Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/91/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. októbra 2014 v Žiline o odvolaní obžalovaného D. K. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. zo dňa 23.5.2014, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného D. K. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo uznal obžalovaného D. K. vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 5.7.2013 v čase okolo 22.10 hod. pred pohostinstvom zv. Mesároš v obci Podbiel, okr. Tvrdošín fyzicky napadol S. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J., I. XXX/XX, okr. J., a to tak, že jedenkrát udrel S. S. zovretou päsťou do tváre, do oblasti nosa, následkom čoho S. S. spadol na zem, kde narazil hlavou o dlažobnú kocku a ostal tam ležať, kde ho D. K. udieral päsťou do oblasti hlavy, čím S. S. spôsobil zranenia - otras mozgu, trieštivú zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, zlomeninu nosovej priehradky s jej posunom doľava, trieštivú zlomeninu prednej a vnútornej steny ľavej čeľustnej dutiny s malým posunom, zakrvácanie do ľavej čeľustnej dutiny a tržnozmliaždenú ranu na nose vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti minimálne 38 dní.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení prostredníctvom svojho obhajcu zahlásil odvolanie obžalovaný, pričom odvolanie odôvodnil v podstate tým, že toto podáva proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Poukázal pritom na výpovede jednotlivých svedkov, ako aj na vyjadrenia svedkov S. G., V. H., S. G., Y. S., V. K., L. I. a I. I., ktorí uviedli na otázku povereného príslušníka, či nie je možné, že by bol D. K. vyšiel s S. von, kde ho mal údajne napadnúť bez toho, aby si to ostatní všimli, pritom na túto otázku každý z uvedených svedkov jednoznačne odpovedal, že D. K. nevyšiel von, nakoľko bol celý čas so svedkami vnútri. Všetci títo svedkovia boli riadne poučení o význame svedeckej výpovede a o tom, že boli povinní vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Taktiež boli poučení, že je trestné iného lživo obviniť z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Okrem V. K. ostatní svedkovia nie sú rodinnými príslušníkmi obžalovaného a nemajú teda dôvod vypovedať v jeho prospech len z dôvodu, že sa poznajú. Súd odmietol výsluch ďalšieho svedka S. J. a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ide o priateľa obžalovaného a jeho výpoveď nepovažoval za podstatnú pre objasnenie a rozhodnutie v merite veci. Ide pritom o osobu, ktorá pochádza z obce K. K., okr. N., z čoho vychádzal súd pri konštatovaní, že sa jedná o jeho priateľa, nie je zrejmé.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu namietal, že bola v konaní porušená zásada kontradiktórnosti, vyplývajúca z s tým, že je najmä na stranách, aby v konaní pred súdom navrhli dôkazy a taktiež ich spravidla vykonávali. Súd v napadnutom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď nebral do úvahy dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného a bez ďalšieho bral do úvahy výlučne dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného. V konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný spáchal trestný čin, ktorý sa mu kladie za vinu a súd konal nesprávne, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bez ďalšieho uviedol, že svedkovia V. K., I. I., V. H., S. G., S. G. a Y. S. vypovedali účelovo. Súd nesprávne vyhodnotil výpovede svedkov L. K., S. S. a K. X., keď nebral do úvahy u svedkyne L. K. rozpory v jej výpovedi. Obžalovaný ďalej poukázal na výpoveď svedkyne L. K., K. X. a S. S.. Svedecké výpovede V. K., I. I., V. H., S. G., S. G. a Y. S. podľa obžalovaného vytvárajú jasnú a ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich fakt, že obžalovaný neopustil priestory pohostinstva a že k jedinému konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným došlo výlučne v priestoroch pohostinstva, pričom však nedošlo k fyzickému, ale verbálnemu kontaktu medzi poškodeným a obžalovaným. Dôvod konfliktu vo vnútri pohostinstva s poškodeným a L. K. bola skutočnosť, že sa v priestoroch pohostinstva nachádzala maloletá Y., ktorá je krstňa obžalovaného. Uvedená maloletá ležala na rukách L. K., na čo obžalovaný chcel volať políciu a úrad práce sociálnych vecí a rodiny, kedy mu začala L. K. nadávať, strkať do neho, konflikt bol ukončený V. H., ktorý ich rozdelil a celý incident tým skončil. Dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a boli vykonané v prípravnom konaní, netvoria taký ucelený reťazec dôkazov, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne konštatovať, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba. Súd vyhodnotil výpovede poškodeného, L. K., S. S. a K. X. ako výpovede, ktoré mali byť hodnoverné a svedkovia mali byť nestranní, aj keď zo zápisnice vyplýva, že S. S., K. X. samotný incident pred pohostinstvom nevideli. L. K. je priateľkou poškodeného ako uviedla aj na hlavnom pojednávaní dňa 3.4.2014 a výslovne sa vyjadrila, že vzťahy k osobe obžalovaného sú zlé, že podával podnety na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadne starostlivosti o maloletú Y.. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný doplnil svoje odvolanie, pričom poukázal na to, že z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní je evidentné, že o zistenom skutkovom stave sú dôvodné pochybnosti, a to na základe svedeckých výpovedí. Namietal opätovne, že súd nevykonal všetky navrhované dôkazy, teda výsluch svedka, pričom došlo aj k porušeniu ustanovenia Namieta ďalej porušenie čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj ustanovení . Opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , pričom zistil, že odvolanie obžalovaného D. K. nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení , najmä zásady zákonného procesu podľa , práva na obhajobu podľa , voľného hodnotenia dôkazov podľa , rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu, ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa tohto uvedeného zákonného ustanovenia.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením

Závery okresného súdu, ktoré sú prezentované vo výrokovej časti rozsudku a týkajú sa výroku o vine a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si odvolací súd v celom rozsahu osvojuje, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

K výroku o vine môže krajský súd len stručne dodať, že v predmetnej veci boli produkované dve skupiny dôkazov. Na jednej strane sú výpovede obžalovaného K., jeho manželky V. K., svedkov I. I., S. G., S. G. a V. H., ktorí vypovedajú, že síce k istému konfliktu medzi obžalovaným a svedkyňou L. K. a jej partnerom S. S. došlo, avšak obžalovaný následne neopustil priestory pohostinstvá a za S. S. nevyšiel.

Na druhej strane sú tu však výpovede poškodeného S. S., ktorý vypovedal, že chcel so L. K. a jej dcérou odísť, obžalovaný im zatarasil cestu a bránil im v odchode, pričom do neho sotil a on spadol cez nejaké kreslo. Postavil sa, odišiel von, všimol si, že za ním nejde jeho priateľka ani jej dcéra, preto sa vrátil naspäť do pohostinstvá a ako vošiel do vchodových dverí tak zbadal obžalovaného, hneď na to dostal päsťou do tváre, spadol na zem a narazil si hlavu o dlažbu a stratil vedomie. Viac si nepamätal. Svedkyňa S. S. uviedla, že videla, ako S. S. so L. K. a jej maloletou dcérou odišli z pohostinstvá a po chvíľke takmer vzápätí za nimi vyšiel aj obžalovaný D. K.. Čo sa udialo vonku, uviesť nevedela. Obdobne svedok K. X. vypovedal, že videl, ako S. vyšiel z pohostinstva von a za ním vyšiel aj obžalovaný D. K.. Videl ako leží S. S. von a niekde pri ňom stál obžalovaný. Samotnú bitku pred pohostinstvom však nevidel. Pokiaľ uvedený svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný vybehol hneď za S. a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že za ním vyšiel zhruba za 5 až 10 minút, k tomuto uvádzal, že zrejme to v prípravnom konaní zle formuloval. Krajský súd považuje takúto zmenu výpovede za účelovú. Svedkyňa L. K. opísala ako videla obžalovaného ako chytil poškodeného aj to, že obžalovaný bil poškodeného a keď ležal na zemi, bil ho päsťami. Za účelom odstránenia svojich rozporov uviedla, že si myslí, že ho aj kopal a vzhľadom na odstup času sa nevedela vyjadriť k tomu, či videla obžalovaného do poškodeného aj kopnúť.

Pokiaľ by súd vyhodnocoval objektívnosť dôkazov je nutné uviesť, že svedkovia S. S. a K. X. sú svedkami bez bližšieho vzťahu či už k obžalovanému alebo poškodenému. Je však jednoznačné, že poškodený v predmetný večer utrpel zranenia, ktoré boli objektivizované. Je nesporné, že tento bol na lekárskom ošetrení dňa 6.7.2013 v nočných hodinách, ako dôvod uvádzal napadnutie inou osobou v pohostinstve v Podbieli dňa 5.7.2013 okolo 23.00 hod. s tým, že mal byť opakovane udretý päsťou do tváre v oblasti nosa a hornej čeľuste. Tento čas korešponduje s tým, kedy malo dôjsť ku skutku. Podľa odborného vyjadrenia nachádzajúceho sa na č.l. 56 a nasl. boli objektivizované zranenia, ktoré poškodený utrpel, pričom k mechanizmu vzniku zranenia sa znalec vyjadril, že k týmto došlo jednoznačne po napadnutí inou osobou, nestalo sa tak po páde ani údere o iný predmet. Pri útoku išlo jednoznačne o úder päsťami bez použitia iného predmetu. K zraneniam došlo tak, ako to uvádza poškodený pri prvotnom lekárskom ošetrení aj svojej výpovedi v spisovom materiáli. Je teda zrejmé, že v predmetný večer po incidente u poškodeného boli objektívne zistené zranenia, ktoré zodpovedajú mechanizmu tak, ako ich opisuje poškodený a L. K.. Práve z výpovedí S. S. a K. X., ako aj z výpovedí poškodeného a svedkyne L. K. je nesporné, že útočníkom bol práve obžalovaný.

Krajský súd nemá dôvod spochybňovať vykonané dôkazy, pretože tieto sú v dobrom vzájomnom súlade. Pokiaľ svedkovia, na ktorých poukazuje práve obžalovaný, vypovedajú, že obžalovaný sa nedopustil takéhoto konania a neopustil priestory pohostinstva, práve z výpovedí ďalších svedkov a nepriameho dôkazu znaleckého posudku vyplýva pravý opak.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného je zrejmé, že tento sa dožaduje hlavne iného hodnotenia dôkazy. Je nutné uviesť, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré potreboval na zistenie skutkového stavu veci. Pokiaľ obžalovaný namieta rozdielne hodnotenie dôkazov, je nutné konštatovať, že v prípade, ak súd vyhodnotí niektorý vykonaný dôkaz inak, než podľa predstáv niektorej zo strán, nemôže to byť dôvodom pre zmenu rozsudku. Je potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej do obsahu základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazov podľa článku 48 ods. 2 veta prvá SR nepatrí právo účastníka (strany) konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, ako ani povinnosť vykonať účastníkom konania navrhnutý dôkaz (). Je výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto dôkazy následne vyhodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie pri hodnotení dôkazov okresným súdom a pokiaľ obžalovaný s takýmto hodnotením dôkazov nesúhlasí, nespôsobuje to chybnosť rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd logiky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vine. S týmito dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje. Obžalovaným navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka S. J., okresný súd správne zamietol ako návrh na doplnenie dokazovania, nakoľko okresný súd má dostatok dôkazov, z ktorých je možné vyvodiť bezpečný záver o vine obžalovaného.

Pokiaľ obhajoba namietala porušenie ustanovení či už alebo ďalších právnych predpisov, krajský súd žiadne takéto porušenie nezistil.

Pokiaľ ide o podstatu skutku je zrejmé, že obžalovaný nesúhlasil so skutočnosťou, že L. K. sa nachádzala v neskorých nočných hodinách v pohostinstve so svojou maloletou dcérou a na toto nadviazal aj následný konflikt s S. S.. Pokiaľ ide o výrok o treste, aj tento je správny a zákonný. Okresný súd uložil obžalovanému mierny trest odňatia slobody, pričom je nutné si uvedomiť, že poškodenému bola spôsobená ujma na zdraví s dobou trvania PN 38 dní, teda len pár dní pred hranicou pre ťažkú ujmu na zdraví. Táto skutočnosť sa odrazila aj v samotnej výmere trestu, keď okresný súd uložil trest v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Okresný súd správne vyhodnotil aj pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a správne určil aj skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia. V treste sa odráža aj samotný postoj obžalovaného k trestnej činnosti.

Okresný súd správne rozhodol aj pokiaľ ide o náhradu škody, ktorú si poškodený neuplatnil včas.

Na základe vyššie uvedených skutočností, krajský súd nezistiac žiadne dôvody, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná