Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-113-2014.pdf
PDF · 96.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/113/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279, proti odporkyni: Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H. U., V.Q. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1.762,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 953,42 eur s 0,024% denným úrokom z omeškania od 15.4.2012 až do zaplatenia v mesačných splátkach po 25,- eur, vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následnom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 1.762,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.491,37 eur od 6.2.2014 do zaplatenia. Návrh zdôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.300,- eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu. Odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Odporkyňa úver riadne nesplácala. Ku dňu 27.3.2012 dlh odporkyne predstavoval sumu 1.762,85 eur, z čoho istina predstavovala 41,02 eur, poplatok za vedenie účtu sumu 9,95 eur, úrok sumu 109,28 eur, zosplatnená istina sumu 1.192,44 eur, pokuta (ušlý úrok) sumu 136,48 eur, poistenie Bill protection sumu 12,15 eur, upomienka II sumu 12,- eur, úrok sankčný z omeškania sumu 242,43 eur, upomienka I sumu 4,- eurá, úrok z omeškania do zosplatnenia sumu 0,24 eur a dopočítaný úrok sumu 2,86 eur. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Odporkyňa v konaní potvrdila, že s navrhovateľom uzavrela zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bola poskytnutá suma 1.300,- eur. Uviedla, že túto sumu mala splácať po 34,48 eur mesačne. Potvrdila aj to, že z dlžnej sumy navrhovateľovi uhradila len časť - 346,58 eur a viac už nezaplatila. V konaní sa nevedela vyjadriť k tomu, či mala možnosť vybrať si, či má záujem o poistenie alebo nie. Uviedla, že súhlasí a pripája sa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Je si vedomá, že jej vznikla
povinnosť určitú sumu navrhovateľovi ešte zaplatiť, požiadala však o možnosť úhrady v mesačných splátkach maximálne po 25,- eur.
Právny zástupca odporkyne v konaní namietol absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne konečnej splatnosti úveru, uvedenia výšky počtu, termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tiež namietol nesprávnu a neurčitú výšku RPMN vypočítanú v neprospech spotrebiteľa. Podľa jeho názoru je preto zmluvu potrebné posúdiť ako bezúročnú a bez poplatkov s tým, že navrhovateľ má voči odporkyni nárok na vrátenie rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru a tým, čo bolo odporkyňou uhradené. Vo zvyšnej časti navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.
V podaní zo dňa 10.3.2014, doručenému súdu dňa 13.3.2014, oznámil vedľajší účastník vstup do konania na strane odporkyne. Vedľajší účastník v konaní uviedol, že medzi účastníkmi konania uzavretá úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Uviedol, že úverová zmluva, uzavretá medzi účastníkmi, neobsahuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, RPMN je v zmluve uvedená neurčito a nesprávne v neprospech spotrebiteľa, v zmluve chýba údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal na to, že v úverovej zmluve si odporkyňa mala dohodnúť okrem splácania úveru aj platenie poistného vo výške 2,43 eur mesačne. Dojednané poistné jednoznačne bolo súčasťou dohodnutej mesačnej splátky vo výške 34,48 eur. RPMN je potom určená nesprávne a neurčito vo výške od 26,30% do 27,30%, pričom správna RPMN zahŕňajúca aj náklady poistného má byť 30,10%. Poukázal na znenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Vedľajší účastník tiež uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe hlavy 7 § 6 úverových podmienok. Zaplatenie zmluvnej pokuty je viazané na porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, ale v danom prípade bola zmluvná pokuta dohodnutá podmienene, čo nie je v súlade s ustanovením § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu bol viazaný na zosplatnenie úveru, ktoré však nenastávalo priamo porušením zmluvnej povinnosti, ale až zaslaním výzvy navrhovateľa. Odporkyňa reálne čerpala úver vo výške 1.300,- eur, navrhovateľovi zaplatila sumu 346,58 eur. Navrhovateľ má teda nárok len na zaplatenie sumy 953,42 eur, čo predstavuje neuhradenú časť čerpaného úveru.
Súd konal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, právneho zástupcu odporkyne a vedľajšieho účastníka, oboznámením obsahu úverovej zmluvy zo dňa 21.1.2011, splátkového kalendára, úverových zmluvných podmienok, výzvy k úhrade celého dlhu zo dňa 27.3.2012, vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 12.8.2014, špecifikácie nároku navrhovateľa zo dňa 7.10.2014, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ ako obchodná spoločnosť s predmetom podnikania, okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, uzavrel dňa 29.11.2007 s odporkyňou, ako fyzickou osobou, zmluvu o úvere, pričom súčasne ide o spotrebiteľský úver. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru navrhovateľom odporkyni vo výške 1.300,- eur. Podľa zmluvy sa odporkyňa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach po 34,48 eur, počet splátok bol dohodnutý 84, RPMN je uvedená od 26,3% do 27,3%, celkové náklady spotrebiteľa sú v zmluve uvedené vo výške 1.392,20 eur, lehota splatnosti úveru je uvedená „84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. V zmluve je dohodnutý poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 eur, ročná úroková sadzba je vo výške 21,43%, celková čiastka splatná spotrebiteľom je vo výške 2.692,20 eur. V zmluve si účastníci dohodli aj poistenie vo výške 2,43 eur mesačne. Splatnosť jednotlivých splátok úveru je v zmluve uvedená tak, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Podľa splátkového kalendára odporkyňa zaplatila sumu celkom 346,58 eur. Keďže ďalšie splátky už neuhrádzala, došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zo strany navrhovateľa ku dňu 27.3.2012. Po tomto termíne odporkyňa už nič neuhradila.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy /ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“/, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len sčasti. Predmetná úverová zmluva, vzhľadom na jej obsahové náležitosti, je spotrebiteľských úverom v zmysle § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže navrhovateľ ako dodávateľ poskytol odporkyni, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa), finančné prostriedky, ktoré sa odporkyňa zaviazala splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1.300,- eur, ktorý mala odporkyňa vrátiť v mesačných splátkach po 34,48 eur za podmienok vyššie uvedených. Sporným medzi účastníkmi konania bolo posúdenie splnenia zákonných náležitostí úverovej zmluvy podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a následne, či navrhovateľovi patrí, okrem nesplatenej istiny, aj právo na zmluvné úroky, prípadne poplatky. To, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi celkom sumu 346,58 eur nebolo v konaní medzi účastníkmi sporné. Súd zistil, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru a nie je v nej riadne uvedená výška RPMN. V zmluve je ako konečná splatnosť úveru uvedené len „84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Súd zastáva názor, že konečná splatnosť úveru musí byť dátumovo presne špecifikovaná, teda musí byť vyjadrená presným dátumom. V zmluve je tiež nesprávne a neurčito uvedený údaj o výške RPMN „ od 26,3% do 27,3%“. Správne má byť RPMN vo výške 30,1%, kde je zahrnutý aj poplatok za poistné, a to v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve uvedená hodnota RPMN je nesprávna a navyše neurčito formulovaná (uvedený rozsah od 26,3% do 27,3%) v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti s tým je potrebné zmluvu posudzovať podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve je dohodnuté aj poistné vo výške 2,43 mesačne, pričom dojednanie poistného je
uvedené len drobným písmom, pomerne ťažko čitateľné. Z toho, ako je zmluva koncipovaná, možno predpokladať, že odporkyňa, pokiaľ mala záujem získať úver od navrhovateľa, musela mať dojednané aj poistné, pričom dojednanie o poistení je v zmluve zakomponované neprehľadne, údaj o poistení a jeho výške je uvedený len drobným písmom. Odporkyňa v konaní nevedela uviesť, či si poistenie, resp. nepoistenie úveru mohla vybrať, avšak z toho, ako je zmluva koncipovaná a akým spôsobom je dojednanie o poistnom v zmluve uvedené, má za to, že poistenie bolo súčasťou zmluvy. Súd preto takéto dojednanie považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda ide o neplatné dojednanie.
Súčasťou uplatneného nároku navrhovateľa 1.762,85 eur je aj zmluvná pokuta v sume 136,48 eur. V súvislosti s tým súd poukazuje na ustanovenie § 7 Hlavy 7. ÚP, podľa ktorého v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b) a c) § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vzniklo z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Takto dojednaná zmluvná pokuta je dojednaná neplatne, pretože podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka táto musí byť dojednaná nepodmienene / rozhodnutie NS ČR spis. zn. 23 Cdo 2575/2010/. Zaplatenie zmluvnej pokuty musí byť dohodnuté pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a bez potreby splnenia ďalších podmienok. V predmetnej zmluve je zmluvná pokuta dojednaná podmienene, teda zákonom neprípustným spôsobom, lebo bola viazaná na zosplatnenie úveru, ktoré však nenastávalo priamo porušením zmluvnej povinnosti, ale bolo viazané na požiadanie spoločnosti. Zmluvná pokuta nebola dojednaná pre prípad oneskorenia sa s platením aspoň dvoch splátok, ale bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti iba vtedy, ak jej dôsledkom bola povinnosť predčasného splatenia úveru, ktorá však bola podmienená žiadosťou spoločnosti. V zmysle uvedeného preto súd považoval aj v tejto časti nárok navrhovateľa za nedôvodný.
Navrhovateľovi v zmysle vyššie uvedených skutočností voči odporkyni vznikol nárok len na vrátenie poskytnutej istiny 1.300,- eur, nie na úroky a poplatky, resp. zmluvnú pokutu. Bolo zistené, že odporkyňa uhradila sumu celkom 346,58 eur, zostáva teda doplatiť suma 953,42 eur. V tejto časti je návrh navrhovateľa dôvodný.
Odporkyňa sumu 953,42 eur neuhradila navrhovateľovi riadne a včas, preto sa s plnením dostala do omeškania a navrhovateľovi tak vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške ustanovenej podľa občianskeho práva. Do omeškania sa odporkyňa dostala od 15.4.2012, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej na úhradu celej dlžnej sumy podľa výzvy zo dňa 27.3.2012. Odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Podľa poštového podacieho hárku bola výzva odporkyni odoslaná dňa 30.3.2012, 15 dňová lehota teda uplynula dňa 14.4.2012 a od nasledujúceho dňa bola odporkyňa v omeškaní. Ku dňu 15.4.2012 bola výška úroku z omeškania podľa nar. vl. č. 87/1995 Z.z. 9% ročne. Navrhovateľ si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 0,024% denne, t.j. 8,76% ročne od 12.4.2012. Súd mu preto priznal nárok na úrok z omeškania vo výške, ako si ju uplatnil, avšak až od 15.4.2012.
Súd teda vo veci rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 953,42 eur s 0,024% denným úrokom z omeškania od 15.4.2012 až do zaplatenia, pričom prihliadol na nepriaznivú finančnú situáciu odporkyne a dlžnú sumu jej povolil splácať v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný, a preto ho zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 1.762,85 eur, priznaná mu bola suma 953,42 eur. Jeho úspech v konaní teda predstavuje 54,08%, úspech odporkyne v konaní bol 45,92%. Celkový úspech navrhovateľa v konaní teda predstavuje 8,16%. Obe strany v konaní teda mali takmer rovnaký úspech ako neúspech, a preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vedľajší účastník na strane odporkyne si v konaní uplatňoval náhradu trov s tým, že vstúpil do konania len v časti o zaplatenie sumy 809,43 eur , t.j. do časti, v ktorej bol navrhovateľ neúspešný, t.j. v konaní mal plný úspech. Súd zastáva názor, že pokiaľ vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporkyne, vstúpil do tohto konania ako celku, čo vyplýva i zo znenia ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku („ako vedľajší účastník sa môže pripri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu“). Jeho úspech bolo preto potrebné posudzovať podľa výsledku celého konania, nielen jeho časti. Ako už bolo uvedené vyššie, obe strany v konaní mali takmer rovnaký úspech ako aj neúspech v konaní, preto súd aj v súvislosti s vedľajším účastníkom rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.