Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/278/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa X., zastúpeného H. proti odporkyni Y., o zaplatenie 558 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. júna 2012, č.k. -63, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 528 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 528 Eur od 03.02.2011 do zaplatenia, a to v splátkach po 20 Eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, prvá splátka je splatná k 20. dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok a zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Vo výroku svojho rozsudku okresný súd vyslovil, že neprijateľná je zmluvná podmienka zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 07.07.2010, podľa ktorej v prípade omeškania dlžníka s úhradou dohodnutej mesačnej splátky alebo jej časti vzniká veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu v sadzbe do 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej mesačnej splátky alebo jej časti, počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej-ktorej splátky alebo po dni, v ktorom sa úver stane predčasne splatným a v takomto prípade vzniká veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu v rovnakej sadzbe zo súčtu sumy nesplatenej istiny úveru a úroku z úveru, počnúc prvým dňom po dni, v ktorom sa úver stane predčasne splatným, pričom minimálna výška zmluvnej pokuty v každom jednotlivom prípade omeškania dlžníka je 20 Eur a neprijateľná je zmluvná podmienka zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 07.07.2010, podľa ktorej je dlžník povinný nahradiť veriteľovi paušálnu sumu výdavkov v sume po 10 Eur za každú zaslanú upomienku veriteľa v súvislosti so splácaním úveru dlžníkom, za ktorú sa považuje aj oznámenie veriteľa dlžníkovi o odňatí výhody splátok úveru a jeho predčasnej splatnosti. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 07.07.2010 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 400 Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 10-tich mesačných splátkach po 52,80 Eur. Odporkyňa stanovené splátky nesplácala riadne a včas, preto navrhovateľ v súlade s bodom 4 obchodných podmienok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 02.02.2011. Odporkyňa z poskytnutého úveru dosiaľ nič neuhradila, preto okresný súd dospel k záveru, že v časti istiny úveru a úroku z úveru spolu vo výške 528 Eur je návrh navrhovateľa skutkovo a právne dôvodný a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 528 Eur. Odporkyňa sa dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, navrhovateľovi

vzniklo právo na úhradu úroku z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne, a to odo dňa 03.02.2011, čo je deň nasledujúci po dni splatnosti dlhu v zmysle vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Odporkyňa požiadala súd, aby jej umožnil splácať dlžnú sumu v splátkach. Okresný súd mal preukázané, že odporkyňa je nezamestnaná a poberá sociálnu dávku, preto v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur, ktorých výšku, vzhľadom na výšku dlhu a preukázané príjmy a výdavky odporkyne, považoval za primeranú, keď pri takejto výške splátky by mal byť dlh vrátane úrokov z omeškania splatený približne do troch rokov. Okresný súd zamietol návrh v časti zmluvnej pokuty za omeškané splátky a v časti paušálnej náhrady výdavkov na upomienky. Uvedené nároky síce vyplývajú z bodu 2 obchodných podmienok, no tieto ustanovenia považoval za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a takto dohodnutú zmluvnú pokutu a výdavky za upomienky za neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi. Zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou o spotrebiteľskom úvere je tzv. formulárovou zmluvou, keď odporkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah dohodnutých obchodných podmienok. Podľa týchto obchodných podmienok by mal mať veriteľ nárok na zmluvnú pokutu v prípade omeškania dlžníka až do výšky 0,3 % denne, čo je 109,5 % ročne. Takáto výška zmluvnej pokuty je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Sankcia v tejto podobe nemá za následok iba postih zmluvnej strany, ktorá porušila zmluvnú povinnosť, ale jej účelom je priniesť zisk a ekonomicky zvýhodniť veriteľa v prípade omeškania dlžníka a v prípade jej plného uplatnenia by mohla mať za následok aj finančnú likvidáciu dlžníka - spotrebiteľa. Ani skutočnosť, že takto vysoká sankcia je formulovaná len ako krajná možnosť, ako horná hranica zmluvnej pokuty („do 0,3 % denne“) nemožno vnímať ako zmiernenie jej rozporu s dobrými mravmi, keďže tu vzniká priestor pre veriteľa bez akýchkoľvek vopred stanovených kritérií arbitrárne rozhodnúť o výške sankcie, čo ešte viac posilňuje záver o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dodatočné určenie výšky zmluvnej pokuty veriteľom, aj keď v rámci vopred stanoveného stropu, predstavuje možnosť veriteľa jednostranne meniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, čo je podľa § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka jeden z dôvodov neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nič na tom nemí ani skutočnosť, že veriteľ si z dojednanej zmluvnej pokuty uplatnil iba 0,1 % denne, resp. po čiastočnom späťvzatí návrhu iba 0,05 % denne, pretože zmluva je v časti dohodnutej zmluvnej pokuty neplatná absolútne, a preto z takto neplatne dohodnutej zmluvnej pokuty nie je možné si uplatniť ani jej časť. Pokiaľ ide o úhradu paušálnych výdavkov za odoslanie upomienok, aj toto zmluvné ustanovenie považoval okresný súd, pre jeho rozpor s dobrými mravmi, za neplatné a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto ustanovenie umožňuje veriteľovi zaslať dlžníkovi neobmedzený počet upomienok a privodiť si tak neodôvodnené ekonomické výhody aj v prípade, že upomínanie dlžníka na neplatenie úveru zjavne nemá význam. Rovnako je toto ustanovenie neprijateľné aj pre výšku týchto paušálnych nákladov, keď niekoľkonásobne prekračujú sumu reálne vynaložených nákladov na kancelársky materiál, tlač a poštovné (max. 1,50 Eur). Z uvedených dôvodov bol okresný súd toho názoru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je v časti dohodnutej zmluvnej pokuty a v časti úhrady výdavkov za spracovanie a odoslanie upomienok neplatná, a preto v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol a zároveň v zmysle § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku určil tieto zmluvné podmienky vo výroku svojho rozsudku za neprijateľné. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), písm. c), písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, bodom 2, bodom 4 obchodných podmienok, § 153 ods. 4 O.s.p., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p a uviedol, že každý z účastníkov mal v konaní čiastočný úspech, pričom neúspech jedného alebo druhého nemožno hodnotiť ako nepatrný, nakoľko, že navrhovateľ uplatňoval nielen pevnú sumu 558 Eur, z ktorej súd priznal 528 Eur, ale aj zmluvnú pokutu percentom z istiny, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovalo 133,06 Eur, ktoré súd zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu prizná celý ním uplatnený nárok čo do istiny, vrátane úroku z omeškania a zmluvnej pokuty 0,05 % denne, prizná mu trovy konania a zruší tretí a štvrtý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Uviedol, že zmluva o úvere č. XXXXX bola uzatvorená dňa 07.07.2010 ako typ zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa režimu zákona č. 129/2010 Z. z. Uzatvoreniu zmluvy predchádzalo oboznámenie dlžníka so zmluvnými podmienkami poskytnutia úveru na predpísanom tlačive tzv. formulára. K podmienkam poskytnutia úveru

sa dlžník mal možnosť vyjadriť, tieto prípadne ovplyvniť. Zvolil si však z ponúknutých možností tú, ktorá je na rubovej strane formulára uvedená pod písm. a): S podmienkami úveru podľa tohto formulára súhlasím a bez výhrad. Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, k vyplateniu sumy istiny odporcovi došlo, a teda nejedná sa o úver neúročený a bez poplatkov. Už vo formulári bolo dohodnuté zabezpečenie záväzku zmluvou pokutou v sadzbe 0,3 % denne, paušálna suma náhrady za zasielané upomienky po 10 Eur za 1 upomienku. Rozhodne nesúhlasil so výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku - dohovor o paušálnej sume náhrady za zasielané upomienky, a to z dôvodov, že 10 Eur je primeraným nákladom na strane navrhovateľa so zasielaním upomienok dlžníkovi. Tieto sú zasielané doporučene a vznik týchto nákladov nemohol nijako ovplyvniť. Zdôraznil, že i banky poskytujú peňažné úvery fyzickým osobám a spoplatňujú upomienky s tým, že prvá je 10 Eur a každá ďalšia až 40 Eur, napríklad T. Nedošlo preto k zneužitiu práva. Bol toho názoru, že pokiaľ si uplatnil 30 Eur za 3 zaslané upomienky, nejedná sa o neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, tento záväzok bol riadne a písomne dohodnutý, bol riadne vymedzený zabezpečený záväzok a k jeho porušeniu nesporne došlo vinou odporcu. Uviedol, že v súčasnosti všeobecné súdy priznávajú zmluvnú pokutu v súbehu s úrokom z omeškania v sadzbe od 0,05 % denne do 0,01 % denne v závislosti od toho, či dlžník zaplatil aspoň časť svojho záväzku, alebo tento ani nezačal plniť. Uplatnená sadzba zmluvnej pokuty nie je v rozpore s vykonávacím predpisom k Občianskemu zákonníku, t. j. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia č. 281/2010 Z. z. Zmluvná podmienka, týkajúca sa zmluvnej pokuty, nie je neprijateľnou, a teda neplatnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Namieta tiež výšku splátok, povolenú súdom prvého stupňa vo výške 20 Eur mesačne ako neprimerane nízku, keď navrhovateľ si pred uzatvorením zmluvy s odporkyňou splnil svoju prevenčnú povinnosť, skúmal spôsobilosť dlžníka splácať úver a splátky boli dohodnuté mesačne po 52,80 Eur. Zdôraznil, že odporkyňa odo dňa podania žaloby na súd nezaplatila ani len časť svojho záväzku, na upomienky nereagovala. Namietal i rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania. Mal za to, že bol v prevažnej časti úspešný, a preto súd výslovne pochybil, keď mu nepriznal trovy konania, trovy právneho zastúpenia.

Krajský súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu nebol odvolaním napadnutý v časti, v ktorej bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 528 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 528 Eur od 03.02.2011 do zaplatenia. V tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť, krajský súd sa ho svojím rozhodnutím nedotýkal (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa, s týmito sa súd prvého stupňa plnohodnotne vysporiadal, a preto tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Navrhovateľ podaným odvolaním vytýkal súdu prvého stupňa predovšetkým tú skutočnosť, že zmluvné podmienky zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 07.07.2010, týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % denne a paušálnej sumy výdavkov po 10 Eur za každú zaslanú upomienku, vyhlásil súd prvého stupňa za neprijateľné, a preto neplatné, z ktorého dôvodu jeho návrh v časti zamietol.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napríklad neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napríklad úroky z omeškania nad limit podľa Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že administratívna agenda navrhovateľa, ktorou nepochybne je i zasielanie upomienok, ktoré sú navrhovateľom spoplatnené, sa považuje za neprijateľnú podmienku úverovej zmluvy. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je možné považovať aj zmluvnú podmienku nezlučiteľnú s podstatnými princípmi právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje, alebo ak podstatné práva a povinnosti, vychádzajúce z povahy zmluvy, obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa posúdil ako neprijateľný aj poplatok za upomienku zasielanú spotrebiteľovi (10 Eur), na ktoré niet zákonného nároku, a ktoré navrhovateľovi nemôžu patriť v prípade, keď si tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa (navrhovateľa), ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné plnenie, ale naopak, tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.

Pokiaľ ide o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, týkajúcej sa zmluvnej pokuty za omeškanie dlžníka s úhradou dohodnutej mesačnej splátky vo výške 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej mesačnej splátky alebo jej časti, odvolací súd je zhodne toho názoru, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ako správne ustálil súd prvého stupňa. Ide o neprimeranú zmluvnú podmienku bez ďalšieho pre neprimeranú výšku zmluvnej pokuty a obchádzanie zákonného inštitútu úrokov z omeškania. Uvedené vyplýva nielen z ustálenej súdnej praxe, ale aj zo záverov Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Z ustálenej súdnej praxe a judikatúry tiež vyplýva , že neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty, čo nie je prípad danej veci. Vzhľadom na uvedené bolo nevýznamné, že navrhovateľ uplatňoval v konaní zmluvnú pokutu v rozpore s dojednaním v úverovej zmluve vo výške 0,1 % denne, resp. 0,05 % denne.

Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ navrhovateľ namietal povolenie zaplatenia dlhu v splátkach a ich výšku, odvolací súd poukazuje na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., v ktorom je upravená lehota, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Ide o zákonnú lehotu, ktorá je 3 dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava paričnej lehoty však pripúšťa výnimku, keď za určitých okolností môže súd uložiť dlhšiu lehotu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má odporcovi, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, resp. dlhšiu lehotu na plnenie, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť odporcu, teda pomery povinného, ale aj hľadisko ochrany oprávneného (navrhovateľa), teda, či prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti v splátkach nebude vzhľadom na jeho pomery príliš ťaživé. Závisí preto od okolností konkrétneho prípadu, či návrhu na určenie dlhšej lehoty splatnosti alebo na zaplatenie dlhu v splátkach vyhovie.

V danej veci súd prvého stupňa umožnil odporkyni zaplatenie peňažného plnenia voči navrhovateľovi v splátkach po 20 Eur mesačne s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok a zročnosť celého plnenia. Prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že odporkyňa je nezamestnaná, poberá dávku sociálnej pomoci a má dve vyživovacie povinnosti. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa je toho názoru, že súčasná sociálna situácia odporkyne je kritériom významným pre rozhodnutie súdu o povolení zaplatenia súdom priznaného peňažného plnenia. Je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že odporkyňa svoj dlh voči navrhovateľovi žiadnym spôsobom nespochybnila, bola ochotná ho zaplatiť v splátkach, poukazovala však na skutočnosť, že stratila zamestnanie, je nezamestnaná, poberá len dávku sociálnej pomoci, pričom žije sama s

dvomi mal. deťmi. S prihliadnutím na výšku dlhu 528 Eur s príslušenstvom, výšku splátok 20 Eur mesačne, sociálnu situáciu odporkyne, ktorá je samoživiteľka na sociálnych dávkach s dvomi mal. deťmi, po zohľadnení skutočnosti, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorého predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom, dospel odvolací súd k záveru, že umožnenie zaplatenia súdom priznaného peňažného plnenia v splátkach odporkyni bolo súdom prvého stupňa dôvodné.

Pokiaľ navrhovateľ spochybňoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového konania a vytýkal mu, že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa v danej veci správne aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď úspech každej zo sporových strán v danej veci bol čiastočný. Zhodne so súdom prvého stupňa bol i odvolací súd toho názoru, že v danej veci je správne a aj spravodlivé o trovách prvostupňového konania vysloviť, že pri čiastočnom úspechu každej zo sporových strán žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Pokiaľ súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a pri zvážení možnosti pomerného rozdelenia trov alebo vyslovenia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zvolil druhú variantu rozhodnutia o trovách konania, nie je možné v danej veci jeho rozhodnutiu nič vytknúť. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutej časti, ako i vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil.

V odvolacom konaní bola odporkyňa úspešná, náhradu trov konania si podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, a preto krajský súd v súlade s ust. § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .