Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28C-45-2014.pdf
PDF · 90.91 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/45/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky E. L., nar. X.X.XXXX, bytom J., C.. J. XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti odporcovi GE Money, a.s., IČO: 17 324 220, so sídlom v Bratislave, Bottova 7, právne zastúpený advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto
rozhodol:
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 3.436,32 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 4.3.2014 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.436,32 Eur a určenia, že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.2.2008 týkajúcej sa zrážky zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením zmluvy o úvere, výpisom z úverového účtu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka uzavrela s odporcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.2.2008 a to vo výške 200.000,-- Sk s 72 mesačnými splátkami vo výške 4.336,-- Sk. Podľa navrhovateľky zmluvou mala vrátiť odporcovi 312.192,- Sk, teda naviac o 112.192,-- Sk, teda 3.724,09 Eur. Celkovo navrhovateľovi uhradila čiastku 303.520,-- Sk, teda podľa nej vzniklo zo strany odporcu bezdôvodné obohatenie vo výške 3.724,09 Eur - 112.192,-- Sk.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že si zobrala úver 200.000,-- Sk v roku 2008 na preklenutie určitého obdobia, keď manžel nemal prácu. Zmluvu si prečítala. Tie splátky boli určené na 4.336,-- Sk, teda 143,93 Eur. Keď niekedy splátky nestíhala platiť, mala maximálne oneskorenie na jeden mesiac. Následne sa obrátila na Združenie na ochranu spotrebiteľov, ktorý sa na zmluvu pozreli a uviedli, že tam nie je uvedený konkrétny úrok, ako to vyplýva zo zákona a zmluva by mala byť bezúročná a bez poplatkov, preto podala túto žalobu, aby súd prehodnotil túto zmluvu, určil skutočnú výšku dlhu, či ešte nejaký voči spoločnosti má. V januári zaplatila poslednú splátku 143,93 Eur. Ostávali jej ešte 2 splátky.
Ak by tam bola nejaká splátka navyše a súd by vyhlásil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, žiada toto z titulu bezdôvodného obohatenia.
Odporca uviedol, že navrhovateľka sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že v zmluve sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku o výške k úveru, v ktorej sú zahnuté aj úroky. V tejto súvislosti ale poukázal na to, že zmluva predstavuje absolútny obchod, záväzkový vzťah a bez ohľadu na povahu zmluvných strán sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom. Má za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi nimi je platná a spĺňa všetky náležitosti Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch. Tvrdenia o bezdôvodnom obohatení považuje za irelevantné, nakoľko navrhovateľka nespochybnila samotnú platnosť zmluvy. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky odporca uviedol, že takýto inštitút zrážky zo mzdy, ktorej výkon je limitovaný zákonom, nepredstavuje v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhovateľka žiadnym spôsobom relevantne nespochybnila platnosť zmluvy, neexistuje podľa odporcu naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu, dohody o zrážkach zo mzdy. Určením neplatnosti zabezpečovacieho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy nie je možné odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi a existenciu pohľadávky voči navrhovateľke, a preto tento naliehavý právny záujem absentuje. Mal teda za to, že je dôvodné žalobu zamietnuť.
Navrhovateľka ohľadne bezdôvodného obohatenia poukázala na to, že v zmluve nie sú uvedené úroky a poplatky tak, ako má byť podľa zákona, teda je tu dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nenamietajú neplatnosť zmluvy, namietajú len to, že nebola uvedená ročná úroková sadzba, splatnosť a úroky a v tejto časti ju považujú za neplatnú, nie zmluvu ako celok.
Navrhovateľka uviedla, že síce k zrážkam zo mzdy nikdy nedošlo a ani tento prípad nehrozil, uviedla však, že ako spotrebiteľka má právo domáhať sa vyhlásenia tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky za neplatnú.
Podľa § 4 zák.č. 258/2001, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods.2 zák.č. 258/2001, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods.3 zák.č. 258/2001, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods.4 zák.č. 258/2001, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods.5 zák.č. 258/2001, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)
Podľa § 4 ods.7 zák.č. 258/2001, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, 8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods.8 zák.č. 258/2001, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Súd mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 19.2.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej odporca poskytol 200.000,-- Sk, ktorú sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť v 72 mesačných splátkach. Výška mesačnej splátky bola 4.336,-- Sk. Cena úveru bola 312.192,-- Sk. Na základe citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že jedno z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie sumy, počtu a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov s tým, že v zmysle § 4 ods. 5 veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené.
Nebol spor o tom, že odporca poskytol navrhovateľke úver 200.000,-- Sk ani o tom, že navrhovateľka zaplatila celkovo čiastku 303.520,-- Sk, teda aj v rozsahu úrokov, prípadne ďalších poplatkov, ktoré v zmluve o úvere neboli uvedené. Súd má teda za to, že zo strany odporcu boli prijaté bez právneho dôvodu v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného tak vzniklo navrhovateľke právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, v časti úhrad realizovaných titulom splátok úveru nad sumu úverovej istiny a teda, nad sumu 200.000,-- Sk, čo predstavuje žalovaný nárok 3.724,09 Eur - 112.192,-- Sk (zaplatená bola celková čiastka 303.520,-- Sk, poskytnutý úver 200.000,-- Sk).
V tejto časti súd teda návrhu vyhovel.
Ďalej sa navrhovateľka domáhala vyslovenia neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy uvedených v zmluve, ktorá bola v zmluvných dojednaniach v zmluve formulovaná takto: „zákazník výslovne súhlasí a neodvolateľne súhlasí s tým, že ak sa dostane do omeškania so splácaním úveru podľa Zmluvy o úvere alebo Zmluvy o kreditnej karte, môže GE požadovať, aby zákazníkovi vykonával platiteľ jeho mzdy (zamestnávateľ) mesačné zrážky zo mzdy a to až do výšky stanovenej Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia až do úplného splatenia úveru vrátane úrokov a zmluvnej pokuty a aby zrazenú sumu poukazoval na účet GE. GE s týmto spôsobom zabezpečenia svojej pohľadávky súhlasí. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy sa vzťahuje aj na budúceho platiteľa mzdy Zákazníka ako aj na iné príjmy zákazníka, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“
Neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky odôvodňovala navrhovateľka tým, že bola súčasťou formulárovej zmluvy a musela ju podpísať. Tým na základe neobmedzenej vôle zo strany odporcu mohol
od navrhovateľky vymáhať dlh, ktorý neexistuje a stavia ho do pozície, kedy ten stráca právo disponovať so svojim príjmom ako s vlastným majetkom a to bez právneho základu. Na otázku odporcu ako aj súdu, keďže zo strany odporcu nedochádzalo k realizácii zrážok zo mzdy pre navrhovateľku, prečo sa vlastne domáha takéhoto rozhodnutia, navrhovateľka uviedla, že má naliehavý právny záujem z dôvodu, že sú jednoducho neprijateľnou podmienkou a ako spotrebiteľka má navrhovateľka práva domáhať sa na súde vyhlásenia takejto podmienky za neprijateľnú.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, ktorej výkon je limitovaný zákonom a v zmysle žiadneho ustanovenia ani rozhodnutia súdu, z ktorého v čase uzatvorenia zmluvy nepredstavovala neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktorý sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určitou, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Napriek tomu, že sa naliehavý právny záujem pre určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky predpokladá zo zákona, tak ako to vyplýva z ust. § 53a OZ, zavedeného novelou realizovanou v zákone č. 575/2009 Z.z., ako aj ust. § 153 ods.3, 4 O.s.p., je súd toho názoru, že na každom rozhodnutí o neprijateľnosti zmluvnej podmienky musí existovať zo strany dotknutého spotrebiteľa právny záujem.
Tento právny záujem odôvodňovala navrhovateľka tým, že ako spotrebiteľka má na to nárok.
Podľa § 3 ods.5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti poručiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Pri výklade tohto zákonného ustanovenia je nevyhnutné aj v záujme eliminácie jeho možného zneužitia sledovať jeho účel. Aj keď sa dá predpokladať, že bolo zamýšľané hlavne na podporu aktivít spotrebiteľských združení, ktorým iné majetkové nároky neprislúchajú, nie je vylúčené, aby bolo priznané aj spotrebiteľovi, ak porušenie práv alebo povinností stanovených právnymi predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa názoru súdu nie je na mieste priznanie právnej ochrany spotrebiteľovi pre určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorý svoj právny záujem na takomto rozhodnutí odôvodňuje len ako svoje právo za stavu, kedy žiada určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodu o zrážkach zo mzdy tvoriacou súčasť zmluvy o úvere, uzatvorenej v čase takmer 6 rokov pred podaním žaloby; počas trvania ktorého si navrhovateľka splnila všetky zmluvné záväzky a odporca si voči nej nároky vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy nikdy neuplatnil. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je zabezpečovacím inštitútom peňažnej pohľadávky veriteľa upravenej v ustanovení § 551 OZ, pre ktorý platí zákonná domnienka, že uvedené zrážky nemôžu byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Okrem iného ani súčasná právna úprava v predmete spotrebiteľských zmlúv v ustanoveniach § 52 až 60 OZ a zákona č. 250/2007 Z.z., novelou 102/2014 Z.z. dohodu o zrážkach zo mzdy nezačlenila do demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok zakotvených v ustanovení § 53 ods.4 OZ, ale dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút pripúšťa za splnenia podmienok uvedených v § 5a zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy neprípustné, okrem
prípadu ak takáto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia a mal možnosť túto dohodu odmietnuť.
To znamená, že súd by iba nemohol priznať oprávnenému veriteľovi výkon práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so spotrebiteľom, inak spĺňajúcej všetky podstatné náležitosti platného právneho úkonu v zmysle ust. § 551 OZ za predpokladu nesplnenia podmienok zakotvených v ustanovení § 5a zák.č. 250/2007 Z.z.
Na základe uvedených skutočností, preto súd žalobu o určenie neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Keďže podaná žaloba sa skladala z dvoch častí a to vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pričom navrhovateľka aj odporca mali úspech v jednej polovici sporu súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.