Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-83-2009.pdf
PDF · 149.39 KB
Case nature
Subarea
35C/83/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: v 1/ rade: Q. U. P.. R., G.. XX.X.XXXX, K.: C. T. Č.. XX, C. - C., v 2/ rade: N. B. P.. U., G..: XX.X.XXXX, K.: M. XX, C. - Š., v 3/ rade: T. Z. P.. U., G.. X.XX.XXXX, K.: K. XX, C., v 4/ rade: Y.N. U., G.. X.XX.XXXX, K.: C. T. Č.. XX, C.Š. - C. a v 5/ rade: Q. U., P.. O., G.. XX.X.XXXX, K.: C. T. Č.. XX, C. - C. (právna nástupkyňa po O. U., G.. XX.X.XXXX, J.. XX.X.XXXX) všetci zastúpení JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Fejova 4, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ing. Dušan Ivančo, so sídlom: J. Švermu 7, 071 01 Michalovce, správca konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde, 044 31 Družstevná pri Hornáde, zastúpený JUDr. Emíliou Hambalekovou, advokátkou, Štúrova 7, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
rozhodol:
U r č u j e sa, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. územie: C., obce: C. - C., okresu: C. T., ako parcela registra „C“ č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: XXX m2 a parcela registra „C“ č. XXX, druh pozemku: záhrady, o výmere XXX m2 patrí v celosti do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobkyne v 1/ rade: Q.K. U., P. R., G. XX.X.XXXX a jej nebohého manžela: Y. U., P.. U., G..: X.X.XXXX, J.: XX.X.XXXX, obaja naposledy bytom: C. T. Č.. XX, C. - C..
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1/ až 5/ rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.2.2009 domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, katastrálne územie: C., U.: C. - C., okres: C. T., ako parcelné číslo: XXX - zastavané plochy a nádvorie, s výmerou: XXX m2 a parc. č.: XXX - záhrady, s výmerou: XXX m2 patrí v celosti do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov Q. U., P.. R., rod. č.: XXXXXX/XXX a jej manžela nebohého Y. U., P.. U., P.. č.: XXXXXX/XXX, zomrelého dňa XX.X.XXXX, obaja naposledy bytom: C. T. Č.. XX, C. - C.. Zároveň žalobcovia žiadali priznať náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnili tým, že na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K/60/01 prebieha konkurzné konanie úpadcu Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde, v ktorom bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty žalovaný. Do súpisu konkurznej podstaty bola zapísaná aj nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXX, kat. úz.: C., obec: C. - C., okres C. T., ako parc. č.: XXX - zastavané plochy a nádvoria, s výmerou: XXX m2 a parc. č.: XXX - záhrady, s výmerou: XXX m2. Žalobkyňa podala žalobu o vylúčenie tejto nehnuteľnosti z konkurznej podstaty a konanie sa vedie na Krajskom súde Košice pod sp. zn.: XXCbi/X/XXXX. Ide o nehnuteľnosť, ktorú ako vlastnú žalobkyňa v 1/ rade z toho času nebohým manželom Y. U., J. XX.X.XXXX po kúpe od štátu, M. Z. C. na základe stavebného povolenia bývalého ONV odboru výstavby v Košiciach zo dňa 20.4.1966 č.: Z.A..XXX/XX-W. v roku 1966 zastavali rodinným domom a od tej doby nikým nerušene, ako vlastnú užívali a užívajú až dodnes. Žalobcovia v 2/ až 5/ rade sú deti žalobkyne v 1/ rade a jej nebohého manžela Y. U.. Dom je zapísaný na LV č. XXXX,
k.ú.: C., parc. č.: XXX súp. č. XXX ako výlučné vlastníctvo žalobkyne v 1 a jej štyroch detí po 1/8 z celku titulom dedenia podľa XXD/XXX/XX. Podobný osud mali aj ostatné stavebné parcely v tejto časti obce, ktoré boli aj skôr zastavané. Ich kúpna zmluva sa bohužiaľ nezachovala, avšak ako dôkaz pripojili fotokópiu kúpno-predajnej zmluvy neďalekého suseda E. B. s manželkou 3.5.1953 ako dochádzalo k prevodu parciel na výstavbu v tejto časti obce. Išlo o časť z pôvodných pozemnoknižných parciel zapísané v pzkn.vl.. č.XXX, k.ú.: C., kde ako pôvodný vlastník ešte titulom pôvodného zápisu z 1883 boli zapísaní bývalí urbaristi obce C.. Žalobkyňa sa pokúsila zaevidovať si svoje vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti notárskym osvedčením o vydržaní, no neúspešne. Žalovaný SKP zaslal žalobkyni oznámenie zo dňa 24.4.2004 značky: 4K 60/01 s ponukou na predaj týchto parciel mimo dražby, z ktorého je zrejmé, že predmetné parcely ako súčasť konkurznej podstaty mieni odpredať bez ohľadu, že na tejto parcele od roku 1966 stojí dom žalobkyne a tieto doposiaľ nerušene užíva. Žalobcovia sú teda nútení podať proti žalovanému správcovi žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, aby skutočné vlastnícke právo k pozemkom bolo zosúladené s nesprávne evidovaným stavom v katastri nehnuteľnosti a boli zaevidovaní ako vlastníci pozemku pod domom a záhrady, na čom majú naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p., pretože inou formou dosiahnuť to nie je možné. Z dôvodov, že predmetné nehnuteľností prinajmenšom po dobromyseľnej a nerušenej držbe až doposiaľ titulom vydržania sú vlastníctvom žalobkyne a jej nebohého manžela podľa § 134 ods. 1 a 3, § 130 ods. 1 občianskeho zákonníka, prípadne podľa predchádzajúcej právnej úpravy patril do ich zaniklého BSM, k domom zastavanej parcely prichádza aj titulom spracovania, hoci v katastri nehnuteľností je stále v rozpore so skutočným vlastníckym stavom evidovaný úpadca.
Žalovaný sa vyjadril k návrhu na začatie konania podaním zo dňa 6.4.2009, kedy uviedol, že pri lustrácii majetku v konkurznom konaní úpadcu Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde na Správe katastra bol zistený okrem iného aj majetok - pozemky evidované na LV č. XXX, Správy katastra C., kat. územie: C., medzi nimi aj parcela č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č.: XXX o výmere XXX m2 - záhrady + aj ostatné ďalšie parcely. Tento novoobjavený majetok žalovaný dňa 2.10.2007 zapísal do konkurznej podstaty a rozšírenie konkurznej podstaty doručil na Krajský súd v Košiciach do konkurzného spisu 4K 60/2001. Dňa 19.12.2007 bol vypracovaný čiastočný plán speňažovania majetku týkajúci sa pozemkov na LV č. XXX, ktorý bol schválený na schôdzi veriteľov konanej dňa 25.1.2008. Po schválení čiastočného plánu speňažovania majetku pristúpil k jeho predaju. Po zverejnení ponuky na predaj majetku v prvom kole mimo dražby boli zo strany majiteľov rodinných domov stojacich na spodných pozemkoch podané žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Preto Správu katastra Košice žiadal o súčinnosť listami zo dňa 28.5.2008, 21.7.2008 a 9.2.2009. Tak isto listom zo dňa 26.9.2008 kontaktoval Okresný súd Košice I za účelom zaslania podkladov bývalého štátneho notárstva Košice - Mesto, ktorý má tieto podklady v úschove. Správu katastra Košice žiadal o doklady o nadobudnutí pozemkov uvedené v titule nadobudnutia na LV č. XXX. Po ich zaslaní Správou katastra a ich preštudovaní bolo potrebné vyžiadať ďalšie písomnosti svedčiace o vzniku parciel, keďže bolo zrejmé, že sa pôvodne jednalo o väčšiu parcelu, ktorá bola rozdelená. Doterajšom zistení a šetrení žalovaného tento uvádza, že ako vlastník pozemku na LV č. XXX je vedený úpadca Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde. Na základe toho vo veci majetku úpadcu postupoval tak, ako popísal vyššie. V písomnostiach úpadcu sa nenachádzajú žiadne doklady o nadobudnutí pozemkov, preto požiadal súd o súčinnosť Správu katastra Košice. K dnešnému dňu nemá skompletizované všetky listiny za účelom preukázania vlastníctva nehnuteľností uvedených na LV č. XXX, o čo sa od mája 2008 snaží v súčinnosti so Správou katastra Košice.
Žalobcovia v 1/ - 5/ rade v konaní doplnili svoje vyjadrenia, kedy uviedli, že spôsob, akým mali nadobudnúť pozemky žalobcovia v predmetnej obci dokladali kúpnou zmluvou síce uzavretou inou osobou - susedom, pretože listiny k pozemkom žalobcov sa nezachovali. Tieto pozemky pôvodne patrili urbárskej spoločnosti, ktoré boli začlenené do intravilánu. Spoločnosť skončila svoju činnosť a štát zastúpený Miestnym národným výborom prideľoval tieto pozemky za odmenu, resp. predával a následne štát v zastúpení stavebným úradom, čo bol vtedy Obvodný národný výbor, vydával stavebné povolenia na výstavbu rodinných domov na týchto pozemkoch. Takto to bolo aj v tomto prípade, kedy na danom pozemku postavila žalobkyňa s nebohým manželom rodinný dom a tento potom užívala až doteraz. Až v priebehu konkurzného konania proti úpadcovi boli žalobcovia upovedomení, že tieto nehnuteľnosti boli zapísané do konkurznej podstaty a že svoje práva si majú uplatňovať iným spôsobom, teda žalobou o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Čiže vtedy sa prvýkrát dozvedeli, že nie sú evidovaní ako vlastníci pozemku, ktorý legálne v súlade so zákonom zastavali a na ktorom stojí ich rodinný dom, ktorý aj
užívajú. Je otázkou, ako družstvo nadobudlo vlastnícke právo k predmetným pozemkom, či došlo k platnému prevzatiu, resp. či došlo k zámene pozemkov štátom a poľnohospodárskym družstvom. Ak by takýto úkon nemal byť platný a účinný, je tu nastolená aj otázka pasívnej legitimácie žalovaného v spore. Avšak žalobcovia mali za to, že v tomto konaní svedčí pasívna legitimácia žalovanému. Pokus o zapísanie vlastníckeho práva zo strany žalobcov notárskym osvedčením o vydržaní nebol úspešný, pretože ten, kto bol zapísaný ako vlastník, nedal k tomuto osvedčeniu o vydržaní súhlas. Žalobcovia nesúhlasili s argumentáciou právnej zástupkyne žalovaného, že po zrušení urbariátom prešli tieto pozemky na družstvo, pokiaľ sa ujalo ich držby, družstvo vlastne ako samotné vzniklo až v 70-tych rokoch, čiže v tom čase zrušenia urbariátu nemohlo dôjsť k prechodu na toto družstvo, pretože ešte neexistovalo. Z tohto dôvodu nemôže svedčať družstvu ani vlastnícke právo. Ohľadom všetkých dokumentov a listín, tieto mal na starosti bývalý manžel žalobkyne v 1/ rade a tieto sa bohužiaľ nezachovali. V tom čase nemohlo ísť o poľnohospodársku pôdu, pretože rozhodnutím o stavebnom obvode boli tieto pozemky určené na zástavbu a z toho dôvodu sa nemohlo jednať o poľnohospodársku pôdu. K nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo vydržaním, resp. prinajmenšom spracovaním, t.j. postavením stavby na uvedenom pozemku. Čo sa týka predaja pozemkov od M. C. pre právneho predchodcu žalobcov, tak vlastne MNV nakladalo s týmito pozemkami ako orgán štátu a územnej samosprávy, pretože JRD v tom čase ešte nevzniklo, vzniklo až v roku 1974 alebo 1975. Stavebné povolenie bolo vydané na základe územného rozhodnutia vydané odborom výstavby Okresného národného výboru zo dňa X.X.XXXX-XXXXX/XX-T..V.. Pán Y. U. A. M. postavili predmetný dom v dobrej viere ako vlastníci. Žalobcovia poukázali aj na stanovisko pozemkového spoločenstva C., že išlo o pozemky, ktoré družstvo nikdy neprevzalo ani neužívalo, ani ako poľnohospodársku pôdu, ani iným spôsobom. Boli toho názoru, že sú splnené podmienky vydržania na základe dobromyseľnej držby z titulu kúpy od Miestneho národného výboru, hoci bola písomná zmluva, táto sa u nich nezachovala, bolo to zrejme medzi rokom 1965-1966, teda pred vydaním stavebného povolenia aj územného rozhodnutia. Z toho dôvodu žalobcovia mali za to, že išlo o dobromyseľnú držbu, nikým nerušenú, nikto by si predsa na cudzom pozemku dom nepostavil. V zmysle judikatúry držba, ktorá je nesporná a dobromyseľná sa dňom 1.1.1992 stáva vlastníctvom držiteľov v zmysle novely Občianskeho zákonníka. Žalobcovia tvrdili, že k tomuto dňu došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Vstup do dobromyseľnej držby títo datovali do roku 1965, resp. 1966, od tzv. neperfektnej kúpnej zmluvy, pretože aj v tomto prípade ostatní vlastníci nemali perfektné zmluvy od MNV, hoci boli uzatvorené aj v písomnej forme. Čo sa týka predmetu vydržania, žalobcovia mali za to, že sa jedná o spôsobilý predmet vydržania, nesúhlasili s vyjadreniami protistrany, pretože už v rozhodnutí o povolení stavby sa hovorí o stavebnom pozemku podľa rozhodnutia o stavebnom obvode. Poukázali aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vychádzajúce z toho istého právneho režimu. Na základe tohto rozhodnutia stačilo v tom čase len, že ide o oprávnenú držbu a potom novelou Občianskeho zákonníka sa zrovnoprávnili všetky inštitúty vlastníckeho práva, čiže bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním aj započítať dobu pred novelou. Tak isto žalobcovia predložili rozhodnutie NS SR pokiaľ sa jedná o oprávnenosť držby, že táto môže byť, aj keď nie je vyslovene platný právny úkon, alebo je, alebo ani nie je preukázaný právny úkon, ktorým sa stal a tak ide o omyl ospravedlniteľný, najmä omyl vyvolaný konaním štátneho orgánu, pretože držiteľ mohol dôvodne predpokladať, že štátne orgány poznajú právo. Ide o tento prípad, kedy národný výbor odpredal žalobkyni a jej manželovi pozemok, zároveň požiadali o stavebné povolenie. Z okolností prípadu vyvodzovali žalobcovia, že sa jedná od samého začiatku o oprávnenú držbu. Dokonca aj subjekt, ktorý nebol spôsobilý vydržať do 1.1.1992 pokiaľ takúto držbu mal, po novele z roku 1992 nadobudol takýto subjekt vlastnícke právo vydržaním.
Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie v rámci konania, kedy uviedol, že je potrebné upriamiť pozornosť, že od 1.1., resp. 1.2. platí zákon o dani z nehnuteľností, kde nebola povinnosť prikladať listy vlastníctva, teda navrhuje vykonať dôkaz vyžiadaním správy, či bola za uvedené pozemky priznaná daň z nehnuteľností zo strany žalobcov. Zároveň minimálne pri prejednávaní dedičstva po zomrelom pánovi U. sa museli žalobcovia dozvedieť, že tieto pozemky nemajú vysporiadané z predmetného dedičského konania. S poukazom na konanie vedené vo veci pani K., v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, k tomu žalovaný uviedol, že informácie a údaje z tohto spisu považuje len za informačné, teda ako bolo vo veci rozhodnuté. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaného, resp. úpadcu, tak tento nadobudol pozemky hospodárskou zmluvou od štátu v roku 1988, pričom títo žalobcovia ho na jednej strane žalujú a na druhej strane spochybňujú jeho pasívnu legitimáciu. Je potrebné si uvedomiť, že urbariáty boli zrušené zákonom a v zmysle toho všetky práva a povinnosti prebralo Jednotné roľnícke družstvo. Bez ohľadu na to je však potrebné poukázať, že JRD je zapísané ako vlastník pozemku v katastri
nehnuteľností. Žalovaný má informácie aj z iných sporov, že tieto zmluvy, ktoré stavebníci a vlastníci domov uzatvárali so štátom, nie sú perfektné, pretože v tom čase G. Z. Z. C. nemal oprávnenie predávať tieto pozemky. Jednalo sa o poľnohospodársku pôdu, ktorú vlastnil štát. Avšak správca v takýchto prípadoch predloženia dôkazov, kúpnych zmlúv nepopiera, i keď sú to neperfektné zmluvy, pretože vlastne účastníci nemohli vedieť, že sú neperfektné, nemohli vedieť, aké sú ich vady. Avšak z dedičských konaní prebiehajúcich v 80-tych rokoch, keď niektorí ľudia vlastnili tieto domy, pričom jeden z nich zomrel, tak v prebiehajúcich dedičských konaniach boli podávané také vyjadrenia, že účastníci vedeli, že pozemky nie sú vysporiadané. K tomu potom treba vyhodnotiť, kedy začala plynúť vydržacia doba vzhľadom aj na ustanovenia príslušného právneho predpisu ohľadom práva stavby a vydanie stavebného povolenia, keď v starších časoch toto nebolo viazané na vlastníctvo k pozemku, teda postaviť dom sa mohlo aj na cudzom pozemku. Okrem iného poukazujeme na to, že sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, ktorú nebolo možné vydržať. Po definovaní, kedy došlo k začatiu vydržacej lehoty žalobcami na rok 1965 je zrejmé, že tu nie je spôsobilý predmet vydržania, pretože sa jedná o poľnohospodársku pôdu. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdeniami právneho zástupcu žalobcov čo sa týka stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu a územného rozhodnutia z roku 1966, že toto je dôkaz o tom, že ide o splnenie zákonnej podmienky predmetu spôsobilého na vydržanie. Žalobcovia v roku 1995 prejednávali dedičstvo po Y.Š. U., takže pri začiatku plynutia lehoty na vydržanie od roku 1991 do prejednania dedičstva uplynula štvor alebo päť ročná lehota, čiže nie je uplynutá 10-ročná lehota.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, prednesmi účastníkov konania, pripojenými spismi a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpisu LV č. XXX - čiastočný, kat. územie: C. zo dňa 25.5.2001 súd zistil, že vlastníkom parcely č. XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a parcely č. XXX o výmere XXX m2, záhrady je Roľnícke družstvo Družstevná pri Hornáde, IČO: 31733492. Rovnaká skutočnosť bola zistená aj z výpisu z LV zo dňa 30.8.2007.
Dňa 16.5.2008 podala žalobkyňa v 1/ rade proti žalovanému žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty na KS v Košiciach, ktorá bola vedená následne pod sp. zn. 11Cbi/5/2008.
Z rozhodnutia Okresného národného výboru - odboru výstavby Z. C., číslo: Z../.-W. zo dňa 20.4.1966 zistil, že Okresný národný výbor - odbor výstavby Z. C. ako stavebný úrad prvého stupňa povolil výstavbu, t.j. novostavbu rodinného domku v obci C., v kat. úz.: C., na parc. č.: XXX/XX, typu XXX, o počte bytov 1, pozostávajúcich z 2 izieb, príslušenstva, o zastavanej ploche do XX m2, kuchyne X,XX m2, dvoch izieb o výmere XX,X m2 pre Y. U., K. Z. C. XX. V rozhodnutí bolo uvedené tzv. osadenie stavby: osadenie stavby dá si stavebník previesť Okresným meračským strediskom Z. C.Š. alebo zodpovedným pracovníkov OV ONV, stavba bude osadená podľa rozhodnutia o určení stavebného obvodu, vydaného odborom výstavby ONV Z. C. zo dňa 7.1.1966 pod č.: Z../.-T..V. podľa rozhodnutia o stavebnom obvode
- za prítomnosti predsedu M. C..
Z LV č. XXXX, kat. úz.: C. súd zistil, že vlastníkmi nehnuteľnosti - domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX, ktorá je evidovaná na LV č. XXX, sú žalobkyňa v 1/ rade v podiele 1 k celku, žalobca v 4/ rade - Y. U. v podiele 1/8 a žalobca v 5/ rade - O. U. v podiele 1/8 k celku.
Z osvedčenia o dedičstve JUDr. Andreja Kašpera, notára ako súdneho komisára pod číslom: XXD/ XXX/XX V. XXX/XX súd zistil, že bolo vydané v dedičskej veci po poručiteľovi Y. U., G..: X.X.XXXX, posledne bytom: C. T. Č.. XX a tam aj zomrelom dňa 27.6.1995, bez zanechania závetu, osvedčenie o dedičstve, v rámci ktorého dedičia uzavreli dohodu o vysporiadaní dedičstva, na základe ktorej dedičstvo pozostávajúce z majetku vedeného pod bodom III/A nadobúdajú žalobkyňa v 2/ rade - N. B., P.. U., žalobkyňa v 3/ rade - Iveta Výrostková, rod. Onderková, žalobca v 4/ rade - Y. U. a žalobca v 5/ rade - O. U., a to v rovnakom pomere, t.j. po 1/8 k celku, bez nároku odstupujúcej dedičky Q. U. na vyplatenie hodnoty jej zákonného dedičského podielu. V bode II písm. A bolo uvedené, že poručiteľ a pozostalá manželka mali v bezpodielovom spoluvlastníctve majetok - nehnuteľnosť, rodinný dom v C. - C., na ulici C. T. Č.. XX (včítane oplotenia, vonkajších úprav a trvalých porastov), avšak bez pozemku, zapísané v
katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, kat.úz.: C. - len dom súp.č. XXX na parc. KN č. XXX pod B1 na meno poručiteľa a jeho manželky v celosti.
Súd sa oboznámil s kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 3.5.1953 medzi M. G. Z. Z. C. ako odpredávateľom a B. E. A. M. M., P.. B. ako kupiteľmi, kedy predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, k. ú.: C., parc. č. XXX/X, vo výmere: 6,71 árov, stavebný pozemok za vyjednanú cenu v starej mene 6.000 Kčs.
Z rozhodnutia Okresného národného výboru, odbor výstavby Z. C. č. Z../.-T..V. zo 7.1.1966 súd zistil, že uvedený Okresný národný výbor Z. C., odbor výstavby po vypočutí MNV v C., zástupcu investora Vojenskej správy a so súhlasom zainteresovaných verejných zložiek určil podľa § 11 ods. 3 zák.č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní stavebný obvod na novostavbu - C., rodinného domku č.d. XX pre Y. U. v kat. úz. C., okres C.. Stavebný obvod je vyznačený, v priloženej situácii obsahuje parcely č. XXX/ XX s tým, že novostavba mala byť vytýčená za prítomnosti predsedu MNV súdruha M. a malo sa jednať o jednopodlažnú zástavbu. Zároveň bola súdu predložená aj snímka mapy EN č. U. overená Ústavom geodézie a kartografie pre Východoslovenský kraj.
Z potvrdenia vydaného Miestnym národným výborom C. Č.. XX/XXXX zo dňa 1.2.1966 súd zistil, že MNV v C. potvrdil, že Y.N. U., K. C., č.d. XX má pridelený stavebný pozemok o výmere 8 árov, ktorý dostal z obecných pasienok.
Z potvrdenia zo dňa 19.1.1966 číslo: 1966 súd zistil, že MNV v C. potvrdil, že Y. U. nemá žiadne dlhy na daniach.
Z potvrdenia Štátnej sporiteľne v Košiciach zo dňa 29.1.1966 súd zistil, že žalobkyňa v 1/ rade mala v tomto peňažnom ústave uložené peňažné prostriedky vo výške 4.320,- Kčs. Uvedené potvrdenie sa vydalo na žiadosť žalobkyne v 1/ rade a malo sa použiť ako doklad k vydaniu stavebného povolenia.
Zo žiadosti zo dňa 14.1.1966 číslo 26/1966 súd zistil, že MNV v C., konkrétne Rada MNV odporúčala vyhovieť žiadosti Y. U. k žiadosti o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby.
Zo žiadosti Y. U. zo dňa 14.1.1966 súd zistil, že tento podal žiadosť o povolenie novostavby rodinného domčeka na parc. č. XXX/XX, v kat. území obce C.. Na parcelu bol vyhlásený Stavebný obvod rozhodnutím odboru výstavby ONV v C. dňa 7.1.1966 pod číslom: XXXXX/XX-T..V..
Z potvrdenia Miestneho úradu mestskej časti C. - C. zo dňa 19.9.1995 číslo XXX/XX súd zistil, že tento MÚ potvrdil žalobkyni v 1/ rade pridelenie súpisného čísla na rodinný dom postavený na parcele evidovanej EN pod parc. č. XXX, k. ú.: C. a to súpisné číslo XXX. Uvedené potvrdenie o pridelení súpisného čísla bolo podané na príslušný Katastrálny úrad v C., Správa katastra C. - M. dňa 21.9.1995 spolu s návrhom na záznam.
Na základe žiadosti súdu Katastrálny úrad v C., Správa katastra C. listom zo dňa 15.3.2011 oznámila súdu, že na základe prešetrenia súboru popisných a geodetických informácií KN, vrátane časti katastrálneho operátu, ktorý je neplatný od roku 1986 oznámila, že: v kat. území C. v roku 1983 vykonala Geodézia n.p. Prešov miestne šetrenie pre komplexnú údržbu evidencie nehnuteľností (KÚEN) v zmysle ust. § 5 odseku 2 vyhlášky 23/1964 Zb.. V rámci KÚEN sa preskúmaval súlad evidencie nehnuteľností so skutočným stavom na území obce a súčasťou výsledného operátu boli o.i. aj vyšetrovacie náčrty, výkaz zmien, záznam zmien. Vo vyšetrovacom náčrte z roku 1983 je do podkladu z toho času platnej katastrálnej mapy na základe skutočného stavu vyznačený skutočný priebeh hraníc a užívatelia dotknutých i susedných pozemkov. Skutočný stav je zobrazený červenou farbou. Vyšetrená zmena skutkového stavu sa nemohla zaevidovať do evidencie nehnuteľností bez doloženia príslušných listín a geometrického plánu. V zázname zmien č. XXX/XX je zápis, že „na parcele sú stavebné pozemky a
domy, je potrebný geometrický plán“. Geometrický plán boli povinní zadovážiť a predložiť na zápis do evidencie nehnuteľností užívatelia, vlastníci.
V katastrálnom území C. v roku 1986 bola vykonaná tvorba základnej mapy veľkej mierky (ZMVM) a obnova operátov evidencie nehnuteľností. Podkladom na vyhotovenie a vyhlásenie platnosti ZMVM bolo miestne prešetrovanie a zameranie skutočného stavu okrem iných aj parcely registra C KN č. XXX, XXX. Parcely registra C KN č. XXX, XXX boli evidované v evidenčnom liste č. XXX, kde ako užívatelia nehnuteľností boli evidovaní Y. U. Q. Q. P.. R.. Správa katastra od 1.1.2005 údaje o užívateľoch neposkytuje.
Z platobnému výmeru č. X/XX/XXXXXX-XX/XX/XXXXXX zo dňa 15.4.2010 súd zistil, že správca dane M. C. vyrubilo žalobkyni v 1/ rade daň z nehnuteľnosti na rok 2010 za záhrady o výmere XXX m2 a za zastavané plochy a nádvoria XXX m2, takisto daň zo stavieb, stavba na bývanie o výmere XXX m2, spolu daň z nehnuteľností predstavovala 56,21 €.
Listom zo dňa 22.11.2010 M. C., ako správca miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady potvrdilo, že žalobkyňa v 1/ rade je v evidencii dane z nehnuteľnosti M. C.e a platí od roku 2005 daň z nehnuteľností za parcelu č. XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 a parc.č. XXX - záhrada, o výmere: XXX m2, v kat. území: C..
Z potvrdenia C. M. Č. C. - C. zo dňa 24.11.2010 súd zistil, že Miestny úrad mestskej časti C. - C. na základe žiadosti žalobkyne v 1/ rade potvrdil, že menovaná platila daň z nehnuteľnosti za parcelu č. XXX a parc. č. XXX, kat.úz.: C. od roku 1993 do roku 2004 na MÚ m.č. C.-C..
Žalobkyňa v 1/ rade v konaní vypovedala, že všetky veci riešil jej manžel, ona mala malé deti, takže o to sa on staral. Skutočnosť, že nie sú zapísaní ako vlastníci pozemku, je treba otázku vlastníctva pozemku riešiť, sa dozvedeli až v roku 2000, vtedy im žalovaný poslal papiere a začali to vybavovať. K zástavbe pozemku rodinným domom došlo tak, že Miestny národný výbor určil, kde majú stavať. Žalobkyňa v 1/ rade má trvalý pobyt v danej nehnuteľnosti od roku 1963. Ani v rámci prejednania dedičstva v dedičskom konaní si ona a ostatní dediči neuvedomili, že predmetom nie je pozemok, že ten nie je vysporiadaný, nikto im nič nepovedal, takže to začali riešiť až po liste pána Ivanču v roku 2000. Momentálne existujúci plot je postavený tam, kde to vykolíkovali, resp. už dávno určil MsNV. Žalobkyňa ďalej uviedla, že to bolo postavené tak, ako to bolo určené. Kúpnu cenu za pozemky platili v hotovosti a to Miestnemu národnému výboru v C..
Na pojednávaní konanom dňa 13.12.2012 účastníci konania predniesli, že grafická identifikácia parciel, t.j. stotožnenie parcely XXX/XX momentálnymi parcelami č. XXX Q. XXX medzi nimi nie je sporná, nerozporujú ani výmery parciel záhrady a zastavanej plochy, je tu len sporná otázka kumulatívneho podmienok vydržania.
Listom zo dňa 22.1.2013 mestská časť C. - C. oznámila súdu, že žalobkyňa v 1/ rade Q. U., P.. R. je prihlásená k trvalému pobytu na adrese: C. T. XX, C. od 2.12.1968, žalobkyňa v 2/ rade N. B., P.. U. bola prihlásená k trvalému pobytu na adrese C. T. XX, C. od 2.12.1968 do 19.12.1990, žalobkyňa v 3/ rade T. Z., P.. U. bola prihlásená k trvalému pobytu na uvedenej adrese od 2.12.1968 do 30.7.1992, žalobca v 4/ rade Y. U. bol prihlásený k trvalému pobytu na uvedenej adrese od 7.11.1970, Q. U., P..O. bola prihlásená k trvalému pobytu na adrese C. T. XX od 6.6.2000 do 12.7.2011. Zároveň zo zistení od starších obyvateľov miestnej časti C. vyplýva, že pozemky v 60 - 70-tych rokoch 20.storočia si občania odkúpili od MNV v C. a následne na základe stavebných povolení na nich stavali rodinné domy.
Správa katastra C., technický odbor listom zo dňa 3.5.2013 oznámila súdu, že kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi Q. U. Q. Y. U. ako predávajúcimi a Miestnym národným výborom C. ako kupujúcim v Zbierke listín neeviduje.
Z úmrtného listu vystaveného matričným úradom C. - A. M. zo dňa 30.6.2011 súd zistil, že vo zväzku XK, ročník XXXX, strana X, pod por. č. X je zapísané úmrtie O. U., G.. XX.X.XXXX. Jeho právnym nástupcom je manželka - žalobkyňa v 5/ rade Q. U. P.. O..
Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ustanovenia § 868 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (účinného do 30.6.1969), veci, ktoré sú určené pre osobnú potrebu občanov, prevádzajú sa zo socialistického spoločenského vlastníctva do ich osobného vlastníctva alebo sa im prenechávajú do osobného užívania.
Podľa § 136 Občianskeho zákonníka (účinného do 30.6.1969), vec môže byť v osobnom spoluvlastníctve viacerých občanov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva,
o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Vychádzajúc z ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Povinnosť preukázať prítomnosť naliehavého právneho záujmu na určení, či právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu.
Súd sa mal za to, že žalobcovia v 1/ a 5/ rade jednoznačne majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva cestou súdu, pretože ich právne postavenie čo sa týka dotknutých parciel, ktoré sú predmetom konania je bez určenia súdu neisté a túto neistotu možno odstrániť jedine rozhodnutím súdu, nakoľko v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu na príslušnom liste vlastníctva je ako vlastník sporných nehnuteľností vedený úpadca, za ktorého koná po vyhlásení konkurzu správca konkurznej podstaty - žalovaný. Súd musí konštatovať, že v tomto prípade je stav užívací v rozpore so stavom právnym a už aj v tomto je potrebné vidieť naliehavosť právneho záujmu na určení, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností. Rozhodnutie súdu je spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov v katastri nehnuteľností, ktorým postupom by došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty žalobcov a tým je nepochybne daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobcovia domáhajú touto žalobou.
Vlastnícke právo k veci možno v zmysle platných právnych predpisov nadobudnúť viacerými spôsobmi, a to kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecné ustanovenie o nadobúdaní subjektívneho vlastníckeho práva jednotlivými spôsobmi. Vlastnícke právo sa nadobúda buď od skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom, kde ide o nadobudnutie odvodené (derivatívne), alebo sa nadobúda pôvodným (originálnym) spôsobom k novo vzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila. Pri pôvodnom nadobúdaní vlastníckeho práva sa rozlišuje nadobúdanie: a) medzi živými a to na základe zmluvy, rozhodnutia štátneho orgánu alebo iných skutočností ustanovených zákonom, najmä vydržaním (§ 134 OZ), spracovaním cudzej veci (§ 135b OZ), nálezom (§ 135 OZ), prírastkami (§ 135a) a b) pre prípad smrti a to dedením (§ 460 a nasl. OZ).
Vydržanie teda patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, po túto dobu musí byť držba pokojná bez toho, že by si niekto uplatňoval vlastnícke právo na túto vec, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľných veciach 3 roky a pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, túto užíva a požíva jej plody a úžitky, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec či právo skutočne patrí. Oprávnená a chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Pochybnosti, či je držba oprávnená alebo nie, rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, t.j. v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Dôkaz o stave držiteľa sa totiž utvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov a z hľadiska procesného dokazovania je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno preniesť na toho, kto namieta oprávnenosť držby. Dobromyseľnosť je vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuj určitú vec. Ide teda o psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nebohému Y.C. U. - manželovi žalobkyne v 1/ rade udelil Okresný národný výbor - Odbor výstavby Z. C. dňa 20.4.1966 povolenie na výstavbu rodinného domu v obci C., kat. úz. C. na parcele č. XXX/XX a to na základe už predtým vydaného rozhodnutia o stavebnom obvode č. Z../.-T..V. zo dňa 7.1.1966. Uvedená skutočnosť korešpondovala i s Potvrdením Miestneho národného výboru C. Č.. XX/XXXX zo dňa 1.2.1966, z ktorého mal súd preukázané, že nebohému Y. U. bol pridelený stavebný pozemok vo výmere 8 árov z obecných pašienok. Na základe uvedených rozhodnutí nebohý Y. U. A. M. - žalobkyňou v 1/ rade postavil rodinný dom na mieste, ktoré bolo vytýčené za prítomnosti predsedu MNV. Uvedený pozemok bol nimi zakúpený ešte pred započatím výstavby, avšak kúpnopredajná zmluva sa nezachovala. Súd nemal pochybnosť o uvedenej skutočnosti, nakoľko to vyplývalo z predložených sekundárnych dôkazov. Čo sa týka identifikácie predmetnej parcely, súd vychádzal zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, ktorí prehlásili, že stotožnenie parcely č. XXX/ XX s momentálnymi parcelami č. XXX a XXX nie je sporné.
Z uvedeného vyplýva, že uvedené pozemky začala žalobkyňa v 1/ rade s nebohým manželom užívať po jeho pridelení najneskôr v roku 1966 a to v rozsahu stanovenom tak, ako im bolo ešte za socializmu určené pracovníkmi Miestneho národného výboru, t.j. na mieste predstavujúcom parcely č. XXX Q. XXX. To znamená, že od tejto doby uvedené pozemky užívali právny predchodca a žalobkyňa v 1/ rade a následne ich deti žalobkyňa v 2/ až 5/ rade v dobrej viere, že im tieto pozemky patria. Nik z nich nepochyboval, že nakladajú s danými nehnuteľnosťami ako so svojim vlastníctvom, pretože užívanie pozemkov spolu s postavenou stavbou - rodinným domom im odsúhlasili vtedajšie orgány, tento bol vyhotovený so súhlasom týchto orgánov, ktoré sami určili, kde stavebník má rodinný dom postaviť a to v súlade a s poukazom na pridelenie tohto stavebného pozemku v zmysle Potvrdenia Miestneho národného výboru C. zo dňa 1.2.1966. Už v tejto samotnej skutočnosti je nutné vidieť dobromyseľnosť právneho predchodcu žalobcov v 2/ až 5/ rade a žalobkyne v 1/ rade, pretože títo nemali dôvod pochybovať o správnosti rozhodnutí vtedajších orgánov. Z rovnakého dôvodu potom nemali ani pochybnosť o rozsahu užívaných pozemkov, keďže všetky kroky od pridelenia pozemku cez stavbu rodinného domu, i vytýčenie umiestnenia stavby boli učinené pod dohľadom a pri odsúhlasení vtedajších orgánov. Títo ako nadobúdatelia žiadnym spôsobom nemohli byť nedobromyseľní pri užívaní týchto pozemkov, pretože len rešpektovali rozhodnutia vtedajších orgánov. Po celú 10-ročnú dobu od roku 1966 do roku 1976 bola ich držba týchto pozemkov pokojná, nerušená, nikto sa užívania pozemkov nedomáhal. Rozpor stavu užívacieho a stavu právneho zistili žalobcovia až po tom, čo správca konkurznej podstaty úpadcu Roľníckeho družstva Družstevná pri Hornáde - žalovaný začal s nimi komunikovať, následne na čo uvedenú situáciu riešili žalobcovia podaním tohto žalobného návrhu.
Splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u žalobcov súd posudzoval podľa Občianskeho zákonníka v znení novely č. 509/1991 Zb. účinnej od 1.1.1992, ktorá ustanovila, že vlastnícke právo vydržaním nadobudne osoba, ktorá kedykoľvek po 1.1.1992 splnila podmienky uvedené
v § 134 Občianskeho zákonníka, pričom sa prihliada aj na dobu, po ktorú mal oprávnený držiteľ pozemok v držbe pred 1.1.1992.
V čase pridelenia pôvodného pozemku okolo platné právne predpisy neumožňovali vydržanie fyzickým osobám. Až novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. mohla vlastnícke právo vydržaním nadobudnúť akákoľvek osoba (t.j. aj fyzické osoby - občania) so započítaním oprávnenej držby svojich predchodcov pred 1.1.1992, pričom v tomto konkrétnom prípade títo užívali pozemok nepretržite minimálne najneskôr od roku 1966, kedy na pozemku začali stavať rodinný dom. Na tomto mieste súd právne uzatvára, že žalobkyňa v 1/ rade a nebohý manžel - právny predchodca ostatných žalobcov vstúpili do držby sporných pozemkov cca v roku 1966 a teda k 1.1.1992 títo užívali predmetné pozemky už viac než 10 rokov a teda užívanie pozemkov sa im k 1.1.1992 započítalo na 10-ročnú vydržaciu dobu. Podmienky vydržania žalobkyne v 1/ rade a jej nebohého manžela ako oprávnenými držiteľmi boli splnené uplynutím 10-ročnej vydržacej doby ešte pred 31.12.1991. Vzhľadom k tomu už nebolo vo veci rozhodné, či žalobcovia v 1/ až 5/ rade sa mali resp. nemali v roku 1995 po vydaní Osvedčenia o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľovi Y. U. vedomosť o tom, že pozemky nie sú vysporiadané.
Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však o to, aby držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny dôvod svedčí. V tomto prípade tvrdený titul vstupu do držby - kúpna zmluva sa síce nezachovala, avšak z ostatných predložených dôkazov nepochybne vyplynulo, že nebohý Y. U. a žalobkyňa v 1/ rade užívali nehnuteľnosti od roku 1966 po dobu 10 rokov nerušene. Taktiež má súd za to, že sa jedná o spôsobilý predmet vydržania - stavebný pozemok tak, ako bolo uvedené v Potvrdení Miestneho národného výboru C. ako aj z Rozhodnutia o stavebnom obvode z roku 1966.
Súd nevykonal ďalšie navrhované dokazovanie vo veci vzhľadom na zistený skutkový stav z listinných dôkazov, výpovedí, pripojených spisov a teda ďalšie dokazovanie považoval za nehospodárne a nadbytočné.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd potom právne uzavrel, že nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia patria v celosti do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne v 1/ rade a jej nebohého manžela Y.Š. U., G.. X.X.XXXX, zomrelého dňa XX.X.XXXX.
Podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, z uspokojenia sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl práve v charaktere žaloby, ktorá bola podaná voči správcovi konkurznej podstaty, ktorý však len v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní poňal dotknuté pozemky, ktoré boli predmetom konania, do konkurznej podstaty v súlade s povinnosťami, ktoré mu daný právny predpis ukladá učiniť za účelom uspokojenia veriteľov úpadcu. Zároveň aj prípadné priznanie trov konania inak úspešným žalobcom by nemalo za následok ich reálne vyplatenie, nakoľko tieto sú z uspokojenia vylúčené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.