Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-123-2014.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/123/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa Quantum Credit a.s. so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal s.r.o. so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava proti odporkyni T. W., B.. XX.XX.XXXX, X. I., G. N. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 160,60 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 2,30 eura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 04.07.2011 do zaplatenia, 11,90 eura s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 04.08.2011 do zaplatenia, 16,68 eura s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 04.09.2011 do zaplatenia, 11,90 eura s 9,0% ročným úrokom z omeškania od 04.10.2011 do zaplatenia, 11,90 eura s 9,0% ročným úrokom z omeškania od 04.11.2011 do zaplatenia, 54,62 eura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 04.12.2011 do zaplatenia, 3,50 eura s 9,0% ročným úrokom z omeškania od 04.11.2012 do zaplatenia a trovy konania a trovy konania 30,25 eura.
V zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Súd p o v o ľ u j e odporkyni splácať dlžnú sumu a trovy konania v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne, každý mesiac zvlášť počnúc mesiacom november 2014 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod hrozbou straty výhody mesačných splátok.
odôvodnenie:
Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 02.07.2014 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia 160,60 eura s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s odporkyňou zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb program Relax 60+ a dňa 07.06.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe Zmluvy poskytoval Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas. Odporkyňa faktúry doposiaľ neuhradila, svoj zmluvný záväzok nesplnila, porušila zmluvnú povinnosť, z čoho jej následne vyplýva povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti.
Odporkyňa uviedla, že si je vedomá dlžoby, ktorú má voči Slovak Telekom, avšak nie je ochotná zaplatiť zmluvnú pokutu. Je ochotná zaplatiť dlžobu ktorú má na úhradách, ale nevie ju zaplatiť naraz, nakoľko je
na materskej dovolenke, má tri maloleté deti a poberá len materský príspevok a rodinné prídavky. Dokáže dlžobu splácať len po 20,- eur mesačne. Dlžobu nezaplatila z nedostatku finančných prostriedkov.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 07.07.2011 odporkyňa v postavení fyzickej osoby - nepodnikateľa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa T-mobile Slovensko a.s. Zmluvu o pripojení predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb Program Relax+ a Dodatok k zmluve o pripojení predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy v spojení s Dodatkom k zmluve o pripojení sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytovať odporkyni, ako účastníčke elektronické komunikačné služby formou programu služieb Relax 60+ vo viazanosti 24 mesiacov. Odporkyňa sa zaviazala zotrvať v tomto zmluvnom vzťahu po túto dobu a platiť riadne a včas poplatky mesačne v zmysle aktuálneho cenníka. Účastníci uvedení v Zmluve si v Dodatku ďalej dohodli zmluvnú pokutu v sume 47,80 eura za porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany odporkyne.
Z faktúry VS: XXXXXXXXXX zo dňa 15.06.2011 so splatnosťou 03.07.2011 za obdobie 15.05.2011 - 14.06.2011 vyplýva, že spoločnosť T-Mobile a.s. vyúčtovala odporkyni sumu k úhrade 2,3 eura, faktúrou VS: XXXXXXXXXX zo dňa 15.07.2011 splatnou dňa 03.08.2011 za obdobie 15.06.2011 - 14.07.2011 sumu 11,90 eura, faktúrou VS: XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2011 splatnou dňa 03.09.2011 za obdobie 15.09.2011-14.08.2011 sumu 16,68 eura, faktúrou VS: XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2011 splatnou dňa 03.09.2011 za obdobie 15.08.2011 - 14.09.2011 sumu 11, 90 eura, faktúrou VS: XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2012, za obdobie 15.10.2012 - 14.11.2012 zmluvnú pokutu v sume 47,80 eura.
Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469 ako postupca uzavrela a navrhovateľ Quantum Credit a.s. so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, ako postupník na druhej strane uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na navrhovateľa vrátane pohľadávky voči odporkyni vedeného pod referenčným číslom XXXXXXXXXX.
Podľa § 542 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky predchádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 42 ods. 1, písm. a) Zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytovanú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ods. 4, písm. b) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, zo zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiacu službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ods. 2 podstatnými súčasťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí , že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej činnosti.
Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 4, písm. k) neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 výška úrokov z omeškania je osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni cenu za poskytované služby za príslušné obdobie faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 2,3 eura so splatnosťou dňa 03.07.2011, č. XXXXXXXXXX na sumu 11,90 eura so splatnosťou dňa 03.08.2011, č. 7107933083 na sumu 16,69 eura so splatnosťou dňa 03.09.2011, č. XXXXXXXXXX na sumu 11,90 eura so splatnosťou dňa 03.10.2011, č. XXXXXXXXXX na sumu 11,90 eura so splatnosťou dňa 03.11.2011, č. 7111621976 na sumu 54,62 eura so splatnosťou dňa 03.12.2011 a č. XXXXXXXXXX na sumu 3,50 eura so splatnosťou dňa 03.01.2012. Odporkyňa faktúry v lehote ich splatnosti nezaplatila. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v konaní nezistil zánik dlhu odporkyne s plnením na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka navrhovateľa vo výške 112,80 eura je čo do základu a výšky dôvodná, preto návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel.
Keďže sa odporkyňa dostala s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol, nakoľko uvedenú zmluvnú podmienku dohodnutú medzi účastníkmi konania považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto neplatnú v zmysle § 53 OZ, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielen, že by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality ), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ďalej len „Smernica“).
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiadal spotrebiteľom zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, no pokiaľ by mal súd na ňu prihliadať v rámci spotrebiteľského vzťahu podľa názoru súdu by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejší, alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník a to spotrebiteľ. Už táto skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy a to spotrebiteľa. V súdnej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola priznaná považuje súd za neprimeranú sankciu a to z nasledovných dôvodov. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho počiatku. Rovnako nie je zohľadnená ani tá skutočnosť, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatil, teda či ide o cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej
neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, aby sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 207/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: „ V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa, alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí“.
Podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty, alebo určený spôsob určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkoch ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška, alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrený jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. MOBDo/4/2003 zo dňa 19.11.2009). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute chýbajú, alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd ďalej uvádza, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že spornú zmluvu možno charakterizovať, ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť, ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemožno teda ani v tomto prípade hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvného ustanovenia týkajúceho sa zmluvnej pokuty. Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať aj ustanovenie súvisiace s ochranou spotrebiteľa. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je v prospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takéto zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojené v znení dodatku, ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ však žalobca v návrhu uvádza, že jeho právny predchodca zabezpečil žalovanému zľavnené služby, v tejto súvislosti súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté zľavnené ceny. Túto okolnosť súd vyhodnotil ako obchodnú politiku právneho predchodcu žalobcu, ktorý predával zariadenia za nižšie ako trhové ceny, pričom rozdiel medzi skutočnou, teda trhovou a zvýhodnenou cenou je výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.
So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch, ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadne z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa a odporkyne, súd trovy konania pomerne rozdelil. Navrhovateľ bol úspešný v časti konania o zaplatenie 112,80 eura s príslušenstvom a v časti konania o zaplatenie 47,80 eur neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech navrhovateľa v rozsahu 70% (112,80 eura : 160,6 eura = 0,702 eura x 100) a hrubý úspech odporkyne v rozsahu 30% (100% -70%). Tým je daný prevažný čistý úspech navrhovateľa v rozsahu 40% (70%-30%) čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve týmto percentom. Pri plnom
úspechu navrhovateľovi prináleží právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 59,14 eura a to za 2 úkony právnej pomoci á 16,60 eura, 2x režijný paušál á 8,04 eura + 20% DPH a na náhradu iných trov konania v sume 16,50 eura čo predstavuje náhradu sumy vynaloženú zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v rozsahu 40% priznal súd navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 23,65 eura ( 40% z 59,14 eura ) a náhradu iných trov konania v sume 6,60 eura (40% z 16,50 eura), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporkyňa povinná podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Vzhľadom na zlú finančnú situáciu odporkyne súd jej umožnil dlžnú čiastku a trovy konania splácať v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne pod následkom straty výhody mesačných splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.