Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-245-2013.pdf
PDF · 113.24 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/245/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v obchodnej právnej veci žalobcu: ŠTÁTNE LESY TATRANSKÉHO NÁRODNÉHO PARKU TATRANSKÁ LOMNICA, so sídlom Tatranská Lomnica 66, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 31 966 977, proti žalovanému: SCR MADAJKA, a.s., so sídlom 027 32 Zuberec 202, IČO: 36 412 058, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom N. XXXX, XXX XX D. X., v konaní o zaplatenie 28.223,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/38/2010-110 zo dňa 05. augusta 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/38/2010-110 zo dňa 05. augusta 2013 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 28.223,93 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 9.958,18 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 13.286,67 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 4.979,09 Eur od 21.04.2009 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II/ zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.693,- Eur do 15-dní od právoplatnosti rozsudku.
Okresný súd poukázal na žalobu, doručenú súdu dňa 27.01.2010 a jej doplnenie v podaní doručenom okresnému súdu dňa 15.03.2010, ktorými žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.203,02 Eur s poplatkom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 9.958,18 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 13.286,67 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 9.958,18 Eur od 21.04.2009 do zaplatenia a trovy konania. Podľa žaloby na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.2005 žalobca dal žalovanému do nájmu pozemky v katastrálnom území M. za účelom prevádzkovania lyžiarskeho areálu SCR MADAJKA Zuberec. Predmetom nájmu bola časť parcely E-KN č. 11798/11 o výmere 60.000 m2. Podľa stavu C-KN išlo o časti parciel C-KN 1481/2 a 1483/2 k.ú. M., pričom nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, od 01.09.2005 do 31.08.2010. V zmysle čl. III. nájomnej zmluvy sa žalovaný ako nájomca zaviazal platiť žalobcovi ako prenajímateľovi ročné nájomné vo výške 600.000,- Sk, t.j. 19.916,35 Eur s tým, že v prípade neuvedenia lyžiarskeho dopravného zariadenia vrátane príslušenstva v Lyžiarskom stredisku Madajka do úplného sprevádzkovania, sa nájomcovi poskytuje zľava vo výške 50 % z každoročného nájomného. Nájomné bolo vyúčtované faktúrami č. 200712221 zo dňa 31.12.2007 na sumu 26.573,34 Eur, č. 200812203 zo dňa 30.04.2008 na sumu 19.916,35 Eur, č. 200912207 zo dňa
08.04.2009 na sumu 9.958,18 Eur a k faktúram č. 200712221 a č. 200812203 boli vystavené dobropisy znižujúce nájomné o 50 %, a to č. 200912131 zo dňa 19.03.2009 a č. 200912132 zo dňa 19.03.2009.
S odkazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery, za aplikácie ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov; ďalej len „OZ“) o nájomnej zmluve, § 261 ods. 1, 8, 9 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov; ďalej len „OBZ“), § 387 ods. 1, 2 OBZ, § 388 ods. 1 OBZ, § 391 ods. 1 OBZ, § 397 OBZ, § 269 ods. 2 OBZ, § 272 ods. 1, 2 OBZ, § 300 OBZ, § 365 ods. 1 OBZ, okresný súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú v celom rozsahu. Konštatoval, že v danom prípade ide medzi účastníkmi konania o obchodno-právny vzťah v zmysle § 261 ods. 1, 8 a 9 OBZ. V súdenom prípade ide o vzťah z nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorá ako zmluvný typ je upravená v Občianskom zákonníku, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce nájomnú zmluvu a v ďalšom sa tento vzájomný vzťah spravuje Obchodným zákonníkom. Medzi účastníkmi bola uzavretá platná nájomná zmluva na výmeru pozemku, ktorý má žalobca v správe a ktorý slúžil na prevádzku lyžiarskeho vleku v obci Zuberec. Účastníci zmluvy sa dohodli aj na tom, že ak nebude celkom sprevádzkovaný tento lyžiarsky vlek, tak sa žalovanému poskytne zľava nájomného vo výške 50 % z ročného nájomného za každý rok. Žalovaný argumentoval tým, že predmet nájmu nemohol užívať na účel, na ktorý pozemok prenajímal - prevádzka vleku. Toto tvrdenie bolo podľa okresného súdu vyvrátené svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov, ktorí potvrdili, že prevádzka vleku bola spustená a následne žalovaný zistil, že prenajatá plocha nie je dostatočná. Z toho dôvodu prebiehali rokovania medzi účastníkmi za účelom rozšírenia plochy na prevádzkovanie lyžiarskeho vleku, ktoré jednania žalovaný hodnotil ako neúspešné pre konkurenčný záujem inej lyžiarskej spoločnosti, ktorej sa umožňoval prístup do vyšších polôh. Žalovaný teda mal k dispozícii prenajatý pozemok, na ktorom aj vykonal úpravy v podobe odstránenia drevín a kríkov, a teda mu vznikla povinnosť platiť dohodnutý nájom. Pre prípad komplikácií s uvedením lyžiarskeho vleku do úplného sprevádzkovania zmluvné strany dohodli poskytnutie 50% zľavy zo strany žalobcu, a to z každoročného nájmu. Fakturované nájomné od 01.09.2006 do 31.12.2007 fa. č. 200712221 na sumu 26.573,34 Eur + 50 % dobropis
- oprava na sumu 13.286,67 Eur, nájomné za rok 2008 fa. č. 200812203 na sumu 19.916,35 Eur + dobropis - oprava na sumu 9.958,18 Eur, nájomné za rok 2009 fa. č. 200912207 na sumu 9.958,18 Eur, okrem nájmu fakturovanému aj za druhý polrok 2009 (4.979,09 Eur - zamietnutá časť pôvodným rozsudkom vo výroku II.), keď nájomný vzťah bol ukončený dňom 31.06.2009, okresný súd považoval za opodstatnený nárok žalobcu. Žalovaný bol uzrozumený so stavom predmetu nájmu (čl. I nájomnej zmluvy) a pre prípad nemožnosti jeho užívania na dohodnutý účel (v súvislosti so spustením lyžiarskeho vleku do prevádzky) bola medzi účastníkmi dohodnutá zľava z nájomného (čl. III. nájomnej zmluvy), ktorá skutočnosť potom neumožňuje žalovanému dovolávať sa toho, že pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom (§ 673 OZ). Za daného stavu potom neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na nájomné z dôvodu, že predmet nájmu nemohol užívať na dohodnutý účel pre vady, ktoré nespôsobil, ktorú skutočnosť poukazoval žalobcovi viackrát písomne. Okresný súd v konaní posudzoval aj vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, a to vo vzťahu k nájomnému za rok 2006, ktoré v zmysle nájomnej zmluvy (čl. III.) bolo splatné do 10.04.2006. Žalovaný sa dovolával premlčania z hľadiska, že medzi účastníkmi konania ide o občianskoprávny vzťah, kde je trojročná premlčacia doba. Okresný súd sa s predmetným názorom žalovaného nestotožnil a vzájomný vzťah medzi účastníkmi hodnotil ako obchodno-právny vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka a podľa § 397 OBZ je premlčacia doba štyri roky. Žalobca si uplatnil náhradu nájomného na súde žalobou dňa 27.01.2010. Ak nájomné za rok 2006 bolo splatné do 10.04.2006, tak žalobca si toto právo za rok 2006 uplatnil včas, a teda nedošlo k premlčaniu tohto nájomného. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá písomná zmluva o nájme, kde si účastníci pre prípad omeškaniu s úhradou nájomného zo strany žalovaného dohodli aj zmluvnú pokutu, a to tak, že žalovaný sa zaväzuje zaplatiť za každý omeškaný deň poplatok vo výške 0,05% z dohodnutého nájmu. V danom prípade ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu - žalobcovi povinný poskytnúť žalovaný za porušenie povinnosti platiť nájomné v dohodnutých termínoch (vždy do 10.4. bežného roka - čl. III. nájomnej zmluvy). V zmysle nájomnej zmluvy žalobcovi teda vznikol nárok na písomne dohodnutú výšku zmluvnej pokuty (0,05% za každý deň omeškania) z nájomného za príslušný kalendárny rok (2006, 2007, 2008, za prvý polrok 2009) vždy prvým dňom nasledujúcim po 10.4. bežného roka, za ktorý rok sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca si však uplatnil „úrok z omeškania“ (správne malo byť „poplatok z omeškania“) tak, že požadoval jeho zaplatenie vo výške 0,05% denne od 01.04.2009 do zaplatenia zo sumy 9.958,18 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia,
zo sumy 13.286,67 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 9.958,18 Eur od 21.04.2009 do zaplatenia a súd bol viazaný jeho návrhom v zmysle ust. § 153 ods. 2 OSP. Okresný súd teda priznal žalobcovi poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 9.958,18 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 13.286,67 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 4.979,09 Eur od 21.04.2009 do zaplatenia. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.693,- Eur, čo prestavuje uhradený súdny poplatok (6%) zo sumy priznanej mu súdom v tomto súdnom konaní.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 115-117 spisu). V zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP namietol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného z výpovedí svedkov vyplýva, že žalovaný síce po uzavretí nájomnej zmluvy spustil skúšobnú prevádzku vleku ešte v roku 2006, avšak po tom, ako zistil, že plocha prístupná pre prevádzkovanie lyžiarskeho vleku je nedostatočná, prevádzku vleku zastavil. Následne žalovaný viedol rokovania ohľadom rozšírenia plochy na prevádzkovanie lyžiarskeho vleku. Žalovaný mal za to, že prenajímateľovi nárok na nájomné nevznikol, nakoľko zo strany žalobcu došlo k porušeniu niekoľkých článkov nájomnej zmluvy. V zmysle čl. I nájomnej zmluvy účelom nájmu je umožnenie užívania stavby - lyžiarskeho areálu (zjazdoviek) v lokalite Madajka - Zuberec. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že povinnosťou žalobcu ako prenajímateľa bolo umožniť žalovanému nielen prevádzkovanie vleku ako stavby, ale aj zjazdoviek. Za týmto účelom bolo nevyhnutné rozšírenie predmetu nájmu aj o ďalšie plochy. K uvedenému však nedošlo, nakoľko rokovania so žalobcom boli neúspešné. V čl. IV a čl. V nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.2005 bolo povinnosťou prenajímateľa odovzdať predmet nájmu v stave spôsobilom obvyklému užívaniu. Zo strany žalobcu ako prenajímateľa nedošlo k zabezpečeniu spôsobilosti pozemkov na ich využívanie na dohodnutý účel, a to ani po tom, ako mu žalovaný opakovane, listami zo dňa 13.03.2006, 23.08.2006, 26.10.2006 a 28.01.2008, oznámil, že existuje prekážka užívania predmetu nájmu. Žalovanému aj napriek vyvinutej snahe nebola zo strany žalobcu umožnená realizácia úprav predmetu nájmu, a to aj napriek skutočnosti, že bolo vydané súhlasné stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Dolnom Kubíne, detašované pracovisko Tvrdošín, č.k. C/2005/00880, kde je jasne deklarované, že stavba môže byť užívaná v rozsahu vydaného kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že mu nevznikla povinnosť platiť dojednané nájomné, nakoľko žalobca v pozícii prenajímateľa porušil svoju povinnosť z nájomnej zmluvy ohľadom spôsobilosti predmetu nájmu. Skutočnosť, že existuje prekážka užívania predmetu nájmu, oznámil žalovaný písomne žalobcovi. Faktúra za rok 2007 č. 200712221 zo dňa 31.12.2007, vystavená na sumu 800.548,50 Sk/ 26.573,34 Eur (ku ktorej bol vystavený dobropis na 50%, t.j. na sumu 13.286,67 Eur) nebola dôvodná. Žalovaný už v roku 2008 v rámci odsúhlasovania zostatkov oznámil žalobcovi, že voči nemu neeviduje žiadny záväzok, resp. faktúru na túto sumu žalobcovi vrátil s prípisom zo dňa 09.01.2008. Z ust. § 673 OZ vyplýva, že nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom „alebo aj sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci“. Žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nájomnému za rok 2006, ktoré v zmysle nájomnej zmluvy bolo splatné do 10.04.2006; premlčacia lehota začala plynúť prvým dňom nasledujúcim po 10.04.2006, pričom žalobca si uplatnil nárok na náhradu nájomného na súde dňa 27.01.2010, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok okresného súdu „v napadnutej časti“ zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní na č.l. 122-123 spisu. Uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom prvostupňového súdu a námietky žalovaného uvedené v odvolaní považuje za bezpredmetné. Poukázal na to, že umožnil žalovanému užívanie predmetu nájmu v celom rozsahu nájomnej zmluvy v súlade s podmienkami dohodnutými v čl. I. Predmetom nájmu bola plocha o výmere 60.000 m2 a v tejto rozlohe bola celá plocha žalovanému prenechaná k dispozícii. To, že žalobca predmet nájmu užíval, dokazuje aj skutočnosť, že na ňom urobil so súhlasom žalobcu terénne úpravy, spočívajúce v odstránení porastov a drevín, ktoré medzičasom na ploche vznikli z prirodzeného zmladenia a náletov drevín. Žalovaný vedel pri uzatváraní nájomnej zmluvy v akom stave a v akej rozlohe je predmet nájmu v nadväznosti na jeho možnosť využitia. Podľa žalobcu tak neobstojí námietka žalovaného, že predmet nájmu nemohol využívať z dôvodu, že chcel zväčšiť prenajatú plochu. Táto skutočnosť nebola podmienkou užívania. Žalovaný mal k dispozícii predmet nájmu, vykonal na ňom
úpravy a spustil aj prevádzku. Žalobca ho v užívaní nijako neobmedzoval. Rozšírenie predmetu nájmu na väčšiu plochu bolo predmetom osobitných rokovaní. Za účelom rozšírenia užívania na ďalšie parcely by museli účastníci uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Čo je potrebné v tejto vykonať a aké náležitosti splniť, žalobca žalovanému opakovane oznámil písomne (listy zo dňa 13.10.2006 a 21.11.2006). Stanovisko Obvodného úradu životného prostredia zo 06.07.2005 na tejto skutočnosti nič nemení. Rozšírenie predmetu nájmu na ďalšiu výmeru je osobitná vec. Žalobca opakovane zdôraznil, že žalovaný mal k dispozícii predmet nájmu v rozsahu podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy, vykonal na ňom úpravy a spustil aj prevádzku; žalobca ho v užívaní nijako neobmedzoval. Žalobca žalovanému vychádzal v ústrety, čo dokazuje i to, že mu bola poskytnutá zľava z nájmu 50 % z dojednanej ročnej výšky nájmu v zmysle čl. III. nájomnej zmluvy, a to počas celej doby užívania. K námietke premlčania žalobca poukázal na to, že nájom za rok 2006 bol vyúčtovaný za obdobie od 01.09.2006 do 31.08.2007 a od 01.09.2007 do 31.12.2007 faktúrou č. 200712221 zo dňa 20.12.2007 so splatnosťou 31.12.2007. Na základe žiadosti žalovaného bol nájom nížený o 50 % a k uvedenej faktúre bol vystavený opravný doklad č. 200912131 s dátumom splatnosti 31.03.2009. Faktúra č. 200712221 a opravný doklad č. 200912131 boli doložené do spisu. Žalobca navrhol, aby krajský súd odvolanie žalovaného zamietol v celom rozsahu ako neodôvodnené a potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa ust. § 212 ods. 1, 3 OSP postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 212 ods. 3 OSP, na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. V procesnej rovine krajský súd poukazuje, že žalovaný k odvolaniu doložil listinu datovanú 06.07.2005 (č.l. 118 spisu), ktorú však nedoložil v prvostupňovom konaní ako dôkaz, preto túto listinu odvolací súd vyhodnotil ako nový dôkaz, na ktorý v rovine relevantného odvolacieho dôvodu nemohol prihliadať. Vyplýva to zo situácie splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa § 120 ods. 4 OSP voči obom účastníkom (č.l. 29, 71, 106 rub spisu), pričom žalovaný netvrdil ani nepreukázal splnenie niektorej z taxatívne stanovených podmienok v zmysle § 205a ods. 1 OSP, len za ktorých by bolo možné v odvolacom konaní prihliadať na nové skutočnosti alebo nové dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Na uvedenom zhodnotení nemení nič zistenie, že žalovaný k odporu proti vydanému platobnému rozkazu doložil inú listinu z 28. januára 2008 (č.l. 26 spisu), v ktorej sa uvádza existencia stanoviska Obvodného úradu životného prostredia v Dolnom Kubíne, detašované pracovisko Tvrdošín, č. C/2005/00880 a čoho sa má týkať.
Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní, a to tých relevantných odvolacích dôvodov, ktoré sa viazali na obranu žalovaného (tvrdenia a dôkazy), použitú pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci zisteného z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ktorým bol odvolací súd v zmysle § 213 ods. 1 OSP viazaný, odvolací súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a závery a rovnako správne vec právne posúdil.
Z dokazovania v prvostupňovom konaní vyplynulo, že účastníci uzavreli dňa 31.08.2005 písomnú nájomnú zmluvu, žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti - pozemky, vo vzťahu ku ktorým žalobca ako príspevková organizácia (štátna organizácia lesného hospodárstva) bol/je v pozícii správcu majetku štátu. Pre rozhodovanie o sporných otázkach
vo veci bolo dôležité vymedzenie účelu nájmu, ktorým v zmysle čl. I nájomnej zmluvy bolo „umožnenie užívania stavby - lyžiarskeho vleku, ktorý má nájomca vo svojom vlastníctve a tiež prevádzkovanie lyžiarskeho areálu /zjazdoviek/ v lokalite Madajka - Zuberec“. Účastníci však v nájomnej zmluve nedojednali žiadnu (odkladaciu, rozväzovaciu) podmienku vo vzťahu k povinnosti žalovaného platiť nájomné podľa čl. III a V nájomnej zmluvy, ohľadom rozšírenia predmetu nájmu aj na ďalšie (susedné) pozemky. Odvolací súd súhlasil so zisteniami a závermi okresného súdu k obrane žalovaného, že predmet nájmu nemohol vôbec užívať na účel, na ktorý pozemok prenajímal - prevádzka vleku, a to, že uvedená nosná obrana žalovaného bola vyvrátená dokazovaním, listinami a výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili, že prevádzka vleku bola spustená, žalovaný aj začal s čistením prenajatých pozemkov, avšak až dodatočne uvádzal, že prenajatá plocha nie je dostatočná. To, že dodatočné rokovania účastníkov o prípadnom rozšírení nájmu aj na ďalšie pozemky boli neúspešné, nemalo žiaden relevantný vplyv na už uzavretú nájomnú zmluvu, s podmienkami ktorej bol žalovaný uzrozumený a súhlasil s celým jej obsahom. V čl. VII aj žalovaný ako účastník zmluvy deklaroval - prehlásil, že „táto zmluva zodpovedá ich slobodnej vôli, čo potvrdzujú podpismi štatutárni zástupcovia zmluvných strán“.
Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že nájomná zmluva vytvára nájomcovi právo predmet nájmu na dohodnutý účel, dohodnutým spôsobom, v dohodnutej dobe a za dohodnutú odplatu užívať, avšak či sa toto právo nájomca v konečnom dôsledku rozhodne aj realizovať, je ponechané na jeho vôli. Nemá to však vplyv na jeho zmluvnú povinnosť zaplatiť dohodnuté nájomné. Zákonná úprava pripúšťa aj podmienky, za ktorých nájomca dojednané nájomné platiť nemusí. Práve nosná obrana žalovaného v odvolaní sa týkala úpravy v ust. § 673 OZ, podľa ktorého nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nájomca nie je povinný platiť nájomné, ak 1/ prenajaté veci nemohol dohodnutým spôsobom užívať pre vady veci, ktoré nespôsobil, alebo 2/ spôsob užívania nebol dohodnutý - primerane povahe a účelovému určeniu veci. V prvom prípade dôvodom, ktorý má za následok zánik povinnosti platiť nájomné, je vada veci, ktorú nájomca nespôsobil. Vada na prenajatej veci musí byť súčasne príčinou toho, že vec nemožno užívať spôsobom, ktorý bol dojednaný v nájomnej zmluve alebo spôsobom, ktorý zodpovedá povahe a účelovému určeniu prenajatej veci. Nezáleží na tom, z akého dôvodu je prenajatá vec vadná. Vada veci ako dôvod neplatenia nájomného môže byť spôsobená i mimoriadnou udalosťou. Ide o udalosti objektívnej povahy, najmä prírodné katastrofy a pod. K pojmu „nespôsobil“ odvolací súd uvádza, že ho treba vykladať tak, že tento dôvod sa vzťahuje na všetky prípady nemožnosti užívať vec, nielen na tie, ktoré nájomca nezavinil. Prenajímateľ teda nárok na nájomné nestratí nielen vtedy, ak nájomca vadu veci zavinil, ale aj v ďalších prípadoch. V prípade sporu je to nájomca, ktorý preukazuje, že vznik vady veci nezavinil. V druhom prípade pre následok, že nájomca nie je povinný platiť nájomné, musí ísť o také vady prenajatej veci, v dôsledku ktorých nájomca nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, prenajatú vec nemohol užívať primerane povahe a určeniu veci; zákonná úprava tu nevyžaduje absolútnu nemožnosť užívania. Zákonné ust. § 673 OZ je potrebné vykladať tak, že nájomca nie je povinný zaplatiť nájomné, len za splnenia podmienok upravených v tomto ustanovení. Pritom právo neplatiť nájomné vyplýva priamo zo zákona a nájomca ho nemusí u prenajímateľa osobitne uplatniť, a to na rozdiel od práva napríklad na poskytnutie zľavy z nájomného (§ 674, § 675 OZ).
Keďže v danom prípade právo na zaplatenie nájomného na súde uplatnil prenajímateľ, tak za situácie obrany žalovaného ako nájomcu cez úpravu v § 673 OZ bolo primárne na žalobcovi, aby preukázal, že neboli splnené podmienky na neplatenie nájomného. Pokiaľ v tomto smere okresný súd konštatoval, že v danom prípade z dokazovania nevyplynulo splnenie podmienok pre úplné neplatenie nájomného v zmysle § 673 OZ, tak odvolací súd sa s týmito závermi stotožnil. Aj odvolací súd poukazuje na okolnosť, že žalovaný nepochybne bol uzrozumený so stavom predmetu nájmu, veď predsa na prenajatých pozemkoch sa už nachádzala stavba v jeho vlastníctve (lyžiarsky vlek), pričom účelom nájomnej zmluvy nebolo len prevádzkovanie lyžiarskeho areálu (zjazdoviek) v lokalite Madajka - Zuberec, ale aj „umožnenie užívania stavby - lyžiarskeho vleku, ktorý má nájomca vo svojom vlastníctve“, ako o tom svedčí znenie článku I nájomnej zmluvy. Pritom účastníci už vopred boli uzrozumení i s možnosťou neuvedenia lyžiarskeho dopravného zariadenia vrátane príslušenstva v Lyžiarskom stredisku Madajka do úplného sprevádzkovania, keďže pre taký prípad dojednali poskytnutie zľavy 50 % z každoročného nájomného. Za tohto stavu žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho práva na nájomné v rozhodnej dobe v žalovanej výške 50 % „z každoročného nájomného“, čo korešpondovalo tak zistenému
skutkovému stavu veci ako aj zmluvným dojednaniam účastníkov a úprave v ust. § 674 veta prvá OZ, podľa ktorého, ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nárok na primeranú zľavu z nájomného.
K otázke premlčania nároku žalobcu na zaplatenie nájomného za rok 2006, so splatnosťou 10.04.2006, sa odvolací súd rovnako stotožnil so záverom okresného súdu o nedôvodnosti vznesenej námietky žalovaného. Relevantné a správne bolo vyhodnotenie okresného súdu o obchodnom záväzkovom vzťahu účastníkov založeného dotknutou nájomnou zmluvou z 31.08.2005. Bolo potrebné pri právnom posúdení vychádzať z hmotno-právnej úpravy platnej a účinnej k dátumu uzavretia zmluvy, v ktorom smere je potrebné korigovať citované zákonné ustanovenia v odôvodnení prvostupňového rozsudku. Uvedená okolnosť však v konečnom dôsledku nemala za následok vecne nesprávne závery a rozhodnutie okresného súdu. Žalobca nájomnú zmluvu uzatváral ako štátna organizácia lesného hospodárstva (zák. č. 61/1977 Zb. o lesoch), pričom ide o príspevkovú organizáciu, ktorú možno podradiť pod úpravu § 261 ods. 1, resp. § 261 ods. 2 OBZ v znení účinnom k 31.08.2005; žalovaný ako akciová spoločnosť má nepochybne postavenie podnikateľa a nájomná zmluva bola uzavretá v súvislosti s predmetom činnosti, resp. podnikaním účastníkov. Premlčanie ako komplexná osobitná právna úprava je upravená v OBZ diel XI (§ 387-408), hlava I, Tretia časť obchodné záväzkové vzťahy. Podľa § 261 ods. 6 OBZ v znení k 31.08.2005, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že pokiaľ na právne posúdenie nájomnej zmluvy účastníkov z 31.08.2005 bolo potrebné aplikovať ust. § 663 a nasl. OZ o nájomnej zmluve, keďže nájom pozemkov OBZ neupravuje, tak pri posúdení vznesenej námietky premlčania bolo potrebné vychádzať z úpravy premlčania v OBZ tak ako učinil okresný súd. To, že nájomná zmluva o nájme pozemkov (nehnuteľnosti) je ako zmluvný typ upravená v OZ nemení právny charakter predmetného vzťahu účastníkov ako obchodného záväzkového vzťahu. V tomto smere (len podporne) odvolací súd poukazuje i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorých, keďže Obchodný zákonník neupravuje všetky záväzkové vzťahy, do ktorých podnikatelia, prípadne osoby uvedené v § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka vstupujú, nemožno len z toho, že určitý záväzkový vzťah je upravený iba v zákonníku občianskom, vyvodzovať, že ide o vzťah občiansko-právny (č.k. 35 Odo 619/2002-232 z 18.06.2003) a iba z toho, že určitý záväzkový vzťah je upravený iba v Občianskom zákonníku nemožno vyvodzovať, že ide o vzťah občiansko-právny (sp.zn. 31Cdo 660/2010 zo dňa 11.01.2012). Z tohto nazerania potom okresný súd správne vyhodnotil, že pri všeobecnej 4-ročnej premlčacej dobe, ktorá u nájomného za rok 2006 začala plynúť 11.04.2006 a mala skončiť 10.04.2010, žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Námestovo dňa 27.01.2010, uvedený peňažný nárok voči žalovanému uplatnil včas, v rámci plynúcej premlčacej doby (§ 397 OBZ). V podrobnostiach vo zvyšku odvolací súd za primeranej aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Z uvedených dôvodov došlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku ako vecne správneho rozhodnutia podľa § 219 ods. 1 OSP, čo okrem žalovanej pohľadávky zahŕňalo i rozhodnutie o priznaných poplatkoch z omeškania (čl. III nájomnej zmluvy) a o náhrade trov prvostupňového a predchádzajúceho odvolacieho konania (sp.zn. 14Cob/82/2012), ktoré odvolaním nebolo napadnuté z osobitne vyjadrených odvolacích dôvodov.
Vzhľadom na precizovanie dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom, za potrebné považuje odvolací súd poukázať primerane na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1, 2 OSP. V tomto odvolacom konaní mal úspech žalobca, ktorý však neuskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania, vznik takýchto trov na jeho strane ani nebol zistený, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté v senáte hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.