Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/146/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného T. M. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. zo dňa 26.10.2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.01.2023 jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa zrušuje sa prvostupňový rozsudok.

Podľa sa obžalovaný

T. N a g y, nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., adresa na doručovanie: W. R. X/A, P., t.č. vo väzbe v ÚVV Bratislava

uznáva za vinného, že

v bode 1/

v bližšie nezistenom čase od roku 2012 do 05.09.2021 spôsoboval svojej družke C. B., s ktorou žili v spoločnej domácnosti, psychické a fyzické utrpenie tým, že v roku 2012 v Modre, okres Pezinok, na presne nezistenej adrese, ju zo žiarlivosti fyzicky napadol bližšie nezisteným spôsobom, čím jej spôsobil tržno-zmliaždené poranenie II. stupňa s dobou práceneschopnosti 14 dní, následne v obytnej garáži na ulici U. číslo XX v obci Q., okres P., kde taktiež bývali v spoločnej domácnosti, ju prevažne pod vplyvom alkoholu opakovane fyzicky napádal, vždy keď sa mu niečo nepáčilo tým spôsobom, že ju chytil pod krk, fackoval ju, vulgárne jej nadával, v roku 2014 bol taktiež chorobne žiarlivý a napádal ju tým spôsobom, že ju fackoval, chytal pod krk, pričom uvedeného konania sa dopúšťal aj pred ich maloletými deťmi, ktorým tiež vulgárne nadával, poškodenej neustále opakoval, že nie je žena, že je odpad tejto spoločnosti, hybrid a opakoval iné vulgárne nadávky, v roku 2015 na tej istej adrese v obytnej garáži na ulici U. číslo XX v obci Q., schytil paplón a začal ju ním dusiť, pričom jej opäť vulgárne nadával, vyhrážal sa, že ju zadusí, keď nebude ticho, následne paplón zodvihol a opýtal sa jej, či jej už stačilo a ukľudnila sa, na čo mu odpovedala, že áno a on ju začal dusiť znova, neustále jej opakoval, že nesmie nikam chodiť bez jeho povolenia, v roku 2019 na adrese W. R. č. 2A v P. zakazoval poškodenej celý rok umývať sa s odôvodnením, že by sa umývala pre druhých mužov, preto si musela hygienu vykonávať potajme v noci, keď spal, opakovane ju zamykal v byte v P. na adrese W. R. č. 2A a zamedzoval jej prístup ku kľúčom od bytu, neustále ju osočoval, urážal a ponižoval, nemohla sa voľne pohybovať bez jeho vedomia, zakazoval jej chodiť na gynekologické vyšetrenia, dôvodom bola najmä jeho žiarlivosť a alkoholová závislosť, pričom jeho správanie pod vplyvom alkoholu vrcholilo prevažne cez víkendy, následne dňa 05.09.2021 jej pod vplyvom alkoholu opätovne vulgárne nadával, slovne ju ponižoval, že nevie nič dať rodine, že z nej nič nemá, následne ju chytil pod krk a začal ju škrtiť oboma rukami tak, že sa začala dusiť a triasla sa, padli jej viečka a myslela si, že sa zadusí, ale pustil ju, čím týmto

svojím konaním spôsoboval poškodenej C. B. pocity strachu, úzkosti, bezmocnosti, obavu o jej osobu a o maloleté deti, zníženého sebavedomia a celkového úzkostného depresívneho ladenia, v bode 2/ od presne nezistenej doby najskôr od 01.09.1999 až do marca 2018, v rodinnom dome na ulici C. č. XX v obci Q., okres P., spôsoboval svojej manželke a následne exmanželke od roku 2011 I. M., psychické a fyzické utrpenie tým, že počas ich manželstva a aj následne po rozvode ju opakovane prevažne pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal tým spôsobom, že ju bil, škrtil, ťahal za vlasy a fackoval, čím jej dňa 30.07.2011 spôsobil početné pomliaždeniny na tvári, vlasovej časti hlavy, krku, horných končatinách, prsiach, chrbte a na ľavom stehne, škrabance na ramenách a na hrudníku, dňa 26.04.2013 ju fackal, ťahal za ľavú ruku a sotil na zem, čím jej spôsobil hematóm oválneho tvaru o veľkosti 3x4 cm na ľavej hornej končatine, taktiež ju hodil ju o kamennú drť, čoho následkom mala rozbité temeno hlavy, následne keď mu vyčítala mimomanželský pomer, tak ju hodil o zem, sadol si na ňu obkročmo a dusil ju, následne jej búchal hlavou o zem a ťahal za vlasy po dlážke, v období po rozvode keď si pýtala výživné ju fyzicky napadol a jej začal vtláčať oči do očných jamiek, v dôsledku čoho mala podliatiny pod okom, rozbitú peru a poranený lakeť, verbálne ju podceňoval, udával jej čas a priestor kde sa môže pohybovať, vulgárne jej nadával, rozbíjal zariadenie domácnosti, vyčítal jej jej výzor, fyzické útoky boli v intenzite približne raz za pol roka a psychické útoky približne raz za týždeň, v rozmedzí rokov 2013 až 2016 po rozvode manželstva navštevoval predmetný rodinný dom za zdanlivou návštevou ich spoločných detí, pričom pod vplyvom alkoholických nápojov fackoval poškodenú, drgal ju, opakovane búchal na dvere ich domu a domáhal sa vstupu do domu, čím v dôsledku konania obvineného začala poškodená I. M. trpieť depresiami a neustálym strachom o svoj život a život ich spoločných detí, rozvinula sa u nej depresívna symptomatika, teda v bode 1/ blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobovaním rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzilo jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním hygieny, zdravotnej starostlivosti, a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, v bode 2/ blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobovaním rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzilo jej bezpečnosť a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

v bode 1/

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na , v bode 2/ zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa s poukazom na . Za to sa odsudzuje

Podľa s použitím , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 /deväť/ rokov. Podľa súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava III pod sp.zn. dňa 26.10.2022 uznal obžalovaného T. M. vinným v bode 1/ zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

, , s poukazom na a v bode 2/ zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na na tom skutkovom základe, že

v bode 1/

v bližšie nezistenom čase od roku 2012 do 05.09.2021 spôsoboval svojej družke C. B., s ktorou žili v spoločnej domácnosti, psychické a fyzické utrpenie tým, že v roku 2012 v Modre, okres Pezinok, na presne nezistenej adrese, ju zo žiarlivosti fyzicky napadol bližšie nezisteným spôsobom, čím jej spôsobil tržno-zmliaždené poranenie II. stupňa s dobou práceneschopnosti 14 dní, následne v obytnej garáži na ulici U. číslo XX v obci Q., okres P., kde taktiež bývali v spoločnej domácnosti, ju prevažne pod vplyvom alkoholu opakovane fyzicky napádal, vždy keď sa mu niečo nepáčilo tým spôsobom, že ju chytil pod krk, fackoval ju, vulgárne jej nadával, v roku 2014 bol taktiež chorobne žiarlivý a napádal ju tým spôsobom, že ju fackoval, chytal pod krk, pričom uvedeného konania sa dopúšťal aj pred ich maloletými deťmi, ktorým tiež vulgárne nadával, poškodenej neustále opakoval, že nie je žena, že je odpad tejto spoločnosti, hybrid a opakoval iné vulgárne nadávky, v roku 2015 na tej istej adrese v obytnej garáži na ulici U. číslo XX v obci Q., schytil paplón a začal ju ním dusiť, pričom jej opäť vulgárne nadával, vyhrážal sa, že ju zadusí, keď nebude ticho, následne paplón zodvihol a opýtal sa jej, či jej už stačilo a ukľudnila sa, na čo mu odpovedala, že áno a on ju začal dusiť znova, neustále jej opakoval, že nesmie nikam chodiť bez jeho povolenia, v roku 2019 na adrese W. R. č. 2A v P. zakazoval poškodenej celý rok umývať sa s odôvodnením, že by sa umývala pre druhých mužov, preto si musela hygienu vykonávať potajme v noci, keď spal, v tomto roku sa jej tiež vyhrážal, že keď ihneď nepríde na vlakovú stanicu do Q., tak hodí deti pod vlak, tiež sa poškodenej vyhrážal, že keď nestiahne návrh na predbežné opatrenie podaný v roku 2020 ohľadne starostlivosti o maloleté deti, tak jej odtrhne hlavu, opakovane ju zamykal v byte v P. na adrese W. R. č. 2A a zamedzoval jej prístup ku kľúčom od bytu, neustále ju osočoval, urážal a ponižoval, nemohla sa voľne pohybovať bez jeho vedomia, zakazoval jej chodiť na gynekologické vyšetrenia, dôvodom bola najmä jeho žiarlivosť a alkoholová závislosť, pričom jeho správanie pod vplyvom alkoholu vrcholilo prevažne cez víkendy, následne dňa 05.09.2021 jej pod vplyvom alkoholu opätovne vulgárne nadával, slovne ju ponižoval, že nevie nič dať rodine, že z nej nič nemá, následne ju chytil pod krk a začal ju škrtiť oboma rukami tak, že sa začala dusiť a triasla sa, padli jej viečka a myslela si, že sa zadusí, ale pustil ju, čím týmto svojím konaním spôsoboval poškodenej C. B. pocity strachu, úzkosti, bezmocnosti, obavu o jej osobu a o maloleté deti, zníženého sebavedomia a celkového úzkostného depresívneho ladenia,

v bode 2/

od presne nezistenej doby najskôr od 01.09.1999 až do marca 2018, v rodinnom dome na ulici C. č. XX v obci Q., okres P., spôsoboval svojej manželke a následne exmanželke od roku 2011 I. M., psychické a fyzické utrpenie tým, že počas ich manželstva a aj následne po rozvode ju opakovane prevažne pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal tým spôsobom, že ju bil, škrtil, ťahal za vlasy a fackoval, čím jej dňa 03.07.2011 spôsobil početné pomliaždeniny na tvári, vlasovej časti hlavy, krku, horných končatinách, prsiach, chrbte a na ľavom stehne, škrabance na ramenách a na hrudníku, dňa 26.04.2013 ju fackal, ťahal za ľavú ruku a sotil na zem, čím jej spôsobil hematóm oválneho tvaru o veľkosti 3x4 cm na ľavej hornej končatine, taktiež ju hodil ju o kamennú drť, čoho následkom mala rozbité temeno hlavy, následne keď mu vyčítala mimomanželský pomer, tak ju hodil o zem, sadol si na ňu obkročmo a dusil ju, následne jej búchal hlavou o zem a ťahal za vlasy po dlážke, v období po rozvode keď si pýtala výživné ju fyzicky napadol a jej začal vtláčať oči do očných jamiek, v dôsledku čoho mala podliatiny pod okom, rozbitú peru a poranený lakeť, verbálne ju podceňoval, udával jej čas a priestor kde sa môže pohybovať, vulgárne jej nadával, rozbíjal zariadenie domácnosti, vyčítal jej jej výzor, fyzické útoky boli v intenzite približne raz za pol roka a psychické útoky približne raz za týždeň, v rozmedzí rokov 2013 až 2016 po rozvode manželstva navštevoval predmetný rodinný dom za zdanlivou návštevou ich spoločných detí, pričom pod vplyvom alkoholických nápojov fackoval poškodenú, drgal ju, opakovane búchal na dvere ich domu a domáhal sa vstupu do domu, čím v dôsledku konania obvineného začala poškodená I. M. trpieť depresiami a neustálym strachom o svoj život a život ich spoločných detí, rozvinula sa u nej depresívna symptomatika.

Za to mu súd prvého stupňa podľa s poukazom na , , , uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, na výkon ktorého obžalovaného zaradil podľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti výrokom o vine a o treste. Odvolanie obžalovaný písomne odôvodnil tým, že obžalovanému je kladených za vinu niekoľko dielčích skutkov, ktorých spáchanie nebolo v konaní pred súdom preukázané. Okrem poškodených v prípravnom konaní sa k jednotlivým skutkom nevyjadril žiadny svedok. Svedkovia sa k jednotlivým skutkom ani nemohli vyjadriť, pretože žiadny z nich násilie obžalovaného voči poškodeným nikdy nevidel. Poškodené, ako aj väčšina svedkov z prípravného konania, využili svoje právo a v konaní pred súdom odmietli vypovedať. Tí svedkovia, ktorí v konaní pred súdom vypovedali, svedčili v prospech obžalovaného. Spáchanie jednotlivých skutkov nebolo ani z časti predmetom dokazovania. Súd sa v rámci dokazovania nezaoberal ani časovým kritériom trestného činu, t. j. sústavnosťou konania obžalovaného vo vzťahu k intenzite jednotlivých dielčích skutkov. Týraním nie je jednorazové či osamotené konanie, ktoré pozostáva z ojedinelých nadávok či urážok alebo z ojedinelého fyzického či verbálneho útoku, ale musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré svojou hrubosťou a bezohľadnosťou spôsobuje obeti ťažké príkorie. Súd si nepochybne protirečí, keď na jednu stranu dáva obžalovanému za pravdu, že jednotlivé čiastkové konania sa nepodarilo presne, jednotlivo a do detailov objasniť (tzn. existujú o nich pochybnosti), avšak na druhú stranu dodáva, že protiprávne konanie obžalovaného sa „v podstate“ potvrdilo a objasnilo. Obžalovaný v tejto súvislosti poukazuje na novodobé rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2019, sp. zn. , podľa ktorého zisteniu skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností nezodpovedá, keď výsledky dokazovania pripúšťajú existenciu dokazovanej skutočnosti, no zároveň nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru. Vina obžalovaného musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. V opačnom prípade musia byť pochybnosti vykladané v prospech obžalovaného a nie naopak. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o skutkovom stave, v zmysle zásady in dubio pro reo je nevyhnutné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. V trestnej veci obžalovaného je dôkazná situácia natoľko slabá, že z tohto dôvodu bolo porušené aj právo na obhajobu.

Podľa názoru obžalovaného súd nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keď výpovediam poškodených z prípravného konania uveril len preto, že ich dôveryhodnosť nebola napadnutá (spochybnená) znalcom. Súd opomenul zásadnú skutočnosť, že v zmysle zákona musí byť znalec objektívny a nezaujatý, pričom nesmie vykonávať dokazovanie a už vôbec nesmie vykonané dôkazy hodnotiť a riešiť právne otázky. Úlohou znalca je vyjadrovať sa len k skutkovým odborným otázkam.

Pokiaľ ide o vierohodnosť výpovedí poškodených z prípravného konania, obžalovaný už v priebehu konania poukazoval na to, že tieto výpovede sa nezakladajú na pravde, sú zavádzajúce a obsahujú podstatné rozpory a nezrovnalosti. Ako príklad možno uviesť, že obžalovanému je kladených za vinu niekoľko fyzických útokov na poškodenú B., no tá deň pred vznesením obvinenia pri výsluchu dňa 07.09.2021 uviedla: „Napadol ma raz a potom už boli len hádky.“ V roku 2014 mal obžalovaný poškodenú B. údajne fackať, chytať ju pod krk, pričom mal takto konať aj pred ich maloletými deťmi, no v danom čase poškodená s obžalovaným žiadne deti nemala. Poškodená B. preto nie je schopná dôveryhodne vypovedať o okolnostiach, ku ktorým malo dôjsť v minulosti. Okrem toho dňa 05.09.2021 mal obžalovaný poškodenú B. údajne chytiť pod krk a začať ju škrtiť tak silno, že si myslela, že zomrie. Ako však poškodená sama uviedla, na krku nemala žiadne modriny a tento skutok nenahlásila čo sa vzhľadom na opis intenzity útoku javí prinajmenšom ako zvláštne. Obžalovaný tiež poukázal na výpoveď poškodenej B. zo dňa 04.12.2018, v ktorej spochybnila tvrdenia poškodenej M.. Kým poškodená B. vo výpovedi zo dňa 04.12.2018 tvrdenia poškodenej M. spochybnila, vo výpovedi zo dňa 07.09.2021 úplne „otočila“ a s tvrdeniami poškodenej M. sa v zásade stotožnila. Rozporuplné a nepravdivé sú aj vyjadrenia poškodenej M.. Tá v prípravnom konaní tvrdila, ako veľmi sa cítila ubitá a ponižovaná a pritom v rokoch 2007 - 2010 (obdobie, kedy malo dochádzať k údajnému týraniu) absolvovala vysokú školu s titulom Bc., čo pri týraných ženách rozhodne nie je bežné. Poškodená ďalej tvrdila, že v rokoch 2010 - 2014 mala mať problémy so spánkom a v tej dobe ju mal obžalovaný obťažovať v ich rodinnom dome. Dokazovaním sa však preukázalo, že v tomto období sa poškodená s obžalovaným stále stretávala, udržiavala s ním intímny pomer, v danom období sa spolu s poškodenou B. všetci traja zúčastnili wellness pobytu v

Patinciach, všetci traja chodievali na spoločné výlety a grilovačky, a to až do roku 2016. Ešte v roku 2016 trávil obžalovaný s poškodenou M. spoločné Vianoce. Rozporuplné a nepravdivé sú aj vyjadrenia poškodenej M. v znaleckom posudku č. 9/2019 (str. 17), kde poškodená uvádza, že sa tešila, keď mal prísť obžalovaný domov, následne však uviedla, že vždy, keď mal prísť domov, mala strach. Rozsudok je tak nepochybne postavený na výpovediach poškodených z prípravného konania, ktoré sú zjavne rozporuplné a zavádzajúce a súd im bez ďalšieho uveril. Výpovede poškodených z prípravného konania nie sú podporené žiadnymi ďalšími dôkazmi a už vôbec nie výpoveďami iných svedkov. Žiadny z vypočutých svedkov sa k jednotlivým dielčím skutkom nevyjadril a ani nevedel vyjadriť. Spáchanie jednotlivých dielčích útokov nebolo vôbec predmetom dokazovania.

Obžalovaný ďalej namieta, že obe poškodené a viacero svedkov využili svoje právo a v konaní pred súdom odmietli vypovedať, čo je v kontraste so zásadou ústnosti, nakoľko obžalovaný nemohol klásť poškodeným a svedkom otázky. Z uvedeného dôvodu súd na hlavných pojednávaniach čítal zápisnice z výsluchu poškodených a svedkov z prípravného konania postupom podľa . Podľa názoru obžalovaného je rozsudok nepreskúmateľný, keďže z jeho odôvodnenia nevyplýva, ktorú zápisnicu (zápisnice) z výsluchu tej ktorej poškodenej, resp. toho ktorého svedka z prípravného konania súd v konaní pred súdom vlastne prečítal. Rozsudok je tiež zavádzajúci, keď súd na str. 3 uviedol, že na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedkyňu A. B. a svedka N. M.. Súd však týchto svedkov na hlavnom pojednávaní nevypočul, len prečítal zápisnice z ich výsluchu z prípravného konania postupom podľa .

Podľa názoru obžalovaného súd nepostupoval zákonným spôsobom, keď na hlavnom pojednávaní dňa 24.06.2022 prečítal zápisnicu z výsluchu svedka N. M. zo dňa 01.12.2019 (č.l. 478 - 479), ktorý bol vykonaný v prípravnom konaní vedenom pod ČVS: ORP- 298/1-VYS-SC-2018 (trestná veci poškodenej M.). V predmetnom konaní bolo obžalovanému vznesené obvinenie až uznesením zo dňa 13.10.2020. Teda výpoveď svedka N. M. (č.l. 478 - 479) urobená pred vznesením obvinenia nemohla byť v konaní pred súdom čítaná a použitá ako dôkaz. Rovnako tak sa obžalovaný domnieva, že ani v prípade čítania zápisnice z výsluchu poškodenej M. (č.l. 441 - 460) súd nepostupoval zákonne, keď pod č.l. 441 - 460 bola pravdepodobne zahrnutá aj zápisnica z výsluchu poškodenej M. zo dňa 24.06.2019, ktorý bol taktiež vykonaný v prípravnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-298/1-VYS-SC-2018 pred vznesením obvinenia (uznesenie zo dňa 13.10.2020).

Podľa názoru obžalovaného tiež pri niektorých z vyššie uvedených výsluchov z prípravného konania nebol dodržaný zákonný postup podľa a preto neboli splnené zákonné podmienky na ich prečítanie na hlavnom pojednávaní postupom podľa . Zo zápisnice z výsluchu poškodenej B. zo dňa 09.09.2021 (č.l. 159 - 175), poškodenej M. (č.l. 441 - 460) (ako aj zo dňa 25.10.2021, č.l. 429 - 438), svedkyne A. B. zo dňa 07.10.2021 (č.l. 193 - 199) a svedkyne B. B. zo dňa 07.10.2021 (č.l. 200 - 206) vyplýva, že k týmto výsluchom nebol pribratý zapisovateľ a zároveň k čítaniu a podpisovaniu zápisníc došlo v neprítomnosti nezúčastnenej osoby. Všetky uvedené výsluchy boli urobené po vznesení obvinenia. V prípade výsluchu A. B. zo dňa 07.10.2021 (č.l. 193-199) bola prítomnosť zapisovateľa, resp. nezúčastnenej osoby ešte viac potrebná, keď svedkyňa mala proti obsahu zápisnice námietky, konkr. po prečítaní zápisnice žiadala opraviť odpoveď na položenú otázku, pretože tak, ako bola zaznamenaná v predmetnej zápisnici, nezodpovedala skutočnosti. Len pre doplnenie si obžalovaný dovolí poukázať napr. na výsluch obžalovaného zo dňa 03.12.2021 (č.l. 88 - 101) alebo zo dňa 30.08.2019 (č.l. 480-482) alebo na výsluch svedkyne A. B. zo dňa 08.09.2021 (č.l. 483-485), kde pri prečítaní a podpise tej ktorej zápisnice bola nezúčastnená osoba riadne prítomná. Obžalovaný sa nestotožňuje s argumentami súdu v napadnutom rozsudku.

Obžalovaný tiež namieta, že súd pri vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní zo dňa 26.10.2022 nepostupoval zákonným spôsobom, keď z úradnej povinnosti nepreskúmal ďalšie trvanie dôvodov väzby. Ako totiž vyplýva z , policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili.

Pokiaľ ide o ďalších vypočutých svedkov, obžalovaný uvádza, že svedkovia R. M., N. T. a T. D. boli tí najobjektívnejší svedkovia, ktorých bolo možné v konaní pred súdom vypočuť. Títo svedkovia boli schopní sa k celej veci hodnoverne vyjadriť. Ak by k týraniu skutočne dochádzalo, hoci aj „za zatvorenými dverami“, takéto zaobchádzanie by sa muselo prejaviť minimálne na správaní oboch poškodených.

Tieto zmeny v správaní by si svedkovia museli všimnúť aj bez údajne častého osobného kontaktu s poškodenými, čo sa nestalo. Uvedení svedkovia pritom neboli jediní, ktorí žiadne znaky násilia na poškodených nikdy nevideli. V konaní pred súdom bola vypočutá priamo matka poškodenej A. B., ktorá potvrdila, že fyzické napadnutie svojej dcéry nevidela ani o ňom nepočula a o dusení poškodenej nevie nič. V konaní pred súdom bola vypočutá aj najlepšia kamarátka poškodenej B. - C. Q., ktorá potvrdila, že nikdy nebola svedkom žiadneho konfliktu, a že na poškodenej nevidela žiadne zranenia. Ostatné skutočnosti, o ktorých vypovedala, má len z počutia. Tieto dve osoby boli s poškodenou B. v každodennom kontakte. Obžalovaný si v tejto súvislosti dovolí upozorniť, že ak súd pri hodnotení dôkazov uprednostnil výpoveď svedkyne A. B. a C. Q. z prípravného konania, oproti tým z konania pred súdom, potom nepostupoval v súlade s novodobou súdnou praxou ESĽP, v zmysle ktorej by mal súd prikladať väčšiu váhu výpovedi svedka v konaní pred súdom, než obsahu zápisnice z jeho výpovede z prípravného konania, ak neexistujú vážne dôvody pre iný záver (napr. rozsudok ESLP zo dňa 05.12.2019, č. 46435/09). Za dôležitú súd považuje výpoveď brata obžalovaného N. M. z prípravného konania. K tejto osobe obžalovaný už viac krát uviedol, že ide o zaujatého svedka, nakoľko majú medzi sebou dlhoročné konflikty a rozbroje a vzťahy medzi nimi sú dlhodobo a závažne rozvrátené. Táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu zápisnice z výsluchu svedka N. M. zo dňa 01.12.2019 (č.l. 478

- 479) a zo dňa 08.09.2021 (č.l. 491 - 492). Súd nehodnotil skutkový stav na základe výpovedí tých najobjektívnejších svedkov (R. M., L.. N. T. a T. D.), namiesto toho považoval za dôležitú (z bližšie neuvedených dôvodov) výpoveď svedka N. M., ktorý je zo všetkých svedkov ten najnedôveryhodnejší. Obžalovaný opäť pripomína, že zápisnica z výsluchu svedka N. M. zo dňa 01.12.2019 (č.l. 478 - 479) bola na hlavnom pojednávaní dňa 24.06.2022 čítaná nezákonne, keďže tento výsluch bol vykonaný v prípravnom konaní vedenom pod ČVS: ORP- 298/1-VYS-SC-2018 ešte pred vznesením obvinenia.

Obžalovaný namieta aj to, že súd v rozsudku poukázal na viaceré, bližšie nešpecifikované záznamy z ÚPSVR Senec, ktoré majú potvrdzovať výpoveď poškodenej M. vo vzťahu k vyhrážkam, vulgarizmom a potreby odsťahovania sa poškodenej s deťmi. Obžalovanému však nie je zrejmé, na ktoré konkrétne záznamy ÚPSVR Senec súd v rozsudku poukázal. Ak mal súd namysli úradné záznamy ÚPSVR Senec (týkajúce sa poškodenej Kollárovej, nie poškodenej M.), tak z tých vyplynulo, že obžalovaný poškodenú B. fyzicky nenapádal, vzťah medzi nimi bol dobrý, v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, v domácnosti bolo po hygienickej stránke čisto a poriadok, obžalovaný nebol agresívny a z jeho strany neboli žiadne fyzické útoky. Súd v rozsudku poukázal na rôzne lekárske správy, ktoré majú preukazovať protiprávne konanie obžalovaného. V roku 2012 mal obžalovaný poškodenú B. dobiť s následkom PN po dobu 14 dní. Jediným relevantným dôkazom tohto skutku má byť lekárske potvrdenie L.. S. vyhotovené v roku 2021. Obžalovaný v priebehu konania opakovane upozorňoval, že nielen že nejde o lekársku správu, ale toto potvrdenie bolo vyhotovené až po deviatich rokoch od skutku. OČTK skutočnosti vyplývajúce z potvrdenia nijakým spôsobom nepreverovali. V tejto veci nebolo vykonané žiadne ďalšie dokazovanie, pričom súd sa uspokojil výlučne s predmetným potvrdením, ktoré bolo vystavené po deviatich rokoch a na výlučnú žiadosť poškodenej B.. Toto potvrdenie nepreukazuje, kto mal poškodenú zbiť a už vôbec z neho nevyplýva, že to mal byť práve obžalovaný. S nepreukázaním tohto skutku sa stotožnil aj Okresný súd Bratislava III v uznesení zo dňa 10.06.2021, sp. zn. , ktorým bol zamietnutý návrh poškodenej o nariadenie neodkladného opatrenia zákazu priblíženia. Súd tiež poukázal na lekársku správu L.. Q. zo dňa 29.04.2013, pričom k údajnému zraneniu malo dôjsť ešte 26.04.2013. V znaleckom posudku č. 9/2019 je táto lekárska správa zase datovaná k 30.04.2013. Súčasťou spisu je tiež rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 19.12.20211, sp. zn. , ktorým súd rozviedol manželstvo obžalovaného a poškodenej M., a to výlučne z dôvodu rozdielnych povahových vlastností a nie z dôvodu týrania, ako to zavádzajúco tvrdila poškodená. Obžalovaný zároveň pripomína, že podľa výpovede znalkyne L.. N. boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného v dôsledku alkoholu znížené. Znalkyňa považovala za potrebné nariadiť výkon ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, ktoré by sa podpísalo na priaznivom vývoji osobnosti obžalovaného. Obžalovaný v tomto smere opakovane prejavil záujem podrobiť sa protialkoholickému liečeniu vo forme určenej súdom. Obžalovaný už počas väzby dokázal, že je schopný abstinovať. Vo väzbe je viac ako rok, za tú dobu nemal k alkoholu prístup a nemal žiadne abstinenčné príznaky. Doba trávená vo väzbe bola dostatočne dlhá na to, aby si obžalovaný prešiel tým najťažším obdobím odvykania. Je preto nepochybné, že protialkoholické liečenie a odborná pomoc v tomto smere je pre obžalovaného lepšou voľbou, než trest odňatia slobody.

Súd dal napokon obžalovanému za pravdu, že trestné konanie je výsledkom v tom čase trvajúceho milostného vzťahu, žiarlivostnej povahy poškodených a zjavnej závislosti obžalovaného na alkohole.

Avšak na rozdiel od obžalovaného súd práve v týchto okolnostiach našiel príčiny a následky protiprávneho konania obžalovaného. S konštatovaním súdu sa nemožno stotožniť. Obžalovaný nemôže byť uznaný za vinného a už vôbec nemôže byť odsúdený na 11 rokov trestu odňatia slobody len preto, že medzi obžalovaným a poškodenými bol vzájomný milostný vzťah. Obžalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, že poškodené na neho žiarili, že ani jedna sa ho nechcela vzdať a že obe poškodené o neho neustále bojovali.

Záverom obžalovaný uvádza, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov je absolútne neprimeraný, a to vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najmä však vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozsudku, zjavne nezákonný postup súdu v súvislosti s rozhodnutím o ďalšom trvaní dôvodov väzby, zjavne nezákonný postup súdu pri čítaní zápisníc z výsluchov svedkov z prípravného konania na hlavnom pojednávaní, vykonávanie dôkazov v konaní pred súdom, ktoré boli urobené pred vznesením obvinenia, nedostatočne zistený skutkový stav (s čím sa napokon stotožnil aj súd), ako aj vzhľadom na to, že žiadny z dielčích skutkov sa v konaní pred súdom vôbec nedokazoval a predmetom dokazovania nebolo ani časové kritérium konania páchateľa vo vzťahu k intenzite jednotlivých skutkov. V konaní pred súdom nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by preukazoval vinu obžalovaného, a ktorý by svedčil v jeho neprospech. Samé o sebe hovoria závery nezávislého a nestranného znaleckého dokazovania, že obžalovaný nemá primárny sklon reagovať agresívne a ani jedna z poškodených nevykazuje znaky týranej osoby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a oslobodil obžalovaného spod obžaloby alebo aby po zrušení rozsudku vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Poškodená C. B. doručila odvolaciemu súdu dňa 23.01.2023 svoje vyjadrenie, v ktorom uvádza, že si s odstupom času uvedomuje následky, ktoré obžalovanému spôsobila svojou výpoveďou a podaním trestného oznámenia. Deti sa na obžalovaného pýtajú, majú ho radi a ona nevie, čo im má povedať. Obžalovaný sa o nich vždy finančne postaral, nič im nechýbalo. Ona nikdy nechodila zmonoklovaná. Obžalovaný už rok abstinuje, čomu je rada. Zároveň uviedla, že nesúhlasí s tým, čo povedala poškodená M..

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo súdom prvého stupňa doručené v súlade s .

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania podaného oprávnenou osobou, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 , preto podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí. Odvolací súd teda nariadil vo veci verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného dal do pozornosti nedostatky a nezrovnalosti, na ktoré poukázali v dôvodoch odvolania. Za najvážnejší problém považuje nedostatočné preukázanie jednotlivých čiastkových útokov voči poškodeným. Tým, že týranie ako také má byť naplnené sústavnými atakmi voči poškodenej, či už v podobe fyzických, psychických útokov, je pre uznanie viny nevyhnutné, aby boli tieto čiastkové útoky preukázané. Obhajoba považujeme za veľmi nepravdepodobné, aby poškodené vyhľadávali prítomnosť obžalovaného v situácii, keď majú byť ním týrané, je nepochopiteľné aby osoba, ktorá sa má páchateľa báť naďalej zotrvávala v jeho prítomnosti alebo ju dokonca vyhľadáva. Časté trávenie času spoločne aj potom, čo sa prvý vzťah obžalovaného s poškodenou M. rozpadol nasvedčuje skôr tomu, že u nej rovnako u druhej poškodenej nedošlo ku konania, ktoré je možné kvalifikovať ako týranie. Je nemysliteľné, aby poškodené bojovali o priazeň obžalovaného a on ich mal pritom týrať. V závere znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované z odboru psychológie na obe poškodené, sa nepotvrdil syndróm týranej osoby ani u jednej z nich.

Vzhľadom k tomu, že nie je možné prijať jednoznačný záver o spáchaní skutkov tak, ako sú vymedzené obžalobou, obhajoba navrhla alternatívne po zrušení prvostupňového rozsudku vrátiť vec prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie, prípadne obžalovaného oslobodiť. V prípade skutku pod bodom 2/, ktorý sa týka manželského zväzku s poškodenou M. ide o obdobie približne 19 rokov čo obhajoba považuje za absolútne nepravdepodobné, aby existenciu a následky fyzických útokov, ktoré mali nastať voči poškodenej zo strany obžalovaného nezaregistrovali susedia z domov, ktoré boli v tesnej blízkosti ich obydlia, práve naopak vo svojich výpovediach títo svedkovia popisujú skôr normálne usporiadané spolužitie, keď napr. videli manželov ako spoločne pijú kávu a podobne.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje prvostupňový rozsudok za vecne správny a zákonný a oba skutky dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním. To, že znalkyňa nekonštatovala u poškodených syndróm týraných osôb v zmysle ustálenej súdnej praxe nie je prekážkou uznania viny zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

Obžalovaný T. M. pred odvolacím súdom uviedol, že popiera, že svoju bývajú manželku počas obdobia, ktoré je uvedené, týral. Zdôraznil, že konflikty medzi nimi začali až potom, čo zistila, že má priateľku. Sama vyprovokúvala konflikty tým, že napr. došla na miesto, kde s priateľkou žil, často obžalovanému vytýkala tento vzťah, na strane druhej keď nerobila scény napr. aj za prítomnosti matky obžalovaného kvôli výživnému, tak sa naopak snažila byť s ním a s jeho priateľkou za dobre a organizovala pre nich všetkých spoločné aktivity. Nechávala napr. deti samé doma, sadla do auta a išla za obžalovaným, keď býval na ubytovni. Jednoducho obžalovaného sledovala, špehovala kde býva. V skutočnosti mu povedala, že prišla kvôli tomu, aby mu oznámila, že sa ide s ním rozvádzať. Potom bolo obdobie, že sa odsťahovala aj s deťmi na neznáme miesto, keď sa obžalovaný chcel aspoň s deťmi stretávať, bolo to asi tak, že keď sa stretli a nedosiahla čo chcela zobrala deti a pred nimi rozprávala, že tatinko už má inú ženu a utekala s nimi preč. Všetkými možnými spôsobmi sa snažila, aby sa obžalovaný vrátil späť. Mama obžalovaného potvrdila, že päť rokov na neho čakala, aby sa vrátil. Čo sa týka fyzických útokov a následných zranení, jedno z roku 2011 malo byť v sobotu a obžalovaný pochybuje, že nejaký všeobecný lekár pracuje cez víkend. V tomto zdravotnom stredisku robí sestričku mama poškodenej. Zo skutku vyplýva, že malo ísť o nejaký brutálny čin, avšak lekárska správa hovorí o ľahkom poranení. Vzhľadom na nedostatky, ktoré už boli obhajcom spomenuté sa v plnom rozsahu obžalovaný stotožnil s jeho návrhom, aby bola vec vrátená okresnému súdu. Poškodené ani svedkovia proti nemu v konaní pred súdom nevypovedali, preto nevie ako sa má z tohto vyviniť.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=17354767&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=30279&FragmentId1=0&FragmentId2=0>.

Podľa , alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Odvolací súd po preskúmaní veci z meritórneho hľadiska zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu, dôkazy vykonal zákonným spôsobom, a nedopustil sa žiadnych vážnych procesných pochybení. Na druhej strane však z vykonaných dôkazov vyvodil nie celkom správne skutkové závery, keď považoval za preukázané všetky v rozsudku uvedené skutkové okolnosti, hoci niektoré z nich neboli bezpečne nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť preukázané. Pochybenia zistil odvolací súd aj vo výroku o treste.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal dňa 15.02.2022 na T. M. obžalobu v bode 1/ pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na

a v bode 2/ pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.04.2022 obžalovaný učinil vyhlásenie, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného T. M., vypočul poškodené I. M. a C. B., svedkov A. B., C. Q., A. B., B. B., N. M., R. M., I. M., L.. N. T., T. D., vypočul znalkyne PhDr. Vlastu Kurucovú a MUDr. Janu Feldmarovú, podľa prečítal znalecké posudky z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a podľa prečítal listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovaného spočívala v bode 1/ v tom, že hádky a konflikty s poškodenou C. B. boli preto, lebo obžalovaný podporoval svoju exmanželku finančne, aj pomocou. Poškodená mu to vyhadzovala na oči. Asi 4-5 rokov obžalovaný mal vzťah s oboma. Konflikty boli raz za 2-3 dni, potom mohol byť 2-3 týždne pokoj. Poškodená na obžalovaného žiarlila, to mohlo trvať tak 2-3 roky. Potom sa stretla s exmanželkou obžalovaného a nastalo pokojnejšie obdobie. V konfliktných situáciách obaja reagovali krikom a vulgarizmami. Obžalovaný jej nadával do kuriev a feťáčok. Hádky sa väčšinou končili tým, že obžalovaný odišiel a doma bolo 1-2 ticho. Niekedy poškodená vyštartovala po ňom, dala mu facky, alebo dal obžalovaný facku jej. Takéto situácie boli raz za 2-3 roky, spolu ich bolo asi 5. Boli aj fyzické útoky, keď obžalovaný žiarlil na iných mužov. Začal poškodenej vulgárne nadávať. Bola tam žiarlivosť aj zo strany obžalovaného, aj zo všetkých troch strán. Počas ich spolužitia poškodená nemala od obžalovaného žiadne zranenia. Raz poškodenej vynadal, že prečo jej cigánsky kokot podával cigaretu, vtedy to obžalovaného urazilo. Poškodená vyhľadávala nebezpečné miesta, napr. chodila kupovať cigarety do nočného podniku, kde jej muži ponúkali sex. Obžalovaný sa o ňu bál. Keď žili v Modre, obžalovaný našiel na Facebooku fotku, na ktorej mal priateľ sesternici poškodenej ruku na jej prsiach, vtedy dal obžalovaný poškodenej zo žiarlivosti 2 facky. Keď bývali v Senci, v rokoch 2020-2021, tak obžalovaný poškodenej nadával, že nevie nič dať rodine, nadával jej vulgárne. Hlavný problém bol vo výčitkách obžalovaného, že poškodená sústavne zanedbávala domácnosť. Poškodená zase vyčítala jemu, že vie iba slopať a jebať. V rokoch 2019-2018 za týždeň vypil pol litra tvrdého alkoholu a asi 3 litre piva. Keď si vypil, je možné, že reagoval prchkejšie. Prchkejšie reagoval, keď sa vrátil od exmanželky, bol vytočený, požil alkohol. K lekárskej správe zo dňa 26.03.2021 uviedol, že o tom nevie nič, nemá vedomosť, že by poškodenej spôsobil nejaké zranenia. Boli sledovaný aj ÚPSVaR-om, keď bývali v garáži, prišli na základe anonymu, keď zrejme susedom vadilo, že sa hádali, aj vulgárne. Viackrát bola u nich aj polícia, zrejme bol obžalovaný hlučnejší, keď si vypil a poškodenej vyčítal viac vecí. Ale políciu poškodená volala vždy neoprávnene. Poškodená aj opustila spoločnú domácnosť, jeden krát na dlhší čas, a asi 4-5 krát na víkend. Poškodenej sa ale nikdy nevyhrážal, nikdy ju neškrtil, neobmedzoval ju v hygiene, nezakazoval jej stretávať sa s ľuďmi. Bol ale proti tomu, aby sa stretávala s drogovo závislými ľuďmi. Ku konfliktu zo dňa 05.09.2021 sa obžalovaný vyjadril tak, že v ten deň boli medzi nimi slovné útoky, vyčítal poškodenej, že sa nestará o rodinu a o neho ako o chlapa. Na to sa poškodená zobrala z izby, buchla dverami, išiel za ňou, boli blízko seba, ona išla nechtami do jeho tváre, obžalovaný sa iba bránil, mal zranenia, škrabance.

Ku skutku v bode 2/ sa obžalovaný obhajoval tým, že s poškodenou I. M. bývali 5 rokov u jeho matky, tam bol iba jeden konflikt, ktorý vyvolala poškodená, keď kydala na brata obžalovaného. Vtedy dal poškodenej facku, inak tam boli iba verbálne útoky. Často si vytýkali veci. V roku 2010-2011 s ňou mal prvý konflikt, keď ich poškodená načapala s C. B. na ubytovni. Poškodená ho chodila sledovať. Keď išli domov, poškodená ho začala počas jazdy biť, privolala aj matku obžalovaného. Doma mu nadávala pred deťmi aj matkou. Tak dal poškodenej do hlavy, aj ona jemu. Pobili sa. Jedenkrát prišla poškodená k matke obžalovaného, keď už boli rozvedení. Možno vtedy meškal pár dní s výživným. Poškodená obžalovaného poslala za tou kurvou cigánskou, sotila ho, tak ju obžalovaný oprel o plot. Kričala, akoby ju mal vraždiť, vybehol sused, tak ju obžalovaný pustil. K lekárskej správe o zraneniach poškodenej sa obžalovaný nevedel vyjadriť, vie, že mala niečo s rukou, myslí si, že spadla. O ostatných zraneniach poškodenej nevedel. V rokoch 2009-2010 si obžalovaný dal alkohol iba príležitostne, cez víkend 2-3 pivá, pol litra vína. Po zoznámení s C. B. začal piť viac. Poškodenú I. M. o zem nehodil, za vlasy ju chytil, ťahanie po zemi si nepamätá. Poškodenej sa vyhrážal v SMS správach, keď poškodená predala dom, vtedy jej písal, že ju zabije. Pokiaľ ide o poškodenie zariadenia v domácnosti poškodenej, nič také si obžalovaný neuvedomuje. Návštev u poškodenej sa nikdy nedomáhal. Ona mu hovorila, že nemôže

spať, vždy k nej išiel so súhlasom. S poškodenou sa stretával aj po rozvode, u nej doma, alebo v garáži, a chodila za ním aj do práce a na stavby. Prichádzalo medzi nimi aj k intímnym stykom.

Odvolací súd po preskúmaní dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa konštatuje, že v oboch bodoch obžaloby boli produkované dve skupiny dôkazov, z ktorých jedna obžalovaného usvedčuje, a druhá obžalobu nepotvrdzuje, ale ju ani nevyvracia.

V bode 1/ poškodená C. B. pri svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, podrobne popísala konanie obžalovaného, teda že obžalovaný pil, vulgárne jej nadával, ponižoval ju, udieral, fackoval, drgal do nej, chytil ju po krk, dusil ju paplónom, vyhrážal sa jej, že ju zadusí, ale aj to, že sa nemohla umývať, voľne sa pohybovať bez jeho vedomia, chodiť ku gynekológovi, čo vyvrcholilo dňa 05.09.2021, kedy jej pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával, chytil ju pod krk a začal ju škrtiť oboma rukami, až sa začala dusiť a triasla sa. Výpoveď poškodenej C. B. potvrdzujú aj viaceré nepriame dôkazy, a to výpoveď svedkyne A. B., C. Q., A. B. a B. B., ale aj lekárske potvrdenie zo dňa 26.03.2021 a závery znaleckého posudku z odboru psychológie.

Svedkyňa A. B. bola svedkom vulgárnych nadávok obžalovaného voči poškodenej, nadával jej do píč a kuriev, nebola však svedkom fyzického násilia obžalovaného na poškodenú, avšak jej poškodená vždy volala, že obžalovaný robil zle. Takto jej volala každé dva týždne, že napríklad spala pod schodmi, lebo ju vymkol, nepustil ju dnu, rozbíjal veci. Tiež jej poškodená povedala, že ju obžalovaný dusil a ona ho poškriabala. Obžalovaný bol žiarlivý, poškodená sa nemohla obliekať, mohla nosiť iba tie handry, ktoré nosila do roboty, nemohla nosiť šaty, keď sa boli kúpať, musela ísť v šatách do vody. Svedkyňa C. Q. potvrdila, že sa poškodená často s obžalovaným hádala, obžalovaný jej nadával do kuriev, štetiek, feťáčiek a že je žumpa. Tiež jej poškodená povedala, že ju obžalovaný vyfackal, a že ju dusil. Poškodená mala z neho strach. Nemohla chodiť ku gynekologičke, nemohla sa sprchovať, iba keď obžalovaný nebol doma. Keď bývali v Senci, tak skoro každý týždeň svedkyňa chodila pre poškodenú a odviezla ju k mame, alebo svokre. Svedkyňa A. B. uviedla, že jej syn - obžalovaný, po rozvode so svojou prvou manželkou, žil s poškodenou v garáži, odkiaľ sa odsťahovali, lebo obžalovaný po požití alkoholu používal hrubé slová, ktoré vadili bývajúcim v blízkosti. Narastalo do takých rozmerov, že museli odtiaľ odísť a našli si podnájom v Senci, čo im zasiahlo do finančného rozpočtu a spôsobovalo nárast negatívnych emócií. Obžalovaný to neriešil, ale pil, čo prerástlo do notorického stavu pijanského. Keď boli u nich doma neznesiteľné situácie, tak poškodená odchádzala ku svedkyni aj s deťmi na 3-4 dni. Vtedy jej poškodená povedala, že obžalovaný zase vystrája. Svedkyňa nevie, čo sa tam dialo, aké domáce roztržky, ale obžalovaný je chorobný žiarlivec, a tým pádom sa z neho stával nie diktátor, ale kontrolór nad jej životom. Poškodenú miluje, aj svoje deti, čomu ale nenasvedčuje jeho správanie. Pred svedkyňou poškodenej nikdy nedal facku, ale používal hrubé slová, ktoré by sa nemali voči žene, ani človeku použiť. Poškodená sa nemohla maľovať, nemohla sa pekne obliecť. Svedkyňa B. B. uviedla, že poškodená jej každý mesiac, minimálne každý druhý mesiac volala v noci, že obžalovaný zase vyvádza, že musela z domu utiecť. Preto s priateľom pre ňu utekali, aby nespala na schodoch. Poškodená jej hovorila, že je obžalovaný zase ožratý, že rozbíja veci, raz ju chytil aj pod krk. Svedkyňa nebola svedkom fyzických útokov, skôr urážok, keď poškodená stála pri linke, obžalovaný ju urážal a potom do nej ako kedy strkal lakťom. Keď bola poškodená u nej, tak sa jej obžalovaný cez SMS stále vyhrážal, psychicky ju týral, či už nadávkami, alebo že je neschopná, že ju zničí, že je kurva, cigánka, špina. Tie SMS svedkyňa aj videla. Keď sa boli kúpať na jazere, poškodená sa musela kúpať v kraťasoch, alebo sa nemohla vyzliecť. Poškodená chodila stále v tom istom oblečení, obžalovaný jej zakazoval obliekať sa slušne, nosiť sukne, kraťasy, šaty a tielka. Nemohla mať ani kamarátky, nedovolil jej nikam chodiť. Z lekárskeho potvrdenia vystaveného dňa 26.03.2021 vyplýva, že poškodená B. bola dňa 25.09.2012 napadnutá priateľom, pričom jej spôsobil tržno-zmliaždené poranenie II. stupňa s následkom práceneschopnosti v trvaní 2 týždne.

Na podklade týchto dôkazov možno bez akýchkoľvek rozumných pochybností skonštatovať, že výpoveď poškodenej C. B. je pravdivá, pretože jej prejavy počas rozhodného obdobia, ktoré boli vnímané alebo zachytené spomenutými svedkami, či listinami, logicky zodpovedajú tomu, čo v danom čase počas spolužitia s obžalovaným poškodená prežívala. Každý z uvedených nepriamych dôkazov obsahovo podporuje výpoveď poškodenej, a to napriek tomu, že sa jedná o rôznych svedkov, ktorí boli odlišným spôsobom prepojení na poškodenú a obžalovaného. V danom čase poškodená opakovane opúšťala z dôvodu agresivity obžalovaného spoločnú domácnosť, a zdržiavala sa u svojej sestry, matky, alebo svokry, pričom viacerým svedkom sa aj zdôverila o tom, že ju obžalovaný udrel, škrtil. Všetci svedkovia boli prítomní pri vulgárnych nadávkach obžalovaného voči poškodenej, ale aj toho, že ju obmedzoval

v obliekaní, resp. návštevách u gynekológa, či pri vykonávaní hygieny. I napriek tomu, že žiaden z uvedených svedkov nebol prítomný pri fyzickom násilí obžalovaného voči poškodenej, je potrebné uviesť, že aj sám obžalovaný priznal, že poškodenú opakovane udrel, a to v rámci hádok, alebo zo žiarlivosti. Na podklade týchto dôkazov odvolací súd považoval výpoveď poškodenej za pravdivú a zodpovedajúcu skutočnosti. Pokiaľ obžalovaný namieta, že lekárske potvrdenie bolo vystavené až po deviatich rokoch od ošetrenia, túto námietku odvolací súd považoval za nedôvodnú. Lekárske potvrdenie zo dňa 26.03.2021 iba preukazuje skutočnosti, ktoré má poškodená v zdravotnej dokumentácii, teda že poškodená bola ošetrená pre poranenia, ktoré jej boli spôsobené dňa 25.09.2012 s následkom práceneschopnosti 2 týždne.

Druhá skupina dôkazov nebola spôsobilá vážne naštrbiť záver o vierohodnosti poškodenej, pretože dôkazy neobsahovali také skutočnosti, ktoré by tvrdenia poškodenej vyvracali. Iba ich nepotvrdzovali. Svedok R. M. nebol očitým svedkom útokov obžalovaného na poškodenú, potvrdil však hádky medzi obžalovaným a poškodenou, pričom padali aj vulgarizmy z oboch strán. Výpoveď tohto svedka však nepreukazuje, že obžalovaný poškodenú nebil, neobmedzoval ju v hygiene, obliekaní, slobodnom pohybe. Proti jeho výpovedi stojí priamy dôkaz - výpoveď poškodenej, ktorý je podporený radom nepriamych dôkazov tvoriacich logickú reťaz, a teda niet žiadnej rozumnej pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako uvádzala poškodená. Naviac, znaleckým vyšetrením poškodenej bolo preukázané, že správanie obžalovaného poškodená pociťovala ako ťažké príkorie, ktoré v konfliktných situáciách vyvolávalo u nej akútny strach umocnený pocitmi bezmocnosti.

V bode 2/ poškodená I. M. pri svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, podrobne popísala agresívne správanie obžalovaného počas trvania ich manželstva, aj po jeho rozvode, pričom uviedla, ako ju obžalovaný obmedzoval, ponižoval, vulgárne sa vyjadroval na jej osobu, fackoval, škrtil, hodil o kamennú drť, dusil ju, búchal hlavu o zem, vtláčal jej oči, vulgárne jej nadával, obmedzoval ju, rozbíjal zariadenie domu, navštevoval jej rodinný dom aj po rozvode, kde ju fackoval a drgal ju. Výpoveď poškodenej je nielen vnútorne konzistentná, logická, obsahujúca množstvo na seba nadväzujúcich faktov, ale je podporená ďalšími priamymi, či nepriamymi dôkazmi, a to výpoveďou svedkyne A. B. a N. M., ale aj lekárskymi potvrdeniami o zraneniach poškodenej a závermi znaleckého posudku z odboru psychológie.

Svedkyňa A. B. popísala, že počas manželstva obžalovaného a poškodenej I. M. bol obžalovaný voči poškodenej majetnícky, prikazoval jej a zakazoval určité veci, nesmela nosiť krátke sukne, nosiť tričko s výstrihom, mohla ísť len k lekárovi, do obchodu, čo mu musela vopred oznámiť. Bol chorobne žiarlivý, majetnícky a nadriadený, a to aj bez alkoholu. Počas ich spoločného spolužitia bola svedkyňa prítomná aj pri fyzickom násilí, keď poškodená kričala, plakala, bola natlačená na stenu a obžalovaný ju držal pod krk. Modriny mávala poškodená pár krát, monokel, niečo mala aj s rukou. Jeden čas nosila aj tmavé okuliare. Keď bol obžalovaný triezvy, tak bol ústretový, starostlivý a dobrosrdečný. Keď bol pod vplyvom alkoholu, tak bol nervný až agresívny. Agresívny bol vždy, keď sa mu povedalo niečo s predponou NE. Keď bol agresívny, tak používal hrubé slová, bol vulgárny, muselo sa podľa neho všetko riadiť. Poškodená sa svedkyni aj posťažovala, že bol obžalovaný zlý, nadával jej, kričal, facky dostávala. Keď si obžalovaný našiel mladé dievča, tak poškodenej vytýkal, že je tučná, škaredá a podobne. Keď mu poškodená vytýkala, že chodí za kurvou, tak ju obžalovaný zhodil na zem, dusil ju a ťahal za vlasy a mixoval jej hlavou po dlážke. Pri tom bola svedkyňa prítomná. Aj keď obžalovaný odišiel a býval s druhou ženou, chodil k poškodenej domov robiť ródeo. Chodil im večer búchať na dvere a podobne. Svedok N. M. uviedol, že jeho brat je alkoholik a hulvát, stal sa z neho psychicky narušený človek, ktorý ubližuje najbližším. Svojej aktuálnej partnerke nadával do špinavých cigánskych flandier, bil ju, lebo chodila s monoklom pod okom niekoľkokrát. Pokiaľ ide o manželstvo s poškodenou, to bolo také isté. Poškodená dostala od neho bitku niekoľkokrát. Istý čas spolu aj bývali, vtedy videl aroganciu, hádky, facky, ponižovanie, deptačky, fyzické vydierania a deptanie. Za poškodenou chodil, stále ju deptal, že ju zabije, keď predá dom. Z lekárskych správ zo dňa 30.07.2011 a zo dňa 30.04.2013 vyplýva, že dňa 30.07.2011 poškodenej boli spôsobené početné pomliaždenia na tvári, vlasovej časti hlavy krku, horných končatinách, prsiach, chrbte a na ľavom stehne, škrabance na pravom ramene a na hrudníku vpravo a dňa 26.04.2013 hematóm na ľavej hornej končatine v oblasti bicepsu o veľkosti 3x4 cm, pričom vidieť akoby odtlačok troch prstov ruky.

Uvedené dôkazy potvrdzujú výpoveď poškodenej, pričom súd nezistil u uvedených svedkov snahu vedome škodiť obžalovanému, ktorý je ich synom a bratom, tak ako sa to snažil naznačiť obžalovaný. Ak

by skutočne mali títo svedkovia záujem poškodiť obžalovanému, neodmietli by vypovedať na hlavnom pojednávaní, k čomu naopak prišlo a z uvedeného dôvodu boli ich výpovede z prípravného konania podľa na hlavnom pojednávaní prečítané. Uvedené skôr svedčí o opaku.

Odvolací súd nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedkov B. a N. M. z prípravného konania, nakoľko svedkovia opisovali konanie a správanie obžalovaného voči poškodenej, ktoré obaja svedkovia videli na vlastné oči, a ktorých popis korešponduje s výpoveďou poškodenej M.. Okrem toho sám obžalovaný priznal fyzické násilie voči poškodenej I. M., keď uviedol, že ju vyfackal, dal jej do hlavy a tiež, že ju oprel o plot. Pravdivosti výpovede poškodenej nasvedčujú aj lekárske správy o zraneniach poškodenej, ktoré utrpela dňa 30.07.2011 a dňa 26.04.2013, ale aj závery znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že u poškodenej sa následkom dopadu týchto udalostí postupne rozvinula depresívna symptomatika, pre ktorú vyhľadala aj odbornú pomoc. Pokiaľ obžalovaný poukazuje na výpovede svedkov R. M., L.. N. T. a T. D., aj tu platí, že výpovede týchto svedkov neobsahovali také skutočnosti, ktoré by tvrdenia poškodenej vyvracali, iba ich nepotvrdzovali. Títo svedkovia neboli očitými svedkami útokov obžalovaného na poškodenú, nevšimli si na poškodenej žiadne zranenia, svedok D. zažil hádku medzi obžalovaným a poškodenou, ostatní svedkovia nemali vedomosť ani o hádkach. Tieto dôkazy však nepreukazujú, že obžalovaný poškodenú nebil, neškrtil, neťahal za vlasy, nehodil o kamennú drť, nedusil, atď., ale ich obsahom je iná časť spolužitia obžalovaného s poškodenou. Proti nim stojí priamy dôkaz - výpoveď poškodenej, ktorý je podporený výpoveďami svedkov B. a N. M., a lekárskymi správami. Teda niet žiadnej rozumnej pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako uvádzala poškodená. Z uvedených dôkazov, na ktoré poukazuje obžalovaný preto nemožno vyvodiť vyvrátenie vyššie rozvedených usvedčujúcich dôkazov. V súlade s teóriou dokazovania totiž neexistenciu určitej skutočnosti preukázať logicky nemožno, naopak, ak existujú dôkazy preukazujúce existenciu určitej okolnosti, treba na nich stavať skutkové závery.

V zmysle uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že usvedčujúce výpovede poškodených a svedkov boli na hlavnom pojednávaní iba prečítané, nakoľko odmietli na hlavnom pojednávaní vypovedať, odvolací súd uvádza, že uvedené nespôsobuje nevierohodnosť výpovede poškodených a svedkov učinené v prípravnom konaní. Výpovede poškodených, ktoré boli v súlade s na hlavnom pojednávaní prečítané, obsahujú toľko konkrétnych faktov o správaní obžalovaného, ktoré by si ťažko mohli poškodené v tejto forme vymyslieť, ak by ich naozaj nezažili. Ich výpovede korešpondujú s vyššie rozobratými výpoveďami svedkov, pričom nemožno prehliadnuť, že poškodené, ani svedkovia na hlavnom pojednávaní svoje výpovede z prípravného konania nepopreli.

Je však potrebné súhlasiť s námietkou obžalovaného, že neboli splnené podmienky na prečítanie výpovede svedka N. M. z prípravného konania vykonanej dňa 01.02.2019, t. j. po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia. Táto výpoveď svedka N. M. mohla byť na hlavnom pojednávaní prečítaná iba v takom prípade, ak by nastala situácia, že by sa pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok odchýlil od svojej predchádzajúcej výpovede. Takáto situácia však v prejedávanom prípade nenastala. Svedok N. M. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto nemohla byť prečítaná jeho nekontradiktórna výpoveď z prípravného konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd na túto výpoveď svedka N. M. neprihliadal. To sa však netýkalo výpovede svedka N. M. zo dňa 08.09.2021 ktorá bola kontradiktórna, preto nič nebránilo, aby bola na hlavnom pojednávaní v súlade s prečítaná. Pokiaľ obžalovaný namieta aj to, že v prípade čítania zápisnice z výsluchu poškodenej M. súd nepostupoval zákonne, keď do prečítanej výpovede poškodenej M. na hlavnom pojednávaní bola pravdepodobne zahrnutá aj zápisnica z výsluchu poškodenej M. zo dňa 24.06.2019, t. j. výpoveď učinená pred vznesením obvinenia, uvedená námietka je nedôvodná. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výlučne výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 25.10.2021 nachádzajúca sa na č.l. 441-460, t. j. výpoveď kontradiktórna.

K námietke obžalovaného spočívajúcej v absencii účasti nezúčastnenej osoby pri podpise zápisnice o výsluchu poškodenej B., poškodenej M. a svedkov B. B. a A. B., odvolací súd uvádza, že uvedené nie je takým procesným nedostatkom, ktorý by spôsoboval nezákonnosť a nepoužiteľnosť zápisnice o

výsluchu, teda ktorý by znemožnil prečítanie zápisnice o výsluchu na hlavnom pojednávaní. Význam prítomnosti nezúčastnenej osoby je predovšetkým zachovanie transparentnosti a zákonnosti vedenia celého výsluchu. Za podmienky, že pri výsluchu poškodenej M., svedkýň B. a B. B. bol prítomný obhajca obžalovaného a pri výsluchu poškodenej B. bol prítomný obžalovaný, s poukazom na skutočnosť, že následne priebeh výsluchu a podpis zápisnice nenamietala ani vypočúvaná osoba, ani obžalovaný, ani samotný na výsluchu prítomný obhajca, boli práva obžalovaného chránené dostatočným spôsobom. Skutočnosť, že svedkyňa B. na záver požiadala o opravu svojich vlastných slov použitých pri svojom výsluchu, čomu jej bolo vyhovené, neznamená, že celý úkon (výsluch) je nezákonný. Z uvedených dôvodov neexistuje pochybnosť o objektivite priebehu výsluchov týchto osôb.

K námietke obhajoby, že si súd prvého stupňa nepochybne protirečí, keď na jednu stranu dáva obžalovanému za pravdu, že jednotlivé čiastkové konania sa nepodarilo presne, jednotlivo a do detailov objasniť, avšak na druhú stranu dodáva, že protiprávne konanie obžalovaného sa v podstate potvrdilo a objasnilo, odvolací súd uvádza, že uvedené sa nezakladá na pravde. Časť odôvodnenia rozsudku, na ktorú poukazuje obhajoba, je citáciou záverečnej reči obhajoby, ktorú v rámci odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa opísal ako obhajobné námietky obžalovaného, na ktoré súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozsudku reagoval.

Odvolací súd uzatvára, že vyššie uvedené dôkazy preukazujú, že konanie obžalovaného T. M. sa vymykalo z bežného rámca správania sa voči svojim blízkym osobám. Z výpovedí poškodených vyplýva, že v posudzovanom prípade išlo o sústavné agresívne správanie sa obžalovaného, predovšetkým vo forme verbálnych a fyzických útokov po požití alkoholu. Popísané konanie obžalovaného obe poškodené znášali veľmi ťažko, o čom svedčí aj vyvolanie rozvinutie depresívnej symptomatiky u poškodenej M. a celkové úzkostné depresívne ladenie u poškodenej B., čo je potrebné posudzovať ako ťažké príkorie.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného o tom, že u poškodených nebol zistený syndróm týranej osoby, čo malo odôvodňovať jeho nevinu, táto námietka je v celom rozsahu nedôvodná. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd poukazuje na závery rozhodovacej činnosti NS SR, podľa ktorej týraním osoby v zmysle ustanovenia je zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúce sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe vznikla ujma na zdraví. Musí ísť o konanie, ktoré blízka osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Absencia zistenia syndrómu týranej osoby bez ďalšieho neznamená to, že k týraniu nedošlo a páchateľ sa konania v zmysle nedopustil, pretože tento následok (majúc na mysli syndróm týranej osoby) pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu nemusí nastať. (porovnaj judikát R 20/1984-I.).

Je faktom, že obžalovaný je závislý na alkohole, čo bolo dokázané nielen znaleckým vyšetrením, ale aj výpoveďami poškodených a svedkov. Ide o ochorenie, ktoré však obžalovaného neoprávňovalo, aby sa voči poškodeným správal bezcitne a bezohľadne.

Odvolací súd však zistil pochybenia v skutkových zisteniach prvostupňového súdu v tom, že z vymedzenia skutku v bode 1/ rozsudku vyplýva, že obžalovaný T. M. sa mal poškodenej C. B. v roku 2019 vyhrážať, že keď ihneď nepríde na vlakovú stanicu do Bernolákova, tak hodí deti pod vlak, a tiež sa poškodenej vyhrážal, že keď nestiahne návrh na predbežné opatrenie podaný v roku 2010 ohľadne starostlivosti o maloleté deti, tak jej odrhne hlavu. Uvedené zistenie prvostupňového súdu však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, keďže ani z jedného z vykonaných dôkazných prostriedkov nevyplýva taký záver. Poškodená vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná uvedenú skutočnosť neuviedla, a uvedené nevyplýva ani z výpovedí ostatných vypočutých svedkov. Toto nesprávne skutkové zistenie, ktoré nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, bolo dôvodom zrušenia rozsudku prvostupňového súdu podľa , a preto odvolací súd dotknutú časť z vymedzenia skutku (skutkovej vety) vypustil.

Odvolací súd opravil pochybenie súdu prvého stupňa aj v bode 2/ napadnutého rozsudku, keď bol v skutkovej vete nesprávne uvedený dátum 03.07.2011, kedy mal obžalovaný spôsobiť poškodenej početné pomliaždeniny na tvári, vlasovej časti hlavy, krku , horných končatinách, prsiach, chrbte a na ľavom stehne, škrabance na ramenách a na hrudníku. Z lekárskej správy, ktorá bola oboznámená na

hlavnom pojednávaní vyplýva, že k zraneniam poškodenej došlo dňa 30.07.2011, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku v bode 2/.

Následne odvolací súd uznal obžalovaného vinným v bode 1/ zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , s poukazom na a v bode 2/ zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , s poukazom na , pretože z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že obžalovaný spôsobil poškodeným psychické a fyzické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, a poškodenej B. tiež bezdôvodným odopieraním hygieny a zdravotnej starostlivosti. Obžalovaný svojím konaním, keď čin páchal v bode 1/ po dobu minimálne od roku 2012 do 05.09.2021, a v bode 2/ najskôr od 01.09.1999 až do marca 2018, naplnil aj kvalifikačný moment závažnejšieho spôsobu konania v zmysle , ktorý zodpovedá dlhšej dobe. Konal pri tom predovšetkým pod vplyvom alkoholu, ale bez toho, aby jeho závislosť mala forenzne významný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, preto odvolací súd hodnotí jeho zavinenia minimálne ako nepriamy úmysel v zmysle .

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný bol uznaný vinným za dva trestné činy, preto prvostupňový súd správne ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v , pričom vzhľadom na to, že ho ukladal za 2 úmyselné trestné činy, z ktorých sú oba zločiny, spáchané dvomi samostatnými skutkami, ukladal ho podľa zásady uvedenej v , podľa ktorého sa v takomto prípade zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Obžalovanému bol ukladaný trest za dva zločiny týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , pri ktorých je trestná sadzba stanovená na 7 rokov až 15 rokov, preto trest bolo potrebné ukladať podľa tejto trestnej sadzby, pričom podľa zásady uvedenej v bolo nutné hornú hranicu tejto trestnej sadzby zvýšiť o jednu tretinu, čo znamená, že trest bolo potrebné ukladať v rámci trestnej sadzby od 7 do 20 rokov.

Okolnosť, že obžalovaný spáchal dva trestné činy, sa už premietla do úpravy hornej hranice trestnej sadzby, čo však znamená, že okresný súd nepostupoval správne, pokiaľ obžalovanému pričítal priťažujúcu okolnosť uvedenú v , teda, že spáchal viac trestných činov. V zmysle ustálenej súdnej praxe (stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 1 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 1/2011) spáchanie viacerých trestných činov sa v súlade so zásadou ne bis in idem (nie dvakrát za to isté) vyjadrenou v nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa , ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti ( ).

Keďže u obžalovaného došlo k použitiu asperačnej zásady, nebol dôvod na pričítanie priťažujúcej okolnosti súbehu trestných činov a bolo potrebné nesprávnosť spočívajúcu v dvojitom pričítaní tej istej okolnosti napraviť, preto odvolací súd túto priťažujúcu okolnosť obžalovanému nepričítal. U obžalovaného odvolací súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa , vzhľadom na prechádzajúce odsúdenia obžalovaného vyplývajúce z odpisu registra trestov a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť.

Aj keď prvostupňový súd obžalovanému pričítal priťažujúcu okolnosť podľa , a keďže u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, iba priťažujúce okolnosti, ani pri prevahe priťažujúcich okolností, súd prvého stupňa neaplikoval , podľa ktorého by v takomto prípade bolo potrebné ešte zvýšiť dolnú hranicu zákonnej sadzby o jednu tretinu (z rozdielu

medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby) a uvedené ustanovenie neaplikoval použijúc , podľa ktorého sa ustanovenia odsekov 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný alebo súhrnný trest podľa alebo podľa , ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Bez ohľadu na to, či aplikácia , bola správna alebo nie, sprísnenie vzhľadom na zákaz reformationis in peius (zmeny k horšiemu) v zmysle nebolo možné, keďže odvolací súd konal len na podklade odvolania obžalovaného, Preto aj odvolací súd aplikoval ustanovenie .

Odvolací súd s ohľadom na skutočnosť, že na rozdiel od súdu prvého stupňa obžalovanému nepričítal priťažujúcu okolnosť uvedenú v , zistil iba priťažujúcu okolnosť podľa , za neexistencie poľahčujúcej okolnosti, obžalovanému ukladal nižší úhrnný trest, než mu ho uložil prvostupňový súd. Odvolací súd pri výmere trestu prihliadal aj na to, že u obžalovaného nebola objektivizovaná agresivita ako dominantná črta jeho osobnosti, ale nosnou príčinou trestnej činnosti obžalovaného bola jeho závislosť na alkohole. Odvolací súd tiež prihliadol na to, že obe poškodené, i napriek agresívnemu, bezohľadnému a bezcitnému správaniu obžalovaného, vyhľadávali prítomnosť obžalovaného a trávili s ním spoločné chvíle aj v trojici, pri spoločných opekačkách, či víkendoch. Tiež bolo potrebné zohľadniť, že ani pri jednej z poškodených nebol zistený syndróm týranej osoby. Z uvedených dôvodov bolo potrebné obžalovanému ukladať trest miernejší, ako je tomu v iných prípadoch týrania blízkej osoby a zverenej osoby a odvolací súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov. Takto vymeraný trest zodpovedá požiadavkám generálnej prevencie, ochrannej funkcie trestu vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti, možnostiam nápravy obžalovaného, a vyjadruje tiež morálne odsúdenie páchateľa.

Obžalovaný T. M. nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody uloženého pre úmyselný trestný čin, preto ho odvolací súd podľa zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd prevzal z napadnutého rozsudku výrok o ochrannom opatrení, pretože tento zodpovedal vykonanému dokazovaniu a bol v súlade so zákonom. Obžalovaný T. M. spáchal prejednávané trestné činy v súvislosti s užívaním alkoholu, a zároveň bola u neho zistená závislosť na alkohole. Odvolací súd preto obžalovanému podľa , uložil ochranné ambulantné protialkoholické liečenie, ktoré je u neho aj medicínsky indikované.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.