Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-138-2014.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Subarea
2CoE/138/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX Q. O., vedenej pod sp.zn. EX 254/13 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota (náhradník súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 44, Brezno), pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.793,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/380/2013-21, zo dňa 12. augusta 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 07.06.2013, zamietol.
V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), ktorý nie je spôsobilým exekučným titulom. Priznáva nároky oprávneného z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200036254 uzavretej s oprávneným dňa 12.01.2011. Zaväzuje povinného v časti na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a odporuje dobrým mravom, na plnenie nedovolené (ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK). Týka sa to priznaného plnenia vyplývajúceho zo zmluvných dojednaní o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) za úver vo výške 70,01 %, ktorá podstatne prevyšuje priemernú výšku úrokovej sadzby 15,07 % pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov v mesiaci január 2011, štatisticky vedenú Národnou bankou Slovenska (podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru). Ide o prípad, kedy je súd povinný odoprieť vykonanie exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK, zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie exekučného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, trov právneho zastúpenia vo výške 152,20 eur.
Namietal, že záver okresného súdu, že v exekučnom titule bolo oprávnenému priznané plnenie rozporné s dobrými mravmi, odporuje ust. § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Teda odplata sa porovnáva s finančným trhom ako takým, nie iba výlučne s trhom bankových produktov. Namiesto toho, aby súd vo veci aplikoval toto zákonné ustanovenie, vec posudzoval podľa neurčitého právneho pojmu (§ 39 OZ), akým sú dobré mravy. Ust. § 53 ods. 6 OZ je lex specialis vo vzťahu k ust. § 39 OZ. Súd sa odvoláva na priemernú úrokovú sadzbu bánk pre spotrebiteľské úvery v mesiaci január 2011, neuvádza však informáciu o úrokových sadzbách poskytovaných nebankovými subjektmi v danom období. Oprávnený poukazuje na už zrušené nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z., ktorým sa stanovovala výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru. Citované nariadenie v čase, keď bolo ešte účinné a k dátumu najbližšiemu ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy (30.06.2010) stanovovalo maximálnu výšku RPMN 76 %. Podľa predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere je RPMN 70,01 %, nemožno hovoriť o tom, že výška odplaty (zahrnutá a vyjadrená v RPMN) je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že oprávnený by mal úver poskytovať bezodplatne. Ak súd dospel k záveru, že odplata dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere je neprimerane vysoká, mal určiť, aká časť zmluvnej odplaty zodpovedá akceptovateľnej výške odplaty. Peňažné plnenie je deliteľným plnením a preto, ak by aj úvahy súdu ohľadne úroku boli opodstatnené, exekučný súd mal žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť len v určitej časti úrokov. Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia došlo k odňatiu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru a tiež k porušeniu práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je okrem iného aj právo na riadne, presvedčivé na náležité zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Tvrdenie súdu o neprimeranosti odplaty za poskytnutie úveru je založené na skresľujúcom a nesprávnom výklade zmluvných ustanovení a právnych noriem. Ak platná právna úprava pripúšťa maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, akým je predmetná zmluva o úvere, RPMN vo výške 76,00 %, potom nemožno hovoriť, že celá výška odplaty je plnením v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade súd konštatoval, že povinný nemusí za poskytnuté prostriedky zaplatiť veriteľovi žiadnu odmenu, hoci mal určiť, aká časť zmluvnej odplaty zodpovedá akceptovateľnej výške odplaty.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov O. s. p.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania - povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, v rozpore so zákonom, odporuje dobrým mravom. Tým sú splnené zákonné podmienky pre postup súdu podľa § 45 ods. 2 ZoRK, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť, ak zistí v rozhodcovskom konaní takéto nedostatky (§ 45 ods. 1 písm. c) ZoRK).
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).
Ústavný súd SR už v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierka zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že
možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je, alebo nie je, v súlade s dobrými mravmi. Uvedený nález je plne aplikovateľný aj v prípade, ak je predmetom posudzovania výška zmluvne dohodnutých úrokov z úveru. Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi.
Občiansky zákonník, Obchodný zákonník (ani iný predpis) neobsahuje ustanovenie o tom, do akej konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky, predstavujúce odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, určité mantinely vyplývajú z odvolateľom citovaného ust. § 53 ods. 6 OZ, v zmysle ktorého ustanovenia platí, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Existencia citovaného ustanovenia však nevylučuje exekučný súd z možnosti posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úroku aj z hľadiska dobrých mravov.
Dobré mravy sú pojmom, ktorý prestavuje nepísané právo (len dopĺňajú písané normy), ktorého hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. V zmysle uvedeného sa aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať nie len z hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z úveru neodporuje všeobecnej predstave primeranosti za zachovania základných zásad na ktorých je občianske právo postavené, t. j. (okrem iného) i na zachovaní zásady primeranosti. Neprimerane vysoký úrok je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov v rozhodnom období. V tejto súvislosti možno za dôvodnú uznať námietku odvolateľa, že pokiaľ chcel okresný súd skúmať primeranosť dojednaných úrokov z revolvingového úveru, nemal obmedziť svoje skúmanie primeranosti dojednaného úroku v zmluve o revolvingovom úvere len na porovnanie jeho výšky s priemernou úrokovou mierou obchodných bánk v Slovenskej republike pre úvery neslúžiace na bývanie so splatnosťou od 1 do 5 rokov vedenú Národnou bankou Slovenska (a dostupnou i na internetovej stránke www.nbs.sk) ale aj s poukazom na priemernú hodnotu RPMN všetkých finančných inštitúcií poskytujúcich úvery vedenú Ministerstvom financií SR, a to napriek skutočnosti, že pojem RPMN úveru je vo všeobecnosti pojmom širším ako pojem výška úrokov úveru.
V prejednávanom prípade z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere (bod 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere) vyplýva, že do výpočtu RPMN za úver v zmluve stanovenom na 69,50 % tzv. ďalšie náklady spotrebiteľa zahrnuté neboli, a teda RPMN bola určovaná len v závislosti od vstupných údajov, ktorými sú výška poskytnutého úveru a frekvencia, počet a výška jednotlivých splátok istiny a úrokov. Za tejto situácie potom výška RPMN stanovená na 69,50 % je tvorená výlučne odplatou za poskytnutie úveru v podobe úrokov z úveru (viď. bod 6. Zmluvy - ročná úroková sadzba úveru v % 70,01). Napriek vyššie vytýkaným nedostatkom, však možno uviesť, že záver okresného súdu o rozpore dojednaných úrokov zo zmluvy o revolvingovom úvere s dobrými mravmi obstojí i pri porovnaní dojednanej výšky úrokov s priemernou hodnotou RPMN všetkých finančných inštitúcií poskytujúcich úvery vedenou Ministerstvom financií SR (dostupnou na stránke www.mfsr.sk), ktorá v rozhodnom období pre nezabezpečené úvery do 1.500,00 eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavovala 46,56 %. Dojednaná odplata v zmluve o revolvingovom úvere, ktorá o viac ako 23,45 % prekračuje priemernú odplatu za poskytovanie úverov finančnými inštitúciami (teda aj nebankovými subjektmi) v Slovenskej republike, je ako neprimerane vysoká dozaista rozporná s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Poukaz odvolateľa na znenie nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovovala výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru, a ktoré bolo zrušené k 11.06.2010, je pre prejednávaný prípad irelevantný, keď úverový vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol až dňa 12.01.2011.
Účastníkmi konania dojednaná úroková sadzba by podľa názoru odvolacieho súd neobstála ani pri posudzovaní súladu jej výšky zo zákonným znením ust. § 53 ods. 6 OZ.
Rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný ako celok. Plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, nie je možné oddeliť od ostatného rozhodcovským súdom priznaného plnenia - od toho čo predstavuje ešte nárokovateľnú istinu či iné dovolené plnenia (obvykle veriteľ primárne započítava plnenia dlžníka na príslušenstvo pohľadávky a tým spôsobuje, že istina sa neznižuje), ani z exekučného titulu nebolo možné zistiť, čo oprávnenému priznanú „istinu vo výške 2.793,31 eur“ vlastne tvorí.
Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Takto je to i v prípade nevyvolania konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde právne významným je, že exekučný súd v prípade zaoberania sa splnením podmienok udelenia poverenia neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície apelačného alebo kasačného súdu a formálne zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským rozsudkom; môže mu však za určitých okolností odoprieť vykonateľnosť.
Oprávnený uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov jeho právneho zastúpenia. O týchto trovách odvolací súd nerozhodoval. V exekučnom konaní súd zásadne rozhoduje iba o trovách exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku (§ 196 - § 203).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.