Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/39/2014

Potvrdené rozhodnutím 6Sžo/7/2015
„Identifikačné číslo spisu: 7213215374 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7213215374.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. P., nar. 11.11.1951, bytom Y., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátová 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/39/2014-122 zo dňa 15. októbra 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/39/2014-122 zo dňa 15. októbra 2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. XX, H., proti žalovanému Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátová 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998, takto

rozhodol:

Konanie vo veci zrušenia personálneho rozkazu riaditeľa Nápravnovýchovného ústavu Košice - Šaca, č. 299 zo dňa 10.07.1998 a rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR číslo GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998 z a s t a v u j e .

Vec v časti náhrady materiálnej a nemateriálnej ujmy žalobcu po právoplatnosti tohto uznesenia p o s t u p u j e Okresnému súdu Košice II.

odôvodnenie:

Žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998 podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, rozhodnutie riaditeľa ústavu č. 299 zo dňa 10.07.1998 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

Personálnym rozkazom riaditeľa Nápravnovýchovného ústavu Košice - Šaca, č. 299 zo dňa 10.07.1998, bol žalobca podľa s použitím , dňom 30.09.1998 prepustený zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

Podaním zo dňa 13.06.2013 označeným ako: „Žiadosť - o zrušenie personálneho rozkazu, riaditeľa Nápravnovýchovného ústavu Košice - Šaca, pplk. PhDr. Milana BEREGSÁSIHO, číslo 299, zo dňa 10.07.1998 a žiadosť o zrušenie rozhodnutia - Generálneho riaditeľstva, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, č. GR ZVJS -3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998“, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 17.03.2014, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a súčasne žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi materiálnu i nemateriálnu ujmu spôsobenú prepustením zo služobného pomeru.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -27 zo dňa 27.03.2014, doručeným žalobcovi dňa 07.04.2014, bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia doplnil svoju žalobu podľa , a to o správne znenie konečného návrhu, vrátane uvedenia dôvodov, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá. Zároveň bol žalobca predmetným uznesením vyzvaný, aby si v tej istej lehote zvolil právneho zástupcu v zmysle a doložil originál plnomocenstva na zastupovanie v danom konaní.

Podaniami zo dňa 08.04.2014, 16.04.2014, 20.05.2014, 11.06.2014 a 19.06.2014, doplnil žalobca svoju žalobu zo dňa 13.06.2013, pričom opätovne žiadal zrušiť Personálny rozkaz riaditeľa

Nápravnovýchovného ústavu Košice - Šaca, č. 299 zo dňa 10.07.1998 a rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR číslo GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998, ako aj priznanie náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy.

Podľa veta prvá, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa veta prvá, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ustanovenia , súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil, a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť (). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo veci preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998 bolo rozhodnuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a to rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.05.1999, ktorý žalobu zamietol. V odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 299 zo dňa 10.07.1998 a odvolanie zamietol. Týmto rozhodnutím bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka ZVJS SR s tým, že služobný pomer končí 30.09.1998. Nakoľko námietky žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodné rozhodol tak, že žalobu zamietol. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. ). Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd považuje za dostatočne preukázané, že v novom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , vo veci zrušenia personálneho rozkazu riaditeľa Nápravnovýchovného ústavu Košice - Šaca, č. 299 zo dňa 10.07.1998 a rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR číslo GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998, ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.05.1999, pričom toto konanie sa týka toho istého predmetu a tých istých osôb.

Z uvedeného dôvodu postupoval súd v zmysle prvá veta v spojení s prvá veta a konanie vo veci zrušenia personálneho rozkazu riaditeľa Nápravnovýchovného ústavu Košice - Šaca, č. 299 zo dňa 10.07.1998 a rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR číslo GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998, zastavil.

Súd zároveň dodáva, že žalobca aj napriek výzve, uvedenej v uznesení súdu č. k. -27 zo dňa 27.03.2014, si nezvolil právneho zástupcu na zastupovanie v konaní a nedoložil súdu plnomocenstvo riadne a včas, čo má rovnako za následok zastavenie konania v zmysle .

Z obsahu podanej žaloby zo dňa 13.06.2013, doplnenej podaniami zo dňa 08.04.2014, 16.04.2014, 20.05.2014, 11.06.2014 a 19.06.2014 zároveň vyplýva, že žalobca súčasne žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi materiálnu i nemateriálnu ujmu spôsobenú prepustením zo služobného pomeru.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa , rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Podľa , na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

Podľa , všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo.

Podľa , ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomení o tom účastníkov.

Keďže z citovaných ustanovení vyplýva, že uplatnený nárok žalobcu týkajúci sa materiálnej a nemateriálnej ujmy nespadá do rozhodovania správneho súdnictva podľa ustanovenia a nasl. , pričom z citovanej právnej úpravy vecnej príslušnosti je zrejmé, že v danom prípade na rozhodovanie o materiálnej a nemateriálnej ujme žalobcu je vecne príslušný Okresný súd Košice II, nakoľko v jeho obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo, preto Krajský súd v Košiciach rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa s použitím ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súdu SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.