Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-109-2014.pdf
PDF · 73.65 KB
Case nature
Subarea
2CoE/109/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX, pre vymoženie pohľadávky 403,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/219/2014-16 zo dňa 03.07.2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Okresný súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil taký rozpor so zákonom, pre ktorý nemožno žiadosti exekútora o udelenie poverenia vyhovieť. Zistil, že potom ako vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský, rozhodcovský súd priznal zákonom nedovolené plnenie plynúce zo zmenky, pričom priznal aj príslušenstvo pohľadávky, na ktoré oprávnenému nevznikol nárok. Okresný súd poukázal i na skutočnosť, že rozhodca de facto zaviazal povinného aj k povinnosti zaplatiť príslušenstvo úveru a to napriek tomu, že poskytnutý úver sa podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o úvere absentuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, nie sú v nej uvedené podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako ani časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Pre úplnosť uviedol, že z návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 05.04.2012 vyplýva, že povinný dosiaľ zaplatil 562,- Eur a po vydaní rozhodcovského rozsudku povinný uhradil oprávnenému sumu 70,- Eur; spolu tak na základe zmluvy o úvere zaplatil 632,- Eur, pričom mu bol poskytnutý úver vo výške 400,- Eur, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z.. Bol toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Uviedol, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k
výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený sa zároveň domnieval, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka.
K podanému odvolaniu oprávneného sa písomným podaním zo dňa 05.08.2014 vyjadril povinný, ktorý uviedol, že je invalidný dôchodca a jeho jediný príjem je 140,- Eur. Z tejto sumy nedokáže pohľadávku voči oprávnenému splácať. Stále trval na zastavení a ukončení exekúcie, ktorá je voči nemu vedená pre nemajetnosť.
Z vyjadrenia zákonného sudcu vyplynulo, že odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť, pretože toto považuje za správne.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 159 O.s.p. sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní však dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia § 159 O.s.p. nie je ním viazaný. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom prípade nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery. Takýto postup vyplýva aj z aktuálne ustálenej judikatúry slovenských súdov, od ktorej sa odvolací súd nemohol odchýliť.
Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne prebehnúť. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný na uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku
totiž nevyplýva možnosť preskúmavať exekučný titul len v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Práve naopak, formulácia ustanovení § 57 a § 58 Exekučného poriadku umožňuje súdu ex offo v každej časti exekúcie urobiť úsudok o neprípustnosti exekúcie, k čomu došlo aj v aktuálnej veci.
Okresný súd správne použil príslušné zákonné ustanovenia a rovnako správne ich vyložil. Podrobná argumentácia odvolateľa o tom, že tu nebolo možné preskúmavať predložený exekučný titul, že nebolo dôvodné použiť ustanovenia spotrebiteľského práva atď. neobstoja, nakoľko na takýchto záveroch okresný súd svoje rozhodnutie nezaložil. Odvolateľ neprezentoval konkrétne výhrady k úsudku prvostupňového súdu, že rozhodcovský súd priznal zákonom nedovolené plnenie plynúce zo zmenky, pričom priznal aj príslušenstvo pohľadávky, na ktoré oprávnenému nevznikol a nárok. Aj napriek rozsiahlosti podaného odvolania, námietky v ňom uvedené sa nijako nedotkli podstaty prvostupňového rozhodnutia, ktoré akcentovalo chýbajúce rozhodnutie súdu, ktoré by bolo možné exekučne vykonať. Preskúmavanie napadnutého rozhodnutia nad rámec vznesených odvolacích námietok nebolo prípustné (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preto krajský súd nemal inú možnosť ako uznesenie okresného súdu potvrdiť.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.