Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6C/144/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenskej republike, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 285,64 € takto

rozhodol:

Návrh sa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 285,64 € a to z titulu majetkovej škody vo výške 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 €, z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Revúca, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Y. F., W.. XX.XX.XXXX vedenej na úrade súdneho exekútora pod č. exekučného spisu EX 11971/2010. V návrhu uviedol, že v exekučnej veci ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora a očakával, že mu súd poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a dôjde k reálnej zmene súdneho exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nestalo sa tak napriek tomu, že návrh na zmenu súdneho exekútora spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp. Občianskym súdnym poriadkom. Poukázal na zákonnú úpravu § 44 ods. 7 Exekučného poriadku účinnú od 1. 9. 2005 a § 44 ods. 8 Exekučného poriadku účinnú od 1. 12. 2006, podľa ktorej je súd o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora povinný rozhodnúť do 30 dní od doručenia návrhu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Majetkovú škodu si navrhovateľ uplatnil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou, ktoré uskutočňoval vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vo výške 70,- € na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, 40,- € na správu a udržiavanie informačného systému a 50,- € na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom ako aj 15,- € na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a poštovné na ich doručenie. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatňuje preto, že samotné konštatovanie porušenie práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu

legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Taktiež došlo k vyvolaniu rizík - zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencie povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky za obdobie nečinnosti súdu a to 55,32 € za každý mesiac nečinnosti, ku ktorej sume dospel na základe rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR špecifikovanej v návrhu.

K návrhu sa písomne vyjadril odporca, ktorý namietal nedostatky návrhu spôsobujúce jeho zmätočnosť, najmä zmätočné označenie povinných s odlišne uvedenými dátumami narodenia, neuvedenie spisových značiek príslušných exekučných konaní, pod ktorými sú vedené na súde, chýbanie relevantných údajov ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ uvádza, že nemá vedomosť o spisových značkách exekučných konaní, toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože on sám uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu, z ktorých mu museli byť spisové značky exekučných konaní zrejmé. Uviedol, že z návrhu nie je jasný titul, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody. Jednak namieta „nezákonné konanie“, zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia.

Namietal, že návrhy na náhradu škodu boli na súd podané pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pretože prvé žiadosti o predbežné prerokovanie mu boli ako oprávnenému orgánu doručené dňa 23.04.2012. Celkovo mu bolo doručených niekoľko desiatok tisíc žiadostí navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Nemôže jednoznačne potvrdiť, že aj tento konkrétny uplatnený nárok bol obsahom žiadosti o predbežné prerokovanie. Predbežné prerokovanie je zákonom stanovený postup, ktorý nemožno obísť a musí predchádzať žalobe na súde. Uvádzal rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.11.2007, sp. zn. a Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.04.2008, sp. zn. , podľa ktorých podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je hmotnoprávnou podmienkou pre podanie žaloby.

Vo vzťahu k posúdeniu nároku navrhovateľa vo veci samej uviedol, že na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora je potrebná súčinnosť súdneho exekútora - jeho vyjadrenie k návrhu a vyčíslenie trov exekúcie. Ak aj v jednotlivých prípadoch došlo k rozhodnutiu o návrhu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, exekučný súd rozhodnutie v lehote vydať objektívne nemohol pre neposkytnutie súčinnosti zo strany súdneho exekútora. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, sp. zn. , podľa ktorej nie každé nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal taktiež na ustanovenie§ 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, podľa ktorého pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, z čoho vyplýva, že nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pretože pôvodný exekútor mohol a mal pokračovať vo vymáhaní pohľadávky.

Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní odporca uviedol, že všeobecný súd pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní nie je oprávnený posudzovať prieťahy súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, z právoplatného rozhodnutia ESĽP, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia ÚSSR, ktorým konštatoval, porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Odporca vo vyjadrení ďalej namietol premlčanie nároku v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, namietal paušálne vyčíslenie škody v jednotlivých nárokoch, jej nepreukázanie ako aj nesplnenie, resp. nepreukázanie splnenia podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Revúca sp. zn. , z tohto najmä žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom - platobným rozkazom Okresného súdu v Revúcej z 07.01.2003, č.k. - 6, poverením na vykonanie exekúcie, návrhom oprávneného na zmenu

exekútora, výzvou súdu adresovanou súdnemu exekútorovi, vyjadrením súdneho exekútora k návrhu oprávneného, uznesením súdu zo dňa 21.01.2010, č.k. -15 a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 08.12.2003 sa začalo pred súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Ďuricom exekučné konanie na návrh oprávneného - navrhovateľa proti povinnému Y. F., W.. XX.XX.XXXX a to na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Revúca zo dňa 07.01.2003, č.k. - 6. Dňa 26.01.2004 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. Tunajší súd vydal dňa 04.02.2004 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Dňa 05.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k návrhu na zmenu exekútora ako aj na vyčíslenie trov exekúcie. Vyjadrenie súdneho exekútora bolo súdu doručené dňa 23.11.2009 spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Uznesením zo dňa 21.01.2010, č.k. -15 súd rozhodol o zmene súdneho exekútora.

Ďalšie dokazovanie, ktoré vo veci navrhol vykonať navrhovateľ (e -mailovým podaním doručeným súdu dňa 13. 6. 2014) - znaleckým posudkom č. 1/ 2014 vypracovaným znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave (uloženým v správnom registri Okresného súdu Revúca pod Spr. ), týkajúcim sa výšky škody, ktorá bola navrhovateľovi spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných veciach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora súd nevykonal, nakoľko to vzhľadom na právne posúdenie už zisteného skutkového stavu veci nebolo potrebné pre rozhodnutie o návrhu.

Podľa ust. § 2 písm. a/ a b/ Zák. č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len Zákon) na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Orgán verejnej moci je 1) štátny orgán, 2) orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 Zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. 6 ods. 1 Zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ust. § 15 ods. 2 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 až 3 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 8. 2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 9. 2005 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 9. 2005 súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Revúca ako exekučného súdu v exekučnom konaní. Ten mal podľa navrhovateľa spočívať v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote ako aj v tom, že na strane exekučného súdu došlo pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora k zbytočným prieťahom v konaní.

Napriek tomu, že z návrhu je zrejmé, že bol písaný paušálne pre mnohé žaloby podávané na tunajšom súde a pravdepodobne aj na iných súdoch Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu obsahuje mnoho faktických chýb v skutkových tvrdeniach súd konštatuje, že návrh bol dostatočne určitý a zrozumiteľný na jeho meritórne prejednanie. Bolo z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, o aké skutočnosti opiera ním uplatnený nárok a na základe navrhovateľom poskytnutých údajov bolo možné po pripojení exekučného spisu identifikovať exekučné konanie, v ktorom malo dôjsť k navrhovateľom namietanému postupu súdu. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa osobitného zákona musia byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: 1. nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, 2. vznik škody a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zák. č. 514/2003 Z. z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia

Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody podľa Zákona o náhrade škody je aj jeho predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 Zákona. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Do dňa podania návrhu však odporca na žiadosť pozitívne nezareagoval. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu namietal, že si navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím 6-tich mesiacov na uspokojenie nároku príslušným orgánom. Uvádzal, že navrhovateľ u odporcu podával žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, prvé mu boli doručené dňa 23.04.2012. Uviedol však, že nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie. Z ďalšieho obsahu vyjadrenia odporcu vyplýva, že nárok navrhovateľa na náhradu škody neuznáva a tento uspokojiť nemieni. Súd mal za to, že podmienka predbežného prerokovania nároku v danom prípade splnená bola. Odporca relevantne nespochybnil, že navrhovateľ u neho ako oprávneného orgánu podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Uplatnenie jeho nároku na súde pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na jeho uspokojenie nie je dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa. Keďže predbežné prerokovanie nároku je procesnou, nie hmotnoprávnou (ako sa snaží argumentovať odporca) podmienkou konania o nároku navrhovateľa, súd nemôže návrh zamietnuť ako predčasne podaný len z dôvodu, že bol na súde podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na uspokojenie nároku príslušným orgánom (viď. stanovisko NS ČSSR Cpjf 145/ 78, Rozsudok NS ČR zo dňa 17. 6. 2009). V prípade, ak navrhovateľ návrh na súde podá pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na jeho uspokojenie, súd vyčká na vyjadrenie príslušného orgánu a ďalej pokračuje v konaní po takomto vyjadrení (porovnaj Rozsudok NS ČR zo dňa 21. 12. 2011, sp. zn. , Rozsudok NS ČR zo dňa 23.05.2012, ). Z vyjadrenia odporcu k návrhu jednoznačne vyplynulo, že nárok navrhovateľa uspokojiť nemieni a to ani čiastočne, preto po jeho doručení mal súd za to, že podmienka predbežného prerokovania splnená bola pre navrhovateľa s negatívnym výsledkom a v konaní možno pokračovať meritórnym posúdením návrhu.

Exekučné konanie vedené na úrade súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu pod sp. zn. EX 3116/2003 sa začalo dňa 08.12.2003, teda ho v zmysle vyššie citovaných prechodných ustanovení § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku bolo potrebné dokončiť podľa znenia Exekučného poriadku účinného do 31. 8. 2005. Ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 8. 2005 nestanovovalo žiadnu lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Preto, ak exekučný súd nerozhodol o žiadosti v 30 dňovej lehote, nedošlo z jeho strany k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že rozhodnutie nevydal v zákonom stanovenej lehote (§ 9 ods. 1 Zák. č. 514/ 2003 Z. z.).

Po doručení žiadosti oprávneného, si exekučný súd zadovážil vyjadrenie súdneho exekútora k žiadosti a vyčíslenie trov exekúcie. Po doručení vyjadrenia k žiadosti a vyčíslení trov exekúcie exekučný súd s odstupom dvoch mesiacov ex offo rozhodol o zmene súdneho exekútora, pričom súd konštatuje, že táto doba nie je neprimerane dlhá na rozhodnutie daného typu a teda, že v predmetnej veci nedošlo pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora k zbytočným prieťahom v konaní.

V tejto súvislosti súd uvádza, že v predmetnom konaní mohol sám skúmať a ako prejudiciálnu otázku riešiť, či exekučný súd konal bez zbytočných prieťahov ( viď. Rozsudok NS ČR zo dňa 24. 6. 1999, sp. zn. ). Takýto postup je plne v súlade s ust. § 135 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku. V priebehu konania nevyšlo najavo, že by v skúmanej veci existovalo rozhodnutie Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudského práva, ktoré by sa týkalo základný ľudských práv a slobôd navrhovateľa, ktorým by bol súd viazaný.

Exekučný súd ako štátny orgán v exekučnej veci EX 3116/03, postupoval bez zbytočných prieťahov v konaní, súčasne neprekročil žiadnu zákonom stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia a jeho postup v konaní, z hľadiska rýchlosti rozhodovania nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup a ktorý by zakladal nárok na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy podľa Zák. č. 514/ 2003 z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012. Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Pre nesplnenie už prvej podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody nebolo potrebné sa splnením resp. nesplnením ďalších podmienok dôvodnosti nároku navrhovateľa - teda vznikom škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody zaoberať.

Vzhľadom na početnosť návrhov navrhovateľa ako aj skutočnosť, že súdne rozhodnutia by mali pôsobiť výchovne a preventívne z hľadiska budúcej súdivosti účastníkov a tretích osôb (§ 1 Občianskeho súdneho poriadku) však súd považuje za potrebné uviesť, že okolnosť, že účastník pre nečinnosť súdu nedosiahol požadovaného včasného vydania súdneho rozhodnutia sama o seba škodu v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepredstavuje. O majetkovú ujmu pôjde vtedy, ak nevydanie rozhodnutia malo dopad do majetkovej sféry účastníka. V minulosti už bolo judikované, že tam, kde sa škoda uplatňuje vo výške pohľadávky uplatnenej v súdnom konaní postihnutom prieťahmi s odôvodnením, že dlžník sa stal insolventným, vzniká poškodenému ušlý zisk iba vtedy, ak sa preukázalo, že by v prípade vecného rozhodnutia účastník so svojím nárokom uspel (rozsudok NS ČR zo dňa 31. 3. 2003, sp. zn. ). V predmetnom prípade však bolo naopak preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený nemohol byť v exekúcii vedenej na úrade súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu úspešný, pretože nedisponoval riadnym vykonateľným exekučným titulom. Taktiež bolo preukázané, že nevykonateľnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice spôsobil samotný oprávnený, teda navrhovateľ svojimi obchodnými praktikami v rámci uzatvárania zmluvy o úvere a v rámci spisovania notárskej zápisnice, ktoré mali za následok neexistenciu slobodnej a vážnej vôle dlžníka - povinnej osoby podpísať notársku zápisnicu a udeliť súhlas s jej vykonateľnosťou.

V predmetnom prípade si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v období ním tvrdenej nečinnosti súdu v exekučnom konaní (od podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia súdu o nej), ako náklady na správu a udržateľnosť pohľadávky vymáhanej v exekúcii. Keďže k tejto majetkovej ujme navrhovateľa - oprávneného malo dôjsť v priebehu exekúcie, ktorá od jej počiatku nebola vedená v súlade so zákonom a v ktorej spravovaná pohľadávka nemohla byť v súlade so zákonom úspešne vymožená a to práve a len z dôvodu zavinenia na strane oprávneného, uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá mala oprávnenému takýmto spôsobom vzniknúť (ak by jej vznik aj bol preukázaný) by bolo nutné posúdiť ako šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nemožno priznať právnu ochranu (§ 3 Občianskeho zákonníka).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Odporca, ktorý bol v konaní plne úspešný by mal právo na náhradu trov účelne vynaložených na bránenie jeho práva proti navrhovateľovi, ktorá v konaní úspešný nebol. Nakoľko si odporca, ktorý si vo vyjadrení k návrhu na začatie konania trovy uplatnil tieto v zákonnej lehote nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývali, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).