Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-809-2014.pdf
PDF · 67.39 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/809/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika - Okresný súd v Čadci, ul. 17. novembra 1256, Čadca, proti odporcovi: W.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., V. ul. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát so sídlom V. L. XX, E., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 18C/171/2010-542 zo dňa 19.06.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudok Okresný súd v Žiline zastavil konanie medzi účastníkmi v časti 14.610,90 Eur, odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.226,55 Eur a nahradiť trovy konania navrhovateľovi vo výške 38,61 Eur a Slovenskej republike 718,95 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zastavujúcej časti vychádzal z ust. § 96 O.s.p., keď prihliadol na späťvzatie návrhu navrhovateľom a súhlas odporcu na pojednávaní dňa 19.06.2014. Vo vyhovujúcej časti vychádzal z ust. § 451 os. 2 v spojení s ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že odporca bez právneho dôvodu užíva pozemok vlastnícky patriaci navrhovateľovi, na ktorom je postavená stavba vo vlastníctve odporcu. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku, ktorým bola stanovená výška nájmu za obdobie od 01.02.2008 do 31.01.2010 a z toho vychádzal i pri priznaní bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.02.2010 do 31.12.2013. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov spojených s použitím služobného motorového vozidla na pojednávanie konané dňa 09.02.2012 vo výške 20,77 Eur a 19.06.2014 vo výške 17,84 Eur. Neúspešného účastníka zároveň zaviazal uhradiť i trovy spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 718,95 Eur ako trovy štátu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote, odporca. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov dôvodiac tým, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec a vykonal iba také dôkazy, ktorými podporil stanovisko navrhovateľa v tom, že bývalá väznica mala byť súčasťou budovy Okresného súdu v Čadci, ale nepripustil dôkazy odporcu, ktoré preukazujú opak. Objektívna skutočnosť, že nehnuteľnosť odporcu stojí na pozemku navrhovateľa, automaticky neznamená vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, ale súd by mal fakticky skúmať, v akej výške takéto obohatenie mohlo vzniknúť. Skutočným vlastníkom pozemku podľa jeho názoru je Mesto Čadca, a to na základe Zákona o majetku obcí, a preto ani navrhovateľ nie je v spore aktívne legitimovaný. Už zo samotného znaleckého posudku je zrejmé, že výška nájomného sa za jednotlivé roky menila, a preto pokiaľ súd pri stanovení výšky nájomného vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý hodnotí stav za predchádzajúce obdobie, i takýto postup je podľa jeho názoru nesprávny.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu po vydaní opravného uznesenia v zmysle § 164 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Porovnaním zmeneného návrhu zo dňa 03.12.2003, zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.06.2014 s písomným vyhotovením rozsudku je zrejmé, že súd konal a rozhodol o zastavení konania v rozsahu 6.804,70 Eur, avšak do výroku zápisnice i v rozsudku nesprávne uviedol sumu 14.610,90 Eur. Nielen uvedeným porovnaním, ale aj aplikáciou logického a matematického výkladu je zrejmé, že nedopatrením došlo k zrejmej nesprávnosti. Pokiaľ odporca v ďalšom poukazuje na skutočnosti spojené so zmenou návrhu, tu mal za potrebné zdôrazniť, že zmena návrhu bola uznesením pripustená za splnenia podmienok § 95 ods. 1, 2 O.s.p., bola právnemu zástupcovi doručená a proti nej odvolanie nie je prípustné. Mal za to, že v konaní boli preukázané všetky skutočnosti potrebné pre priznanie bezdôvodného obohatenia, keďže odporca jednoznačne užíva nehnuteľnosť navrhovateľa bez právneho dôvodu. Na prejudiciálnom určení vlastníckeho práva nemôže mať v tomto štádiu konania naliehavý právny záujem, lebo riešenie prejudiciálnej otázky nie je ani podkladom pre vklad vlastníckeho práva.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 95 a nasl. okrem iného dáva navrhovateľovi možnosť dispozičného práva s návrhom za splnenia určitých podmienok (súhlasu súdu a pod.). Ako vyplýva z ust. § 95 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. V takomto prípade sa ale nejedná o späťvzatie návrhu v zmysle ust. § 96 O.s.p.. Pokiaľ teda v priebehu konania prvostupňový súd vyhovel návrhu navrhovateľa a pripustil zmenu pôvodného návrhu tak, že predmetom konania ostala suma 4.420,35 Eur za obdobie od 01.02.2008 do 31.01.2010 a suma 7.806,20 Eur za obdobie od 01.02.2010 do 31.12.2013 a toto jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2014, mohol v ďalšom priebehu konania rozhodovať len o takomto návrhu, t.j. o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 12.226,55 Eur. Po tomto rozhodnutí totiž navrhovateľ neurobil žiadny úkon smerujúci k späťvzatiu návrhu v určitej časti (ani nemal dôvod) a na pojednávaní dňa 19.06.2014 len zotrval na zmenenom návrhu (ak by navrhovateľ zobral návrh späť v zmysle § 96 O.s.p čo i len včasti, musel by výslovne špecifikovať, do akej výšky berie návrh späť). Ako je už i vyššie uvedené, v konaní je potrebné dôsledne rozlišovať zmenu návrhu a prípadné čiastočné späťvzatie návrhu, lebo pokiaľ účastník požiada o zmenu návrhu, nemôže si súd bez ďalšieho sám vyvodiť, že sa jedná o čiastočné späťvzatie návrhu.
Ak teda prvostupňový súd prakticky v celom rozsahu vyhovel zmenenému návrhu navrhovateľa, nemohol súčasne zastaviť konanie včasti bez ohľadu na to, či to už správne alebo nesprávne ustálil výkladom z prejavu navrhovateľa. Takýmto spôsobom rozhodol nad rámec návrhu (ako je už vyššie uvedené, predmetom konania zostal len zmenený návrh), a preto musel odvolací súd jeho rozhodnutie z tohto dôvodu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na právoplatné uznesenie 18C/171/2010-498, ktorým ustálil predmet konania.
V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p).
Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.