Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/90/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov matky S. K., bytom G. XXX a otca Z. K., bytom L. J. J., J. S. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletému, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. júna 2014, č. k. -69, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.12.2006 č.k. -18 tak, že otcovi zvýšil výživné na maloletého O. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 66,38 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, s účinnosťou od 01.07.2014. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol s tým, že rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.12.2006 č.k. -18 zostal v ostatných častiach nezmenený. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že matka podala na okresný súd návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 100 Eur mesačne. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je podaný dôvodne, avšak nie v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletému bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.12.2006 č.k. -18 s účinnosťou od 11.01.2007, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca určená na 66,38 Eur (2.000,- Sk) mesačne. O d poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého. Maloletý mal v čase určenia vyživovacej povinnosti 3 a pol roka, navštevoval materskú školu, nemal žiadne zvýšené výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom. V súčasnosti má 11 rokov, navštevuje základnú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na jeho zaopatrenie (na stravu, oblečenie, školské potreby, knihy, výlety a podobne). Zvýšené výdavky má aj v súvislosti s potrebou nosenia fixného zubného aparátu. Na strane maloletého teda došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. U matky maloletého došlo k zmene pomerov v tom, že sa zvýšil jej príjem a zmenili sa pomery aj na strane otca. Ten bol v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti samostatne zárobkovo činnou osobou, dosahoval príjem 1.254,97 Eur brutto mesačne. V súčasnosti je nezamestnaný, poberá len dávku v hmotnej núdzi, vykonáva trest povinnej práce v rozsahu 200 hodín, z ktorého mu ostáva vykonať 140 hodín. Jeho pomery sa preto zhoršili. Toto zhoršenie pomerov u neho však nie je také, že by odôvodňovalo zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného na maloletého. Súd v prvom rade prihliadal na to, že otec maloletého má 32 rokov, je zdravý, má vodičský preukaz skupiny B. Objektívne je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem, z ktorého by bol schopný platiť výživné. Skutočnosť, že je nezamestnaný, súd považuje za dočasnú a subjektívnu,

pretože otec maloletého má možnosť hľadať si zamestnanie. To, že otec vykonáva trest povinnej práce nemôže ovplyvniť rozhodnutie o zvýšení výživného. Výkon trestu povinnej práce otcovi nebráni, aby bol zamestnaný, nakoľko trest povinnej práce mu zákon umožňuje vykonávať vo svojom voľnom čase (§ 55 ods. 3 Trestného zákona). Okresný súd prihliadal aj na to, že výživné má prednosť pred inými jeho výdavkami. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletého platiť výživné v sume o 13,62 Eur vyššej ako doteraz, a to vo výške 80 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.07.2014. Súd prihliadal na to, že otec v súčasnosti poberá len dávku v hmotnej núdzi, ktorá bola v sume 15,90 Eur ako aj na to, že bol schopný vykonávaním prác na základe dohody zarobiť 70,40 Eur. Jeho súčasné možnosti, schopnosti a majetkové pomery mu však nedovoľujú platiť výživné v sume vyššej ako 80 Eur mesačne, preto súd návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamietol. Prihliadol aj na to, že od poslednej úpravy výživného sa príjem matky zvýšil a preto je aj matka schopná vo väčšej miere plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému, ako v čase poslednej úpravy výživného. Na vyživovacej povinnosti k maloletému sa musí teda podieľať aj matka a na úhradu potrieb maloletého sú určené aj rodinné prídavky v sume 23,52 Eur. Výživné v sume 80 Eur súd považuje za primerané súčasným odôvodneným potrebám maloletého a schopnostiam a možnostiam oboch jeho rodičov. Účinnosť zvýšeného výživného súd určil v súlade s návrhom matky maloletého od 01.07.2014. Právne vec okresný súd posúdil podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine v spojení s § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.12.2006 č.k. -18 a otcovi bolo zvýšené výživné na maloletého zo sumy 66,38 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého. Uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí, pretože je bez zamestnania a bez príjmu. Poberá len dávky v hmotnej núdzi a momentálne vykonáva trest povinnej práce bez nároku na mzdu. Výživné vo výške 80 Eur nemá z čoho platiť, i keď je si vedomý povinnosti výživné na maloletého platiť. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že trvá na rozhodnutí okresného súdu. Doklady, ktoré preukazujú, že náklady na maloletého prevyšujú jej príjem súdu predložila. Domnieva sa, že otec sa zámerne nechce zamestnať, nakoľko má viacero dlhov a podstatnú časť príjmu by musel použiť na ich splácanie. S odvolaním otca maloletého vyjadrila nesúhlas.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd vec preskúmal v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, pretože odvolanie smerovalo proti rozsudku, ktorým súd rozhodol len o výžive maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a preto je potrebné rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná, dlhší čas trvajúca zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Ide napríklad o také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti rodiča a pod. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa ods. 1, sa vždy musí prihliadnuť na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa ( ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Platí zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to tak na strane oprávneného, t.j. dieťaťa ako aj na strane povinného, t.j. rodiča.

V preskúmavanej veci bolo predmetom odvolacieho konania len zvýšenie výživného otca na maloletého, ako ho zvýšil okresný súd v napadnutom rozhodnutí.

Z obsahu spisu, ako aj vykonaného dokazovania vyplýva, že výživné na maloletého bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.12.2006, č.k. -18, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 2.000,- Sk (66,38 Eur). Maloletý mal v tom čase 3 a pol roka a navštevoval materskú školu. Matka bola zamestnaná a jej príjem bol vo výške 152,99 Eur. V tom čase ešte rodičia maloletého bývali spolu v 2,5 izbovom byte, kde náklady na bývanie znášal otec maloletého. Otec maloletého v tom čase bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Za mesiace júl - november 2006 dosiahol príjem 6.274,85 Eur.

V súčasnosti je maloletý žiakom 5. ročníka základnej školy v K.. Matka znáša náklady na jeho cestu do školy 7 Eur týždenne, ďalej náklady za navštevovanie stomatologickej ambulancie (za jednu návštevu 8,30 Eur), nakoľko má fixný zubný aparát, za ktorý zaplatila 291 Eur. Jej ďalšie náklady na maloletého predstavujú platba za telefón, oblečenie, knihy do školy a výlety. Matka je t.č. zamestnaná a jej priemerná mesačná mzda je 449,77 Eur. S maloletým býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrou. Od septembra 2014 má pridelený 3-izbový nájomný byt, za ktorý bude platiť 180 Eur mesačne + energie. Sestre má zaplatiť zostatok pôžičky vo výške 420 Eur. Mesačne poberá na maloletého prídavky v sume 23,52 Eur. Platí mu mesačnú poistku 14,94 Eur a ročne 100,10 Eur. Otec maloletého je v súčasnosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 15,90 Eur. Býva v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, ktorí sú jeho vlastníkmi spolu so súrodencami otca maloletého. Na výdavky spojené s bývaním im prispieva nepravidelne, a to podľa svojich možností. Matka a otec maloletého nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Z uvedeného vyplýva, že od poslednej úpravy výživného na maloletého uplynulo 7 a pol roka. Odvolací súd konštatuje, že k zmenám pomerov došlo ako na strane maloletého, tak aj jeho rodičov. Riadiac sa ustanoveniami Zákona o rodine (§ 62 ods. 2, § 78 ods. 1,3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine) okresný súd dostatočne zistil skutkový stav a rozhodol správne o zvýšení výživného pre maloletého, ako aj účinnosti doby, odkedy je otec povinný zvýšené výživné platiť. Matka maloletého opodstatnene preukázala potrebu zvýšenia výživného. Už len uplynutie takej dlhej doby, viac ako 7 rokov, počas ktorej nebolo výživné upravované, opodstatňuje dôvodnosť jeho zvýšenia, čo ďalej umocňuje skutočnosť, že v súčasnosti je maloletý už žiakom základnej školy. Dôsledným porovnaním pomerov v čase skoršej úpravy výživného a v súčasnosti aj odvolací súd dospel k záveru, že výživné zvýšené na 80 Eur mesačne (zvýšenie o 13,62 Eur) je primerané potrebám maloletého a zmenám podmienok v čase skoršie určeného výživného. Odvolací súd dáva otcovi maloletého do pozornosti, že aj napriek tomu, že príjem matky sa výraznejšie zvýšil, vo výške výživného je potrebné zohľadniť aj osobnú každodennú starostlivosť matky o dieťa (ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine), ktorú matka zabezpečuje maloletému sama.

V danom prípade nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že zlú finančnú situáciu, na ktorú sa otec maloletého v dôsledku jeho dlhodobej nezamestnanosti odvoláva, si privodil sám, avšak odvolací súd konštatuje , že je prvoradou povinnosťou otca nájsť si trvalé zamestnanie, prípadne pracovať aspoň brigádnicky, čím by mohol plniť vyživovaciu povinnosť bez väčších problémov. Plnenie výživného má prednosť pred uspokojovaním osobných potrieb rodiča, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že sa jedná o nemajetnú osobu. Na námietku otca, že je dlhodobo nezamestnaný a jeho zdrojom príjmu sú len dávky v hmotnej núdzi, nemohol odvolací súd prihliadať rovnako ako súd prvého stupňa, pretože takýmto prístupom k rodičovským povinnostiam by sa mohlo stať, že otec ako osoba, ktorá je povinná postarať sa o svoje dieťa, by sa neustále až do doby, kým dieťa bude schopné sa samo o seba postarať, vyhýbal povinnosti plniť

si vyživovaciu povinnosť vo výške primeranej potrebám dieťaťa v jednotlivých obdobiach jeho života. Opodstatnenosť zvýšenia výživného umocňuje aj skutočnosť, že otec je zdravý a po fyzickej stránke schopný výkonu prác, nakoľko mu bol uložený v trestnom konaní trest povinnej práce.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .