Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/153/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným v 1. rade G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XX, v 2. rade N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX L., t.č. XXX XX G. XX, o zaplatenie 2 446,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1878,24 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.08.2011 do 06.08.2012 vo výške 25,65 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 1878,24 od 07.08.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie istiny v sume 567,84 eur a kapitalizovaného úroku v sume 85,53 eur, súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 78,49 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 140,54 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajší súd dňa 23.07.2014 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne k úhrade sumy vo výške 2.446,08 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 20.07.2010 do 20.02.2015 vo výške 2.446,08 eur, s kapitalizovaným úrokom z omeškania v sume 111,18 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 2446,08 eur od 07.08.2012 do zaplatenia a trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel so žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade ako dlžníkmi dňa 09.03.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu, poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012 bola táto pohľadávka postúpená na žalobcu, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaného bol vo výške 4772,20 eur. Táto suma pozostávala z istiny 4.099,87 eur, riadneho úroku 347,60 eur, úroku z omeškania 297,82 eur, ostatného príslušenstva v sume 26,91 eur a to v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca žalobcu deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky. V tomto konaní si tak žalobca uplatňuje splátky splatné od 20.07.2010 do 20.02.2015 v počte 56 splátok v celkovej výške 2446,08 eur. Keďže žalovaní dlžnú sumu neuhradili, žalobca podal na súd žalobu, pričom mimo sumy 2446,08 eur si uplatňoval aj

úrok z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 2446,08 eur od 07.08.2012 do zaplatenia. Súčasne si však uplatnil aj kapitalizovaný úrok z omeškania z jednotlivých súm za obdobie od 20.07.2010 do 20.02.2015 vo výške 111,18 eur.

Súd s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či na podanej žalobe trvá, nakoľko predmetom konania sú splátky splatné za obdobie od 20.07.2010 do 20.02.2015 a žaloba bola podaná na súd až dňa 23.07.2014.

Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že na podanej žalobe trvá, nakoľko vzhľadom na účinnosť ust. § 52 ods. 2 od 13.06.2014 nemožno v danom prípade vychádzať pri posúdení otázky premlčania z občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia a z toho, že premlčacia doba je 4-ročná.

Súd preto vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavili žalovaní, u ktorých je predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané a ktorí svoju neúčasť žiadnym spôsobom vopred neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou, oznámením o postúpení pohľadávok, oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s. a pokusom o zmier a zistil nasledovný skutkový stav.

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2005 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovaným úver vo výške 92.000 Sk / 3053,84 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 1316 Sk / 43,68 eur splatnými k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20.04.2005 a konečnou splatnosťou úveru 20.02.2015, s úrokovou sadzbou, v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vo výške 10,60% ročne. Celkový počet splátok bol 118 a jednalo sa o spotrebný úver - bezúčelový.

Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2012 a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3053,83 eur na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 09.03.2005, ktorého splatnosť bola dňa 20.02.2015. Dlh žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky bol vyčíslený na sumu 4.772,20 eur a pozostával z istiny 4.099,87 eur, riadneho úroku 347,60 eur, úroku z omeškania 297,82 eur, ostatného príslušenstva v sume 26,91 eur

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, nakoľko vzhľadom na účinnosť ust. § 52 ods. 2 od 13.06.2014 nemožno v danom prípade vychádzať pri posúdení otázky premlčania z občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia a z toho, že premlčacia doba je 4-ročná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. zo

dňa 10.03.2011, podľa ktorého platí zákaz spätného ( retroaktívneho ) pôsobenia právnych predpisov. Zároveň predložil dohodu o uznaní záväzku, podľa ktorej žalovaní uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi - žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 09.03.2005. Zároveň strany vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Listom zo dňa 18.07.2012 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, oznámila žalovaným, že postúpila svoju pohľadávku na žalobcu.

Pokusom o zmier zo dňa 17.06.2014 žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z. z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia §5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V danej veci bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 3053,83 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť pravidelnými 118 mesačnými splátkami po 43,68 eur splatnými vždy v 20. deň v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 10,60% ročne a RPMN 5,58 %, s dátumom prvej splátky 20.04.2005 a dátumom poslednej splátky 20.02.2015.

Taktiež súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu, zmluvou postúpil svoj záväzok voči žalovaným na žalobcu.

Žalovaní porušili svoj záväzok splácať úver riadne a včas, pričom v danej veci došlo vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a to ku dňu 06.08.2012 a teda splátky pôvodne splatné od 20.08.2012 do 20.02.2015 sa stali splatnými práve v deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j 06.08.2012. V danej veci v prípade splátok, ktoré boli splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, nastala splatnosť jednotlivých splátok podľa zmluvy o splátkovom úvere vždy k 20. dňu v mesiaci.

Na základe ustanovenia § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd ex offo prihliadal na premlčanie uplatneného nároku. Zároveň podľa aktuálnej judikatúry a § 54, ods. 2 OZ, súd použije v spotrebiteľských sporoch právnu úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa. Pozri napríklad aj Uznesenie ÚS SR sp. zn. -10 z 19. júna 2013. Preto súd na tento vzťah aj čo sa týka premlčania použil ustanovenia Občianskeho zákonníka, a teda trojročnú premlčaciu dobu. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné za obdobie od 20.07.2010 do 20.02.2015. Žalobu podal žalobca na súde dňa 23.07.2014, a teda s poukazom na uvedené je premlčaná pohľadávka žalobcu pozostávajúca zo splátok za obdobie od 20.07.2010 do 21.07.2011, t.j. 13 splátok žalobcu v sume á 43,68 eur v celkovej sume 567,84 eur je premlčaná. Nie sú premlčané splátky splatné od dňa 21.08.2011. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi len úhradu splátok splatných od dňa 21.08.2011 do 20.02.2015 vo výške 1878,24 eur, t.j. 43 splátok, ktoré nie sú premlčané. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, nakoľko 13 splátok za obdobie od 20.07.2010 do 21.07.2011 je už premlčaných.

Súd sa zaoberal i Dohodou o uznaní záväzku. Dňa 14.04.2013 bola medzi účastníkmi uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku, ktorú podpísal žalobca i obaja žalovaní ( každý samostatne ). Predmetom Dohody bolo uznanie dlhu zo strany žalovaných a súčasťou bol i formulárový Dotazník, kde žalovaní odpovedali na 7 vopred stanovených otázok, s možnosťou odpovede súhlasím resp. nesúhlasím.

Súd po preskúmaní Dohody o uznaní záväzku, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že sa jedná o platne uzavreté uznanie dlhu zo strany žalovaného/ žalovanej, t.j. dlžníka, zistil, že dohoda o splátkach je typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu.

Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanými, je právnym vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska sa preto javí Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika, neplatná.

Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.

Preto uvedené uznanie dlhu, nakoľko Dohoda o uznaní záväzku je neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu, tak ako tvrdí žalobca a to aj vo vzťahu, čo sa týka premlčania časti žalovanej pohľadávky. Keďže súd ex offo skúma premlčanie a nárok žalobcu je čiastočne premlčaný a

uznanie záväzku je neplatné, nakoľko je nekalou obchodnou praktikou, preto súd žalobu v časti sumy 567,84 eur zamietol.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane odporcu je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 1878,24 eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval, a to kapitalizovaný zo splátky za obdobie od 21.08.2011 do 06.08.2012 vo výške 25,65 eur a 9,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1878,24 eur od 07.08.2012 do zaplatenia. Rovnako súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nakoľko i kapitalizovaný úrok z omeškania z premlčaných splátok za obdobie od 20.07.2010 do 21.07.2011 v sume 85,53 eur je premlčaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. . V danom prípade bolo predmetom konanie zaplatenie sumy 2446,08 eur s príslušenstvom a súd priznal žalobcovi len zaplatenie sumy 1878,24 eur s príslušenstvom, a teda jeho úspech predstavuje 76,79 % a úspech žalovaných predstavuje 23,21 %. Po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu patrí žalobcovi náhrada trov konania vo výške 53,58 % z celkovej výšky uplatnených trov konania.

Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania vo výške 146,50 eur a táto suma predstavuje zaplatený súdny poplatok a suma 262,30 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia

Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 53,58 % podľa jeho úspechu v konaní zo sumy 146,50 eur, čo predstavuje 78,49 eur a zo sumy 262,30 eur predstavuje čiastku 140,54 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.