Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/102/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2014, v trestnej veci proti obžalovanej M. Č., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp.zn. zo dňa 17.6.2014 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovanej M. Č..

odôvodnenie:

Obžalovaná M. Č. bola rozsudkom Okresného súdu v Trebišove sp.zn. zo 17.6.2014 uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr.zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že

dňa 24.10.2013 okolo 15.30 hod. na chodbe neurologického oddelenia, nachádzajúcom sa na X. T. W. L. T. M., po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadla službukonajúcu lekárku Y.. K. F. tak, že ju rukami sotila do oblasti ramien, následkom čoho poškodená Y.. K. F. spadla na podlahu a utrpela zranenie, konkrétne zlomeninu vonkajšieho členka vpravo bez posunutia úlomkov, ktoré zranenie by si vyžiadalo nevyhnutnú dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej do 19.12.2013.

Za to jej súd podľa § 157 ods.1, § 36 písm.j/, § 38 ods.3 Tr.zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. jej výkon uloženého trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods.1 Tr.zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody jej určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa obžalovanej okresný súd určil aj povinnosť nahradiť poškodenej Y.. K. F. škodu vo výške 644,- Eur a U. A. T., E..L.. škodu vo výške 120,48 Eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovanej. Podané odvolanie písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu R.. Y. F.. Obžalovaná uviedla, že rozsudok okresného súdu napáda vo výroku o uznanej vine. Okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a preto rozhodol nesprávne. Poškodenú fyzicky nenapadla a nesotila a táto spadla bez jej pričinenia. Poškodenú len odtlačila, a to z toho dôvodu, aby so svojím vnukom mohla vyjsť z dverí nemocničnej izby. K fyzickému kontaktu s poškodenou došlo z toho dôvodu, že táto jej bránila opustiť nemocničnú izbu. Vzhľadom na to, že v náručí držala svojho vnuka, nemohla poškodenú sotiť obidvomi rukami tak, ako to vyplýva z napadnutého rozsudku. Navrhla preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a krajským súdom rozhodnúť o jej oslobodení spod podanej obžaloby.

Na verejnom zasadnutí obžalovaná zotrvala na písomných dôvodoch podaného odvolania a doplnila, že žalovaného konania sa nemohla dopustiť aj pre jej pretrvávajúce zdravotné ťažnosti. Navrhla druhostupňovému súdu totožný postup, ako bol uvedený v podanom odvolaní.

Prokurátor krajskej prokuratúry považoval rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu za zákonný a dôvodný, a preto navrhol podané odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej v V zmysle ustanovenia , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Krajský súd v Košiciach v konaní o odvolaní obžalovanej nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaná bola zo spáchania trestnej činnosti usvedčená procesne správne zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria výpovede zainteresovaných svedkov, listiny dôležité pre trestné konanie, ako i výsledky znaleckého dokazovania. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom.

Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania je potrebné uviesť, že obžalovaná na svoju obhajobu v jednotlivých výpovediach uviedla v podstate totožné skutočnosti ako tie, ktoré boli predmetom podaného odvolania. K stíhanému trestnému činu sa nepriznala a fyzický kontakt s poškodenou vznikol len z toho dôvodu, že táto jej bránila opustiť nemocničnú izbu. Obžalovaná poprela tvrdenia poškodenej a naopak počas trestného stíhania uviedla, že sama bola fyzicky z jej strany napadnutá. Výpoveď obžalovanej mal potvrdiť jej syn T. Č., ktorý mal byť priamym svedkom uvedeného konfliktu. Na rozdiel od obžalovanej poškodená Y.. K. F. ako na hlavnom pojednávaní, tak v prípravnom konaní podrobným spôsobom opísala spôsob svojho fyzického napadnutia zo strany M. Č.. Napadnutiu jej osoby predchádzalo slovné nedorozumenie s obžalovanou a výzva, v zmysle ktorej mal priestory nemocničnej izby na neurologickom oddelení opustiť jej vnuk. Obžalovaná na tieto výzvy nereagovala, začala byť agresívna a najprv slovne a potom fyzicky sotením ju napadla. V dôsledku fyzického napadnutia zo strany obžalovanej, poškodenej vznikol úraz, ktorý si vyžiadal jej dobu liečenia a práceneschopnosti od 24.10.2013 do 19.12.2013. Poškodená, ako i obžalovaná zotrvali na svojich verziách vzniku a priebehu konfliktu aj počas vykonanej vzájomnej konfrontácie dňa 28.2.2014. Stíhaná trestná činnosť obžalovanej bola ďalej zadokumentovaná výpoveďou T. Č., ktorý potvrdil, že to bola práve poškodená, ktorá verbálne a fyzicky napadla jeho matku. Dôvodom vzniku konfliktu mala byť prítomnosť vnuka obžalovanej na izbe v nemocničnom zariadení. Priebeh konfliktu tak, ako to vo svojej výpovedi uviedla poškodená potvrdili svedkyne X. T. E. Y. L., ktoré na mieste konfliktu pracovali ako zdravotný personál. Tieto svedkyne v podstate uviedli, že obžalovaná nerešpektovala zákaz prítomnosti detí na nemocničnej izbe, na čo ju slovne upozornila poškodená Y.. K. F.. Vzhľadom k tej situácii, že obžalovaná pokyny službukonajúcej lekárky ignorovala, konflikt sa vystupňoval až do fyzického napadnutia poškodenej obžalovanou. Takýto priebeh skutku v prípravnom konaní vo svojej výpovedi potvrdila i svedkyňa Y. K., ktorá bola v tom čase pacientkou oddelenia, na ktorom došlo k fyzickému stretu obžalovanej a poškodenej.

Znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva vo svojich záveroch jednoznačne ustálil dobu práceneschopnosti poškodenej v dôsledku utrpeného zranenia v rozsahu 56 dní a maximálne 63 dní. Znalec Y.. H. Q., Z.. ďalej uzavrel, že u poškodenej sa z medicínskeho hľadiska jednalo o ťažké poranenia a mechanizmus vzniku zistených poranení zodpovedal udaniu poškodenej, a to v tom zmysle, že v

dôsledku sotenia spadla na zem a pritom si podvrtla a zlomila pravý členok. Spôsobené zranenie by nemalo zanechať žiadne trvalé následky. Spisový materiál ďalej obsahoval listinné dôkazy, z ktorých bolo zrejmé, že službukonajúci zdravotný personál po vzniku konfliktu bez meškania privolal príslušníkov polície a títo vykonali služobný zákrok. Policajti zadokumentovali prvotný stav a neskôr bola vykonaná i obhliadka miesta činu. Priebeh privolania službukonajúcej hliadky, ako i jej zákrok je zadokumentovaný prepismi komunikácie medzi orgánmi polície. z týchto možno jednoznačne usúdiť, že príčinou zákroku bolo fyzické napadnutie ošetrujúcej lekárky zo strany obžalovanej.

Odvolací súd tieto zabezpečené a vykonané dôkazy vyhodnotil ako svedčiace v neprospech obžalovanej a potvrdzujúce jej vinu. Krajský súd po starostlivom uvážení všetkých získaných a vykonaných dôkazov ustálil, že obžalovaná sa trestnej činnosti dopustila tak, ako to vo svojom rozhodnutí uviedol prvostupňový súd. Zo zabezpečených dôkazov nevyplývajú relevantné skutočnosti, spochybňujúce, že to bola práve obžalovaná, ktorá v inkriminovanom čase napadla poškodenú a spôsobila jej vzniknuté zranenia. Takýto záver je dostatočne podporený výsledkami znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, podľa ktorých poškodená mohla utrpieť zranenia tak, ako to udala vo svojej výpovedi. Priebeh a vznik konfliktu poškodenej a obžalovanej bol taktiež dostatočne zadokumentovaný citovanými výpoveďami zainteresovaných svedkov. Okrem syna obžalovanej všetci priamy, ako i nepriamy svedkovia potvrdili verziu konfliktu tak, ako to uviedla poškodená. Odvolací súd vo vykonanom trestnom stíhaní nezistil žiadne pochybnosti o pravdivosti tvrdení poškodenej, ktorá nemala logický dôvod fabulovať voči obžalovanej. Vzhľadom na tieto okolnosti krajský súd zaujal právny názor, v zmysle ktorého obžalovaná svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr.zák.

Pokiaľ sa týka uloženého trestu, tento odvolací súd považoval vzhľadom na právnu kvalifikáciu konania obžalovanej za zákonný a dôvodný. Uložený trest zohľadňuje všeobecné zásady pre ukladanie trestov uvedené v § 34 Tr.zák. a jeho podmienečné odloženie je zákonné v zmysle ustanovenia § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. Určená skúšobná doba podmienečného odkladu jeho výkonu je v súlade s ustanovením Tr.zák. Krajský súd nezistil nezákonný postup prvostupňového súdu ani v tej časti napadnutého rozsudku, ktorou bola obžalovaná zaviazaná nahradiť spôsobenú škodu podľa

V ďalších neuvedených podrobnostiach odôvodnenia svojho rozhodnutia, krajský súd odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil a tieto si aj v celom rozsahu osvojil.

Na základe týchto dôvodov Krajský súd v Košiciach odvolanie obžalovanej zamietol v zmysle ustanovenia , pretože nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.