Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-157-2013.pdf
PDF · 106.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/157/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2014 v Trenčíne, samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou, takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný 1/,
T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov,
Obžalovaný 2/,
U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Ilava,
Obžalovaný 3/,
L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., S. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov,
Obžalovaný 4/,
R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., B. XXX/X, t.č. vo výkone trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,
Obžalovaný 5/,
T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Sučany,
s ú v i n n í, ž e
od presne nezisteného času dňa 07.05.2013 až do 09:00 hod dňa 09.05.2013 sa v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby v ilave z ubytovacej časti obvinených a odsúdených objektu č. 5 prvého sektoru, bloku D, z cely č. 4.07 pokúsil spoločným konaním ujsť Turan U., nar. XX.XX.XXXX, obv. Q. L., nar. XX.XX.XXXX, obvinený Q. R., nar. XX.XX.XXXX, obvinený B. U., nar. XX.XX.XXXX, obvinený A. T., nar. XX.XX.XXXX a obvinený T. F., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že od presne nezisteného času dňa 07.05.2013 začali obvinený U. B., obvinený T. F. a U. A. v tejto cele v miestnosti sprchy a WC v strope pomocou lyžíc a držadla z jedálenskej misky vyškrabávať omietku, následne dňa 08.05.2013 okolo 17:00 hod U. A. a obvinený U. B. pomocou lyžíc, kovovej nohy z postele, kľučky od dverí a držadiel z jedálenských misiek vyrývali otvor do stropu, z ktorého postupne vyberali murivo a tehly až vznikol otvor s rozmermi 50x32 cm cez ktorý sa dostali na povalu objektu č. 5, po vniknutí na povalu postupovali smerom k objektu č. 8, kde na konci pri obvodovom múre uviazal obvinený T. F. podomácky zhotovené lano z roztrhaných diek a uterákov o poslednú hradu strešnej konštrukcie,
asi 1 m od steny U. A. s obvineným L. Bezákom a obvineným T. F. vybratím troch škridiel zo strešnej krytiny urobili otvor s rozmermi 55 x 24 cm a tadiaľto chceli U. A. a obvinení vykonať útek smerom po streche objektu č. 8 na dvor pošty v Ilave, ale od tohto konania upustili z dôvodu, že im U. A. povedal, že videl na dvor pošty prichádzať dve autá a počul tam rozhovor ľudí, preto sa všetci vrátili späť do cely č. 4.07 a dohodli sa, že útek vykonajú nasledujúcu noc, pričom celu č. 4.07 spoločne poupratovali a dieru v strope zamaskovali pomocou papiera, lepiacej pásky a zubnej pasty,
t e d a
spoločným konaním v úmysle zmariť výkon rozhodnutia súdu sa pokúsili o útek z výkonu trestu odňatia slobody,
č í m s p á c h a l i
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 2 písm. b) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
Obž. 1/ T. F.
Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona na úhrnný a súhrnný trest v trvaní 14 rokov a 4 mesiace nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/203/2013 zo dňa 01.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín 23To/59/2014 zo dňa 03.06.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obž. 2/ U. B.
Podľa § 348 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, podľa § 43 Tr. zákona, na ďalší trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obž. 3/ L. Q.
Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona a podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3T/20/2013 zo dňa 06.08.2013 právoplatný 06.08.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obž. 4/ R. Q.
Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. l), n) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2T/43/2013 zo dňa 03.03.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp.zn. 23To/49/2014 zo dňa 27.05.2014 a výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T/33/2013 zo dňa 20.11.2013 právoplatný 22.11.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obž. 5/ T. A.
Podľa § 348 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, podľa § 43 Tr. zákona na ďalší trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sú obžalovaní: 1/ T. F., 2/ U. B., 3/ L. Bezák, 4/ Dušan Brna, 5/ Jozef Tanuška povinní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému UZVJS Ilava, zast. I.. Jozefom Tomanom, škodu vo výške 59,22,-€.
odôvodnenie:
Dňa 18.12.2013 bola na Okresný súd Trenčín doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. 1Pv 431/13-19 zo dňa 17.12.2013 na T. F., U. B., L. Q., R. Q. a T. A., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 2 písm. b) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona, a to na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Všetci piati obžalovaní, teda T. F., U. B., L. Q., R. Q. a T. A., urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o priznaní viny zo spáchania stíhaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a predmetné vyhlásenie každého obžalovaného súd prijal, nakoľko nemal pochybnosti o vine obžalovaných. Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.
Súd sa následne oboznámil so správami o povesti obžalovaných (č.l. 132-154), lustráciami v REGOB-e a odpismi registra trestov (č.l. 157-170) zabezpečených v prípravnom konaní ako aj s aktuálnymi odpismi registra trestov a lustráciami v evidencii MS SR (č.l. 304-317) obžalovaných. Z oboznámených listín vyplynuli nasledujúce skutočnosti:
Obžalovaný T. F. nebol podľa lustrácii priestupkov MAKOP priestupkovo postihnutý. Zo správy ÚVTOS a ÚVV Ilava vyplynulo, že jeho správanie v ústave nebolo na požadovanej úrovni, keďže vo vzťahu k pokusu o útek z ústavu mu bol uložený aj disciplinárny trest - pokarhanie za nešetrné zaobchádzanie so
zverenými vecami a iným majetkom, ktoré poškodil za účelom pokusu o útek. Inak zachovával zásady slušného správania a neboli zaznamenané žiadne konfliktné situácie. Podľa správy ÚPSVaR Prievidza bol obžalovaný naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 09.04.2010 do 31.12.2011 a v období od 01.04.2010 do 31.10.2011 poberal dávku v hmotnej núdzi. Mestský úrad Prievidza nemá o obžalovanom bližšie informácie. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol 6-krát odsúdený, a to pre rôznorodú trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/203/2013 zo dňa 01.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/59/2014 zo dňa 03.06.2014, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c), d), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov a 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, a to za súčasného uloženia ochranného dohľadu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa aktuálnej lustrácie v evidencii MS SR je okrem tejto trestnej veci proti obžalovanému vedené trestné konanie na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 3T/98/2014.
Obžalovaný U. B. bol podľa lustrácii priestupkov MAKOP 5-krát priestupkovo postihnutý, najmä pre priestupky proti majetku. Zo správy ÚVTOS a ÚVV Ilava vyplynulo, že jeho správanie v ústave nebolo na požadovanej úrovni, keďže vo vzťahu k pokusu o útek z ústavu mu bol uložený aj disciplinárny trest za nešetrné zaobchádzanie so zverenými vecami a iným majetkom, ktoré poškodil za účelom pokusu o útek. Inak zachovával zásady slušného správania a neboli zaznamenané žiadne konfliktné situácie. Podľa správy ÚPSVaR Prievidza bol obžalovaný naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.03.2004 do 02.05.2004, pričom podľa dostupných informácii z úradu práce obžalovaný od 01.01.2010 nepoberal žiadnu dávku ani príspevky. Obecný úrad Rybany uviedol, že obžalovaný sa v obci už roky nezdržuje, jeho konanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku, pričom jeho bydlisko a majetkové pomery nie sú úradu známe. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol 10-krát odsúdený, a to pre rôznorodú trestnú činnosť, naposledy vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/288/2012. Podľa aktuálnej lustrácie v evidencii MS SR sú okrem tejto trestnej veci proti obžalovanému vedené aj trestné konania na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 1T/64/2013 a Okresnom súde Partizánske sp. zn. 1T/14/2014.
Obžalovaný L. Q. bol podľa lustrácii priestupkov MAKOP 2-krát priestupkovo postihnutý, a to vždy pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Zo správy ÚVTOS a ÚVV Ilava vyplynulo, že jeho správanie v ústave nebolo na požadovanej úrovni, keďže vo vzťahu k pokusu o útek z ústavu mu bol uložený aj disciplinárny trest - zákaz dvoch nákupov vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu za nešetrné zaobchádzanie so zverenými vecami a iným majetkom, ktoré poškodil za účelom pokusu o útek. Inak zachovával zásady slušného správania a neboli zaznamenané žiadne konfliktné situácie. Podľa správy ÚPSVaR Prievidza nebol obžalovaný vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ani doposiaľ nepoberal žiadnu dávku či príspevky. Obecný úrad Chynorany uviedol, že obžalovaný má trvalý pobyt u svojich rodičov, kde sa však nezdržuje a v roku 2012 v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu Partizánske vykonal v obci trest povinnej práce v trvaní 150 hodín, pričom prácu vykonával dobre a správal sa slušne. Bližšie informácie o obžalovanom nemá obec k dispozícii. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol 7-krát odsúdený, a to pre rôznorodú trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/20/2013 zo dňa 06.08.2013, právoplatným dňa 06.08.2013, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a), c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, a to za súčasného uloženia ochranného dohľadu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov a ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Podľa aktuálnej lustrácie v evidencii MS SR nie sú okrem tejto trestnej veci proti obžalovanému vedené na súdoch iné trestné konania.
Obžalovaný R. Q. bol podľa lustrácii priestupkov MAKOP 1-krát priestupkovo postihnutý, a to pre priestupok proti majetku. Zo správy ÚVTOS a ÚVV Ilava vyplynulo, že jeho správanie v ústave nebolo na požadovanej úrovni, keďže vo vzťahu k pokusu o útek z ústavu mu bol uložený aj disciplinárny trest
- zákaz dvoch nákupov vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu za nešetrné zaobchádzanie so zverenými vecami a
iným majetkom, ktoré poškodil za účelom pokusu o útek. Inak zachovával zásady slušného správania a neboli zaznamenané žiadne konfliktné situácie. Podľa správy ÚPSVaR Prievidza bol obžalovaný naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.06.2011 do 02.02.2012. Mestský úrad Prievidza nemá o obžalovanom bližšie informácie. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol 3-krát odsúdený, a to pre rôznorodú trestnú činnosť, z toho v trestnej veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/23/2012 je účastný amnestie, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/43/2013 zo dňa 03.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/49/2014 zo dňa 27.05.2014, pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/33/2013 zo dňa 20.11.2013, právoplatný dňa 22.11.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa aktuálnej lustrácie v evidencii MS SR nie sú okrem tejto trestnej veci proti obžalovanému vedené na súdoch iné trestné konania.
Obžalovaný T. A. bol podľa lustrácii priestupkov MAKOP 2-krát priestupkovo postihnutý, a to pre priestupok proti majetku a pre prechádzanie cez dráhu mimo určeného prechodu. Zo správy ÚVTOS a ÚVV Ilava vyplynulo, že jeho správanie v ústave nebolo na požadovanej úrovni, keďže sa vyskytli nedostatky v oblasti dodržiavania pokynov a nariadení, nakoľko sa zúčastnil pokusu o útek. Inak zachovával zásady slušného správania a neboli zaznamenané žiadne konfliktné situácie. Podľa správy ÚPSVaR Považská Bystrica nebol obžalovaný evidovaný v ich evidencii uchádzačov o zamestnanie. Obecný úrad Streženice uviedol, že obžalovaný sa v obci na adrese trvalého pobytu nezdržuje. Na jeho správanie neboli podané žiadne sťažnosti a ani nebol prejednávaný poriadkovou komisiou. V obci nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Bližšie informácie o obžalovanom nemá obec k dispozícii. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol 2-krát odsúdený, a to pre rôznorodú trestnú činnosť, z toho v trestnej veci Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/47/2008 je účastný amnestie, naposledy vo veci Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/66/2012, ktorý v súčasnosti vykonáva. Podľa aktuálnej lustrácie v evidencii MS SR nie sú okrem tejto trestnej veci proti obžalovanému vedené na súdoch iné trestné konania.
Pri určovaní výmery trestov u jednotlivých obžalovaných súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu obžalovaných, na okolnosti za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako i na možnosti nápravy obžalovaných.
Vo vzťahu k rozhodovaniu o treste u obžalovaného Júliusa F. zvážil súd všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu, prihliadol na zistenie 2 poľahčujúcich okolnosti na strane obžalovaného, a to podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, pričom po „úprave“ základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v najprísnejšom odseku, t.j. podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona vzhľadom na odsúdenie v trestnej veci Okresného súd Prievidza sp. zn. 1T/203/2013 (základná sadzba od 10 do 15 rokov), mohol súd obžalovanému uložiť úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v „upravenej“ trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona a následne podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona vo výmere od 10 rokov do 17 rokov a 9,33 mesiaca (t. j. 213 mesiacov). Vzhľadom na okolnosti prípadu, priznanie viny a napomáhanie pri objasňovaní , mal súd za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, a to v rámci „upravenej“ trestnej sadzby trestu odňatia slobody, a preto mu uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne, čiže navýšenie zrušeného trestu pri ukladaní súhrnného trestu o 1 (jeden) rok (dolná hranica trestnej sadzby podľa § 348 ods. 2 Tr. zákona), s tým, že obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona (vzhľadom na odsúdenie v trestnej veci Okresného súd Prievidza sp. zn. 1T/203/2013) zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom, a to za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/203/2013 zo dňa 01.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín 23To/59/2014 zo dňa 03.06.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Vo vzťahu k rozhodovaniu o treste u obžalovaného U. B. zvážil súd všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu, prihliadol na zistenie 2 poľahčujúcich okolnosti na strane obžalovaného, a to podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, pričom po „úprave“ základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v najprísnejšom odseku stíhaného trestného činu, t.j. podľa § 348 ods. 2 Tr. zákona (základná sadzba od 1 do 5 rokov), mohol súd obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v „upravenej“ trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona vo výmere 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov (t. j. 44 mesiacov). Vzhľadom na okolnosti prípadu, priznanie viny a napomáhanie pri objasňovaní, mal súd za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, a to na dolnej hranici „upravenej“ trestnej sadzby trestu odňatia slobody, a preto mu uložil aj s prihliadnutím na uložený trest vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/288/2012 ďalší trest odňatia slobody podľa § 43 Tr. zákona v trvaní 1 (jeden) rok nepodmienečne s tým, že obžalovaného § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ( napr. vzhľadom na trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/121/2006 vykonaný dňa 19.03.2011) zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom.
Vo vzťahu k rozhodovaniu o treste u obžalovaného L. Q. zvážil súd všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu, prihliadol na zistenie 2 poľahčujúcich okolnosti na strane obžalovaného, a to podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, pričom po „úprave“ základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v najprísnejšom odseku, t.j. podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona vzhľadom na odsúdenie v trestnej veci Okresného súd Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/20/2013, ukladal súd obžalovanému úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v „upravenej“ trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona a následne podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona. Vzhľadom na okolnosti prípadu, priznanie viny a napomáhanie pri objasňovaní, mal súd za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, a to v „upravenej“ trestnej sadzby trestu odňatia slobody, a preto mu uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov nepodmienečne, čiže navýšenie zrušeného trestu pri ukladaní súhrnného trestu o 1 (jeden) rok (dolná hranica trestnej sadzby podľa § 348 ods. 2 Tr. zákona), s tým, že obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona (vzhľadom na odsúdenie v trestnej veci Okresného súd Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/20/2013) zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom, a to za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/20/2013 zo dňa 06.08.2013 právoplatný 06.08.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Vo vzťahu k rozhodovaniu o treste u obžalovaného Dušana Q. zvážil súd všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu, prihliadol na zistenie 2 poľahčujúcich okolnosti na strane obžalovaného, a to podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, pričom po „úprave“ základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v najprísnejšom odseku, t.j. podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona vzhľadom na odsúdenie v trestnej veci Okresného súd Prievidza sp. zn. 2T/43/2013, ukladal súd obžalovanému úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v „upravenej“ trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona a následne podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona. Vzhľadom na okolnosti prípadu, priznanie viny a napomáhanie pri objasňovaní, mal súd za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, a to v „upravenej“ trestnej sadzbe trestu odňatia slobody, a preto mu uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne, čiže navýšenie zrušeného trestu pri ukladaní súhrnného trestu o 1 (jeden) rok (dolná hranica trestnej sadzby podľa § 348 ods. 2 Tr. zákona), s tým, že obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a to za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/43/2013 zo dňa 03.03.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/49/2014 zo dňa 27.05.2014 a výroku o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/33/2013 zo dňa 20.11.2013, právoplatný dňa 22.11.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Vo vzťahu k rozhodovaniu o treste u obžalovaného T. A. zvážil súd všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu, prihliadol na zistenie 2 poľahčujúcich okolnosti na strane obžalovaného, a to podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, pričom po „úprave“ základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v najprísnejšom odseku stíhaného trestného činu, t.j. podľa § 348 ods. 2 Tr. zákona (základná sadzba od 1 do 5 rokov), mohol súd obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v „upravenej“ trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona vo výmere 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov (t. j. 44 mesiacov). Vzhľadom na okolnosti prípadu, priznanie viny a napomáhanie pri objasňovaní, mal súd za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, a to na dolnej hranici „upravenej“ trestnej sadzby trestu odňatia slobody, a preto mu uložil aj s prihliadnutím na uložený trest vo veci Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/66/2012 ďalší trest odňatia slobody podľa § 43 Tr. zákona v trvaní 1 (jeden) rok nepodmienečne s tým, že obžalovaného § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom.
Takto uložené tresty podľa názoru súdu spĺňajú všetky potrebné atribúty podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona.
S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhradu škody, keďže Ing. T. A., ako splnomocnený zástupca poškodeného UZVJS Ilava, včas v prípravnom konaní a následne aj v konaní pred súdom uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 59,22,-€, ktorá vznikla UZVJS Ilava v súvislosti s trestnou činnosťou všetkých piatich obžalovaných, a ktorej výška bola v trestnom konaní dostatočne preukázaná a vyplýva z obsahu spisu. Preto súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal všetkých piatich obžalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade vyčíslenej a preukázanej škody, ktorá vznikla v priamej súvislosti so spáchaným trestným činom.