Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_7C-185-2013.pdf
PDF · 84.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/185/2013
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporkyni: B. E., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 01 Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpené JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice o zaplatenie 772,19 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
III. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom OZ právna pomoc spotrebiteľom náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
IV. Vracia navrhovateľovi krátený súdny poplatok za návrh vo výške 60,80 Eur cestou príslušného daňového úradu, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ (Profidebt Slovakia s.r.o.) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2013 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 772,19 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Uznesením zo dňa 2.6.2014, č.k. 7C/185/2013-75 súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, vstúpil ako nový navrhovateľ Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266.
Písomným podaním zo dňa 28.4.2014, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu elektronicky dňa 29.4.2014, OZ právna pomoc spotrebiteľom ako vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu súdu oznámilo vstup do konania na strane odporcu. Následne podaním zo dňa 10.6.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.6.2014, Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ oznámilo vstup do konania na strane odporcu, avšak zároveň aj svoj výstup z tohto konania, nakoľko ku dňu podania tohto oznámila vstúpil do konania už iný vedľajší účastník. A napokon písomným podaním zo dňa 15.8.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.8.2014, VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajší
účastník prostredníctvom právneho zástupcu súdu oznámilo vstup do konania na strane odporcu, ktorý prostredníctvom e-mailu dňa 2.10.2014 oznámil, že netrvá na vstupe do konania.
Písomným podaním zo dňa 10.10.2014, ktoré bolo podané doručené tunajšiemu súdu dňa 13.10.2014, vzal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil z dôvodu neexistencie osoby, proti ktorej sa vedie konanie. Zároveň požiadal o vrátenie kráteného súdneho poplatku.
Podľa § 96 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na to, že k späťvzatiu návrhu v celom rozsahu došlo späť ešte pred začatím pojednávania, súd konanie s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania medzi navrhovateľom a odporkyňou súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ vzal svoj návrh späť, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Právo na náhradu trov konania vzniklo odporkyni. Nakoľko si však odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal a o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené v druhom odseku výroku tohto uznesenia.
Vedľajší účastník, OZ právna pomoc spotrebiteľom, prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 24.6.2014 vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa. Zároveň si týmto podaním uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 118,98 Eur za dva úkony právnej služby.
Nakoľko navrhovateľ späťvzatím svojho návrhu zavinil zastavenie konania, vzniklo právo na náhradu trov konania popri odporkyni aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jej strane.
O náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom OZ právna pomoc spotrebiteľom súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal. Aj keď to bol navrhovateľ, ktorý zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a vedľajší účastník v konaní vystupovali na strane odporkyne, vedľajšiemu účastníkovi OZ právna pomoc spotrebiteľom súd ich náhradu nepriznal preto, lebo ich vznik nepovažoval za účelný. Súd vychádza z úvahy, že právnu pomoc má poskytovať samotné združenie, ktoré má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, a preto na tento účel nemusí využívať právnu pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takého združenie vstúpilo); pokiaľ tak urobí, vzniknuté trovy musí znášať zo svojich prostriedkov. Navyše, v predmetnej veci ani nešlo o zložitý spor a nie je možné, ani spravodlivé očakávať, že súd prizná náhradu trov konania všetkým vedľajším účastníkom, ktorí vstúpia do konania.
Súd však považuje za potrebné uviesť, že združenia ako vedľajší účastníci opakovane vstupujú do súdnych sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o akú konkrétnu vec ide, a či je vôbec potrebné do konanie vstúpiť. Ich vstup do konania aj s poukazom na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov, s uvedením, že súdy prihliadajú na neprijateľné zmluvné podmienky, súd považuje zastúpenie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom za účelové, ktoré samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa, podľa názoru súdu narúša hospodárnosť konania a je nadbytočné. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, súd považoval za úkon, ktorý je zo strany vedľajšieho účastníka paušálny a vedľajší účastník tak postupuje v stovke ďalších prípadov. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, kde poukázal na premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd na premlčanie prihliada ex offo, aj z tohto dôvodu súd vyjadrenie vedľajšieho účastníka považoval za neúčelné.
Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť, má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym obsadením (napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe čoho môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa nadbytočným nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka (aj vedľajšieho) súdneho konania nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná je otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu a ktorá nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu.
Súd uzavrel, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka, neboli účelné. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov.
Z úradnej činnosti súdu je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach.
Súd z vyššie uvedených dôvodov náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, nakoľko ich považoval, ako už bolo vyššie uvedené, za nehospodárne a neúčelné.
Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 67,50 Eur.
Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 Eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb., ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu pred prvým pojednávaním, v zmysle § 11 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok za návrh krátený o 6,70 Eur, čo predstavuje sumu 60,80 Eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo pustup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.