a zistil horeuvedený skutkový stav. Vykonané procesné dôkazy zhodnotil z hľadiska ich pravdivosti a to voľnou úvahou. Starostlivo prihliadol nato, čo vyšlo v tejto veci najavo. Každý dôkaz súd zhodnotil osobitne a v ich vzájomnom vzťahu (§-132 OSP).
Podľa zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania lebo podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Prvý deň omeškania 9.4.2011 podľa podaného návrhu na začatie konania.
Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov účinného 9.4.2011 výška úrokov z omeškania je o á percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu teda 8 percentuálnych bodov + 1%= 9%.
Podľa zákonného ustanovenia § 142 ods. 3 OSP súd rozhodol o náhrade trov konania. Odporkyňa a vedľajší účastník mali len vo veci čiastočný úspech. Súd im preto priznal plnú náhradu trov konania lebo títo účastníci mali neúspech v pomerne nepatrnej časti.
Odporkyňa náhradu trov konania nežiadala a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Súd vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania za tieto úkony:
a/ prevzatie a príprava, podanie na súd cena 130 eur, 16,60 x2 úkony= 33,20 eur
b/ paušál v roku 2012 7,63 eur, paušál v roku 2013 7,80, 7,80+ 7,63= 15,44 eur
c/ 20% DPH 33,20 eur+ 15,44 eur= 48,64 eur : 100= 0,4864 x 20%= 9,72
Spolu: 33,20+15,44+9,72= 58,36 eur ( §-1, §-9 a nasl. Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.