Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14Co-46-2014.pdf
PDF · 79.23 KB
Case nature
Subarea
14Co/46/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 108,38 eur s prísl., o prípustnosti vedľajšieho účastníctva a o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/421/2013-45 zo dňa 20.1.2014, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
Návrhu žalobcu na rozhodnutie o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva n e v y h o v u j e
Odvolanie vedľajšieho účastníka o d m i e t a
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 108,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 74,01 eur od 5.10.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur právnemu zástupcovi žalobcu. Žalovanému povolil zaplatenie týchto súm v 10eurových mesačných splátkach splatných vždy do 25- teho dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Vo svojom vyjadrení zo dňa 19.2.2014 uviedol, že na podanom návrhu trvá ďalej a nesúhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.
Z tohto dôvodu sa musel odvolací súd v prvom rade vysporiadať s námietkou neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. V tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba, ktorej hlavným predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, alebo združenie uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom komisiou Európskych spoločenstiev. Obe skupiny združení sú z hľadiska oprávnenia vstupovať do súdneho konania ako vedľajší účastník, rovnocenné. Podstatný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že buď môže ísť o združenie, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, alebo združenie, ktoré nemusí mať takúto náplň ako hlavnú, ale ktoré Ministerstvo vnútra SR navrhlo zaevidovať do zoznamu oprávnených osôb vedeného Európskou komisiou. Má sa jednať v oboch prípadoch o združenia zriadené podľa zákona č. 83/1993 Z.z. o združení občanov, ktoré musí byť zaregistrované na Ministerstve vnútra SR. Práva spotrebiteľov pred orgánmi verejnej správy a pred súdmi môžu uplatňovať tak tie združenia, ktorých hlavnou náplňou je ochrana spotrebiteľov, ako aj tie, ktoré sú zapísané v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou Európskych spoločenstiev (§ 25 ods. 1, 2 Zákona o ochrane spotrebiteľov č. 250/2007 Z.z.). V prípade podania návrhu na nepripustenie vstupu súd preskúmava len splnenie skôr uvedených podmienok. Akékoľvek iné dôvody sú pre takéto rozhodnutie bez právneho významu.
V prejednávanej veci Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ vstúpilo do konania z vlastného podnetu, a to písomným oznámením zo dňa 18.10.2013 o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Podľa výpisu z Registra občianskych združení, vedeného Ministerstvom vnútra SR, je Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ zapísané v tomto registri od 17.8.2012 v oblasti spotrebiteľských činností. Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským a uvedené občianske združenie má ako jediný predmet činnosti ochranu práv spotrebiteľov, je vstup tohto združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v súlade so zákonom.
K námietke, ktorou žalobca namieta neprípustnosť vedľajšieho účastníctva v rozkaznom (tzv. skrátenom) konaní je potrebné uviesť, že Občiansky súdny poriadok v žiadnom ustanovení upravujúcom vedľajšiu intervenciu (§ 93) žiadnym spôsobom nevymedzuje časový úsek, v ktorom môže vedľajší účastník, ktorým je združenie na ochranu
spotrebiteľa vstúpiť do konania. Zákon umožňuje vedľajšiemu účastníkovi, ktorý je vedľajším účastníkom v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. (teda predmetom jeho činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu) vstúpiť do konania v ktoromkoľvek štádiu, teda aj v rozkaznom (tzv. skrátenom) konaní. Z tohto dôvodu je táto námietka žalobcu neopodstatnená. Aktuálne vec už nie je ani v štádiu tzv. skráteného konania.
Z týchto dôvodov odvolací súd návrhu žalobcu na rozhodnutie o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva nevyhovel. Mal za to, že o námietke prípustnosti vedľajšieho účastníka uplatnenej v odvolacom konaní je oprávnený rozhodnúť (§ 10 ods.1, § 211 ods.2 O.s.p.).
Pokiaľ ide o odvolanie podané vedľajším účastníkom, odvolací súd ho prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.
Odvolací súd pri posudzovaní podaného odvolania primárne riešil otázku či vedľajší účastník je vôbec oprávnený v tomto prípade podať odvolanie, keďže sám žalovaný odvolanie nepodal.
Subjektívnu legitimáciu na podanie odvolania zákon priznáva v prvom rade účastníkovi konania. Za zákonom určených podmienok je na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa legitimovaný aj vedľajší účastník.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
V zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Vedľajší účastník má v rozsahu legitimácie účastníka tiež právo podať odvolanie, a to buď vedľa účastníka, ktorého podporuje, alebo sám. V prípadoch, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže vedľajší účastník bez ďalšieho (t.j. bez ohľadu na postoj účastníka, na strane ktorého vystupuje) podať odvolanie (§ 201 veta druhá O.s.p.).
V danom prípade medzi žalovaným a vedľajším účastníkom, ktorý do konania vstúpil z vlastnej iniciatívy, neexistuje žiadny spôsob vyrovnania, ktorý by vyplýval z právneho predpisu. Ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom konania a vedľajším účastníkom, môže vedľajší účastník podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá sám účastník, prípadne, ak účastník konania s takýmto postupom vyjadrí súhlas.
Samotný žalovaný odvolanie nepodal.
Preto uznesením zo dňa 8.4.2014 odvolací súd žalovaného vyzval, aby v lehote 7 dní od doručenia oznámil svoje stanovisko k odvolaniu podaného vedľajším účastníkom, predovšetkým aby oznámil, či dáva súhlas k podanému odvolaniu alebo s podaným odvolaním nesúhlasí. Odvolací súd žalovaného zároveň poučil, že v prípade odmietnutia súhlasu s podaným odvolaním, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo bude mať za následok, že odvolací súd odmietne odvolanie podané vedľajším účastníkom ako odvolanie podaného neoprávnenou osobou.
Výzva bola žalovanému doručená dňa 22.4.2014, pričom žalovaný v stanovenej lehote, ale ani do dňa vydania tohto uznesenia k výzve nezaujal žiadne stanovisko.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/77/2014 zo 7.5.2014, podľa ktorého: „Ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 veta druhá O.s.p., nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napr. ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní priamo nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie, znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania (účastník je dominus litis) nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom. Rovnaký následok, vrátane vyššie uvedenej výnimky, treba vyvodiť aj zo situácie, ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane, v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (nech si každý stráži svoje práva) zostane nečinný“.
Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR možno vyvodiť záver, že nevyjadrený súhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka je jeho nesúhlasom. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka odmieta ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Odvolací súd pritom nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali iný postup odvolacieho súdu.
Odmietnutie odvolania je potrebné považovať za neúspech vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní. Žalobcovi a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. odvolací súd účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.