Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-193-2022.pdf
PDF · 118.47 KB
Case nature
Subarea
11Co/193/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcov: 1/ W. L., nar. X.X.XXXX, bytom W. 4, N. a 2/ E. O., nar. X.X.XXXX, bytom XX/X D. grove, E., I. XXXX, M., F., zastúpených CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom Krmanova 6, Košice, IČO: 36 857 416, v mene ktorej koná advokát a konateľ W.. B. J., proti žalovanej: M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom N., N. 3, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu 38C/43/2022-66 zo dňa 20.10.2022 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia (ďalej tiež len „NO“), ktorým by súd zakázal žalovanej až do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi V. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. 3, N., zomrelom dňa XX.X.XXXX, vstupovať a zdržiavať sa v byte č. XX evidovanom T. úradom N. na LV č. XXXXX pre kat. územie J., okres N. R., nachádzajúcom na 7. poschodí vchodu č. X stavby súp. č. XXX: bytový dom N. 1, X na N. X v N., postavený na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: E. plocha a nádvorie evidovanej na označenom LV č. XXXXX pre kat. územie J.. B. návrh skutkovo odôvodnili tým, že sú (i žalovaná) deťmi poručiteľa V. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel 12.9.2022 ako rozvedený, v čase smrti bol výlučným vlastníkom bytu č. XX na ul. N. X/X. posch. v N., pričom žalobcovia nemajú vedomosť o tom, že by poručiteľ zanechal závet, preto ako dedičia v zmysle § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádzajú do úvahy žalobcovia a žalovaná. Argumentovali tým, že s poručiteľom mali veľmi blízky vzťah, najmä žalobca v 1. rade ho pravidelne navštevoval a poručiteľ ho často volal kvôli problémom s dcérou - žalovanou, ktorá od narodenia a aj po rozvode jej rodičov žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti, keďže jej matka po rozvode žila mimo územia Slovenska a o žalovanú neprejavovala skoro žiadny záujem. Aj z toho dôvodu žalovaná začala mať v detstve problémy s omamnými látkami, ktoré pretrvali dodnes a poručiteľ sa jej snažil pomôcť, na jeho podnet žalovaná absolvovala viaceré liečenia, avšak neúspešne a po dosiahnutí plnoletosti už akékoľvek liečenie odmietala. Žalovanej pod vplyvom užívania omamných látok sa zmenilo správanie, začala byť nekontrolovateľná, drzá až agresívna k iným ľudom, ako aj k sebe samej (samo- ubližovanie), vymeškávala školu a dokončila iba trojročné učňovské štúdium bez maturity. Žalovaná nikdy nepracovala, o prácu ani nejavila záujem, pričom jej drogová závislosť ju dohnala až k odchodu z bytu, zdržiavala sa na neznámom mieste a k poručiteľovi prišla len vtedy, keď potrebovala peniaze. Nevhodne sa k nemu správala, začala mu kradnúť peniaze a veci, ktoré následne speňažila, do bytu si bez súhlasu poručiteľa vodila iné drogovo závislé osoby, ktoré sa nevhodne, až agresívne správali k poručiteľovi a keď ich vyhodil z bytu, žalovaná spolu s nimi prespávala v spoločných priestoroch bytového domu, ktoré znečisťovali. Žalobcovia uviedli, že podľa tvrdenia pracovníčky miestneho úradu poručiteľ mal záujem o odhlásenie žalovanej z trvalého pobytu k bytu v septembri 2022, čo však už
nestihol. Vyjadrili obavu, že žalovaná vzhľadom na svoju dlhodobú drogovú závislosť, sa bude snažiť predať veci z bytu za účelom získania hotovosti pre zabezpečenie si omamných látok alebo bude byt využívať pre seba a iné drogovo závislé osoby, opísaným konaním žalovanej hrozí poškodenie, resp. zničenie bytu, prípadne dôjde k odcudzeniu alebo zničeniu majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi, ktoré prípadné škody ako aj spotrebu médií, a to určite nadmernú, budú musieť hradiť len žalobcovia, nakoľko žalovaná nemá žiaden príjem, čím podľa žalobcov je preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, aby bola zabezpečená nielen ochrana majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi, ale aj ochrana ich majetku. Zároveň poukázali na to, že účel sledovaný neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ani žiadnym iným spôsobom a vzhľadom na uvedené skutočnosti mali za to, že sú splnené zákonom stanovené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo tiež len „súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia (I.) a nepriznal im nárok na náhradu trov konania (II.).
3. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 460, § 461 ods. 1, § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), článku 20 ods. 1, článku 21 ods. 1 a článku 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej v texte len „Ústavy Slovenskej republiky“) a skonštatoval, že neodkladné opatrenia participujú na plnení cieľov civilného sporového konania, ale súčasne sa podieľajú aj na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky. NO súd môže na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie NO nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, avšak je potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Po posúdení skutkových a právnych dôvodov, vychádzajúc z obsahu návrhu a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie NO nie je dôvodný. Súd prvej inštancie nemal preukázané dôvody pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu z dôvodu, že pri kolízii dvoch subjektívnych ústavných práv, t.j. práva žalobcov vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a práva žalovanej na obydlie (čl. 21 ods. 1 Ústavy SR) podľa názoru súdu je potrebné uprednostniť právo na obydlie pre žalovanú. Súd prvej inštancie v tomto strete ústavných práv za silnejšie, resp. prednostnejšie uznal právo žalovanej na obydlie, nakoľko ide o 19
- ročnú osobu, ktorá v byte bývala od narodenia so svojim otcom (poručiteľom), o ktorú sa jej matka nezaujímala, ktorá od 14 rokov má diagnostikovaný zdravotný problém (užívanie omamných látok), nikde nepracuje a teda je bez stáleho pravidelného príjmu a hlavne, bez vyriešenej otázky bývania, na rozdiel od žalobcov, ktorí v súčasnosti majú vyriešenú otázku bývania. V tejto nepriaznivej situácii žalovanej by bolo v rozpore s morálnymi zásadami spoločnosti zamedziť žalovanej jedinú istotu, ktorú v súčasnosti má, a to právo na bývanie v byte, v ktorom trvale bývala s poručiteľom od svojho narodenia. Súd pripomenul v tejto súvislosti, že právo na bývanie však neznamená právo na scudzovanie, či iné disponovanie so spoločným hnuteľným a nehnuteľným majetkom zo strany žalovanej a že nie je prípustné ani znehodnocovanie majetku z jej strany alebo zo strany tretích osôb. Zdôraznil, že žalovaná pri rešpektovaní ust. § 460 a § 461 Občianskeho zákonníka, sa dňom smrti poručiteľa 12.9.2022 stala rovnako ako žalobcovia podielovým spoluvlastníkom bytu na základe dedenia, preto v zmysle ust. § 123 OZ má rovnaké právo ako žalobcovia byt držať a užívať (v rozsahu nadobudnutého dedičského podielu). Súd uznal zákonné právo žalobcov 1/ a 2/ na ochranu vlastníctva k spoločnému bytu, ale v kolízii s právom na bývanie žalovanej, s odkazom i na článok 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR dospel k záveru, že nie je možné žalobcami navrhované povinnosti žalovanej uložiť a návrhu vyhovieť, nakoľko by to bolo v rozpore so základnými ústavnými právami a slobodami žalovanej a s dobrými mravmi, v rámci ktorých nemôže byť právo žalobcov na majetok povýšené nad právo bývania žalovanej ako čerstvo plnoletej osoby, navyše so zadefinovaným zdravotným problémom, ktorá naopak potrebuje poskytnutie pomoci. Záverom uviedol, že žalobcovia majú možnosť zabezpečiť spoločný majetok pred jeho znehodnotením zo strany žalovanej alebo tretích osôb, inými zákonnými prostriedkami. Z týchto dôvodov návrh na nariadenie NO ako nedôvodný zamietol. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol tak, že procesne neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal.
4. Uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalobcovia, pretože ho považovali za nesprávne z dôvodov inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovali napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať im 100 % náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasili s dôvodmi a závermi súdu prvej inštancie, na podklade ktorých nimi podaný návrh zamietol, keď pri kolízii dvoch subjektívnych ústavných práv súd uprednostnil právo na obydlie pre žalovanú (19 ročná, bez príjmu, drogovo závislá, bez pomoci matky) v byte, v ktorom bývala spolu s poručiteľom od svojho narodenia, pred právom žalobcov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Poukázali na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie NO a rovnako aj preukázané, že žalovaná je dlhodobo drogovo závislá osoba a pomoc zo strany svojho otca - poručiteľa len zneužívala, len aby si zabezpečila strechu nad hlavou, stravu a prísun peňazí, po dosiahnutí plnoletosti napriek snahe poručiteľa o jej záchranu pomoc výslovne odmietala aj napriek tomu, že si bola vedomá svojej závislosti. Podľa žalobcov práve žalovaná sa vo vzťahu k poručiteľovi dopúšťala amorálneho správania v podobe krádeží a slovných a fyzických útokov na poručiteľa, o ktorých skutočnostiach boli zo strany ním privolanej polície spísané aj záznamy a sú v danej veci vedené aj trestné konania, v ktorých bol vypovedať ako svedok aj žalobca v 1. rade. Opakovane uviedli, že nedisponujú týmito dokumentmi, a preto žiadali, aby súd tieto záznamy vyžiadal priamo od polície. Vytýkali súdu, že tieto dôkazy napriek návrhu žalobcov nevykonal a ani sa s nimi v rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal. V návrhu na nariadenie NO žalobcovia preukázali čestným vyhlásením pracovníčky miestneho úradu, že sám poručiteľ ešte počas života vykonal úkon smerujúci k tomu, aby žalovaná nemala trvalý pobyt v byte, ktorým konaním dal poručiteľ jasne najavo svoju vôľu, aby žalovaná byt nevyužívala a nevstupovala do neho, pričom ani s touto skutočnosťou sa súd v rozhodnutí nevysporiadal. Zdôraznili v tejto súvislosti, že hoci žalovaná má v byte trvalý pobyt, uvedené jej však v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v platnom znení, nezakladá žiadne užívacie právo k bytu a má len evidenčný charakter. Hoci vzhľadom na ust. § 460 a § 461 Občianskeho zákonníka sa žalovaná ku dňu smrti poručiteľa stala podielovou spoluvlastníčkou bytu (v podiele 1/3 k celku), žalobcovia ako majoritní spoluvlastníci o veľkosti 2/3 k celku rozhodli v súlade s § 139 ods. 2 OZ o tom, že žalovaná nemôže byť užívať a ani doň vstupovať do času právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi, kde sa práve vlastnícke vzťahy k bytu dokážu trvalo vyporiadať, a to aj v prospech žalovanej. Žalobcovia prijali dňa 20.10.2022 samostatné rozhodnutie o hospodárení s bytom (ktoré predložili v prílohe odvolania), ktorým určili rozsah užívania bytu do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa žalobcov otázne, či je možné vôbec byt považovať za obydlie žalovanej a či môže byť ich ústavné právo na majetok, takto obmedzované v prospech žalovanej. Poukázali i na skutočnosti uvedené v podanom návrhu vo vzťahu k neschopnosti žalovanej uhrádzať náklady súvisiace s užívaním bytu, keďže je nemajetná, nikde nepracuje a nemá žiadne príjmy, ku dňu podania odvolania žalovaná neuhradila ani jeden náklad súvisiaci s bytom (Dôkaz: náhradný platobný doklad SIPO na úhradu platby 347,86 €) napriek tomu, že od 12.10.2022 ho užíva, preto v prípade nedoplatkov voči správcovi bytového domu žalobcovia budú musieť dlhy žalovanej uhradiť, aby nedošlo k predaju bytu formou dražby. Pravdivosť svojich tvrdení o problémoch so žalovanou preukazovali tiež vyhlásením obyvateľov bytového domu na ul. N. XX v N.. Vytkli súdu prvej inštancie, že napriek všetkým skutočnostiam postavil žalovanú, vzhľadom na jej stav, ktorý si dlhodobo sama privodzuje, do pozície človeka, ktorému žalobcovia na ich škodu a na úkor svojho ústavného práva vlastniť majetok, majú poskytnúť istotu v podobe bývania v byte. Podľa žalobcov však byt nie je pre žalovanú istotou, ktorá by jej mala pomôcť s dlhodobou drogovou závislosťou, ale práve naopak je miestom, kde žalovaná môže svoju drogovú činnosť ďalej rozvíjať, čo aj robí. Žalovanej dokáže pomôcť len dlhodobé liečenie a pomoc zo strany jej rodiny. Žalobcovia mali za to, že žalovaná od 12.10.2022 byt užíva neoprávnene, kedy bez vedomosti žalobcov dala vymeniť zámky v byte a do bytu vstúpila, nové kľúče neodovzdala žalobcom, ktorí majú k bytu rovnaké vlastnícke právo, aj keď bola o to viackrát požiadaná, a to aj za prítomnosti privolanej polície, o ktorom konaní žalovanej bol spísaný záznam a bolo začaté trestné konanie. Uviedli ďalej, že od 12.10.2022 sa obyvatelia bytového domu na N. X v N. neustále sťažujú žalobcovi v 1. rade na neustály hluk - krik, buchot, hádky, hlasná hudba a rozbíjanie predmetov ozývajúce sa z bytu, že žalovanú v byte navštevujú rôzne neznáme osoby vo väčšom počte (10 a viac), vyzváňajú všetkým susedom aj v čase nočného kľudu a domáhajú sa vstupu do domu, pričom osoby, ktoré žalovanú navštevujú, podľa vyjadrenia susedov sú pod vplyvom omamných látok (alkohol, drogy) a správajú sa agresívne a vulgárne, robia hluk a neporiadok aj v spoločných priestoroch bytového domu, jeho obyvatelia sa
boja o svoj majetok, zdravie a bezpečie svojich detí a z týchto dôvodov boli nútení už viackrát volať aj políciu, avšak ani tejto sa stav nepodarilo dlhodobo vyriešiť (Dôkaz: čestné vyhlásenie susedov). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že zamedziť žalovanej užívanie bytu by bolo v rozpore s morálnymi zásadami spoločnosti a je potrebné povýšiť ústavné právo na obydlie nad právo žalobcov vlastniť majetok. Citovali znenie čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že do práva na nedotknuteľnosť obydlia sa môže zasiahnuť z dôvodov na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Podľa žalobcov v danom prípade je práve v záujme ochrany ich majetku aj majetku žalovanej a odvrátenia závažného ohrozenia verejného poriadku a ochrany života a zdravia obyvateľov obytného domu na N. X v N., zasiahnuť do práva žalovanej na nedotknuteľnosť obydlia zamedzením jej do doby vyporiadania dedičstva vstupu a užívania bytu. Uviedli, že do ukončenia dedičského konania sú ich práva vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva obmedzené a práve podaným návrhom sa snažia zabrániť tomu, aby nedochádzalo k trvalému poškodeniu majetku po poručiteľovi, a to do času jeho vyporiadania v rámci dedičského konania. Nesúhlasili ani s názorom súdu prvej inštancie, že svoj majetok si majú zabezpečiť inými zákonnými prostriedkami, ktoré však súd nekonkretizoval a aj z tohto dôvodu považovali zamietavé rozhodnutie za arbitrárne a nepresvedčivé. Namietali nedostatky riadneho odôvodnenia a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia a mali za to, že konajúci súd svojim nesprávnym procesným postupom a rozhodnutím znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čo zakladá dôvodnosť nimi podaného odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa názoru žalobcov rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo aj k porušeniu práva na súdnu ochranu a odkázali v tejto otázke na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR (I.ÚS 236/06, IV.ÚS 150/03), tiež na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 500/2007 zo dňa 11.6.2009, podľa ktorej všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia Civilného sporového poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, interpretáciou a používaním ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecné súdy majú poskytovať v civilnom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, a tým bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 CSP), v zmysle ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a spravodlivo.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov a k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní nevyjadrila.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú upravené v ust. §§ 324 až 326 CSP, ktoré správne použil v danej veci aj súd prvej inštancie, správnym spôsobom ich interpretoval a aj aplikoval na zistený skutkový stav.
8. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Z cit. zák. ustanovení vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je zároveň podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením alebo inými zákonnými inštitútmi, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá adekvátna a účinná súdna ochrana práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, najmä ak je dotknutý subjekt v danej súvislosti zo zákona povinný realizovať určitý úkon (princíp subsidiarity). Princíp subsidiarity neodkladného opatrenia je zároveň nevyhnutné posudzovať vždy individuálne a s prihliadnutím na reálne právne účinky rozhodnutia vo veci samej (Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1089).
12. Pretože pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
13. Pred nariadením neodkladného opatrenia zároveň musí súd zvažovať, či v dôsledku nariadenia NO sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a tiež, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada proporcionality). Z uvedenej zásady vyplýva, že neodkladné opatrenie môže žalovaného obmedziť len v takej miere, aby splnilo svoj účel a jeho účinky neprimerane nezasahovali do právnych vzťahov strán sporu. Neodkladné opatrenie preto nesmie stranu, proti ktorej smeruje, obmedziť nad mieru potrebnú a primeranú veci, nesmie ju neprimerane obmedzovať na jeho právach a oprávnených záujmoch.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a oboznámení sa s obsahom spisu a odvolateľmi predložených listinných dôkazov zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní sa dôsledne spravoval cit. ustanoveniami a vyššie uvedenými zásadami právnej teórie a ustálenej rozhodovacej praxe, v súlade s nimi posúdil skutkové i právne dôvody návrhu žalobcov a dospel k správnemu záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie NO, a preto návrh ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami (žalobcami osvedčenými rozhodujúcimi skutočnosťami), ktoré súd prvej inštancie vzal za základ svojho rozhodnutia, ako aj so spôsobom právneho posúdenia danej veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie mal dostatočne osvedčené skutočnosti významné (potrebné) pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení a náležite zistil skutkový stav veci, pričom žalobcami navrhované dôkazy vyžiadaním policajných záznamov (ktoré súd prvej inštancie nevykonal), spôsobilých preukázať narušené vzájomné vzťahy medzi žalovanou a poručiteľom V. L. (jej otcom), s ktorým v predmetnom byte na ul. N. X v N. trvale bývala, podľa názoru odvolacieho súdu nemali pre rozhodnutie zásadný právny význam, preto súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ žalobcami navrhnutý dôkaz nevykonal. Pri svojom rozhodovaní v súlade s požiadavkami právnej praxe súd správnym postupom zohľadnil nielen subjektívne práva žalobcov, ale i možný zásah do práv žalovanej a vážil hodnotu ohrozených subjektívnych práv na oboch strán sporu (práva vlastniť majetok na strane žalobcov a práva na obydlie žalovanej, ktorá je 19 - ročnou drogovo závislou osobou, nezamestnaná, bez príjmov a nemá žiadnu inú možnosť bývania než v byte poručiteľa, na rozdiel od žalobcov, ktorí otázku svojho bývania majú vyriešenú), pričom v kolízii týchto vzájomných práv a
porovnávaných hodnôt správne uzavrel, že nariadením navrhovaného NO by došlo k neprimeranému zásahu do práva žalovanej k bytu nadobudnutého dedením po svojom zomrelom otcovi V. L., v ktorom od narodenia spoločne s ním trvale bývala, aj k zásahu do jej súkromia (práva na obydlie) nad nevyhnutnú a potrebnú mieru, v porovnaní s možným ohrozením vlastníckeho práva a tvrdenej ujmy na majetku žalobcov, a preto je potrebné uprednostniť právo žalovanej na obydlie. Podľa posúdenia odvolacieho súdu už pre nesplnenie tohto zákonného predpokladu (zásada proporcionality) možno dospieť k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie NO ako nedôvodný zamietol.
15. Skutočnosti, ktoré žalobcovia uvádzajú v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, neodôvodňujú prijať záver o potrebe navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán a rozhodnúť o návrhu v prospech žalobcov. S námietkami a argumentmi žalobcov sa súd prvej inštancie v podstate správnym spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia, preto odvolací súd na tieto dôvody v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Navrhované neodkladné opatrenie má vecnú súvislosť s konaním o dedičstve po poručiteľovi V. L., zomrelom dňa XX.X.XXXX, ktoré podľa zistenia odvolacieho súdu je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 42D 402/2022, Notárskym úradom W.. W. M. a doposiaľ v tejto dedičskej veci nebolo meritórne rozhodnuté. E. sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia uložením zákazu vstupu do bytu a jeho užívania žalovanej, ktorej ako zákonnej dedičke poručiteľa V. L. (i žalobcom v rovnakom postavení zákonných dedičov) svedčí vlastnícke právo (týmto titulom i užívacie právo) k tomuto bytu, požívajúce ústavno-právnu ochranu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne akcentoval skutočnosť, že až do vyporiadania dedičstva majú žalobcovia i žalovaná postavenie podielových spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti, a teda (aj) žalovaná ako vlastníčka má právo sporný byt držať a užívať v rovnakej miere ako žalobcovia, zodpovedajúcej nadobudnutým dedičským podielom. Aj keď je nepochybné, že medzi stranami sporu ako dedičmi existujú nezhody týkajúce sa užívania bytu poručiteľa V. L., resp. o tom, ktorý z dedičov bude počas dedičského konania užívať byt patriaci do dedičstva, tieto nezhody dedičov však podľa názoru odvolacieho súdu, s ohľadom na účel a podstatu neodkladných opatrení, nemožno riešiť prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ale usporiadanie pomerov strán je možné dosiahnuť v konaní o dedičstve. Vzhľadom na to, že počas dedičského konania sa vzťahy medzi dedičmi považujú za vzťahy podielových spoluvlastníkov, nakladanie s majetkom poručiteľa v tomto období sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve a úprave hospodárenia so spoločnou vecou. Napriek tomu, že Občiansky zákonník princíp dohody výslovne neustanovuje, z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že dohoda (ktorá nemusí byť písomná ani v prípade, ak sa týka nehnuteľnosti), je primárnym spôsobom riešenia záležitostí spoluvlastníkov (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 1923/2007, tiež R 41/1966).
16. V kontexte uvedeného i k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd poukazuje na to, že v prípade hrozby, že dôjde k poškodeniu, príp. znehodnoteniu majetku poručiteľa, odcudzeniu alebo strate vecí, môžu žalobcovia v rámci prebiehajúceho dedičského konania požiadať o zabezpečenie dedičstva po poručiteľovi, prípadne navrhnúť nariadenie iného konkrétneho neodkladného úkonu postupom podľa ust. § 179 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016, ďalej len „CMP“) až do času právoplatného skončenia dedičského konania, čím môžu účinne zamedziť možnému poškodzovaniu, prípadne scudzovaniu majetku poručiteľa do rozhodnutia o prejednaní dedičstva. Účelom neodkladných úkonov v konaní o dedičstve podľa § 179 CMP (do 30.6.2016 išlo o neodkladné opatrenie) je, aby sa v záujme dedičov alebo vo všeobecnom záujme vylúčila možnosť poškodenia alebo straty majetku poručiteľa, pričom neodkladným úkonom môže byť zabezpečená aj vec, pri ktorej je vlastníctvo poručiteľa pochybné alebo sporné (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 1923/2007). Prostredníctvom inštitútu neodkladných úkonov v konaní o dedičstve je teda možné zabezpečiť dedičstvo pred nebezpečenstvom jeho poškodenia, príp. odcudzenia alebo straty, súdny komisár môže zapečatiť byt, vykonať súpis majetku poručiteľa na mieste samom, ustanoviť správcu celého dedičstva alebo jeho časti, príp. vykonať iné konkrétne neodkladné úkony vedúce k ochrane akejkoľvek časti dedičstva, do času ukončenia dedičského konania a odovzdania majetku dedičom. Neodkladné úkony v konaní o dedičstve, ktoré majú dočasný charakter (ich trvanie je obmedzené najneskôr do právoplatného skončenia dedičského konania), realizuje súdny komisár buď v prípadoch, ak o výkon niektorého z nich požiadajú dedičia, príp. iní účastníci konania (napr. veritelia), alebo aj bez návrhu, ak z okolností konania vyplynie, že je to potrebné. Súdny komisár už pri spisovaní zápisnice z predbežného vyšetrenia môže zistiť, či bude potrebné vykonať konkrétne neodkladné úkony alebo nie. Neodkladné úkony sa realizujú najmä v prípade, keď je zo situácie zrejmé, že by došlo k
poškodeniu, prípadne k znehodnoteniu vecí z dedičstva, ďalej v takom prípade, ak pre spory medzi účastníkmi dedičského konania hrozí poškodenie ich záujmov vo vzťahu k dedičstvu, ako aj vtedy, ak sa predpokladá dlhší priebeh dedičského konania a majetok patriaci do dedičstva nemožno v tomto čase spravovať náležitým spôsobom (Civilný mimosporový poriadok. Komentár, 1. vydanie, 2017, s. 643 - 645: K. Valová).
17. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní argumentujú tým, že prijali väčšinové rozhodnutie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 20.10.2022 v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (dôkaz na č.l. 82), na túto novú skutočnosť a dôkaz v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť, vzhľadom na zásadu ustanovenú v § 329 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie NO je pre odvolací súd relevantný stav (skutkový a právny) v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto je vylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Rovnako odvolací súd v konaní o neodkladnom opatrení nie je oprávnený riešiť a nemôže si urobiť ani prejudiciálny záver v otázke prípadnej trestnej či priestupkovej zodpovednosti žalovanej v súvislosti s jej neprispôsobivým správaním pri užívaní bytu, užívaním omamných látok, tvrdeným narušovaním občianskeho spolunažívania v bytovom dome, rušením nočného kľudu a poškodzovaním spoločných priestorov bytového domu aj zo strany tretích osôb, ktoré žalovanú v byte navštevujú, pretože rozhodovanie o týchto otázkach patrí do právomoci orgánov činných v trestnom konaní, prípadne v priestupkovom konaní, a nie do právomoci civilného súdu (§ 193 CSP).
18. Odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie spočívajúce v tzv. inej vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie [odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP]. Skutočnosti uvedené v odvolaní neodôvodňujú prijať záver o porušení práva žalobcov na spravodlivý proces vyplývajúceho z čl. 46 Ústavy SR a porušení práva na súdnu ochranu z dôvodu nepreskúmateľnosti uznesenia pre nepresvedčivosť a nedostatok dôvodov, a teda v posudzovanej veci nebol dôvodne uplatnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol dostatočné a presvedčivé dôvody, a to po skutkovej i právnej stránke, na podklade ktorých návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia procesného charakteru, v súlade s požiadavkami ust. § 236 CSP a judikatúrou ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.februára 1998).
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
20. Nakoľko uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, má povahu konečného rozhodnutia, v súlade s ust. § 262 ods. 1 a contrario, § 396 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. Neúspešní žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov a žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.