Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-191-2014.pdf
PDF · 93.05 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/191/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pre sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom právnej veci navrhovateľa: Z. Z..Á..F..U., Z. Z. X V. Y. W. B., U.-XXXX, U. S., R. S. P. F. P. N., S. XXXXXX, právne zastúpený: V. G. B. Z..F..P.., Z. Z.W.: M. XX, XXX XX O., proti odporcovi: P. W., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXX, XXX XX F., štátny občan SR, o zaplatenie 251,29 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným na tunajší súd dňa 29.04.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 251,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z tejto sumy od 08.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili spolu dňa 11.11.2008 zmluvu o pôžičke č. 7048646, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička vo výške 457,28 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal odporca splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach po 19,05 eur. Odporca uhradil len sumu 196,98 eur. Vzhľadom na to, že odporca porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, navrhovateľ listom zo dňa 07.01.2014 vyzval odporcu pred podaním žaloby na úhradu celej dlžnej sumy. Odporca dlžnú sumu neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 07.12.2012 medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, postúpila spol. Consumer Finance Holding, a.s. pohľadávku voči odporcovi vrátane príslušenstva na navrhovateľa.
Podaním doručeným súdu dňa 21.08.2014 navrhovateľ opravil žalobný návrh, nakoľko došlo k administratívnej chybe a uviedol, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili spolu dňa 04.09.2008 zmluvu o pôžičke č. 7044992, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička vo výške 331,94 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal odporca splácať pôžičku v pravidelných 12 mesačných splátkach po 32,83 eur. Odporca uhradil len sumu 196,98 eur. Tieto údaje sú správne ( a teda nie tie, ktoré boli uvedené v pôvodnom návrhu). Zvyšok návrhu ako aj žalobný petit však ostal nezmenený. K uvedenej chybe ohľadom údajov o pôžičke došlo nedopatrením, nakoľko odporca mal s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorené viaceré zmluvy. Navrhovateľ ďalej uviedol, že bola poskytnutá pôžička v sume 331,94 eur, táto bola splatná v 12 splátkach splatných vždy k 20.dňu v mesiaci vo výške 32,83 eur, pričom prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Dlh odporcu činí 251,29 eur, čo je istina 393,84 eur + zmluvná pokuta 54,43 eur - úhrady 196,98 eur.
Súd pojednával dňa 15.10.2014, na pojednávanie sa účastníci nedostavili. Navrhovateľ i právny zástupca mali predvolanie na pojednávanie doručené riadne do vlastných rúk, svoju neúčasť neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Odporca mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7044952 zo dňa 04.09.2008 (č.l. 32) uzatvorenou medzi spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom poskytol veriteľ odporcovi pôžičku - spotrebiteľský úver vo výške 331,94 eur, ktorý mal odporca splatiť v 12 mesačných splátkach po 32,83 eur. Celková suma pôžičky bola dohodnutá na sumu 393,95 eur, ročná úroková sadzba bola určená na 38,24%, priemerná hodnota RPMN bola určená na 81,8 %.
Ďalej boli k zmluve predložené Podmienky k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky a všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 07.12.2012 navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi uplatňovanú v tomto konaní (č.l. 8). Odporcovi bolo postúpenie pohľadávky oznámené listom zo dňa 10.01.2013, ako to vyplýva z č.l. 36.
Odporca bol listom zo dňa 07.01.2014 vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, pričom v predmetnej výzve bol odporca upovedomený o tom, že navrhovateľ splnomocnil na vymáhanie dlhu spol. KRUK Česká a Slovenská republika so sídlom v Prahe, v listine bol uvedený kontakt na túto spoločnosť. Odporcovi bol súčasne oznámený účet vedený v slovenskej banke, na ktorý mal dlh zaplatiť.
Odporca podľa tvrdení navrhovateľa uhradil celkovo sumu 196,98 eur.
Navrhovateľ si celkovo návrhom uplatňoval sumu 251,29 eur, ktorá suma mala podľa špecifikácie navrhovateľa pozostávať z:
- A/ istiny vo výške 393,84 eur
- B/ zmluvnej pokuty 54,43 eur
- to všetko po odčítaní úhrad odporcu v sume 196,98 eur.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a/ ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd v súlade s cit. ustanovením zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmal, či záväzok odporcu vyplývajúci z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7044952 zo dňa 04.09.2008 je premlčaný, nakoľko v danom prípade ide o nárok navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Odporca túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle citovaných ustanovení v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú, typovú, zmluvu, a z tohto dôvodu súd skúmal prioritne existenciu prípadného premlčania pohľadávky navrhovateľa uplatnenej z tejto zmluvy.
Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/130/2011 zo dňa 06.03.2012: Odvolací súd uzavrel, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom uvedené je nevyhnutné spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať vždy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.
S poukazom na uvedenú právnu vetu súd na daný prípad aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce otázku premlčania. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V prejednávanej veci sa odporca zaviazal splatiť spotrebiteľský úver v 12 mesačných splátkach po 32,83 eur, splatných k 20.dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci (čl. 6 bod 6.2 Všeobecných obchodných podmienok). Prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy (čl. 6 bod 6.4 Všeobecných obchodných podmienok). Podľa uvedeného zmluvného dojednania potom splatnosť splátok nastala nasledovne: Zmluva bola uzatvorená dňa 04.09.2008, preto prvá splátka sa stala splatnou na 20.deň nasledujúceho mesiaca, t.j. 20.10.2008, a teda: 1. splátka splatná 20.10.2008 2. splátka splatná 20.11.2008 3. splátka splatná 20.12.2008 4. splátka splatná 20.01.2009 5. splátka splatná 20.02.2009 6. splátka splatná 20.03.2009 7. splátka splatná 20.04.2009 8. splátka splatná 20.05.2009 9. splátka splatná 20.06.2009 10. splátka splatná 20.07.2009 11. splátka splatná 20.08.2009
12. splátka splatná 20.09.2009.
Celý spotrebiteľský úver sa tak stal splatným dňa 20.09.2009, teda dňom splatnosti poslednej splátky. A teda deň nasledujúci po tomto dni je dňom, kedy mohol navrhovateľ uplatniť právo na súde prvýkrát a od tohto dňa plynie 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Pokiaľ teda navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súde až dňa 29.04.2014, podal ho po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby počítanej vyššie uvedeným spôsobom, a preto súd musí konštatovať to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžnej istiny je premlčaný v celom rozsahu. Preto súd z dôvodu premlčania zamietol návrh v časti istiny spolu s úrokom z omeškania, ktorý sa viaže na premlčanú istinu. Ďalej súd navrhovateľovi nepriznal ani sumu uplatnenú titulom zmluvnej pokuty podľa čl. 12 bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok (č.l. 33 ), vo výške 10% z dlžnej splátky.
Podľa 544 § Občianskeho zákonníka, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Uvedená zmluvná pokuta nebola dohodnutá priamo v zmluve, ale bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, pričom jej výška bola určená jednostranne veriteľom vo všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ teda zmluvná pokuta (ale aj akékoľvek iné sankcie postihujúce odporcu) nebola v zmluve obojstranne účastníkmi dohodnutá, od odporcu takúto sankciu nemožno vôbec požadovať. Pre bežného spotrebiteľa sú sankcie ťažko zistiteľné, nakoľko nie sú upravené priamo v zmluve, ale drobným písmom v obchodných podmienkach, s čím veriteľ už vopred kalkuluje, pričom veľkosť písma, ktorým sú písané obchodné podmienky, hraničí s čitateľnosťou a na to, aby sa účastník zmluvy mohol presne oboznámiť s ich znením, by bolo potrebné použiť optickú pomôcku. Naviac je celkom zrejmé, že sa s nimi spotrebiteľ môže len veľmi ťažko pri podpise zmluvy podrobne oboznámiť, preto možno usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu pristúpiť na „dohodu“ o zmluvnej pokute. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd sumu uplatnenú titulom zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania zamietol.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, nakoľko súd jeho návrh zamietol v celom rozsahu. Preto možno konštatovať, že odporca bol v konaní plne úspešný a mal by voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Odporca si však náhradu trov neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.