Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/115/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. F. L., bytom S.P. XX, Bratislava, 2. L. Š., bytom L. XX, Bratislava, obe zastúpené: JUDr. Vladimírou Dankovou, P.O.BOX 480, Bratislava, 3. L. Y., bytom E.F. X, Bratislava, zastúpený: advokátskou kanceláriu SVITOK spol. s.r.o., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, proti odporkyni: F. J., bytom P. XXXX/X, XXX XX Bratislava, zastúpená: advokátskou kanceláriou GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva rozhodol

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Právny predchodcovia navrhovateľov v 1. až 3. rade P. Y. C. B. Y. (ďalej len pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade) dňa 04.07.2008 doručili súdu návrh na začatie konania, ktorým sa domáhali vrátenia daru voči odporkyni. V návrhu špecifikovali žalobný petit tak, že sa domáhajú určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na ulici P. X Y. L., súpisné číslo XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na pozemku vo veľkosti 349/10000. Svoj návrh na začatie konania odôvodnili tým, že pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade s odporkyňou uzatvorili dňa 11.01.2000 zaopatrovaciu zmluvu so zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Predmetom zmluvy bol bezodplatný prevod bytu č. 11 na 1. poschodí bytového domu P. X v L., súpisné číslo XXXXXX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 349/10000 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku 349/10000. Predmetná nehnuteľnosť je zapísaná Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX, zast. plochy a nádvoria vo výmere 805m2 a parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 456m2. Uviedli, že odporkyňa je ich vnučkou. Ako dôvod uzatvorenia zaopatrovacej zmluvy uviedli strach z toho, aby v prípade odkázania na cudziu pomoc v starobe nemuseli ísť do ústavu. Účelom zmluvy bolo podľa pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade zabezpečenie si doopatrovania a osobnej starostlivosti o nich zo strany odporkyne. Poukázali na čl. VII zmluvy, kde sa mala odporkyňa zaviazať poskytnúť navrhovateľom v 1. a 2. rade v chorobe a starobe komplexnú starostlivosť vrátane zaopatrenia a v prípade ich smrti vystrojiť im na svoje náklady dôstojný pohreb. Uviedli, že bolo zriadené aj vecné bremeno, právo doživotného užívania bytu navrhovateľmi. Pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade odôvodňovali svoj návrh na vrátenie daru tým, že správanie odporkyne bolo v hrubom rozpore s tým, na čo sa zmluvne zaviazala. Uviedli, že sa jej správanie prieči dobrým mravom a vzbudzuje v nich obavu o ich ďalšiu budúcnosť. Poukázali na to, že sa o nich odporkyňa od uzatvorenia zmluvy fakticky osobne nestarala. Zdravotný stav pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade sa postupne po uzatvorení zmluvy s odporkyňou zhoršoval. Pôvodná navrhovateľka v 1. rade opísala svoje zdravotné problémy tak, že má diabetes, hypertenziu a je dlhodobo pod dohľadom psychiatra pre psychické problémy, demenciu s depresívnymi poruchami. Uviedla, že tieto problémy jej znemožňujú, aby sa sama o seba postarala a nemôže vykonávať žiadne domáce práce. Pôvodný

navrhovateľ v 2. rade opísal svoje zdravotné problémy tak, že má diabetes, je ťažko chorý, prekonal niekoľko infarktov, má bajpás a kardiostimulátor. Uviedol, že na radu lekárov sa nemôže vystavovať žiadnej väčšej fyzickej záťaži, ani akémukoľvek stresu. Ďalej uviedol, že má aj psychické problémy, ktoré sú podmienené nevhodným správaním odporkyne. Ide o depresívne stavy a strach z toho, že ich z bytu vyhodí a byt predá a dá ich do ústavu. Pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade dôvodili, že napriek tomuto ich zlému zdravotnému stavu odporkyňa odišla v roku 2003 pracovať do Londýna, kde zotrvala do decembra 2007. Uviedli, že v tom čase neboli v žiadnom kontakte. Poukázali na to, že po návrate odporkyne sa jej správanie voči navrhovateľom v 1. a 2. rade rapídne zhoršilo. Uviedli, že sa začala správať arogantne, urážlivo, bez úcty a vážnosti. Dôvodili, že im napriek ich žiadostiam neposkytovala potrebnú pomoc. Poukázali na konkrétne situácie, keď odporkyňu žiadali o pomoc pri upratovaní, nákupoch, osobnej hygiene pôvodnej navrhovateľky v 1. rade, pri varení, praní a žehlení. Odporkyňa sa mala vyjadriť tak, že je unavená a nevládze a o osobnej hygiene navrhovateľky v 1. rade mala uviesť, že jej smrdí. Keď odporkyni navrhovatelia volali, mala im uviesť, aby nevyrušovali, že spí. Medzi pôvodnými navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporkyňou bolo napätie, pričom navrhovatelia v 1. a 2. rade boli nútení sa obrátiť na pomoc k svojim dvom dcéram. Poukázali na to, že tieto sa o nich starajú od 21.04.2008 osobne každý deň, pričom varia, perú, žehlia, upratujú byt a starajú sa o ich hygienu. Ďalej uviedli, že odporkyňa a jej rodičia sa k poskytovaniu starostlivosti zo strany ich dcér postavili negatívne. Dochádzalo k hádkam, ktoré vyústili do fyzického napadnutia a trestných oznámení. Záverom poukázali na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka ako aj na to, že odporkyňa porušila podmienky, na ktoré sa zmluvne zaviazala.

Odporkyňa sa dňa 04.08.2008 písomne vyjadrila k návrhu na začatie konania. Uviedla, že s návrhom nesúhlasí a žiadala jeho zamietnutie. Potvrdila, že pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade sú jej starými rodičmi. Odporkyňa vyjadrila pochybnosť o tom, že sú pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade spôsobilí byť účastníkmi konania a byť spôsobilí k povereniu kohokoľvek svojim zastupovaním v súdnom spore. K lekárskym správam MUDr. Š. a Dr. F. sa odporkyňa vyjadrila tak, že správa od MUDr. Š.j je staršia viac ako dva roky a zdravotný stav pôvodne navrhovateľky v 1. rade sa za tie dva roky zhoršil natoľko, že je seriózna pochybnosť o tom, či bola schopná vôbec niekoho poveriť svojím zastupovaním v tomto spore a či je zdravotne spôsobilou byť účastníčkou konania a svojim konaním vstupovať do právnych vzťahov. Súd poznamenáva, že odporkyňa zrejme v písomnom vyjadrení zamenila číselné označenie navrhovateľov, pretože navrhovateľkou, t.j. osobou ženského pohlavia je navrhovateľka v 1. rade a nie v 2. rade. Ďalej odporkyňa poukázala na správu od MUDr. B. Š. z 05.05.2008, podľa ktorej sa tieto pochybnosti mali stať istotou. Čo sa týka správania navrhovateľa v 2. rade uviedla, že jeho duševný stav je tiež vážne narušený a spochybňuje jeho spôsobilosť k právnym úkonom. Namietla spôsobilosť oboch navrhovateľov na podanie návrhu na začatie konania na súd a poverenie ich právnej zástupkyne k ich zastupovaniu. Poukázala na to, že jej mala právna zástupkyňa navrhovateľov poslať dva listy datované 26.05.2008 a 13.06.2008, pričom na plnej moci bol dátum 26.06.2008. Podľa odporkyne pôvodná navrhovateľka v 1. rade nie je časovo a priestorovo orientovaná vôbec, nevie, aký je deň. Ďalej uviedla, že pôvodný navrhovateľ v 2. rade je na tom lepšie, ale jeho úsudky sú choré a obaja sú ľahko ovplyvniteľní. Podľa odporkyne to nie je spor medzi starými rodičmi a vnučkou, ale medzi dvoma dcérami navrhovateľov a ich synom, ktorý je otcom odporkyne.

Z hľadiska právneho posúdenia veci odporkyňa uviedla, že právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva medzi navrhovateľmi a odporkyňou nebola darovacia zmluva, ale zaopatrovacia zmluva. Uviedla, že ide o innominatnú (nepomenovanú) zmluvu, ktorej ustanovenia sa budú posudzovať podľa obsahovo najbližšieho zmluvného typu. Podľa odporkyne túto zmluvu nemožno považovať za klasickú darovaciu zmluvu v takom zmysle ako to má na mysli ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Poukázala na rozpor medzi predmetom konania uvedeným na prvej strane návrhu, kde je uvedený návrh na vrátenie daru, pričom v žalobnom petite je uvedené určenie vlastníckeho práva navrhovateľov. Uviedla, že žaloba o vrátenie daru je vindikačnou žalobou a navrhovaný rozsudok je určovacou žalobou. Podľa odporkyne je právne posúdenie takýchto žalôb v oboch prípadoch iné a sú iné právne podmienky a spôsob a rozsah dokazovania. Poukázala na chýbajúce zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu v žalobe. Podľa odporkyne nie je možné podľa § 630 Občianskeho zákonníka určiť vlastnícke právo navrhovateľov k predmetu prevodu, pretože ide o dva samostatné právne vzťahy. Odporkyňa sa k samotným dôvodom návrhu na začatie konania vyjadrila tak, že sa kategoricky ohradzuje proti tvrdeniam uvedeným v návrhu, že porušovala povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy. Tvrdila, že právo, ktoré zodpovedá doživotnému užívaniu predmetu prevodu odo dňa uzatvorenia zmluvy až doposiaľ nijakým spôsobom neporušila a nehrozí narušenie tohto práva.

K problematike jej starostlivosti o navrhovateľov v 1. a 2. rade sa vyjadrila tak, že zo zmluvy nevyplýva, čo sa pod komplexnou starostlivosťou a zaopatrením myslí. Uviedla, že vždy keď to bolo potrebné, mali navrhovatelia v 1. a 2. rade zabezpečený doprovod k lekárovi a od lekára, mali zabezpečené potrebné lieky. Uviedla, že vždy mali čo jesť, mali navarené a ak to bolo nutné, bola im poskytnutá pomoc pri osobnej hygiene. Odporkyňa potvrdila skutočnosť, že v období asi 4,5 roka bola sústavne mimo územia Slovenskej republiky a to v Anglicku. Uviedla, že v tomto čase zabezpečovali opateru navrhovateľom jej rodičia. Poukázala na znenie uzatvorenej zmluvy o zaopatrovaní, z ktorej podľa navrhovateľky nevyplýva, že podmienky zaopatrovania mala realizovať výlučne osobne. Podľa navrhovateľky sú argumenty uvedené v návrhu vymyslené a nie je možné ich ničím preukázať. Poukázala na dve situácie, ktoré sa odohrali v spornom byte. Počas prvej udalosti sa v byte nachádzal navrhovateľ v 2. rade a jeho dcéra F. L., pričom ich správanie malo byť voči odporkyni agresívne a odporkyňa bola vyhodená z bytu. Počas druhej situácie zase navrhovateľ v 2. rade mal napadnúť matku odporkyne a pred príslušníkom polície ju škrtiť. Záverom uviedla, že napriek tomu, že je vlastníčkou sporného bytu nemá do neho prístup a nemá od neho kľúče.

V priebehu konania pôvodná navrhovateľka v 1. rade P. Y. dňa 06.03.2009 zomrela, čo bolo preukázané úmrtným listom vydaným Mestskou časťou Bratislava - Staré mesto, zväzok 66 ročník 2009, strana 292, por.č.174. Súd z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. -11 zo dňa 29.07.2009 zistil, že ako dedičia v 1. dedičskej skupine prichádzali do úvahy B. Y., L. Y., F. L. a L. Š..

Navrhovateľ v 2. rade B. Y. po začatí konania taktiež dňa 03.03.2012 zomrel, čo mal súd preukázané z úmrtného listu vydaného matričným úradom Bratislava - Staré mesto, zväzok 69, ročník 2012, strana 194, por. č. 125. Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. -96 zo dňa 29.09.2010 uviedol, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva navrhovateľov k bytu a teda išlo o typickú majetkovú vec. Poukázal na to, že Okresný súd Bratislava I mal v konaní pokračovať s dedičmi navrhovateľky v 1. rade. Súd v konaní pokračoval podľa § 107 ods. 3 O.s.p. s dedičmi navrhovateľov v 1. a 2. rade a to navrhovateľkou v 1. rade F. L., navrhovateľkou v 2. rade L. Š.Š. a navrhovateľom v 3. rade L. Y..

Súd uznesením č.k. - 140 zo dňa 16.10.2012 pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania tak, že sa navrhovatelia v 1. až 3. rade domáhali určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch P. Y. C. B. Y..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom pôvodného navrhovateľa v 2. rade, právnych nástupcov navrhovateľov v 1. a 2. rade F. L., L. Š. C. L. Y., odporkyne, svedkov MUDr. O. H., matky odporkyne

- F. Y., H. G., MUDr. G. Š. a listinnými dôkazmi a to zaopatrovacou zmluvou zo dňa 11.01.2000 uzatvorenou medzi pôvodnými navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporkyňou, listom vlastníctva č. 5610, obec Bratislava -Mestská časť Staré mesto, katastrálne územie Staré mesto, záznamom lekárky MUDr. B. Š. o psychiatrickej kontrole navrhovateľky v 1. rade zo dňa 21.06.2006, správou zo psychologického vyšetrenia pôvodného navrhovateľa v 2. rade zo dňa 02.07.2008 vypracovanej klinickou psychologičkou PhDr. G. F., zápisnicou č.p. DU-1525/I-SMs-08 zo dňa 04.05.2008 Obvodného oddelenia PZ Staré mesto

- stred, záznamom od psychiatričky MUDr. B. Š. zo dňa 05.05.2008, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 02.05.2008 č.k. DU-1506/SMS-2008, príjmovým dokladom zo dňa 07.03.2009 spisom OS BA I sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav veci: Právny predchodcovia navrhovateľov v 1. až 3. rade P. Y. C. B. Y. sú rodičmi navrhovateľov v 1. až 3 rade a to 1. F. L., X. L. Š., C. X. L. Y. a starými rodičmi odporkyne F. J.. Predmetom konania je vrátenie daru .

Súd zo zaopatrovacej zmluvy zo dňa 11.01.2000 uzatvorenej medzi zosnulými navrhovateľmi v 1. a 2. rade P. Y.Č. C. B. Y. v pozícii prevádzajúcich a odporkyňou ako nadobúdateľkou zistil, že predmetom zmluvy bol bezodplatný prevod vlastníctva 2-izbového bytu č. 11 na 1. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa v L., P. N.. Č.. X, súpisné číslo XXXX, ktorý je vybudovaný na parcele č. 8450, k.ú. Staré mesto a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku.

V článku VII. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany zaviazali zriadiť v prospech prevádzajúcich k prevádzaným nehnuteľnostiam vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo doživotného užívania predmetu prevodu. Súčasne sa odporkyňa zmluvne zaviazala poskytnúť prevádzajúcim v chorobe a starobe komplexnú starostlivosť a zaopatrenie a v prípade ich smrti sa zaviazala vystrojiť na svoje

náklady dôstojný pohreb. Ďalej súd zistil, že v prvom odseku článku X. osobitných ustanovení si zmluvné strany zakotvili právo predávajúcich domáhať sa vrátenia predmetu prevodu, ak sa nadobúdateľka bude k nim alebo k členom ich rodiny správať tak, že tým hrubo poruší dobré mravy.

Právny predchodcovia navrhovateľov v 1. až 3. rade P. Y. C. B. Y. vyzvali odporkyňu na vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka výzvou zo dňa 13.6.2008.Odporkyňa výzvu prevzala dňa 18.6.2008,avšak v vráteniu daru zo strany odporkyne nedošlo.

Z výsluchu pôvodného navrhovateľa v 2. rade B. Y. súd zistil, že k uzatvoreniu zaopatrovacej zmluve došlo veľmi rýchlo, pričom na to tlačila najmä matka odporkyne a jeho manželka. Stále mu hovorila, že sú chudobní a chcela rodine pomôcť. Chudobní mali byť preto, že bývali na E. N. X v byte, ktorý je v reštituovanom dome a visela tam ceduľa na predaj. Uviedol, že jeho manželka túto skutočnosť ťažko niesla a chcela ich nejako zabezpečiť. Uviedol, že bývali pri nich blízko na P. X a chceli, aby ich v starobe zaopatrili. Pôvodný navrhovateľ v 2. rade poukázal na to, že sa to dialo veľmi rýchlo, naháňali podpis zmluvy a navrhovateľ v 2. rade si neuvedomoval, aký majú úmysel a prečo to tak rýchlo naháňajú. Uviedol, že po podpise zmluvy bolo všetko v poriadku a on sa dozvedel, že vnučka - odporkyňa ide krátkodobo do Anglicka, hoci sa v zmluve zaviazala, že im bude poskytovať pomoc. Tvrdil, že až neskôr sa dozvedel, že tam môže byť dlhšie. Poukázal na to, že odporkyňa odišla do Anglicka a bola tam tri roky. Uviedol, že odporkyňa im neposkytovala starostlivosť, hoci to potrebovali. Pôvodní navrhovateľ v 2. rade sa staral o svoju manželku a pomáhal aj odporkyni a jej rodine, kým vládal. Poukázal na to, že od roku 2006 potrebovala jeho manželka už vyššiu starostlivosť, bola nemobilná, ležiaca pacientka, staral sa o ňu sám, pomáhali mu susedky. Tvrdil, že pokiaľ zatelefonoval odporkyni domov, tak hneď bol oheň na streche, prečo tak skoro volá. Keď požiadal, aby mu nakúpili, tak nákup doniesli neskôr a obed až po 16:00 hod. Uviedol, že jeho manželka si vyžadovala starostlivosť, musel sa starať o jej hygienu. Tvrdil, že keď došla odporkyňa z Anglicka a on išiel umývať svoju manželku a robiť jej hygienu, tak mu odporkyňa hovorila, že smrdí. Uviedol, že on ako muž sa toho neštítil. Umýval manželku od výkalov, spravil jej hygienu, osprchoval, obliekol, pretože to bola jeho manželka. Pôvodný navrhovateľ v 2. rade si pomoc predstavoval tak, že ich zaopatria, pomôžu a nebudú sa štítiť staroby a zhoršeného zdravia jeho manželky. Uviedol, že ho to veľmi bolelo, že má odporkyňa taký postoj, že ich nezaopatruje a jeho manželka jej smrdí. Ďalej uviedol, že poprosil odporkyňu, aby im pomohla vybudovať sprchový kút, pretože to bolo pre starostlivosť o pôvodnú navrhovateľku v 1. rade potrebné. Uviedol, že mu odporkyňa finančne nepomohla a kúpila si silikónové prsia. Tvrdil, že on sám sa celý čas o manželku staral, opatroval, kúpal, sprchoval, keďže bola imobilná. Dôvodil, že posledné obdobie jedného až dvoch rokov mu pomáhali jeho dcéry, ktoré sa starali o neho aj o jeho manželku. Uviedol, že jeho syn mu nepomáhal a hádal sa s ním. Odporkyňa mu taktiež nepomáhala a jej brat sa s ním hádal.

Súd z výsluchu odporkyne zistil, že odporkyňa tvrdila, že výpoveď pôvodného navrhovateľa v 2. rade je nepravdivá. Uviedla, že keď sa zdržiavala na Slovensku, tak raz týždenne s mamou chodievala k starým rodičom a zabezpečovala opateru a hygienu. Uviedla, že po nadobudnutí bytu odišla v roku 2003 do Anglicka a bola tam do decembra 2007. O tejto skutočnosti navrhovateľ podľa odporkyne vedel. Predtým odporkyňa bývala v spoločnej domácnosti s rodičmi, navštevovala starých rodičov, keď niečo potrebovali, tak im pomáhala. Uviedla, že v rokoch 2000 až 2003 boli pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade v dobrej kondícii a neboli odkázaní na pomoc. Tvrdila, že v období, keď bola v Anglicku, starostlivosť o pôvodných navrhovateľov prevzali jej rodičia a ona im dôverovala. Poukázala na to, že svojim starým rodičom do roku 2003 pomáhala a dávala im 1000,-Sk mesačne. Súd konštatuje, že pôvodný navrhovateľ v 2. rade s týmto tvrdením odporkyne počas výsluchu nesúhlasil. Následne už im počas pobytu v Anglicku neprispievala. Uviedla, že sa vrátila na Slovensko v decembri 2007 a stav jej babky - pôvodnej navrhovateľky v 1. rade bol zhoršený. Uviedla, že mala demenciu, sťaženú pohyblivosť, bola dezorientovaná v čase a zdravotne išla dole kopcom. Odporkyňa tvrdila, že im varila a nosila im obed. Odporkyňa od decembra do mája 2008 nepracovala. Uviedla, že všetku starostlivosť o jej babku zabezpečoval pôvodný navrhovateľ v 2. rade. Tvrdila, že to zvládal a keď potreboval ísť na kontrolu so srdcom, tak s ním išla. Odporkyňa poukázala na to, že sa v zmluve nikdy nezaviazala, že bude v byte robiť rekonštrukcie a prispievať. Uviedla, že vzťahy medzi nimi boli dobré, spoločne trávili aj Vianoce v roku 2007 a k zhoršeniu došlo až vo februári 2008. Tvrdila, že pôvodný navrhovateľ v 2. rade začal kontaktovať svoje dcéry, aby mu pomáhali a odporkyňu a jej rodičov tam nechcel. Uviedla, že od mája 2008 už pôvodnú navrhovateľku v 1. rade nevidela. Od tohto obdobia už stravu pre navrhovateľov nezabezpečovala, pretože sa začali o nich starať ich dcéry. Vzťahy s pôvodnými navrhovateľmi sa podľa odporkyne naštrbili vo februári 2008 a v máji 2008 a tento stav pretrval. Uviedla, že sa niekoľkokrát

snažila kontaktovať s navrhovateľom v 2. rade, ale nechcel s ňou komunikovať. Vianoce v roku 2008 už spoločne netrávili. V januári 2009 sa nepriamo dozvedeli, že pôvodná navrhovateľka v 1. rade bola hospitalizovaná v nemocnici a odporkyňa ju tam navštevovala. Uviedla, že jej babka bola v hroznom stave, mala modriny na tele, na hlave, vnútorných stranách stehien, na tvári, ramenách a kontaktovali políciu. Uviedla, že jej otec upozornil svojho otca - pôvodného navrhovateľa v 2. rade, že, keď ešte raz zdvihne ruku na jeho matku, tak mu ublíži. Uviedla, že v nemocnici došlo ku stretom medzi jej tetami a jej otcom. Tvrdila, že otec odporkyne chcel svojej matke zabezpečiť lepšiu starostlivosť. Chceli, aby po prepustení z nemocnice išla jej babka k nim domov, čo sa aj stalo. Uviedla, že asi o tri týždne jej babka

- pôvodná navrhovateľka v 1. rade zomrela. Náklady na pohreb uhradila odporkyňa.

Z výsluchu F. L. - právnej nástupkyne pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade, s ktorou súd v konaní pokračoval ako s navrhovateľkou v 1. rade súd zistil, že navrhovateľka v 1. rade má dobrý vzťah s otcom a k odporkyni má hlboký nezáujem. Vzťah so svojim bratom má konfliktný, ale v mladosti mali dobrý vzťah. Priznala, že rodičov navštevovala iba sporadicky, raz za jeden až dva týždne a od apríla 2008 ich navštevovala pravidelne a pomáhala im. Následne za nimi chodila každodenne a jej sestra im aj varila a brala otca na prechádzku. Uviedla, že pôvodná navrhovateľka v 1. rade často rozprávala o odporkyni a ona tým trpela, pretože o žiadnom z jej troch detí takto nerozprávala. Uviedla, že do apríla 2008 nevedela, že potrebuje nejakú pomoc a myslela si, že jej brat s dcérou sa o rodičov postarajú, keďže bol byt prevedený na nich. O skutočnosti, že bol byt prevedený na odporkyňu sa dozvedela od susedov a kamarátov a potom od rodičov. Uviedla že jej matka trpela úzkosťou a strachom, že by zomrela sama a nezaopatrená a prevodom bytu sa tomu chcela vyhnúť.

Súd z výsluchu L. Š. - právnej nástupkyne pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade, s ktorou súd v konaní pokračoval ako s navrhovateľkou v 2. rade zistil, že k pôvodnému navrhovateľovi v 2. rade mala dobrý vzťah a mala ho rada. Uviedla, že ju veľmi zlomilo, keď previedli byt na neter bez toho, aby sa s ňou a s jej sestrou poradili. O tejto skutočnosti nevedela a všetko jej tajili. Uviedla, že k odporkyni nemá už žiadny vzťah, je to nenávistný vzťah a zhoršil sa od mája 2008. Uviedla, že k rodičom pravidelne chodievala aj potom, čo previedli byt. Tvrdila, že jej matka bola úzkostná a trpela celý život nejakou psychiatrickou chorobou. Poukázala na to, že v roku 2003, keď previedli byt bola jej matka - pôvodná navrhovateľka v 1. rade v dobrom stave a nepotrebovala pomoc. Uviedla, že až posledné dva roky potrebovala nevyhnutnú pomoc, bola ležiacim pacientom, trpela demenciou, neudržala stolicu, moč, užívala lieky, bola odkázaná na pomoc od svojich blízkych. Uviedla, že veľa vecí zvládol jej otec a aj ona k nim pravidelne chodievala. Poukázala na to, že bola svedkom toho, že odporkyňa prišla k babke a doniesla jej niečo v malej miske jesť, čo ona považovala za nedostatočné, že je toho málo. Uviedla, že boli cukrovkári. Uviedla, že jej nevedeli zdôvodniť, prečo previedli byt. Jej matka mala mať úzkosť, aby nezomrela sama, aby bola medzi svojimi. Previedli jej byt, pretože odporkyňa býva blízko a oni až v Petržalke. Navrhovateľka v 2. rade poukázala na to, že vzťahy medzi súrodencami sú narušené. Trvala na tom, aby jej brat zabezpečil starostlivosť pre pôvodného navrhovateľa v 2. rade aj v súčasnosti, pretože potrebuje navariť, oprať. Uviedla, že v roku 2008 začal byť jej otec v depresii a apatický. Navrhovateľka v 2. rade tvrdila, že zavolala svojmu bratovi, aby prišiel k nim a spýtala sa ho ako chce situáciu s otcom riešiť. Následne malo prísť ku konfliktu, kde zasahovala polícia. Uviedla, že od toho obdobia sa starala o svojho otca

- pôvodného navrhovateľa v 2. rade so svojou sestrou. Svojmu bratovi a odporkyni sa vyhýbala a keď došli otcovi do bytu, tak sa vždy pohádali. Ďalej uviedla, že odporkyňa posledné dva roky neposkytla otcovi takú pomoc, na ktorú sa zaviazala v zmluve, na ktorej bol prevedený byt jej rodičov. Uviedla, že bola svedkom toho, keď jej mama potrebovala urobiť hygienu a jej matka jej smrdela. Išlo o bežný zdravotný stav primeraný jej veku s tým, že jej museli pomáhať aj z hľadiska hygieny, pretože na túto pomoc bola odkázaná. Keď sa stav pôvodnej navrhovateľky v 1. rade zhoršoval, zavolali pohotovosť a odviezli ju do nemocnice. V nemocnici bola krátko a brat ju odviezol domov. Pôvodná navrhovateľka v 1. rade bola potom u svojho syna a pôvodný navrhovateľ v 2. rade sa musel doprosovať návštevy, mal kľačať na kolenách pred jej bratom, aby mu dal manželku, pričom mu jeho vnuk mal vynadať, že je staré hovädo a aby zmizol. Pôvodný navrhovateľ v 2. rade mal prosiť svojho syna, aby si manželku mohol zobrať domov a on mu to nedovolil. Ďalej opísala konflikt z mája 2008 tak, že bola v byte u otca, keď tam prišla odporkyňa a priniesla mu jesť bez pozdravu. Ona ju upozornila na to a došlo medzi nimi k slovnej prestrelke. Mala jej dohovárať a nepomáhalo to. Ďalej mal nastať aj ďalší konflikt, keď na ňu mali vykrikovať, aby nenosila sveter po pôvodnej navrhovateľke v 1. rade. Pôvodný navrhovateľ v 2. rade k tejto časti výpovede pristúpenej navrhovateľky v 2. rade uviedol, že je pravdivá. Odporkyňa sa k výpovedi vyjadrila tak, že tvrdenie o stretnutí v byte navrhovateľov nie je pravdivé a nie je pravdou ani

to, že povedala, že jej babka smrdela. Uviedla, že posledné dva roky v byte u pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade ani nebola.

Z výsluchu navrhovateľa v 3. rade zistil, že má k otcovi chladný vzťah. Udával, že si k nemu nikdy nenašiel cestu ako ku synovi a dosť tým trpel. K svojim sestrám mal taktiež vždy vlažný vzťah, ktorý je teraz narušený. K svojej dcére má dobrý vzťah. Uviedol, že jeho otec trpel tým, že jeho dcéry málo navštevovali rodičov, dá sa povedať, že vôbec. Otec mu mal často vyčítať, že nič nedokázal. Uviedol, že jeho rodičia sa videli v jeho dcére, mali ju radi. Keď nadobudla plnoletosť, rozhodli sa slobodne jej darovať byt s tým, že sa o nich postará. Potvrdil, že bola v zahraničí a o rodičov sa v tej dobe staral on s manželkou. Varili im a nosili im obedy. Zdravotný stav jeho mamy nebol najlepší a posledných päť rokov iba posedávala v kresle a vyžadovala starostlivosť. Uviedol, že tam pravidelne chodievali, raz týždenne sa v sobotu kúpala, ale stalo sa, že videl otca kúpať mamu aj samého. Tvrdil, že si nedal od nikoho poradiť a keď sa rozhodol, urobil si to po svojom. Poukázal na to, že od mája 2008 nebol v byte u otca a nepodieľa sa na starostlivosti o neho. Dôvodil, že mu otec zakázal vstup do bytu. Uviedol, že posledné dva roky sa o pôvodnú navrhovateľku v 1. rade starala odporkyňa a nosila jej jedlo. Hygienu robila jeho manželka s dcérou a asi hodinu a pol ju kúpali a upravovali postele. Uviedol, že so sestrami sa tam nestretol, bolo to obdobie roku 2008. So sestrami sa stretol len na oslavách narodenín rodičov v ich byte. Poukázal na to, že mu sestry jeho starostlivosť o rodičov predtým nevyčítali a nikdy mu nevolali. Navrhovateľ v 3. rade od mája 2008 svoju matku nevidel a nenavštevoval ju, pretože mu tu pôvodný navrhovateľ v 2. rade nedovolil. O tom, že bola v nemocnici sa dozvedel od suseda a potom sa dostavil na príslušné oddelenie. Uviedol, že bol zhrozený, pretože jeho matka mala hematómy po tele, nikdy ju v takomto stave nevidel. Lekári mali povedať, že pacientku nevydajú tomu, kto ju v tomto stave doviezol. Navrhovateľ v 3. rade zobral svoju matku k sebe domov. Pôvodný navrhovateľ v 2. rade sa k tejto časti výpovede vyjadril tak, že navrhovateľ v 3. rade klame, pretože z nemocnice mu zobral manželku domov a nepýtal sa ho ako manžela, či s tým súhlasí. Taktiež uviedol, že to nie je pravda, že navrhovateľ v 3. rade nakupoval, pretože nakupoval sám pôvodný navrhovateľ v 2. rade, čo by mohli potvrdiť susedia. Odporkyňa sa vyjadrila k výpovedi navrhovateľa v 3. rade tak, že bola pravdivá.

Súd z výsluchu svedka MUDr. O. H. zistil, že svedok je zamestnancom Univerzitnej nemocnice Bratislava

- Staré mesto. Ide o špecialistu internistu - kardiológa. Uviedol, že si na pôvodného navrhovateľa v 2. rade pamätá, pretože mal kardiostimulátor a chodil k nemu do ambulancie. Svedok si spomenul na udalosť, kedy mal pôvodný navrhovateľ v 2. rade týrať svoju manželku, pretože mala hematómy a bola v nemocnici. Mal mu povedať, že bol bývalým boxerom a jeho manželka je imobilná a keď ju prenášal sa jej objavili modriny, pretože mala slabé cievy. Mal sa rozplakať a uviesť, že nikdy svoju manželku netýral. Svedok si nespomínal na žiadnu udalosť ohľadom starostlivosti o manželov Y., že by bol nejaký problém s ich zdravotnou starostlivosťou a že by sa o nich príbuzní nestarali.

Z výsluchu svedkyne F. Y., narodenej XX.XX.XXXX, matky odporkyne zistil, že svedkyňa poznala problémy v rodine a bola so svokrovcami každodenne v kontakte. Tento stav trval do roku 2008. Predtým sa v rodine stretávali a švagriné a ich deti bývali často u nich. Do roku 2008 boli vzťahy vrelé. Uviedla, že jej svokor bol popudlivej povahy a bol ťažko chorý. Svedkyňa si s ním rozumela, bývali často spolu. Od roku 2008 pracovala s pracovným časom s krátkym a dlhším týždňom. Uviedla, že v priebehu týždňa bola 5 dní so svokrovcami. Tvrdila, že im prevod bytu nenanútili a sami sa pre neho rozhodli. Podľa svedkyne boli pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade sebestační a túžili po spoločnosti. Ona k nim mala pravidelne chodiť. Uviedla, že v roku 2008 im priniesla obed a následne došlo k tomu, že tam boli vymenené zámky a začali tam chodiť ich dcéry. Poukázala na situáciu, keď im priniesla na jedlo roštenku a svokra ju zrejme nerozhrýzla. Svokor telefonoval dcéram a prišlo k rapídnej zmene správania. Potom jej svokor zatelefonoval, že jeho manželka nevie mäso pohrýzť, svedkyňa sa do jeho bytu vrátila a už tam boli aj jeho dcéry. Svedkyňa uviedla, že dcéry nenavštívili pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade niekoľko rokov. Podľa svedkyne bol pôvodný navrhovateľ v 2. rade výbušný a popudlivý. Svedkyňa sa vyjadrila aj ku konfliktu z mája 2008. Uviedla, že so do bytu vrátila aj s dcérou a už ich pri dverách čakali navrhovateľky v 1. a 2. rade a nepustili ich do bytu. Potom sa do bytu dostali a pôvodný navrhovateľ v 2. rade na nich vrieskal. Uviedla, že situáciu psychicky nezvládla a bola privolaná aj polícia. Keď sa vracala z polície, stretla svokra, ktorý ju chytil pod krk a svedkyňa stratila vedomie. Uviedla, že bola z toho v šoku a nevedela, čo mu všetko narozprávali, že bol voči nej tak agresívny. Uviedla, že svokrovci boli v rokoch 2003-2007 sebestační, chodiaci, vedeli si navariť, navštíviť lekára. Svokra nevedela ísť sama do vane, potrebovala pomoc, ktorú jej poskytovala ona a jej manžel. V tom čase bola jej dcéra v Anglicku. Uviedla, že svokra nevarila a všetko robil jej manžel, ktorý bol dominantný, chodil nakupovať, k lekárovi,

ale k špecialistom nechodil sám, ale v sprievode syna, odporkyne alebo svedkyne. Uviedla, že obedy pravidelne pre pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade zabezpečovali. Tvrdila, že za nimi chodila skoro každý deň a keď bola v práci chodil za nimi jej manžel, ktorý je na invalidnom dôchodku. Poukázala na to, že každé Vianoce od roku 2003 až do roku 2007 vrátane boli u nich. Zobrali ich k sebe a večer išli domov.

Navrhovateľka v 1. rade sa vyjadrila k výpovedi svedkyne F. Y., pričom uviedla, že jej matka chcela dať byt bratovi, ale svedkyňa ju presvedčila, aby ho dali vnučke, pretože je jej manžel chorý. Tvrdila, že im svedkyňa bránila, aby chodili do bytu rodičov, pretože tam mala svoje veci a bála sa, aby jej ich nezobrali. Tvrdila, že svedkyňa a jej manžel bránili jej rodičom sa stretávať so susedmi a chceli ich izolovať. Poprela tvrdenie svedkyne, že by k svojim rodičom v rokoch 2000-2008 nechodila, pričom návštevy nehlásila svedkyni. K výpovedi svedkyne ohľadne incidentu z mája 2008 sa vyjadrila tak, že nebola pravda to, že prišla k otcovi, keď jej otec zatelefonoval. Uviedla, že mu bola gratulovať k narodeninám. Rozprávali sa spolu a otec sa jej mal sťažovať, že dal svedkyni 20.000,-Sk na cestu do Mexika, aby o tom matka nevedela. Uviedla, že nemala záujem vpustiť do bytu aj švagrinú s dcérou a bola tam trma - vrma. Ich sused zavolal políciu. Keď došli do bytu policajti, tak tam už pôvodný navrhovateľ v 2. rade nebol. Uviedla, že sa nedalo s nimi dohodnúť. Navrhovateľka v 1. rade potvrdila, že v rokoch 2003-2007 jej rodičia nepotrebovali žiadnu starostlivosť a boli sebestační. Uviedla, že nie je pravda, že ich otec nevedel variť, vedel variť aj upiecť. Poukázala aj na to, že ju mrzelo, že hovorili iba o deťoch navrhovateľa v 3. rade a nikdy sa nepýtali na jej deti.

Navrhovateľka v 2. rade sa k výpovedi svedkyne F. Y. vyjadrila tak, že nie je pravda, že v období od roku 2000-2008 nebola v predmetnom byte. Uviedla, že rodičov navštevovala každú sobotu, narodeniny, Vianoce a telefonovala s nimi. Potvrdila, že jej rodičia si nevyžadovali starostlivosť v období rokov 2000-2008, iba jej brat ich v tomto období sprevádzal k lekárovi. Navrhovateľka v 2. rade ďalej uviedla, že jej otec bol zberateľ a rád si upratoval sám. Uviedla, že bola svedkom toho, že do bytu prišla svedkyňa s jej bratom a hádali sa tam, čo zle vplývalo na rodičov. Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že rodičia nikdy neboli na Vianoce u nej, pretože jej rodičia mali zlý vzťah so zaťom. Navrhovateľka v 2. rade opakovane zdôraznila, že do roku 2008 jej rodičia nepotrebovali starostlivosť. Priznala, že navrhovateľ v 3. rade zabezpečil invalidný vozík aj hygienické potreby pre matku, keď to jej zdravotný stav vyžadoval. Išlo o obdobie medzi Vianocami 2007 a 04.05.2008. Svedkyňa mala povedať navrhovateľke v 2. rade, že je tučná, škuľavá sviňa, aby vypadla z bytu, že je to jej byt.

Z výsluchu svedka H. G. súd zistil, že svedok pracuje ako masér. Svedok stretáva navrhovateľa v 3. rade už 37 rokov a pozná aj navrhovateľky v 1. a 2. rade, ale nestretáva sa s nimi. Uviedol, že navštevoval rodinu svojho kamaráta pravidelne 4-5 krát do týždňa po práci. Uviedol, že chodili tam jeho rodičia, pretože to mali blízko. O tom, že byt dali odporkyni sa dozvedel od pôvodnej navrhovateľky v 1. rade. Uviedol, že predtým ako sa byt daroval, tak tam chodili na návštevu aj navrhovateľky v 1. a 2. rade, nechali tam u rodičov deti a išli si nakúpiť. Uviedol, že navrhovateľ v 3. rade, jeho manželka alebo odporkyňa nosili rodičom jedlo a to na dvanástu hodinu, inak zvonil telefón. Išlo pravdepodobne o obdobie roku 2006. Svedok ich navštevoval cez obed. Svedok vedel o tom, že sa starali o svojich rodičov, zabezpečovali pranie, návštevu lekárov, dávkovanie liekov. Starostlivosť zabezpečovali aj počas obdobia, keď bola vnučka mimo domova. Uviedol, že navrhovateľ v 3. rade si zobral svoju matku z nemocnice domov, staral sa o ňu. Svedok tam v tom čase chodieval a ukazoval mu, ako sa má polohovať. Starali sa o ňu a jeho matka bývala u syna v spálni. Starostlivosť o ňu zabezpečoval jej syn, nevesta a vnučka. Svedok videl fotky, na ktorých mala byť pôvodná navrhovateľka v 1. rade posiata modrinami, keď prišla z nemocnice. Uviedol, že má vedomosť o tom, že navrhovateľky v 1. a 2. rade vymenili zámok na byte po smrti pôvodnej navrhovateľky v 1. rade. Navrhovateľka v 2. rade sa k výpovedi tohto svedka vyjadrila tak, že svedok nehovoril pravdu. Uviedla, že navrhovateľ v 3. rade nezabezpečoval rodičom pranie a naopak, oni si nosili prádlo k rodičom a u nich sa pralo. Tvrdila, že svedok mal všetko naučené od navrhovateľa v 3. rade.

Z výsluchu svedkyne MUDr. G. Š. zistil, že svedkyňa je zamestnaná ako všeobecná lekárka pre dospelých. Uviedla, že z videnia pozná navrhovateľov v 1. až 3. rade, ktorí chodili so svojimi rodičmi do jej ambulancie. Svedkyňa uviedla, že pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade boli jej pacienti. Uviedla, že pôvodná navrhovateľka v 1. rade chodila do jej ambulancie iba s manželom a bola vždy usmiata, nikdy nemala žiadne problémy. Bola taktiež na návšteve doma u pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade. Svedkyňa nevedela uviesť, kto z navrhovateľov v 1. až 3. rade chodil častejšie so svojimi rodičmi k nej do ambulancie. Uviedla, že keď bola v ich byte, tak sa tam navrhovatelia v 1. až 3. rade striedali. Uviedla,

že pôvodný navrhovateľ v 2. rade bol schopný sa o seba postarať v rokoch 2004 - 2008. Uviedla, že prišiel sám a bez problémov sa s ním dalo komunikovať. Poukázala na to, že sa pôvodný navrhovateľ v 2. rade začal opúšťať v roku 2011, nebol už taký veselý, nesršal humorom a videla ho aj plakať. Svedkyňa nevedela uviesť, kto s pôvodným navrhovateľom v 2. rade chodil na vyšetrenia. Uviedla, že pokiaľ ide o pôvodnú navrhovateľku v 1. rade, tak sa o ňu staral manžel a všetci navrhovatelia v 1. až 3. rade sa podieľali na starostlivosti. Uviedla, že odporkyňa do ambulancie nechodievala ako doprovod svojich starých rodičov. Svedkyňa uvádzala, že si nepamätá, že by mal pôvodný navrhovateľ v 2. rade psychické problémy.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX nehnuteľnosti okresu Bratislava I, obec Bratislava -H. Č. R. H., katastrálne územie Staré mesto vyhotoveného dňa 27.08.2014 súd zistil, že odporkyňa je v katastri nehnuteľností aktuálne zapísaná ako vlastníčka bytu č. XX, vchod P. X. Titul nadobudnutia je uvedený ako V.264/2000 zo dňa 29.02.2000.

Zo záznamu o psychiatrickej kontrole navrhovateľky v 1. rade zo dňa 21.06.2006 lekárky MUDr. B. Š. súd zistil, že syn navrhovateľky v 1. rade oznámil psychiatričke, že navrhovateľka v 1. rade je zábudlivá, takmer nič neporobí, má slabú motoriku, málo sa pohybuje a manžel jej musí pomáhať aj pri základných veciach. Uviedol, že jej treba pomáhať aj pri základnej hygiene a cíti sa slabá. Po vyšetrení navrhovateľky v 1. rade MUDr. B. Š.Á. zistila, že navrhovateľka v 1. rade bola orientovaná parciálne, generálie mala správne, psychomotoriku mala inhibovanú, afektívne bola labilná, náladu mala subdepresívnu, myslenie bradypsychické, s depresívnymi prvkami, mala hypobúliu, hypoaktivitu. Navrhovateľke v 1. rade bola stanovená diagnóza organická depresívna porucha, zmiešaná demencia ľahkého stupňa.

Súd zo správy z psychologického vyšetrenia navrhovateľa v 2. rade zo dňa 02.07.2008 vypracovanej klinickou psychologičkou PhDr. G. F. zistil, že navrhovateľ v 2. rade prišiel na vyšetrenie v doprovode dcéry a sťažoval si na pocity úzkosti a strachu. Udával, že má nedorozumenie v rodine, čo ho trápi a reagoval plačlivo. Psychologička konštatovala, že pôvodný navrhovateľ v 2. rade bol zhovorčivý, orientovaný časom, osobnými dátami i miestom. Pomalšie reagoval na otázky. Mal depresívne tendencie viazané na konflikty so synom. Mal zachovaný kontakt s realitou a kolísavú schopnosť koncentrácie pozornosti.

Zo zápisnice č.p. DU-1525/I-SMs-08 zo dňa 04.05.2008 Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR, Obvodného oddelenia PZ Staré mesto - stred súd zistil, že navrhovateľka v 2. rade podala na Obvodnom oddelení PZ Staré mesto - stred oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Oznámila, že dňa 04.05.2008 v byte na P. N.. Č.. X, ktorý užívajú jej rodičia, ju napadla jej švagriná F. Y.. Tvrdila, že do nej oboma rukami v predsieni sotila a bránila jej v tom, aby zavolala políciu. K slovným urážkam nedošlo. Ďalej uviedla, že telefonovala bratovi, pretože ich otec odišiel z domu s tým, že si niečo spraví. Podľa navrhovateľky v 2. rade mal jej otec obavy, že ho dajú do ústavu, pretože prepísal byt na vnučku. Ďalej uviedla, že po príchode jej švagrinej a jej dcéry vznikla medzi nimi hádka, pričom jej švagriná mala vystupovať agresívne. Mala napadnúť aj jej sestru F. a sácať do nej, po čom jej sestra padla na zem a následne ju mala chytiť za šaty pod krkom a triasť s ňou. Rovnaké oznámenie o priestupku podala aj F. L.Á. - navrhovateľka v 1. rade.

Z výzvy zo dňa 13.06.2008 adresovanej odporkyni mal súd preukázané, že pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade vyzvali odporkyňu na vrátenie daru. Ako dôvod vrátenia darovaného bytu uviedli, že sa odporkyňa správa k navrhovateľom tak, že porušuje zmluvné podmienky a dobré mravy. V predmetnej výzve neboli uvedené žiadne konkrétne dôvody, resp. prípady správania odporkyne, ktorými mala porušovať zmluvné podmienky a dobré mravy.

Zo záznamu psychiatričky MUDr. B. Š. zo dňa 05.05.2008 súd zistil, že sa k nej v daný deň dostavil syn P. Y.. Udával, že sa pri starostlivosti o jeho mamu vynorili veľké problémy s otcom. Tvrdil, že jeho otec najskôr vyhodil nevestu s tým, že jej opateru nevyžaduje, potom tam chodil jeho syn. Uviedol, že jeho otec Zoltán Valachovič napadol nevestu, vnučku a škrtil manželku. Uviedol, že celé roky jeho dve sestry nemali o rodičov záujem, ale syn si všimol, že posledný mesiac tam jeho sestry začali chodiť. V zázname je uvedené, že na ich ambulanciu posledné roky dochádzal pre lieky jej syn a kontroly chorej matky zabezpečoval tiež jej syn.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 02.05.2008 č.k. DU-1506/SMS-2008 súd zistil, že predmetného dňa sa odporkyňa dostavila na Oddelenie skráteného vyšetrovania za účelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Odporkyňa uviedla, že jej starý otec B. Y. a jeho dcéra F. L. ju dňa 02.05.2008 v byte jej starých rodičov č. 11 fyzicky a slovne napadli. Jej starý otec ju niekoľkokrát sotil, aby opustila jeho byt. Ďalej jej hovoril, aby byt vrátila, pretože sa o nich nestará. Uviedla, že následne na to na ňu začala slovne útočiť aj F. L., ktorá uviedla, že sa odporkyňa o jej starých rodičov nestarala. Uviedla, že je obmedzená v starostlivosti o starých rodičov, nakoľko jej ju odopierajú oni sami.

Z príjmového dokladu zo dňa 07.03.2009 súd zistil, že navrhovateľ v 3. rade L. Y. uhradil pohrebnej službe Pieta sumu 1187,73 €. Súd súčasne zo zmluvy o zaobstaraní veci uzatvorenej medzi pohrebnou službou a navrhovateľom v 3. rade zistil, že sa navrhovateľ v 3. rade zaviazal uhradiť pohrebnej službe náklady na pohreb pôvodnej navrhovateľky v 1. rade sumu 1187,73 €.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. bolo konanie po poručiteľovi B. Y. prerušené. Súčasne bola navrhovateľovi v 3. rade určená lehota 30 dní na podanie žaloby na určenie, že dôvody vydedenia v závete a listine o vydedení neexistujú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 12.2.2012.

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. /§ 80 písm.c) O.s.p./

Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. /§ 51 Občiansky zákonník/

Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. /§ 628 ods. 1 Občiansky zákonník/

Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. /§ 630 Občiansky zákonník/

Predmetom súdneho konania bolo (po pripustenej zmene petitu navrhnutej právnymi nástupcami pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade) určenie, že nehnuteľnosť - byt patrí do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľov v 1. až 3. rade P. Y. C. B. Y.. Z hľadiska právneho posúdenia veci je potrebné uviesť, že konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky akceptuje žaloby, ktorými sa dedičia domáhajú určenia, že určitá vec patrí do dedičstva. / viď rozhodnutia NS SR zo dňa 16.12.2008, zo dňa 11.08.20116 Cdo 188/2010 zo dňa 31.01.2012/ Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 16.10.2010 sp. zn. uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR konštatoval, že v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. V inom rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol, že takáto žaloba nepredstavuje tzv. inú žalobu, ktorá v ustanovení § 80 O.s.p. nie je uvedená, ale ide o žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. / uznesenie sp. zn. zo dňa 16.12.2008 / Rozsudok súdu, ktorým by súd vyhovel takejto žalobe o určenie, že vec patrí do dedičstva má deklaratórnu povahu. Táto skutočnosť znamená, že sa ním iba potvrdzuje právny stav, ktorý tu bol v čase smrti poručiteľa a takýmto rozhodnutím sa nezakladajú navrhovateľom voči odporcovi žiadne práva. Vec je následne prejednaná v dedičskom konaní ako majetok poručiteľa. Vzhľadom k tomu, že návrh na určenie, že vec patrí do dedičstva je určovacou žalobou podľa § 80 písm c) O.s.p., súd v prvom rade posúdil, či bol v konaní preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľov v 1. až 3. rade na podaní návrhu. Navrhovateľky v 1. a 2. rade odôvodňovali právny záujem tým, že ako právne nástupkyne pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade majú záujem na tom, aby sa urobili právne kroky k zápisu zmeny v katastri nehnuteľností. Dôvodili, že sa predmetná nehnuteľnosť má riešiť v rámci prebiehajúceho dedičského konania. Súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyjadril k otázke preukazovania naliehavého právneho záujmu v žalobách o určenie, že vec patrí do dedičstva. Napríklad z uznesenia NS SR sp.zn. zo dňa 16.12.2008 jasne vyplýva, že kto je dedičom poručiteľa ( do úvahy prichádzajúcim dedičom) má

naliehavý právny záujem na určení, že určitá vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva aj proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým dedičom. Súd pre úplnosť uvádza aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré konštatuje, že meritórne posúdenie existencie vlastníctva právneho predchodcu sťažovateľa k sporným nehnuteľnostiam môže zmeniť právne postavenie sťažovateľa, keďže jedine úspech sťažovateľa v konaní o jeho návrhu mu umožní uplatnenie svojich prípadných nárokov voči subjektom, ktoré boli alebo sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti. / viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. -50 zo dňa 11.12.2013/ Súd dospel k záveru, že v tomto súdnom konaní je splnená podmienka daná pre určovacie žaloby a je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov v 1. až 3. rade. Samotné dedičské konanie po zosnulých navrhovateľoch v 1. a 2. rade by nemohlo vyriešiť otázku spornosti vlastníctva bytu medzi právnymi nástupcami navrhovateľov v 1. a 2. rade a odporkyne.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľov v 1. až 3. rade na určenie, že vec patrí do dedičstva je nedôvodný. V konaní bolo nesporné, že pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade a uzatvorili so svojou vnučkou odporkyňou dňa 11.01.2000 zaopatrovaciu zmluvu. Vo svojej podstate uzatvorená zaopatrovacia zmluva ( ďalej len zmluva) predstavovala kombináciu dvoch zmluvných typov upravených Občianskym zákonníkom a to darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Prvým právnym účinkom uzatvorenej zmluvy bol bezplatný prevod vlastníctva bytu darcami - pôvodnými navrhovateľmi v 1. a 2. rade obdarovanej odporkyni. Druhým základným účinkom zmluvy bol vznik vecného bremena spočívajúceho v doživotnom užívaní nehnuteľnosti darcami - pôvodnými navrhovateľmi v 1. a 2. rade. Odporkyňa bola následne ku dňu 29.02.2000 zapísaná do katastra nehnuteľností ako vlastníčka darovaného bytu č. 11 nachádzajúceho sa v bytovom dome na P. N. X Y. L. ako aj ako spoluvlastníčka podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku. V tomto súdnom konaní nebola platnosť uzatvorenej zaopatrovacej zmluvy navrhovateľmi namietaná.

Súd už vyššie konštatoval, že v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Určujúcou skutočnosťou pre posúdenie tejto otázky v tomto súdnom konaní bolo, či boli splnené podmienky pre vrátenie darovaného bytu č. XX na P. N.. X Y. L. pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade. Súd poznamenáva, že uplatnenie práva na vrátenie daru prebieha v dvoch fázach. Na základe uznaného dôvodu darca jednostranným právnym úkonom odvolá poskytnutý dar a súčasne žiada o vrátenie daru. Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade si uplatnili právo na vrátenie daru jednak výzvou na vrátenie daru zo dňa 13.06.2008 a následne podaním žaloby na súde dňa 04.07.2008. Pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade mali podľa prvého odseku článku X. zaopatrovacej zmluvy právo domáhať sa vrátenia predmetu prevodu, ak by sa odporkyňa darcom alebo k členom ich rodiny správala tak, že tým hrubo porušila dobré mravy. Predmetné zmluvné ustanovenie je totožné s § 630 Občianskeho zákonníka upravujúceho problematiku vrátenia daru. Súd má za to, že pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade a ani ich právny nástupcovia - navrhovatelia v 1. až 3. rade takéto hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne nepreukázali.

Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva a bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi. / viď rozhodnutie NS SR č. 88 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky č. 6-7 ročník 1998/

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a právna veda postupne stanovili určité kritéria, ktoré treba pri skúmaní konkrétneho prípadu vrátenia daru brať do úvahy. Súd uvádza tieto štyri základné kritériá:

1. Pri skúmaní porušenia dobrých mravov je potrebné vychádzať z objektívneho stavu a za dôležité sa nepovažuje subjektívne vnímanie porušenia dobrých mravov darcom. Právne významné je, ako správanie obdarovaného možno hodnotiť objektívne, podľa všeobecne akceptovanej predstavy o tom, aké konanie v konkrétnej životnej situácii darcu je ešte v súlade s dobrými mravmi, a aké správanie v súlade s dobrými mravmi už nie je.

2. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovanej alebo len jej samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Spravidla ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod./ viď rozsudok NS SR sp. zn. , Zbierka súdnych rozhodnutí 98, č. 6-7, s. 272 /

3. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu. / Zbierka súdnych rozhodnutí 98, č. 6-7,s.353/

4. Kľúčom k interpretácii § 630 Občianskeho zákonníka je zásada spravodlivej rovnováhy, ktorá je cieľom hľadania rozhrania medzi základnými právami, ktoré sa dostanú do konfliktu. / viď Drgonec,J.: Pravo darcu domáhať sa vrátenia daru. Justičná revue, 61, 2009, č. 8-9/

Pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade ako prvý dôvod na uplatnenie práva na vrátenie darovaného bytu uviedli, že odporkyňa napriek ich zhoršujúcemu zdravotnému stavu odišla v roku 2003 do Londýna, kde zotrvala do roku 2007. Skutočnosť, že odporkyňa bola v období rokov 2003-2007 v cudzine nebola medzi účastníkmi konania sporná. Pôvodný navrhovateľ v 2. rade počas výsluchu uviedol, že sa dozvedel o skutočnosti, že odporkyňa pôjde do Anglicka, ale myslel si, že to bude iba krátkodobý pobyt. Z jeho výsluchu nie je možné zistiť, či s pobytom odporkyne v cudzine v danom čase súhlasil. Z vykonaných výsluchov však jednoznačne vyplýva, že v čase odchodu odporkyne do cudziny bol ich vzájomný vzťah bezproblémový. Odporkyňa argumentovala tým, že v tomto období opateru zabezpečovali jej rodičia. Poukázala na to, že zaopatrovacia zmluva neurčovala, že sa má o starých rodičov starať osobne. Súd konštatuje, že v článku VII vete poslednej zaopatrovacej zmluvy sa odporkyňa zaviazala poskytnúť pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade v chorobe a starobe komplexnú starostlivosť a zaopatrenie a v prípade ich smrti sa zaviazala vystrojiť im na svoje náklady dôstojný pohreb. Problematika zaopatrenia pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade bola v zaopatrovacej zmluve riešená iba týmto stručným a všeobecným ustanovením. V zmluve absentuje bližšia špecifikácia všeobecných pojmov ako je komplexná starostlivosť, zaopatrenie, poskytnutie starostlivosti. V zmluve taktiež nie je vymedzené, kedy má odporkyňa začať s poskytovaním zaopatrenia. Z doslovného gramatického výkladu predmetného zmluvného článku je zrejmé, že odporkyňa sa v zmluve nezaviazala iba k osobnému zaopatreniu pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade, ale toto zaopatrenie mohla realizovať akoukoľvek formou a teda aj využitím dobrovoľného zaopatrovania zo strany svojich blízkych teda rodičov. Odporkyňa sa zmluvne nezaviazala k povinnosti vrátiť dar, ak by nastali objektívne dôvody, ktoré by jej bránili v zaopatrovaní pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade. K takýmto objektívnym dôvodom brániacim v starostlivosti, je možné zaradiť aj pobyt odporkyne v cudzine. Odporkyňa sa zmluvne nezaviazala, že by v budúcnosti nemohla vycestovať na dlhšiu dobu do cudziny. V danom prípade je zrejmé, že odporkyňa bola v Anglicku zamestnaná a teda jej vycestovanie riešilo jej životnú potrebu finančného zabezpečenia.

Súd má za to, že odchod odporkyne do cudziny v rokoch 2003-2007 nemožno považovať za tak závažné porušenie všeobecných morálnych hodnôt, ktoré by bolo možné označiť za hrubé porušenie dobrých mravov. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v čase odchodu odporkyne do cudziny boli pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade schopní sa o seba sami postarať. Napríklad navrhovateľka v 2. rade vypovedala, že pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade boli v roku 2003 dobrom stave a nepotrebovali pomoc. Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní dňa 09.01.2013 konštatovala, že jej rodičia nevyžadovali v období rokov 2000-2008 starostlivosť. Uviedla, že jej otec bol zberateľ a najradšej si svoje veci upratoval sám. Navrhovateľka v 1. rade zhodne uviedla, že jej rodičia nepotrebovali v rokoch 2003 - 2007 žiadnu pomoc a boli sebestační. Rovnako vypovedala aj svedkyňa F. Y., ktorá je matkou odporkyne. Uviedla, že jej svokrovci v rokoch 2003-2007 boli sebestační, vedeli sa samostatne opatriť, boli chodiaci, vedeli navariť, navštíviť lekára, pričom pôvodná navrhovateľka v 1. rade vedela ísť k lekárovi len v doprovode. Taktiež všeobecná lekárka pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade MUDr. G. Š. vypovedala tak, že pôvodný navrhovateľ v 2. rade bol v období rokov 2004 - 2008 ešte samostatný. Uviedla, že chodil k nej na vyšetrenia sám a bez problémov sa s ním dalo komunikovať. Pôvodný navrhovateľ v 2. rade tvrdil, že jeho manželka bola od roku 2006 ležiacou pacientkou a potrebovala

vyššiu starostlivosť. Súd konštatuje, že nemožno hovoriť o neposkytnutí potrebnej pomoci pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade odporkyňou v čase, keď na túto pomoc ešte neboli odkázaní. Navyše starostlivosť o pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade bola zabezpečená aj zo strany rodičov odporkyne.

Pôvodný navrhovateľ v 2. rade ďalej tvrdil, že im rodičia odporkyne neposkytovali dostatočnú starostlivosť v čase jej pobytu v cudzine. Udával, že keď im volal, povedali mu, prečo tak skoro volá. Nákupy im nosili neskoro, obed až o 16:00 hod. Výpovede pôvodného navrhovateľa v 2. rade a rodičov odporkyne sa odlišovali a každý z nich situáciu vnímal odlišne. Matka odporkyne udávala, že k pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade chodila pravidelne. Poukázala na to, že si s nimi až do roku 2008 rozumela. Tvrdila, že v spornom období 2003-2007 poskytovala pôvodnej navrhovateľke v 1. rade pomoc pri kúpaní. Uviedla, že jej svokor bol dominantný, chodil nakupovať a v podstate robil všetko. Všetky bežné veci zvládal. Uviedla, že pravidelne zabezpečovali obedy pre pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade. Udávala, že za nimi chodila skoro každý deň a keď bola v práci chodil za nimi jej manžel, ktorý je na invalidnom dôchodku. Navrhovateľka v 2. rade potvrdila, že navrhovateľ v 3. rade - otec odporkyne zabezpečil svojim rodičom invalidný vozík aj hygienické potreby pre matku, keď to jej zdravotný stav vyžadoval. Svedok H. G. vypovedal tak, že rodičia odporkyne sa starali o pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade. Zabezpečovali im pranie, návštevu lekárov, dávkovanie liekov. Túto starostlivosť zabezpečovali aj počas obdobia, keď bola odporkyňa v cudzine. Navrhovateľky v 1. a 2. rade konštatovali, že ich otec bol v období pobytu odporkyne v cudzine sebestačný. Súd uzatvára, že správanie rodičov odporkyne počas jej pobytu v cudzine nemá právny význam pre posúdenie otázky, či odporkyňa sama svojím konaním nezávislým od jej rodičov hrubo porušila dobré mravy voči pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade. Súd nad rámec udáva, že nebolo preukázané, že by rodičia odporkyne starostlivosť o pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade zanedbávali.

Ďalej pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade uvádzali, že sa správanie odporkyne po návrate z Anglicka voči nim rapídne zhoršilo, začala sa správať arogantne, urážlivo, bez úcty a vážnosti. Dôvodili, že im odporkyňa neposkytovala potrebnú pomoc, mala sa vyjadrovať, že je unavená, nevládze a o pôvodnej navrhovateľke v 1. rade mala tvrdiť, že smrdí. Odporkyňa tieto tvrdenia pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade popierala. Naopak udávala, že do mája 2008 boli vzťahy medzi nimi dobré a spoločne trávili aj Vianoce v roku 2007. K výpovedi pôvodného navrhovateľa v 2. rade sa vyjadrila tak, že od decembra 2007 raz týždenne so svojou mamou chodievala k starým rodičom a zabezpečovala opateru a hygienu a vtedy starú mamu aj kúpali. O tom, že pôvodná navrhovateľka v 1. rade s odporkyňou dobre vychádzala a mala ju veľmi rada svedčí aj výpoveď navrhovateľky v 1. rade. Táto uviedla, že pôvodná navrhovateľka v 1. rade rozprávala často o odporkyni. Navrhovateľka v 1. rade tým trpela, pretože o jej deťoch jej matka

- pôvodná navrhovateľka v 1. rade takto nerozprávala. Navrhovateľka v 2. rade tvrdila, že bola svedkom toho, keď jej mama potrebovala urobiť hygienu a odporkyni jej matka smrdela. Tento výrok mohol byť odporkyňou vyslovený v rôznom kontexte, ktorý môže zmeniť jeho objektívnu výpovednú hodnotu a pôvodný navrhovateľ v 2. rade ho mohol vnímať subjektívne obzvlášť citlivo. Súd udáva, že aby takýto výrok alebo urážlivé správanie dosiahlo intenzitu potrebnú na hrubé porušenie dobrý mravov, musela by odporkyňa takto konať sústavne a intenzívne.

Navrhovateľka v 2. rade počas výsluchu uviedla, že bola svedkom toho, že prišla odporkyňa k pôvodným navrhovateľom a priniesla im niečo v malej miske jesť, čo ona považovala za nedostatočné. Aj táto výpoveď čiastočne preukazuje, že odporkyňa pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade po návrate z Anglicka navštevovala. Súd dodáva, že tvrdenie navrhovateľky v 2. rade, že prinesené jedlo považovala na nedostatočné je bezvýznamné, pretože odporkyni z uzatvorenej zmluvy povinnosť na zabezpečovanie stravy nevznikla. Pojmovým znakom darovacej zmluvy je jej bezodplatnosť a z tohto titulu povinnosť zabezpečovania stravy na svoje náklady odporkyni s určitosťou nevznikla. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ďalšie tvrdenie pôvodného navrhovateľa v 2. rade ohľadne príspevku na vybudovanie sprchového kúta pre pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade. Počas výsluchu udával, že odporkyňu prosil o to, aby im pomohla vybudovať sprchový kút, aby si uľahčili prístup do sprchy. Pôvodný navrhovateľ v 2. rade požiadal odporkyňu, aby im prispela a zabezpečila prerobenie sprchy. Poukazoval na to, že bol jej prístupom sklamaný a svoje finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu a nechala si urobiť silikónové prsia. Tvrdil, že sa na takúto povinnosť zmluvne zaviazala a zmluvu nedodržala.

Súd jednoznačne uzatvára, že odporkyňa nebola povinná poskytnúť pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade finančný príspevok na vybudovanie sprchového kútu. Táto skutočnosť taktiež vyplýva z už uvádzaného pojmového znaku darovania a to jeho bezodplatnosti. Judikatúra Najvyššieho súdu

SR taktiež jednoznačne konštatuje, že aj pri zaopatrovacej zmluve, resp. darovacej zmluve, v ktorej je uvedená podmienka zaopatrenia, musí byť splnená podmienka bezodplatnosti. Ak by bolo s darovaním veci spojené určité protiplnenie obdarovaného darcovi majetkovej povahy (v danom prípade mal obdarovaný zaopatrovať darcu na svoje náklady), bola by takáto darovacia zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. /viď napríklad rozsudok NS SR zo dňa 24.02.2011/. V danom prípade pôvodný navrhovateľ v 2. rade neprosil odporkyňu o pôžičku, ale žiadal určitý nenávratný príspevok na vybudovanie sprchového kútu. Súd sa môže iba domnievať, že tento negatívny postoj odporkyne vyvolal u pôvodného navrhovateľa v 2. rade hnev a naštrbil nedôvodne vzťahy medzi ním a vnučkou. Pričom táto situácia nebola odporkyňou zavinená. Súd skutkové okolnosti ohľadne správania odporkyne po jej návrate z cudziny voči pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade posúdil podľa prvých dvoch skoršie uvádzaných kritérií stanovených judikatúrou. Súd teda vychádzal z objektívneho stavu a nie zo subjektívneho vnímania porušenia dobrých mravov darcom. Z objektívneho vyhodnotenia všetkých zistených skutočností súd zistil, že odporkyňa svojím správaním neporušila hrubo dobré mravy. Súd opakovane uvádza, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovanej, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Ďalej súd musel zodpovedať na otázku, či pri konfliktoch, ktoré vznikli medzi pôvodným navrhovateľom v 2. rade, jeho dcérami - navrhovateľkami v 1. a 2. rade, matkou odporkyne a odporkyňou v mesiaci máj 2008, boli správaním odporkyne hrubo porušené dobré mravy. Súd poznatky zistené z vykonaných svedeckých výpovedí vyhodnotil tak, že začiatkom mája 2008 prišla odporkyňa spolu so svojou matkou do bytu pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade. Do bytu mali byť zavolané priamo pôvodným navrhovateľom v 2. rade, ktorý sa sťažoval na nekvalitné mäso, ktoré mu doniesla odporkyňa (nevedeli po pohrýzť). V tom čase sa v byte nachádzali dcéry pôvodného navrhovateľa, ktoré o ich príchode vedeli a čakali ich už pri dverách. V danom prípade bolo nesporné, že navrhovateľky v 1. a 2. rade nechceli odporkyňu a jej matku do bytu pustiť. Napokon sa podarilo odporkyni a jej matke do bytu vstúpiť a v predsieni bytu prebehol konflikt medzi matkou odporkyne a navrhovateľkami. Na miesto bola privolaná aj polícia. Podľa navrhovateliek v 1. a 2. rade matka odporkyne nemala nadávať, ale mala do navrhovateľky v 2. rade oboma rukami strčiť a navrhovateľku v 1. rade držať za šaty pod krkom. Ďalej mal pôvodný navrhovateľ v 2. rade strčiť do odporkyne a povedať jej, aby opustila jeho byt, pretože sa o neho nestará. Následne mal na ulici pri prítomnosti polície prebehnúť konflikt medzi pôvodným navrhovateľom v 2. rade a matkou odporkyne. Išlo o jednostranný útok zo strany pôvodného navrhovateľa v 2. rade. Ten mal matku odporkyne chytiť pod krkom pokiaľ nestratila vedomie. Navrhovateľka v 2. rade uvádzala aj iný konflikt, kedy mala odporkyňa priniesť jedlo pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade. Navrhovateľka v 2. rade ju mala upozorňovať, že nepozdravila a pohádali sa. Navrhovateľka v 2. rade taktiež udávala, že zavolala svojmu bratovi, aby prišiel a mohla sa ho spýtať sa ho ako chce situáciu s otcom riešiť a prebehol medzi nimi konflikt.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že konfliktné situácie prebehli predovšetkým medzi matkou odporkyne na jednej strane a pôvodným navrhovateľom v 2. rade a jeho dcérami. V danom prípade nebola konfliktná situácia jednostranná a obe strany na seba útočili. Súd poukazuje na už uvedenú zásadu vzájomnosti pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. A teda na judikované pravidlo, podľa ktorého treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu. Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by odporkyňa sama útočila na navrhovateľky v 1. a 2. rade a svojho starého otca. Naopak jej starý otec mal na ňu kričať, že sa o neho nestará a mal do nej strkať, aby opustila byt. Žiadny z vypočutých svedkov neudával agresívne správanie odporkyne voči jej starým rodičom. Súd dospel k záveru, že správanie odporkyne pri týchto konfliktných situáciách v máji 2008 nemožno aj s prihliadnutím na správanie darcu jej starého otca a jeho dcér vyhodnotiť tak, že by porušilo hrubo dobré mravy.

V konaní bolo preukázané, že odporkyňa spolu so svojimi rodičmi pôvodnú navrhovateľku v 1. rade doopatrovala v byte svojich rodičov, potom ako bola prepustená z nemocnice. Bolo preukázané, že sa o ňu vo svojom byte na E. N. Y. L. riadne starali až do jej smrti. Náklady na jej pohreb hradila odporkyňa spolu s jej rodičmi, ktorí súčasne vybavili jej pohreb. Súd má za to, že odporkyňa splnila zmluvné podmienky zaopatrenia pôvodnej navrhovateľky v 1. rade na ktoré sa zaviazala. Taktiež bolo nesporné, že od mája 2008 sa odporkyňa a ani jej rodičia nemohli starať o pôvodného navrhovateľa v

2. rade, pretože on sám s tým nesúhlasil. O pôvodného navrhovateľa v 2. rade sa od toho času starali striedavo jeho dcéry. Odporkyňa nemala do bytu pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade prístup a jej starý otec jej nedovolil, aby sa s ním stretla a starala sa o neho. Je teda zrejmé, že odporkyňa neporušila dobré mravy, tým, že sa o svojho starého otca od mája 2008 nestarala, pretože on sám si to neželal a o jeho starostlivosť bolo v tom čase postarané zo strany jeho dcér.

Pokiaľ ide o námietku právnej zástupkyne navrhovateliek v 1. a 2. rade či je navrhovateľ v 3. rade v predmetnej veci aktívne legitimovaný tak súd námietku posudzoval a dospel k záveru, že v danej veci je aktívne legitimovaný. Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosť byt č. XX na X.poschodí bytového domu na E. patrí do dedičstva po poručiteľoch P. Y. C. B. Y.. Navrhovateľ v 3. rade ako syn je po smrti matky zákonným dedičom. Po smrti B. Y. bol navrhovateľ vydedený listinou o vydedení a konanie dedičské bolo prerušené s tým, aby v lehote 30 dní podal žalobu na určenie ,že dôvody vydedenia v závete a listine o vydedení neexistujú. Navrhovateľ podal žalobu na tunajší súd a je vedená pod sp. zn. 24C 43/2014.Súd v danom prípade je toho názoru, že nebolo nutné predmetné konanie prerušiť a čakať na výsledok konania 24C 43/2014,kde sa rieši otázka neplatnosti dôvodov vydedenia navrhovateľov pretože v tomto konaní bolo určenie, či nehnuteľnosť resp. byt patrí do dedičstva po poručiteľoch P. Y.Č. C. B. Y. a v tomto konaní sa neriešia dedičské podiely. Naviac navrhovateľ v 3. rade je otcom odporkyne a nemá záujem na predmetnom konaní, avšak s poukazom na § 91 ods. 2 O.s.p. ide o nútené spoločenstvo avšak ako dediča v predmetnom konaní spolu s navrhovateľkami v 1. a 2. rade je potrebné považovať všetkých účastníkov konania za nerozlučných spoločníkov v zmysle ust. § 91 ods.2 O.s.p. Treba uviesť, že dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu a vo vzťahu k tretím subjektom procesný úkon čo len jedného z navrhovateľov je účinný aj vo vzťahu k ostaným navrhovateľom .

Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by sa odporkyňa dopustila hrubého porušenia dobrých mravov voči pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade a to starým rodičom a tým nebol daný právny dôvod na vrátenie darovaného bytu pôvodným navrhovateľov v 1. a 2. rade. Z tohto dôvodu X- izbový byt č. XX na X. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa v L., P. N.. Č.. X, súpisné číslo XXXX nepatrí do dedičstva po P. Y. C. B. Y.. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a predložené dôkazy účastníkmi a po ich vyhodnotení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov v 1. až 3. rade zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa ust. § 151 ods. 3. O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v piatich vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona