Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoEk/2/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v exekučnej veci oprávneného: FRUCONA Košice, a.s., so sídlom Textilná 6, Košice, IČO: 31 709 346, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bohumilom Husťákom, so sídlom Žriedlová 3, Košice, pod sp. zn. EX 56/98, o vymoženie 1 969,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 13.12.2023, č. k. -122, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I) a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Bohumilovi Husťákovi so sídlom v Košiciach, ul. Žriedlová č. 3 trovy exekúcie vo výške 41,40 eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II).

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17.2.1998 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II zo dňa 24.10.1995, sp. zn. . Súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803* 003546 dňa 15.4.1998. Dňa 27.1.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.03.2017 preskúmal exekučný spis a zistil, že po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor skúmal majetkové pomery povinného, a to lustráciou bánk, evidencie motorových vozidiel, katastra nehnuteľností, evidencie Sociálnej poisťovne, avšak s negatívnym výsledkom. Z Centrálneho registra exekúcii zistil, že voči povinnému je vedených ďalších 12 exekúcii. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie preukázanú nemajetnosť povinného, preto exekúciu zastavil podľa citovaného Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. K nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie uviedol, že predmetná exekúcia je vedená od roku 1998, t. j. viac ako 25 rokov, za ktorý čas sa nepodarilo ani čiastočne vymôcť pohľadávku oprávneného a jej ďalšie pokračovanie je neúčelné. Súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 41,40 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného podľa ust. Exekučného poriadku, pretože ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo napadnuté uznesenie zmeniť a návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietnuť.

4. Oprávnený uplatnil odvolacie dôvody podľa a . (ďalej len „“) a vyslovil svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Namietal, že povinný je fyzickou osobou, ktorá v súčasnosti nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, čo však neznamená, že v blízkej budúcnosti nenadobudne majetok postihnuteľný exekúciou. Oprávnený vedie viacero exekučných konaní, kde aj po viac ako 20 rokoch neúspešného vymáhania pohľadávky dôjde úspešne k zrážkam z dôchodku povinných, ktorý dosiahli dôchodkový vek. Povinný od roku 1998 neuhradil oprávnenému pohľadávku ani čiastočne, nepreukázal žiadnu snahu o úhradu pohľadávky v splátkach a zastavením exekúcie by sa zbavil záväzku voči oprávnenému. Žiadal preto, aby súdny exekútor pokračoval v exekúcii zrážkami z príjmu, nakoľko je predpoklad vymoženia pohľadávky oprávneného zrážkami z dôchodku povinného, a to vzhľadom na vek povinného.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolanie oprávneného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

7. Oprávnený podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa a . Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

8. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

9. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ) a dospel k záveru, označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. V citovanom ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na

zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

14. Ako vyplýva z obsahu exekučného spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 56/98 a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, súdny exekútor po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, a to prostredníctvom dopravného inšpektorátu, súčinnosťou s katastrom nehnuteľností, bankami a Sociálnou poisťovňou, ako aj lustráciou Centrálneho registra exekúcii, a to odo dňa udelenia poverenia na vykonanie exekúcie 15.4.1998 opakovane v priebehu exekúcie. Vykonaním týchto úkonov nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou a zároveň by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.

15. Súdny exekútor teda zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Z predložených dôkazov je zrejmé, že povinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nevlastnil majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Podľa vykonaných lustrácií (naposledy dňa 25.8.2023) povinný nevlastnil žiaden nehnuteľný majetok, nemal vedený účet v banke, nebol vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla a lustráciou Sociálnej poisťovne súdny exekútor zistil, že povinný nie je poberateľom dôchodku, úrazovej renty, dávky v nezamestnanosti a nemocenskej dávky. Zároveň bolo proti povinnému vedených ďalších 12 exekúcii.

16. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor v priebehu exekúcie postupoval systematicky a vykonal všetky štandardné úkony exekučnej činnosti, ktoré by mohli viesť k zisteniu majetku povinného. Preto možno konštatovať, že svoju činnosť vykonával účelne a zistené skutočnosti ho dôvodne viedli k podaniu podnetu na zastavenie exekúcie, keďže vykonanými lustráciami nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou.

17. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak na základe vyššie uvedených skutočností predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a následne správne zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie povereného súdneho exekútora podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

18. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok predpokladá ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/) a prípadné očakávané neskoršie nadobudnutie majetku povinným, ktoré navyše ani nie je podložené relevantnými zisteniami a dôkazmi, nezakladá dôvod pre nerešpektovanie tohto ustanovenia. Úvahy oprávneného o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré nemajú žiadne reálne opodstatnenie vychádzajúc zo zistených osobných a majetkových pomerov, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu.

19. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. .

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).