Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3S-70-2012.pdf
PDF · 83.63 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/70/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky RNDr. R. W., PhD., trvale bytom v E. F., O. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Kmecom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Starej Ľubovni, Okružná 46, proti odporcovi Daňovému úradu Prešov so sídlom v Prešove, Hviezdoslavova 7, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý vydať rozhodnutie o nároku navrhovateľky na sankčný úrok v súlade s § 35b ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. uplatnený tiež predžalobnou upomienkou navrhovateľky zo dňa 21.05.2012 adresovanou odporcovi, v lehote 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia.
Z a v ä z u j e odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 269,58 Eur, ktoré je odporca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Petra Kmeca, advokáta, vedený v E. E., a. s. R., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 27.08.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.08.2012 sa navrhovateľka domáhala, aby krajský súd postupom podľa § 250t zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o priznaní úroku z neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov vo výške 30 929,- Sk (1 026,65 Eur) navrhovateľke v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň si vyúčtovala trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 66 Eur a trov právneho zastúpenia, spolu v sume 335,58 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Kmeca. Nárok odôvodnila tým, že z dôvodu nezákonne vedenej exekúcie voči navrhovateľke a následne stiahnutiu sumy 30 929,- Sk z účtu navrhovateľky, ktoré jej boli nezákonne zadržiavané po dobu dlhšiu ako dva roky (od 14.06.2007 do 01.09.2009), až kým Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v konaní mimo odvolacieho konania preskúmalo platobné výmery č. 735/230/24145/06 /Tka a 735/230/24123/06 /Tka zo dňa 31.10.2006 a rozhodnutiami zo dňa 25.02.2009 č. I/225/1624-24910/2009/997020-r a č. I/225/1623-24908/2009/99720-r tieto platobné výmery zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie. Až následne došlo k zastaveniu exekúcie. Vzhľadom na zadržiavanie finančných prostriedkov po dobu dlhšiu ako umožňuje zákon, má navrhovateľka nárok na vyplatenie úroku z omeškania podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku, predtým definovaného ako sankčný úrok podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných a finančných orgánov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. ), účinného do 31.12.2011.
Podaním zo dňa 04.12.2012, ktorým navrhovateľka doplnila svoj návrh, uviedla, že odporca neoprávnene zadržiaval navrhovateľke finančné prostriedky v uvedenom období (§ 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. ). V zmysle príslušných ustanovení tohto zákona odporcovi vznikla povinnosť v lehote 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných prostriedkov späť na jej účet vyplatiť sankčný úrok, ako aj povinnosť o tomto sankčnom úroku vydať rozhodnutie podľa § 35b ods. 7 zákona č. 511/1992
Zb. Aj podľa súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 563/2009 Z. z. má správca dane podľa § 79 ods. 3 povinnosť rozhodnúť do 15 dní od vrátenia daňového preplatku o priznaní úroku a následne s povinnosťou v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia tento úrok zaplatiť. Právo daňového subjektu podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie ostáva zachované. Keďže odporca ako príslušný správca dane nekonal v súlade so zákonom, rozhodnutie o vrátení (resp. o nevyplatení) úroku z omeškania (predtým sankčného úroku) nevydal, čo bolo jeho zákonnou povinnosťou, je tak v tomto smere nečinný. Nekonanie odporcu má za následok, že navrhovateľke je týmto postupom odňaté právo brániť sa, t.j. mať možnosť podať proti tomuto konaniu odporcu odvolanie. Navrhovateľka vyzývala odporcu na zaplatenie sankčného úroku, resp. na vydanie rozhodnutia o ňom. V liste zo dňa 25.07.2012 odporca uviedol že „finančné nároky navrhovateľky hodnotí ako neopodstatnené“, čím týmto daňový orgán jasne deklaroval nevyplatenie sankčného úroku, na ktorý navrhovateľke vznikol bezpochyby nárok, čo však nie je možné považovať za meritórne rozhodnutie. Navrhovateľka tak nemá k dispozícii iné prostriedky a inú možnosť, ako odporcu ako správcu dane prinútiť o tomto jej nároku konať a vydať rozhodnutie s možnosťou podania opravného prostriedku.
Odporca vo vyjadrení k podanému návrhu svoju argumentáciu oprel o zákonný postup správcu dane, ktorým bola navrhovateľke vyrubená daň z príjmu za zdaňovacie obdobie rokov 2002 a 2003 platobnými výmermi zo dňa 31.10.2006 č. 735/230/24145/06 /Tka a č. 735/230/24123/06 /Tka. Keďže zo strany navrhovateľky nebol podaný opravný prostriedok, tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 30.11.2006 a vykonateľnosť dňa 16.12.2006. Následne bolo v súlade so zákonom začaté daňové exekučné konanie rozhodnutím zo dňa 28.02.2007 č. 735/320/87-4793/07 /Hla na vymoženie daňového nedoplatku, následne vymoženým prikázaním z bankového účtu daňového dlžníka, navrhovateľky. Všetky tieto kroky správcu dane boli realizované v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Navrhovateľke preto nemohol vzniknúť nárok na sankčný úrok už od toho dňa, ako tvrdí v podanej žalobe. Až právoplatnosťou rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, t.j. dňom 04.03.2009, ktorým boli zrušené predmetné platobné výmery, mal daňový orgán povinnosť stiahnuté finančné prostriedky vrátiť navrhovateľke. Daňový úrad Stará Ľubovňa sa opakovane pokúšal finančné prostriedky vrátiť navrhovateľke, a to na účet, z ktorého boli stiahnuté, avšak tie sa vrátili s potvrdením o nemožnosti pripísania na účet. Rovnako nebolo úspešné zaslanie finančnej čiastky poštovým poukazom na adresu trvalého pobytu navrhovateľky. Navrhovateľka bola opakovane vyzývaná na oznámenie účtu, na ktorý je možné finančné prostriedky zaslať. Až po dohode s OTP bankou bolo možné pripísať vrátenú sumu na účet navrhovateľky, avšak vzhľadom na to, že išlo o termínovaný účet, došlo k tomu až 24.08.2009 so súhlasom tejto banky v ňou stanovenom termíne. Odporca teda nárok navrhovateľky na vyplatenie sankčného úroku považuje za nedôvodný, a to z dôvodu, že stiahnutá suma mohla byť navrhovateľke vrátená až po právoplatnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky o zrušení predmetných platobných výmerov, ako bolo uvedené a rovnako z dôvodu, že zo strany navrhovateľky nebola poskytnutá primeraná súčinnosť, aby mohli byť peňažné prostriedky vrátené včas.
Krajský súd postupom podľa § 250t O.s.p., upravujúcom konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmal podaný návrh, oboznámil sa s priloženými dokladmi, administratívnym spisovým materiálom, s vyjadrením odporcu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti O.s.p. ,,Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy" je poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Nečinnosť je pasivita správneho orgánu vtedy, keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nie je pri tom rozhodujúce, či ide o správne konanie začaté na základe návrhu účastníka (uplatnenie dispozičnej zásady), alebo konanie začaté z podnetu správneho orgánu (uplatnenie zásady oficiality).
Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí zákonom predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez upovedomenia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka, nedoručovanie rozhodnutí a iných písomností dotknutým osobám), alebo ak správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. ak koná s neodôvodnenými prieťahmi. Nečinnosťou je tiež, ak správny orgán nekoná v prípadoch, keď bez zákonného podkladu tvrdí, že nemá právomoc v danej veci konať.
Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu uviesť, prečo by mal orgán verejnej správy konať, t.j. z ktorého zákonného ustanovenia vyplýva tomuto správnemu orgánu takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne vecná a miestna príslušnosť pre vybavenie veci, a následne z akého zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť vykonať požadovaný úkon. Navrhovateľ musí špecifikovať, z akých dôvodov považuje postup správneho orgánu za nečinnosť, t.j. aké konkrétne úkony mali byť zo strany odporcu vykonané a neboli.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 5Sžnč 1/2011 ... „Súd, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu, musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1 O.s.p. posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní.“
Z obsahu návrhu zo dňa 27.08.2012 vyplýva, že navrhovateľka sa domáha súdnej ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorá má spočívať v tom, že odporca- príslušný daňový úrad nekonal a nevydal meritórne rozhodnutie o jej nároku na vyplatenie sankčného úroku podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb. ako sankciu za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky.
Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok ), prechodné a záverečné ustanovenia, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.
Nárok navrhovateľky sa tak spravuje právnou úpravou účinnou do 31.12.2011, zakotvenou v zákone č. 511/1992 Zb.
Podľa § 35b ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu podľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa osobitného zákona 11 alebo spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane, najskôr však odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení tejto dane, alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
neodpočítanej časti v lehote podľa osobitného zákona alebo nárok na vrátenie spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona, do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava. Za tento deň sa považuje deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu z účtu správcu dane.
Podľa § 35b ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov podľa odseku 6 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku vydá správca dane daňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca dane v lehote na jeho zaplatenie sumu sankčného úroku alebo jeho časť použije podľa § 63, o čom vyrozumie daňový subjekt.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. , ktorými je povinný sa odporca riadiť, správca dane má ustanovením § 35b ods. 7 výslovne stanovenú povinnosť vydať rozhodnutie o sankčnom úroku, proti ktorému je možné podať odvolanie, pričom odolanie má odkladný účinok. Takýto sankčný úrok je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Odporca vo vyjadrení k podanému návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho postup vo veci, t.j. nevydanie rozhodnutia v zmysle § 35b ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. Reagoval výlučne len na skutočnosti vo vzťahu k otázke oneskoreného vyplatenia údajne neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov navrhovateľke, čo má za následok neoprávnenosť jej nároku na sankčný úrok v tejto veci. K otázke nevydania rozhodnutia o tomto nároku navrhovateľky sa však nevyjadril.
Aj keď správca dane dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti súvisiace s oneskorením vrátenia peňažných prostriedkov navrhovateľke v zákonnej lehote z dôvodu neposkytnutia primeranej súčinnosti zo strany navrhovateľky, táto nemá nárok na vyplatenie sankčného úroku, bol odporca povinný vydať meritórne rozhodnutie v súlade s postupom podľa § 35b ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. Tým by bolo zároveň zachované právo navrhovateľky podať odvolanie v prípade nesúhlasu s týmto rozhodnutím a možnosť preskúmania rozhodnutia odporcu druhostupňovým správnym orgánom- Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov súd podľa § 250t ods. 4 O.s.p. vyhovel návrhu navrhovateľky a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal len náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 Eur za dva úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia a podanie žaloby) spolu s príslušným režijným paušálom, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky, JUDr. Petra Kmeca, advokáta, vedený v E. E., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon č.71/1992 Zb.), je konanie vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy oslobodené od poplatku. Navrhovateľka nebola povinná súdny poplatok platiť. Zaplatený súdny poplatok jej bude vrátený v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. samostatným uznesením súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).