Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_38Cb-97-2014.pdf
PDF · 95.02 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/97/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: GALECO Slovensko s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 151, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 46 339 035, zastúpený: Mgr. Ľudmila Vorčáková, advokátka so sídlom Národná 814/4, 010 01 Žilina, proti odporcovi: capital costs s.r.o., so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 068 236, o zaplatenie 226,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 226,24 eur od 8.8.2013 do 6.5.2014 v sume 13,60 eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet právnej zástupkyne navrhovateľa trovy konania vo výške 6,70 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 66,83 eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 17.02.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 226,24 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel kúpnu zmluvu zo dňa 22.07.2013, kedy si odporca u navrhovateľa objednal tovar - odkvapový systém 120/90 RAL 9005. Odporca objednávku č. 1/2013 zaslal navrhovateľovi prostredníctvom emailu zo dňa 22.07.2013 na objednávkovom formulári. Následne navrhovateľ odporcovi riadne a včas dodal predmet kúpy, čoho dôkazom je dodací list č. 20130558 zo dňa 24.07.2013. Prevzatie tovaru odporca potvrdil na uvedenom dodacom liste svojim podpisom. Na základe toho navrhovateľ vystavil faktúru č. 1020130551 zo dňa 24.07.2013, splatnú dňa 07.08.2013 na sumu 226,24 eur. Nakoľko odporca neuhradil fakturovanú sumu v termíne splatnosti, navrhovateľ ho viackrát vyzval na jej úhradu, odporca však dlžnú sumu ku dňu podania návrhu neuhradil. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania.
Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil objednávku zo dňa 22.07.2013, faktúru č. 1020130551 zo dňa 24.07.2013, dodací list č. 20130558 zo dňa 24.07.2013, výzvu na zaplatenie zo dňa 12.09.2013 a poslednú výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 22.11.2013 s doručenkou.
Súd vo veci vydal dňa 18.03.2014 platobný rozkaz č. k. 38Rob/60/2014-20, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu.
Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že podľa priložených dôkazov objednaný tovar neprebral nikto z poverených zástupcov spoločnosti, objednávkový formulár nie je podpísaný štatutárnym zástupcom spoločnosti, výška uvedenej
pohľadávky nezodpovedá stavu ich uvedeného záväzku a ku dňu podania odporu odporcovi neprišlo žiadne upovedomenie o poslednej výzve. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 14.05.2014 označil dôvody uvedené odporcom v odpore proti platobnému rozkazu ako v plnom rozsahu nepravdivé, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že dňa 07.05.2014 odporca zaplatil na účet navrhovateľa sumu 226,24 eur. V detailoch uvedeného bankového prevodu je ako variabilný symbol uvedené č. XXXXXXXXXX, ktoré je totožné s číslom faktúry, zaplatenie ktorej je predmetom konania. Z uvedeného je zrejmé, že odporca zaplatil žalovanú istinu. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovateľ súčasne vzal svoj návrh na začatie konania v tejto časti, t.j. o zaplatenie istiny vo výške 226,24 eur späť a žiadal konanie v uvedenej časti zastaviť, s tým, že naďalej trvá na návrhu v časti zaplatenia úroku z omeškania, ktorý predstavuje 8,5% od 08.08.2013 do 06.05.2014 a na náhrade trov konania. K podaniu navrhovateľ pripojil výpis z účtu navrhovateľa - detail transakcie.
Uznesením č.k. 38Cb/97/2014-34 zo dňa 12.06.2014 súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 226,24 eur zastavil a rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 9,80 eur navrhovateľovi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2014.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 a 3 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od tohto okamihu, ide o drobný spor. Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka, záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, prvá veta OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
V prejednávanej veci po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie istiny 226,24 eur ide o konanie o tzv. drobnom spore tak, ako jeho definícia vyplýva z ustanovenia § 200ea ods. 1 a 3 OSP. Súd preto využil procesnú možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 115a ods. 2 OSP a rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 03.10.2014.
Vzhľadom na postavenie navrhovateľa a odporcu ako subjektov záväzkového vzťahu v čase vzniku záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov súd vyhodnotil právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako obchodnoprávny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd posúdil záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania ako kúpnu zmluvu uzavretú podľa ustanovenia § 409 a nasled. Obchodného zákonníka. Na základe objednávky odporcu navrhovateľ dodal odporcovi tovar špecifikovaný v predložených listinných dôkazoch, t.j. v objednávke odporcu č. 1/2013 zo dňa 22.07.2013, faktúre č. 1020130551 zo dňa 24.07.2013 a dodacom liste č. 20130558 zo dňa 24.07.2013 a odporca tento tovar dňa 24.07.2013 prevzal, ako vyplýva z jeho podpisu na predmetnom dodacom liste.
Navrhovateľ kúpnu cenu za dodaný tovar vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 1020130551 zo dňa 24.07.2013, ktorú odporca prevzal dňa 24.07.2013, pričom jej prevzatie potvrdil priamo na predmetnej faktúre svojim podpisom. Nakoľko v konaní nebola preukázaná iná dohoda účastníkov o splatnosti kúpnej ceny, odporca bol v súlade s ustanovením § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď mu navrhovateľ umožnil nakladať s tovarom, za ktorý deň možno považovať deň dodania tovaru 24.07.2013. Uvedením dátumu splatnosti na faktúre (07.08.2013) navrhovateľ prejavil vôľu, aby mu odporca uhradil kúpnu cenu až v lehote splatnosti faktúry. Vzhľadom na uvedené sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, t.j. dňa 08.08.2013, od ktorého dňa si navrhovateľ uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Omeškanie odporcu so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 365 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka trvalo až do dňa zániku záväzku splnením v zmysle ustanovenia § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka dňom 07.05.2014, kedy bola v prospech účtu navrhovateľa pripísaná suma 226,24 eur. Súdu je známe z jeho činnosti, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 08.08.2013 bola 0,5%, úroky z omeškania si navrhovateľ uplatnil vo výške 8,5% ročne. S poukazom na § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v nižšej výške, ako by mu patrila, súd mu však, viazaný rozsahom návrhu v zmysle § 153 ods. 2 OSP, priznal úroky z omeškania len v požadovanom rozsahu, t.j. vo výške 8,5% ročne zo sumy 226,24 eur od 08.08.2013 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o obranu odporcu v prejednávanej veci, tento v odpore proti platobnému rozkazu namietal skutkové okolnosti súvisiace s objednávkou tovaru, konkrétne, že objednaný tovar neprevzal nikto z poverených zástupcov spoločnosti, a tiež poukázal na absenciu podpisu štatutárneho orgánu spoločnosti na objednávkovom formulári. Súd uvádza, že v zmysle navrhovateľom predložených listinných dôkazov sa jedná o objednávku uskutočnenú elektronickou formou, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle § 409 Obchodného zákonníka, t.j. určenie kupujúceho a predávajúceho ako zmluvných strán, vymedzenie predmetu kúpy presným označením požadovaného tovaru čo do množstva a druhu, a súčasne je z obsahu objednávky, vyčíslením hodnoty objednávky, zrejmý aj záväzok kupujúceho zaplatiť za požadovaný tovar kúpnu cenu. Akceptáciou uvedenej objednávky zo strany navrhovateľa potom došlo k vzniku kúpnej zmluvy s predmetným obsahom
ako záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Z ustanovení Obchodného zákonníka, prípadne iných všeobecne záväzných predpisov nevyplýva podmienka označenia a uvedenia podpisu štatutárneho orgánu právnickej osoby na obchodnom dokumente - objednávke, ako povinná náležitosť tohto dokumentu, a súčasne ani požiadavka na realizáciu objednávky ako jednostranného právneho úkonu právnickou osobou výlučne štatutárnym orgánom právnickej osoby. Naopak, súd poukazuje na ustanovenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou oprávnenie na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. Podľa obsahu predmetnej objednávky, túto realizovala v objednávke označená vedúca predajne odporcu, pričom odporca netvrdil ani nepreukázal, že táto osoba nebola na uvedené konanie oprávnená, a zároveň je z objednávky zrejmé, že objednávka bola uskutočnená z elektronickej adresy odporcu, ktorú skutočnosť odporca tiež nerozporoval, preto súd konštatuje, že predmetná zrealizovaná objednávka odporcu ako podnikateľa zaväzuje. Uvedené obdobne platí aj vo vzťahu k odporcom namietanému konaniu za odporcu pri prevzatí tovaru. Aj keď odporca tvrdí, že objednaný tovar neprevzal poverený zástupca spoločnosti ako oprávnená osoba, na preukázanie tohto tvrdenia neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, existujúci podpis ako potvrdenie prevzatia tovaru na dodacom liste teda relevantne nespochybnil, a súčasne nepoprel samotnú skutočnosť, že tovar sa dostal do jeho dispozície. Pokiaľ ide o jeho námietku voči výške pohľadávky, toto svoje tvrdenie odporca bližšie nekonkretizoval, ani nepredložil v prospech takéhoto tvrdenia žiaden dôkaz. K poslednej námietke odporcu, týkajúcej sa (ne)doručenia výzvy na zaplatenie pohľadávky súd uvádza, že realizáciu a doručenie výzvy na zaplatenie pohľadávky pred podaním žaloby na súd zo dňa 22.11.2013 má súd preukázanú z pripojenej doručenky, z ktorej vyplýva prevzatie výzvy odporcom dňa 10.12.2013. Zároveň však súd poznamenáva, že uskutočnenie takejto výzvy nie je zákonnou povinnosťou navrhovateľa ako veriteľa, a nie je ani podmienkou uplatnenia jeho práva na súde. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, k odporu odporcu súd záverom konštatuje, že procesnú obranu odporcu v súhrne vyhodnotil ako účelovú, zotrvávajúcu len v rovine vyššie uvedených tvrdení, pričom odporca na preukázanie svojich tvrdení neoznačil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. V prospech tohto záveru súdu svedčí aj fakt, že v priebehu konania odporca žalovanú istinu v plnom rozsahu uhradil, čo jednoznačne potvrdzuje nespornosť navrhovateľom uplatneného nároku. Súd tak konštatuje, že odporca vo vzťahu k skutočnostiam tvrdeným v ním podanom odpore proti platobnému rozkazu neuniesol dôkazné bremeno.
S poukazom na vyššie uvedené súd považoval navrhovateľom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný a nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by odporca príslušenstvo pohľadávky v podobe zákonného úroku z omeškania uhradil, súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá OSP, podľa ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca, a podľa ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. K späťvzatiu návrhu v časti uplatnenej istiny došlo v dôsledku jej preukázanej úhrady odporcom v čase po začatí konania a v ostatnej časti mal navrhovateľ plný úspech, preto mu súd priznal voči odporcovi náhradu dôvodne uplatnených trov potrebných na účelné uplatňovanie práva tak, ako boli navrhovateľom uplatnené a vyčíslené v návrhu na začatie konania titulom krátenej časti súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie konania v sume 6,70 eur a v sume 66,83 eur titulom trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: prevzatie zastúpenia na základe plnej moci z 21.11.2013, návrh na začatie konania z 17.02.2014, pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 19,92 eur + režijný paušál 1 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur + 20 % DPH. Režijný paušál za úkon prevzatie a príprava zastúpenia súd priznal vo výške platnej v čase uskutočnenia tohto úkonu (rok 2013). Pokiaľ ide o náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku, súd priznal navrhovateľovi jeho náhradu len v rozsahu krátenej časti súdneho poplatku (6,70 eur), nakoľko zostávajúca časť poplatku vo výške 9,80 eur bola navrhovateľovi vrátená na základe uznesenia č. k. 38Cb/97/2014-34 zo dňa 12.06.2014. Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).