Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-165-2014.pdf
PDF · 140.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/165/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s. so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava IČO: 47 248 980, zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti odporkyni: N. C., A.. XX.XX.XXXX, W. A. XXX, XXX XX F., o zaplatenie sumy 797,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 299, 70 eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8, 46 eur od 26. 10. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19, 99 eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 181, 15 eur od 04. 09. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5, 81 eur od 04. 10. 2011 do zaplatenia, s 9, 25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 40, 21 eur od 04. 07. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44, 08 eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.
Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 797,60 eur s 9% úrokom z omeškania ročne s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8, 46 eur od 26. 10. 2011 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 248,95 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19, 99 eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 181, 15 eur od 04. 09. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5, 81 eur od 04. 10. 2011 do zaplatenia, s 9, 25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 40, 21 eur od 04. 07. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44, 08 eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 04.12.2012 do zaplatenia na tom základe, že odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrela dňa 31.01.2011 zmluvu o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby s dodatkom podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporkyni poskytovať elektronické komunikačné služby a odporkyňa sa zaviazala riadne a však službu odoberať a platiť za ňu, ktorú povinnosť si odporkyňa riadne a včas neplnila a zároveň jej poskytol mobilné zariadenie ZTE MF637. Dňa 11.05.2011 uzatvoril predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. Bratislava IČO: 35 763 469 s odporkyňou ďalšiu zmluvu o pripojení s dodatkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilnej služby "Podľa seba" s lehotou viazanosti 24 mesiacov, za čo jej bol poskytnutý mobilný telefón LG GFM 360 ViertySnap. Dňa 18.05.2011 uzatvoril právny predchodca s odporkyňou ďalšiu zmluvu o pripojení
s dodatkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilnej služby " Podľa seba " s lehotou viazanosti 24 mesiacov za čo jej bol poskytnutý mobilný telefón Sony Ericson X8 v zľave po 1 eur.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods.2 OSP, zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o pripojení bez dátumu č.l.5, Dodatku k zmluve o pripojení bez dátumu č.l.6 spisu, faktúry č. 7110150385 zo dňa 08.10.2011 splatnou dňa 25.10.2011 v sume 8,46 eur č.l.8,faktúrou č. 7211590557 zo dňa 08.11.2012 splatnou dňa 25.11.2012 v sume 248,95 eur ako zmluvnej pokuty č.l.9, zmluvy o pripojení bez dátumu č.l.12-13, faktúry č.4106792548 zo dňa 15.07.2011 splatnej dňa 03.08.2011 v sume 19,99 eur č.l.15,faktúry č. 7107936357 zo dňa15.08.2011 splatnej dňa 03.09.2011 v sume 181,15 eur č.l.16-17, faktúry č. 7109038973 zo dňa 15.09.2011 splatnej dňa 03.10.2011 v sume 5,81 eur č.l.18, zmluvy o pripojení zo dňa 18.05.2011 č.l.20, dodatku k tejto zmluve č.l.21, faktúry č.7105716883 zo dňa15.06.2011 splatnou dňa03.07.2011 v sume 40,21 eur č.l.23, faktúry č. 7106779021zo dňa 15.07.2011 splatnej dňa 03.08.2011 v sume 44,08 eur č.l.24-25, faktúry č. 7211779655 zo dňa 15.11.2012 splatnej dňa 03.12.2012 v sume 248,95 eur ako zmluvnej pokuty č.l.26, oznámenia o postúpení pohľadávky č.l.10,19 a 27 spisu, vyjadrenia navrhovateľa č.l.38-39 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 predmetom ktorej je aj pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni v sume 797,60 eur.
Zo zmlúv o pripojení a dodatkov k nim súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili zmluvu o pripojení a Dodatok k nej na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa vypožičal odporkyni mikroprocesorové karty- SIM karty v počte 3 ks, ku ktorej karte boli priradené tri účastnícke telefónne čísla a bol mu príslušný poskytnutý program. Zo zmluvy o pripojená a dodatku k nej č.l.5-6 spisu / bez dátumu/ bol odporkyni poskytnutý program DATA SIM MI NEO82 a koncové zariadenie ZTE MF637 za dohodnutú cenu 1 eur s dobou viazanosti 24 mesiacov. Odporkyňa nezaplatila cenu služieb v sume 8,46 eur splatnú dňa 25.10.2011, pričom predchodca navrhovateľa jej vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Zo zmluvy o pripojení vrátane dodatku č.l.12-13spisu vyplýva, že odporkyni bol pridelený účastnícky program PODĽA SEBA 3Na bolo jej odpredaný mobilný telefón LG GM360 za kúpnu cenu 1 eur s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 248,95 eur. Zo zmluvy o pripojení zo dňa 18.5.2011 č.l.21 spisu a Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 18.5.2011 vyplýva, že bol odporkyni bol aktivovaný program služieb PODĽA SEBA 3N a bol jej odpredaný mobilný telefón Sony Ericson X8 za kúpnu cenu 1 eur s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 248,95 eur.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k uplatnenej zmluvnej pokute uviedol, že inštitút zmluvnej pokuty upravený v § 544 Občianskeho zákonníka slúži ako zabezpečovací prostriedok, ktorého dojednanie považuje sa oprávnené. Ide o synalagmatické záväzky, v ktorých práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. Predchodca navrhovateľa sa zaviazal zabezpečiť odporkyni predaj zľavnených mobilných telefónov a poskytovať mu dané služby, nakoľko odporca zo zmlúv neplnil, jeho konanie možno hodnotiť ako nekorektné v rozpore s dobrými mravmi. K otázke výšky zmluvnej pokuty uviedol, že ju nemožno hodnotiť ako neprimerane vysokú z dôvodov, že právny predchodca je právnická osoba za účelom dosahovania zisku, odporca mal možnosť vrátiť mobilný telefón a koncové zariadenie, teda mal možnosť reparácie následkov porušenia zmluvných povinností.
Odporkyňa sa na súdne pojednávanie nedostavila, mala doručenie predvolania riadne vykázané uložením.
Na právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinných od 1.1.2008. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd teda posúdil ako občianskoprávny vzťah, lebo odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Rovnako mal súd preukázané, že pohľadávka aj z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok na navrhovateľa.
Nakoľko sporná zmluva o pripojení a dodatok k nej sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a plnenie jej funkcií. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane napr. v súvislosti s výpadkom poskytovania služieb alebo iného porušenia svojich povinností dodávať služby riadne a včas v požadovanej kvalite. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti / § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka/. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy /tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje/, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
Je zrejmé, že sporné zmluvy o pripojení a dodatky k nim možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách /§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah /vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti/. Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo vyplýva už i z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca navrhovateľa všeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporkyňa nemohla byť aktívne zúčastnená pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by odporkyňa pri rovnako dojednanej službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednala inú výšku zmluvnej pokuty.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty, pričom v Dodatku k zmluve o pripojení bez dátumu tabuľka č. l. sa uvádza, že maximálna kúpna cena za telekomunikačné zariadenie je 1 eur, teda medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode o takejto cene dátového zariadenia priamo v zmluve. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporkyne zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods. l Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a.s. Karadžičova 10, Bratislavaako poskytovateľ na jednej strane a odporkyňa ako zákazník na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov uzavreli zmluvu o pripojení bez dátumu jej uzavretia, v znení Dodatku k nej tiež bez dátumu jej uzavretia /č. l. 15-17 spisu/, bol dohodnutý program PODĽA SEBA 1 s maximálnou cenou mobilného telefónu Nokia 7230 v sume 1 eur s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 248,95 eur, odporkyňa nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporkyne ďalej sa odporkyňa zaviazala riadne a včas platiť
cenu služieb podľa zvoleného programu služieb; v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporkyne a následného vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľa účastníci dojednali povinnosť odporkyne uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur za vypojenie SIM karty sa podľa dodatku k zmluve o pripojení považovalo najmä výpoveď zmluvy o pripojení alebo odstúpenie od zmluvy o pripojení. Predmetom postúpenia bolo zaplatenie ceny služieb v sume 8,46 eur eur a zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur na základe zmluvy o pripojení č.l.5-6 spisu / bez dátumu/ , na základe ďalšej zmluvy o pripojení a jej dodatku / tiež bez dátumu/ č.l.12-13 spisu cenu služieb 19,99 eur, 181,15 eur , 5,81 eur spolu v sume 206,95 eur a na základe tretej zmluvy o pripojení zo dňa 18.5.2011 č.l.20-21 spisu cenu služieb v sume 40,21 eur, 44,08 eur 84,29 eur a zmluvnú pokutu 248,95 eur. Odporkyňa neuhradila včas faktúru č. č. 7110150385 zo dňa 08.10.2011 splatnou dňa 25.10.2011 v sume 8,46 eur č.l.8,faktúrou č. 7211590557 zo dňa 08.11.2012 splatnou dňa 25.11.2012 v sume 248,95 eur ako zmluvnú pokutu č.l.9, faktúru č.4106792548 zo dňa 15.07.2011 splatnú dňa 03.08.2011 v sume 19,99 eur č.l.15, faktúru č. 7107936357 zo dňa15.08.2011 splatnú dňa 03.09.2011 v sume 181,15 eur č.l.16-17, faktúru č. 7109038973 zo dňa 15.09.2011 splatnú dňa 03.10.2011 v sume 5,81 eur č.l.18, faktúru č.7105716883 zo dňa15.06.2011 splatnú dňa 03.07.2011 v sume 40,21 eur č.l.23, faktúru č. 7106779021zo dňa 15.07.2011 splatnú dňa 03.08.2011 v sume 44,08 eur č.l.24-25, faktúru č. 7211779655 zo dňa 15.11.2012 splatnej dňa 03.12.2012 v sume 248,95 eur, teda odporkyňa dlhovala na službách sumu 299,70 eur a navrhovateľ si uplatnil dve zmluvné pokuty vo výške 2x po 248,95 eur 497,90 eur.
Ak iný súd určil dojednanie o zmluvnej pokute (alebo iné zmluvné dojednanie) za neplatné z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo nepriznal plnenie z dôvodu takejto zmluvnej podmienky, sama osebe v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže viesť k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ukladá v takomto prípade navrhovateľovi ako dodávateľovi výslovne len povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a neupravuje aj zákaz podať na súd návrh ohľadom nároku vyplývajúceho z takéhoto dojednania; preto len samotné podanie návrhu na súd v takomto prípade nemôže byť dôvodom zamietnutia návrhu a to aj z dôvodu, že takýmto rozhodnutím iného súdu nie je súd v zmysle § 135 ods. 1 OSP viazaný. Súd musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná pre neprijateľnosť. Z toho však na druhej strane nevyplýva, že súd nemôže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a prípadne dospieť k rovnakému právnemu záveru /čo okrem iného vyplýva z požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodovania v obdobných veciach ako jedného zo znakov zásady právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou rei zmluvy o pripojení a dodatky k nej. Právny vzťah medzi predchodcom navrhovateľa a odporkyňou založený zmluvou o pripojení posúdil súd ako občianskoprávny vzťah; odporkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Pohľadávka navrhovateľa pozostávala z titulu nezaplatených služieb v sume 299,70 eur a z titulu zmluvných pokút 2x248,95 eur =497,90 eur, pričom súd okrem iných horeuvedených dôvodov dospel k záveru, že výška navrhovateľom uplatnenej zmluvnej pokuty je neprimeraná výške odporkyňou nezaplatenej ceny služieb čo je takmer o 100% viac ako nezaplatená cena služieb.
Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť dodatku k zmluve o pripojení (bod 2 dodatku). Podľa tohto dojednania, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, t.j. odporkyne (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/, t.j. povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavanie povinností podľa zmluvy o pripojení, všeobecných podmienok, platného cenníka a dodatku, ďalej povinnosti uvedenej v bode 2 dodatku, t.j. povinnosť po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku, t.j. právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporcu alebo povinnosti uvedenej v bode 3 Dodatku, t.j. v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka/ najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode l alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5. alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok RI a následnej deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke 1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti Účastníka o deaktiváciu Služby alebo ukončenie zmluvy o pripojení alebo tohto Dodatku v zmysle bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokuta
podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti účastníka podniku. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdo/4/2003 zo dňa 19.11.2003, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/182/2001 zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/794/2002 zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute v tejto chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu v Dodatkoch uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností bez ich výslovnej špecifikácie nie je dostatočne určitý. Dojednanie neobsahuje presnú špecifikáciu všetkých zmluvných dojednaní, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje. Z tohto dôvodu považuje súd túto dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatnú. Absolútna neplatnosť uvedeného dojednania o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyplýva aj z iného dôvodu. Z citovaného dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj následné "vypojenie SIM karty zo strany podniku" /tento pojem "vypojenie SIM karty zo strany podniku" nie je v zmluve ani dodatku presne definovaný, z ustanovenia bodu 2 dodatku však nepochybne vyplýva, že pod vypojením SIM karty je potrebné rozumieť zrušenie zmluvy o pripojení napr. odstúpením od nej alebo jej vypovedaním, teda jednoznačne ide o ukončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pripojení a dodatkom k nej/. Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade je podmienený ďalšou právnou skutočnosťou /právnym úkonom zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu/, ktorého doručenie odporcovi nebolo preukázané. Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, t.j. napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné zrušenie zmluvy napr. odstúpením od nej. Z toho vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty viazané napr. na odstúpenie účastníka od zmluvy /v prejednávanej veci na "vypojenie SIM karty" s prakticky rovnocenným účinkom/, hoci aj odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako také je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci, preto súd dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení považuje za absolútne neplatné. Navyše pokiaľ ide o Dodatky k zmluve o pripojení nie je možné z nich zistiť dátum aktivácie služby, ale len dobu viazanosti 24 mesiacov, pričom odporkyňa nezaplatila za služby za obdobie od 15.6.2011 do 8.10.2011, pričom predchodca navrhovateľa si účtuje zmluvnú pokutu za obdobie 8.11.2011a 14.11.2012, teda nie za obdobie za ktoré odporkyňa faktúry nezaplatila. Podľa názoru súdu nie je v spotrebiteľskej zmluve prípustné, aby o vzniku práva na zmluvnú pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie /t.j. vypojenie alebo nevypojenie SIM karty/ len jednej zmluvnej strany /dodávateľa/ ako je to v posudzovanom prípade; dodávateľ tak získava silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi napr. v prípadnom ďalšom rokovaní o uzavretie zmluvy o pripojení alebo dodatku k nej alebo pri rokovaní o predĺžení doby viazanosti v prípade nevyvolania vzniku nároku na zmluvnú pokutu "vypojením SIM karty" a podobne s tým, že faktická kontraktačná nerovnosť strán sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Súd dospel k záveru, že odporkyňa nemala možnosť s predchodcom navrhovateľa vyjednať iné podmienky, ale odporkyňa buď pristúpila na všetky zmluvné podmienky jednostranne stanovené predchodcom navrhovateľa ako ich on formuloval, alebo mala možnosť zmluvu vôbec neuzavrieť, iná vyjednávacia možnosť odporkyne ako spotrebiteľa je len hypotetická.
Sporné dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení je neplatné z dôvodu neprijateľnosti /ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve/. Tvrdenie s argumentáciou o prijateľnosti dojednanej zmluvnej pokuty produkoval aj samotný navrhovateľ v podanom návrhu, keď poukazoval na reparačnú funkciu zmluvnej pokuty.
Z dodatkov k zmluvám o pripojení nevyplýva dátum aktivácie služby teda nevyplýva z neho začiatok plynutia doby viazanosti čo je pre odporkyňu ako spotrebiteľa údaj nejasný a neurčitý a hlavne nezrozumiteľný. Nárok uplatnený navrhovateľom v tomto konaní možno charakterizovať ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri
uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách /§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah /vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti/. Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, teda v konečnom dôsledku odporkyňa nemohla ovplyvniť výberom mobilného telefónu /alebo iného koncového zariadenia/, pretože ceny mobilných telefónov /od ktorých sa mala odvíjať aj konkrétna výška zmluvnej pokuty/ stanovoval práve navrhovateľ /resp. jeho právny predchodca/ a neboli predmetom dohody s odporcom. V Dodatku k zmluve o pripojení sa jasne uvádza, že bola dojednaná maximálna kúpna cena 1 Sk / 0,03 eur /, ktorú odporca ako spotrebiteľ riadne zaplatil. Je vecou predchodcu navrhovateľa a jeho obchodnej politiky za akú cenu odpredal odporcovi dátové zariadenie.
Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky a práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o pripojení a najmä dodatkom k zmluvám o pripojení o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako právny nástupca dodávateľa nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka/, keď cena nezaplatených služieb je 299,70 eur a uplatnená zmluvná pokuta je 497,90 eur čo je takmer 100%, pričom každý z dodatkov obsahuje v tabuľke č. l dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 248,90 eur čo je celkom suma 746,85 eur. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy /tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje/, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností, pričom vo všetkých Dodatkoch k zmluvám o
pripojení nie je uvedená ani cena služby a ani začiatok plynutia 24 mesačnej doby viazanosti, teda len jasným a jednoznačným stanovením zmluvných podmienok sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom, súd poukazuje na skutočnosť, že všetky podstatné skutočnosti by mali priamo vyplývať zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej dojednania by mali byť dostatočne určité a pre spotrebiteľa jednoznačné a zrozumiteľné, tiež je treba uviesť, že samotné zmluvy ich dodatky majú charakter formulárových zmlúv s veľmi drobným a ťažko čitateľných zmlúv, ktoré sú pre bežného občana - spotrebiteľa ťažko čitateľné a pochopiteľné, neprehľadné.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení v sume 497,90 eur považuje súd za neplatnú, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy bez uvedenia konkrétnej výšky dojednaného mesačného poplatku, teda výšky ceny služieb, pričom celá zmluvná pokuta bola vyúčtovaná v sume 497,90 eur , ktorá predstavuje takmer 100% nedoplatku na službách teda je neprimerane vysoká. Vzhľadom na to, že vo všetkých troch Dodatkoch k zmluvám o pripojení nie je hodnota služby uvedená, teda spotrebiteľ nemal predstavu o hodnote poskytnutých služieb priamo zo zmluvy o pripojení a nemohol výšku pokuty jednostranne stanovenú nijako ovplyvniť a pochopiť jej zmysel a nemal predstavu o jej primeranosti k cene poskytnutých služieb. Výška predchodcom navrhovateľa vyúčtovanej zmluvnej pokuty predstavuje napriek jej neplatnosti aj neprimerane vysokú sankciu v sume 497,90eur, pričom v každom z dodatkov je dojednaná zmluvná pokuta po 248,95 eur čo je spolu suma 746,85 eur, hoci navrhovateľ si uplatnil len dve zmluvné pokuty vo výške 497,90eur.
Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o poskytnutí benefitu ako rozdielu medzi bežnou a akciovou cenou mobilných zariadení v zmysle Dodatkov k zmluvám k pripojení z toho dve sú bez dátumu a jedna je zo dňa 18.05.2011, ktoré bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, zo žiadneho ustanovenia Dodatku nevyplýva povinnosť odporkyne splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zvýhodnenú kúpnu cenu mobilného telefónu. Bolo len obchodnou politikou právneho predchodcu navrhovateľa, že predával mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú /trhovú/ cenu; rozdiel medzi skutočnou /trhovou/ a zvýhodnenou cenou mobilného telefónu je tak výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa menený prehodnotením rozhodnutia jeho právneho predchodcu, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal, preto nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu platiť cenu služieb alebo zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas, prehodnocovať obsah predtým uzavretých zmluvných dojednaní. Prípadná zvýhodnená kúpna cena mobilného telefónu alebo /bližšie nešpecifikovaná/ hodnota "benefitu", preto nemajú vplyv na posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute v prejednávanej veci.
Súd návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 497,90 eur zamietol, lebo zmluvnú pokutu pre jej neurčitosť považoval za neplatnú v rozpore s § 544 Občianskeho zákonníka v spojení s § 37 ods.1 a §39 Občianskeho zákonníka.
Návrh navrhovateľa je podaný dôvodne v sume sumu 299, 70 eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8, 46 eur od 26. 10. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19, 99 eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 181, 15 eur od 04. 09. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5, 81 eur od 04. 10. 2011 do zaplatenia, s 9, 25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 40, 21 eur od 04. 07. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44, 08 eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia.
Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia , vychádzal z § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. a priznal úrok z omeškania % ECB + 8 percentuálnych bodov platných ku dňu omeškania.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 146 ods.2 OSP tak, že odporkyni, ktorá mala v konaní väčší úspech náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.