Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/24/2014

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z. J., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XX, G. a otec - F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, G., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2014 matka maloletej Z. N. E. žiadala nariadiť predbežné opatrenie, ktorým súd maloletú zverí do jej osobnej starostlivosti, keď maloletá bola rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -56 zo dňa 24.03.2014 o rozvode manželstva jej rodičov, právoplatným dňa 09.04.2014, zverená do osobnej starostlivosti otca. Svoj návrh odôvodnila tým, že v čase rozvodu uzavreli s otcom maloletej dohodu rešpektujúc vôľu dieťaťa, ktoré chcelo zostať s otcom. Medzičasom ale bola maloletá vypočutá na polícii z dôvodu neprimeranej starostlivosti otca, ktorý ju každé ráno odprevádza do školy, po vyučovaní ju čaká pred školou, chodí s ňou von na bicykel, na ihrisko, nedovolí jej udržiavať kamarátske vzťahy. Po tom, čo maloletá strávila u matky víkend sa rozhovorila o tom, ako sa o ňu otec stará, ako jej spolu so starými rodičmi nadávajú, aká je hlúpa, že varenú stravu konzumuje zriedka, pretože stará mama varí prevažne jedlo, ktoré maloletá nemá rada, alebo nemôže pre alergiu, a tak sú jej celodennou stravou väčšinou pečivá s maslom. Maloletá sa ďalej údajne sťažovala, že nemá svoje súkromie a je obmedzovaná dokonca aj v základných hygienických potrebách, pričom má zákaz zamykať sa v kúpeľni, kde sa ani nesmie dlhší čas zdržovať, čo je pre ňu ako dospievajúce dievča veľmi obmedzujúce. Matka dcére verí, pretože bola obdobne obmedzovaná aj sama počas spolužitia s jej otcom. Poukázala na to, že okrem dohodnutého výživného vo výške 100,- eur dcére hradí aj paušál za telefón vo výške 40,- eur mesačne a kupuje jej aj oblečenie, spodné prádlo a základné hygienické potreby, keďže otec, ktorý dlhodobo nepracuje, jej nie je schopný tieto veci zabezpečiť a dokonca financie, ktoré matka zasiela na výživu dcéry používa na zaplatenie exekúcii a časť z toho dáva rodičom. Po rozhovore s dcérou, ktorá ju prosila o to, aby si ju vzala k sebe, teda dospela k presvedčeniu, že otec sa o maloletú nedokáže postarať a zabezpečiť jej základné potreby a dieťa tým psychicky trpí. Maloletá si vychádza s terajším manželom matky I. J. a nadobudla aj dobrý vzťah k mladšej dcére matky z druhého manželstva, mal. S., nar. XX.XX.XXXX.

K návrhu matka okrem rodného listu maloletej nepripojila žiadne listinné dôkazy osvedčujúce tvrdenia v ňom uvedené.

Podľa. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a)), alebo aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; (§ 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.).

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (viď rozhodnutie IV. ÚS 84/9).

Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby ( § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia.

Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní, ktorým je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.

Predbežné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.

V danom prípade mal súd za to, že na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia podmienky splnené neboli, keďže neboli naplnené základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletej Z. N. E., ktoré by vyplývali napr. z osvedčenej reálnej a bezprostrednej ujmy hroziacej v dôsledku jej ponechania v osobnej starostlivosti otca. V prospech uvedeného záveru svedčí skutočnosť, že maloletá bola otcovi zverená do osobnej starostlivosti približne pred pol rokom, pričom vychádzajúc tak z obsahu návrhu matky, ako aj spisu tunajšieho súdu sp. zn. vo veci rozvodu manželstva účastníkov, ide o prostredie, v ktorom maloletá vyrastala. Matka navyše svoje tvrdenia uvádzané v návrhu žiadnym spôsobom neosvedčila.

Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Preto je

potrebné skonštatovať, že z návrhu nevyplynula aktuálna naliehavá potreba zmeny doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností v matkou požadovanom smere formou okamžitej ingerencie súdu a teda súd nemohol návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Súd však nemôže ponechať bez povšimnutia v návrhu uvádzané výhrady k prostrediu a kvalite starostlivosti otca a prípadne zmenený názor maloletej na otázky, ktoré sa jej týkajú (ďalšie trvanie zverenia otcovi), keďže vzhľadom na jej vek a tomu zodpovedajúcu rozumovú vyspelosť naň musí byť prihliadané. Za účelom jeho zistenia a preverenia objektivity matkou vznesených výhrad, údajne zistených z ústneho podania maloletej, ktoré by eventuálne odôvodňovali zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, však musí byť uskutočnené riadne dokazovanie, presahujúce možnosti konania o nariadenie predbežného opatrenia. S poukazom na ustanovenie § 81 ods. 1 O.s.p. preto súd súčasne samostatným uznesením pristúpi z úradnej povinnosti k začatiu konania o zmenu zverenia maloletej, keď návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia posúdil ako podnet na jeho začatie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.