Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobkyne: T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX J. J., SR, právne zast. STEINIGER | law firm, s.r.o., so sídlom Jasovská 17, 851 07 Bratislava, IČO: 47 238 135, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 46253-2/2021-BA zo dňa 06. októbra 2021 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou č. B XXXXXXX zo dňa 01.06.2021 doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 19. 07. 2021 požiadala žalobkyňa o materské z nemocenského poistenia 2

zamestnanca zamestnávateľa Marketinger s.r.o., so sídlom Liptovská 31, 821 09 Bratislava. Nárok na materské a jeho výplatu si uplatnila od 16.07.2021 (ďalej aj „žiadosť“). Prvostupňové správne rozhodnutie 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „prvostupňový orgán“) o podanej žiadosti žalobkyne rozhodol rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-Q./XXXX zo dňa 29.07.2021 podľa , až 5 a až 9, a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) tak, že žalobkyňa má nárok na materské z nemocenského poistenia vo výške 13,65000000 Eur za deň od 16. júla 2021 do zániku nároku na materské, najdlhšie do konca: a) 34. týždňa od vzniku nároku na materské alebo b) 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ku koncu obdobia uvedeného v písmene a) preukáže, že je osamelá a táto osamelosť bude trvať po celú dobu predĺženého nároku na materské alebo c) 43. týždňa, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a ku koncu obdobia uvedeného v písmene a) sa bude aspoň o dve z narodených detí starať, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú dobu predĺženého nároku. Nárok na výplatu materského po uplynutí očakávaného dňa pôrodu určeného lekárom je v prípade poistenca - cudzieho štátneho príslušníka alebo v prípade, ak narodené dieťa nie je zapísané do matriky v Slovenskej republike, podmienený oznámením dátumu narodenia dieťaťa, alebo ak má pridelené v Slovenskej republike, rodného čísla dieťaťa Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán len odcitoval v znení , podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a

poučenie o odvolaní, pričom odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Odvolanie žalobkyne 4. Žalobkyňa namietala výšku priznaného materského s tým, že u svojho zamestnávateľa Marketinger s.r.o., Bratislava nastúpila do práce dňa 16.04.2021. Súvisle bola nemocensky poistená najmenej 270 dní a poistné bolo za ňu platené až do jej nástupu na materskú dovolenku dňom 16.07.2021 riadne, včas a v predpísanej výške po dobu minimálne 90 dní, a preto splnila podmienky na výpočet nemocenskej dávky podľa a Bola toho názoru, že nárok na materské jej podľa predpokladaného termínu pôrodu (24.08.2021) vznikol najskôr dňa 13.07.2021, ale dôvod na poskytnutie materského jej vznikol až dňom 16.07.2021, kedy nastúpila na materskú dovolenku a zároveň podala žiadosť o priznanie materského. Prvostupňový orgán, ktorý odvolaniu žalobkyne nevyhovel, predložil vec žalovanému na rozhodnutie o podanom odvolaní. Druhostupňové správne rozhodnutie 3

5. Žalovaná rozhodnutím č. 46253-2/2021-BA zo dňa 06.10.2021 podľa zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že ho nahradila nasledovným znením: „Pani T. J., nar. XX. I. XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX J. J., podľa , , , , až 9, , a v znení neskorších predpisov má nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Marketinger s.r.o., Liptovská 31, 821 09 Bratislava od 13. júla 2021 a nárok na výplatu materského vo výške 13,65000000 Eur za deň od 16. júla 2021 do zániku nároku na materské, najdlhšie do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ide o osamelú poistenkyňu do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a ak porodí zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa bude starať, do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.“ (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“). 6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná zopakovala obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah podaného odvolania a po preskúmaní súvisiaceho spisového materiálu a posúdení skutkového a právneho stavu veci dospela k záveru, že denný vymeriavací základ na určenie výšky materského a aj dennú výšku materského určil prvostupňový orgán správne, hoci pri písomnom vyhotovení prvostupňového rozhodnutia bola použitá nesprávna šablóna, a preto žalovaná zmenila (nahradila) jeho výrokovú časť. 7. Žalovaná vychádzala zo skutkových zistení, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 16.07.2021 predložením Žiadosti o materské č. B XXXXXXX, na ktorej ošetrujúci lekár dňa 01.06.2021 uviedol, že pôrod u žalobkyne nastane pravdepodobne dňa 24.08.2021. Žiadosťou si žalobkyňa uplatnila nárok na materské z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Marketinger s.r.o. Zamestnávateľ žalobkyne podpisom a pečiatkou potvrdil, že materská dovolenka bola žalobkyni poskytnutá od 16.07.2021 a naposledy pracovala dňa 15.07.2021. Z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplynulo, že pôrod syna žalobkyne E.R. v skutočnosti nastal dňa 02.09.2021, teda žalobkyňa si nárok na materské a jeho výplatu uplatnila neskôr ako na začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Žalobkyňa je aktuálne od 16.04.2021 povinne nemocensky poistená ako zamestnanec označeného zamestnávateľa a jej poistenie trvá. V predchádzajúcom období bola žalobkyňa povinne nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01.10.2017 do 14.04.2021. Od 15.04.2021 je toto povinné nemocenské poistenie navrhovateľky prerušené z dôvodu pozastavenia činnosti. 8. Po citácii , a , a žalovaná uviedla, že nárok na materské vzniká poistenkyni zo zákona, spravidla šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bez ohľadu na skutočnosť, či si nárok na jeho výplatu uplatní neskôr alebo si nárok na jeho výplatu neuplatní vôbec. Dávku (aj materské) možno vyplatiť poistencovi, ktorý spĺňa podmienky nároku na dávku až na základe žiadosti o jej priznanie alebo vyplatenie dávky. Žalovaná poukázala aj na novelizáciu zákona č. 4

o sociálnom poistení , ktorý viacero pojmov, vrátane vzniku nároku na materské, nahradil jednotným pojmom - vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, čo je podľa žalovanej iba legislatívno-technická úprava. v a rozlišuje medzi vznikom nároku na dávku a vznikom nároku na výplatu dávky. Pri určení dátumu vzniku nároku na materské je potrebné vychádzať z v spojení s , z ktorého vyplýva, že poistenkyni vzniká nárok na materské kedykoľvek v rozmedzí 6-ich až 8-ich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, čo závisí od vôle poistenkyne. Preto sa dátum vzniku dôvodu na poskytnutie

materského určuje podľa , ktorý upravuje vznik nároku na materské. Dňom vzniku nároku na materské je najneskôr začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, čo je v prípade žalobkyne 13.07.2021, ku ktorému sa zisťuje aj rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu. Deň vzniku nároku na materské je dňom dôvodu na poskytnutie materského, teda dôvod na poskytnutie materského žalobkyni vznikol dňa 13. 07. 2021. Ku dňu vzniku nároku na poskytnutie materského, t. j. ku dňu 13.07.2021 sa posudzuje splnenie všetkých podmienok ustanovených zákonom, s výnimkou podmienky trvania nemocenského poistenia najmenej 270 dní, ktorej splnenie sa sleduje ku dňu pôrodu. Na podporu správnosti svojich tvrdení žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 20.05.2020. 9. Vo vzťahu k výške priznaného materského žalovaná poukázala na , a Uviedla, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa Marketinger s.r.o., z ktorého si uplatnila nárok na materské dňa 16.04.2021 a pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského trvalo 88 dní (od 16.04.2021 do 12.07.2021), t. j. menej ako 90 dní, preto bol v zmysle rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu rok 2020, teda kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak zamestnanec v tomto roku dosiahol najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie zamestnanca, okrem obdobia platenia poistného na nemocenské poistenie dosiahnutého u toho zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Keďže žalobkyňa v rozhodujúcom období (rok 2020) nedosiahla 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie zamestnanca u iného zamestnávateľa ako u toho, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, bola výška jej materského určená z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa uvedeného zákona s tým, že suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2019 v zmysle , , , a v znení , ktorého výpočet konkretizoval na strane 6/ a 7/ svojho rozhodnutia je 13 104 Eur. Zamestnávateľ žalobkyne pritom potvrdil, že pravdepodobný vymeriavací základ žalobkyne v mesiaci júl 2021 by bol vo výške 1 101,86 Eur, t. j. v sume vyššej ako je suma minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, teda suma pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa (z predpokladaného príjmu žalobkyne za mesiac júl 2021) by bola vyššia ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho 5

základu uvedeného v uvedeného zákona, t. j. 18,2000 Eur (546:30). Preto je pravdepodobný denný vymeriavací základ žalobkyne z nemocenského poistenia zamestnanca 18,2000 Eur. Výška materského žalobkyne je podľa a 75% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (18,2000 Eur), čo predstavuje sumu 13,65000000 Eur za deň. Uzavrela, že žalobkyňa má pri nároku na materské vzniknutom dňa 13.07.2021 nárok na výplatu materského vo výške 13,65000000 Eur za deň od 16.07.2021 do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské (7.03.2022). 10. Odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa určenia výšky materského považovala za nedôvodné. K žalobkyňou namietanému splneniu podmienky troch mesiacov (90 dní) platenia poistného na nemocenské poistenie pred nástupom na materskú dovolenku žalovaná uviedla, že taxatívne vymedzuje rozmedzie šesť až osem týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, v ktorom vzniká poistenkyni nárok na materské. V tomto časovom rozmedzí potom závisí iba od vôle poistenkyne, odkedy si uplatní nárok na materské a jeho výplatu. Akonáhle sa poistenkyňa rozhodne z rôznych dôvodov (nie zdravotných), uplatniť si nárok na materské a jeho výplatu v období menej než šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, aplikuje sa , z ktorého priamo vyplýva, že materské sa v takomto prípade vypláca od dátumu, od ktorého sa uplatňuje nárok na dávku a jej výplatu (t. j. skutočného nástupu na materskú dovolenku) a poistenkyňa má nárok na ňu iba do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu najdlhšie do uplynutia 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Ďalej uviedla, že nevymedzuje, kedy vzniká nárok na materské, ale do kedy sa materské vypláca, ak sa vyplácalo pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov. Podmienky nároku na materské sa posudzujú ku dňu vzniku nároku na materské, vrátane určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu (v prípade žalobkyne 13.07.2021), okrem trvania nemocenského poistenia (270 dní), ktoré sa sleduje ku dňu pôrodu a podmienky podľa Preto bolo rozhodujúceho obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu v zmysle zák. č. 461/203 Z. z. určené v súlade so zákonom. Žalovaná poukázala na žalobkyňou účelové pozastavenie činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby od 15.04.2021 a na rodinné prepojenie žalobkyne a jej zamestnávateľa Marketinger s.r.o. a vyjadrila

názor, že cieľom odvolacej argumentácie žalobkyne je výpočet materského podľa z maximálneho denného vymeriavacieho základu bez toho, aby tomu zodpovedalo skutočné odvedené poistné na nemocenské poistenie. Žaloba 11. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhala preskúmania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Tvrdila, že rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia otázok vyplývajúcich z hmotného práva, pretože žalovanou a prvostupňovým orgánom bol nesprávne interpretovaný zákona o sociálnom 6

poistení, v dôsledku čoho bol v danej veci nesprávne aplikovaný § 57 uvedeného zákona. Žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovanej ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a uplatnila si náhradu trov konania v plnom rozsahu. 12. Žalobkyňa poukázala na skutkový stav veci zistený v administratívnom konaní, ktorý nespochybnila. Súhlasila so záverom žalovanej, že jej vznikol nárok na nemocenskú dávku - materské v zmysle a , t. j. 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, a to dňa 13.07.2021 a nárok na výplatu materského jej vznikol uplatnením nároku naň dňom 16. 07. 2021, ktorým dňom nastúpila na materskú dovolenku. Za podstatnú pre posúdenie správnosti vydaného rozhodnutia označila žalobkyňa skutočnosť, že do pracovnoprávneho vzťahu so svojím zamestnávateľom Marketinger s.r.o. nastúpila dňa 16.04.2021, od ktorého dňa bolo za ňu riadne, včas a v predpísanej výške platené poistné do odchodu na materskú dovolenku, t. j. do 16. júla 2021 minimálne 90 dní, a preto tvrdila, že splnila podmienku na určenie výšky materského podľa Zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že vznik nároku na materské a vznik nároku na výplatu materského sú dve samostatné právne udalosti, s tým, že pravidlá a skutočnosti, ktoré sa spájajú s určením vzniku nároku na materské sa nemusia spájať so vznikom nároku na vyplácanie materského, ak to zákon vyslovene neustanovuje. Splnenie podmienky platenia nemocenského v obligatórnom minime 90 dní zákon spája s dňom vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, čo podľa žalobkyne nie je deň vzniku nároku na materské, keďže od tohto dňa materské poskytované reálne nie je. S ohľadom na to, že v neexistuje ustanovenie, ktoré by určovalo, že deň vzniku dôvodu na poskytovanie dávky je totožný s dňom vzniku nároku na dávku a uvedeného zákona takéto prepojenie nijakým spôsobom nedefinuje, vyjadrila názor, že pojem vznik dôvodu na poskytnutie dávky možno subsumovať skôr pod pojem „deň vzniku nároku na vyplácanie dávky“ (u žalobkyne 16.07.2021), než pod pojem „deň vzniku nároku na dávku“. Pritom nepoprela skutočnosť, že samotný nárok na výplatu materského sa viaže na predchádzajúci vznik nároku na túto dávku. Za spornú a nejasnú označila povinnosť splniť podmienku 90 - dňového minima pre platenie nemocenského poistenia už ku dňu vzniku nároku na materské v zmysle právneho názoru žalovanej a prvostupňového orgánu, a nie ku dňu vzniku nároku na poskytovanie, resp. vyplácanie materského. V dôsledku nejednotnosti pojmov, ako aj samotnej absencie jasne definovanej povinnosti splniť túto podmienku už ku dňu vzniku nároku na materské, poukázala žalobkyňa na zásadu in dubio mitius (v pochybnostiach v prospech), ktorá spočíva v povinnosti orgánov verejnej správy a iných subjektov zriadených štátom v pochybnostiach postupovať voči subjektom, v tomto prípade poistencom, miernejšie. Na základe uvedeného je podľa žalobkyne potrebné vykladať z. č. miernejšie v prospech žalobkyne tak, že je postačujúce splniť podmienku 90 - dňového nemocenského poistenia poistenca ku dňu podania žiadosti o materské, v prípade žalobkyne ku dňu 16. 07. 2021 a potom jeho výšku určiť z jej denného vymeriavacieho základu podľa z. č. 7

13. Žalobkyňa tiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z ktorého podľa nej vyplýva, že na základe princípu zásluhovosti jej malo byť materské vypočítané z výšky odvodov, ktoré za ňu boli riadne a včas platené, pretože sa ku dňu začatia poskytovania materského zapájala do systému sociálneho zabezpečenia v určitej výške, čo v rozhodnutí žalovaného nebolo uplatnené, keďže pri výpočte jej materského vychádzal z jej pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. V súvislosti so zásadou zásluhovosti žalobkyňa poukázala aj na to, že nemocenské (v prípade správnosti výkladu žalovanej) bolo za ňu odvedené za 88 dní zamestnania, čo predstavuje 97,78% zo zákonom uloženého minima 90 dní. Tvrdila však, že podmienka 90 - dňového platenia nemocenského poistenia v jej prípade splnená bola. 14. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v zmysle vyššie citovaného rozsudku nie je možné vyžadovať splnenie podmienok spätých s dňom vzniku dôvodu na poskytovanie dávky už ku dňu vzniku nároku na dávku, pretože podľa vyššie uvedeného rozsudku „dôvod na poskytnutie materského je u tehotnej ženy

spravidla deň začiatku šiesteho týždňa, najskôr ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, príp. deň pôrodu, ak pôrod nastal skôr“, teda ide o vyjadrenie možnosti a v tvrdení obsiahnuté pravidlo nemusí platiť vo všetkých prípadoch. Poistenec má možnosť požiadať o materské odo dňa vzniku nároku naň, avšak urobiť tak nemusí, a preto môže dôvod na poskytnutie materského nastať aj v iný deň, než je deň vzniku nároku na materské. Žalobkyňa mala za to, že práve na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je dňom vzniku dôvodu na poskytnutie materského podaná žiadosť o materské, v jej prípade deň 16.07.2021. Preto je potrebné z. č. je na jej prípad vykladať tak, že jej nemocenské poistenie vzniklo dňa 16.4.2021, dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol dňa 16.7.2021, od 16.04.2021 do 16.07.2021 bolo za ňu platené poistné na nemocenské poistenie 91 dní, a preto je rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu obdobie od 16.04.2021 do 30.06.2021. 15. K tvrdeniam a domnienkam žalovanej o vnútornej pohnútke žalobkyne na vznik pracovnoprávneho vzťahu s cieľom účelovo ovplyvniť výšku vyplácanej dávky žalobkyňa uviedla, že tieto nepredstavujú reálny podklad pre posúdenie splnenia zákonom definovaných podmienok pre vznik a výšku materského. Uviedla, že bola dlhodobo dodávateľom služieb ako samostatne zárobkovo činná osoba a tak tvorila so svojím (aktuálnym) zamestnávateľom, spoločnosťou Marketinger s.r.o., obchodnoprávny vzťah ako dodávateľ a odberateľ, ktorý sa v dôsledku postupnej zmeny povahy zadávania pokynov a poskytovania služieb, ako aj spokojnosti zo strany odberateľa rozhodli zmluvné strany zmeniť na vzťah pracovnoprávny. Tvrdenie žalovanej o rodinnom prepojení spoločníka a konateľa jej zamestnávateľa označila za striktne súkromné a ich zahrnutie do napadnutého rozhodnutia za neadekvátne. Konštatovanie o „nepriamo vyplývajúcich“ manipuláciách a účelových nastaveniach označila za nevhodné a spôsobilé zasiahnuť do jej práva na dobré meno. Na záver poukázala aj na možnosť vzniku nároku na materské poistenkyni, ktorá je sama spoločníčkou spoločnosti, ktorá ju zamestnáva. 8

16. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa uzavrela, že nárok na materské jej vznikol dňa 13. júla 2021, t. j. 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, že dôvod na poskytnutie materského vznikol so vznikom nároku na výplatu nemocenskej dávky dňa 16. júla 2021 doručením žiadosti o výplatu materského, ktorým dňom zároveň začala čerpať materskú dovolenku a že výpočet výšky materského sa mal riadiť § 52 ods. 2 a § 55 Zákona o sociálnom poistení. Vyjadrenie žalovanej k žalobe žalobkyne 17. Žalovaná uviedla, že výpočet dennej výšky materského a skutkový stav prípadu odôvodnila v napadnutom rozhodnutí, a preto sa obmedzila na vyjadrenie k žalobným námietkam. K žalobkyňou namietanej aplikácii v spojení s určením rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa uvedeného zopakovala v konaní zistený relevantný skutkový stav veci a obšírne sa zaoberala obsahom právnej úpravy vyplývajúcej z a zákona o sociálnom poistení, pričom argumentovala v podstate rovnako ako v žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedla, že zákon rozlišuje medzi vznikom nároku na dávku a vznikom nároku na výplatu dávky a tieto upravuje odlišne v a v s tým, že nárok na výplatu materského žalobkyni vznikol až od 16. júla 2021, od ktorého dňa požiadala o jeho priznanie a výplatu, hoci nárok na materské jej podľa uvedeného zákona vznikol už 13. júla 2021, kedy splnila zákonom stanovené podmienky na jeho vznik. Dôvodom na poskytnutie tejto nemocenskej dávky teda nie je jej uplatnenie podaním žiadosti o materské, ako sa žalobkyňa mylne domnieva, ale splnenie zákonom stanovených podmienok na jej vznik, čo vyplýva z uvedeného zákona. Poukázala aj na to, že pri uplatnenom nároku na nemocenskú dávku treba rozlišovať procesné a hmotnoprávne ustanovenia zákona s tým, že v zmysle a zákona o sociálnom poistení sa za deň začatia konania, resp. za deň uplatnenia nároku na nemocenskú dávku považuje deň doručenia žiadosti o nemocenskú dávku príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Ak si poistenkyňa nárok na materské a jeho výplatu neuplatní predložením žiadosti o materské, pobočka Sociálnej poisťovne v zmysle procesnoprávnych predpisov ani nezačne konanie, a teda o nároku na nemocenskú dávku (materské) ani nerozhodne a jeho výplata sa nebude realizovať. Podanou žiadosťou si žalobkyňa uplatnila nárok na materské od 16. júla 2021. 18. Žalovaná sa nestotožnila so žalobkyňou tvrdenou „spornosťou a nejasnosťou právnej úpravy ohľadom splnenia podmienky trvania nemocenského poistenia 90 dní ku dňu vzniku nároku na materské, na rozdiel od splnenia tejto podmienky ku dňu vzniku nároku na poskytovanie, resp. vyplácanie“, pretože v je jasne uvedené, že trvanie nemocenského poistenia sa určuje ku dňu pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Poukázala pritom na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že dôvod na poskytnutie materského je u tehotnej poistenkyne spravidla deň začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, teda nie dátum, od ktorého si poistenkyňa žiada nemocenskú dávku vyplácať a trvala na správnom 9

určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa § 54 ods. 3. Dôvod na poskytnutie materského žalobkyni vznikol dňa 13. júla 2021, ku ktorému dňu trvalo jej nemocenské poistenie ako zamestnanca zamestnávateľa Marketinger s.r.o. menej ako 90 dní (88 dní od 16. apríla 2021 do 12. júla 2021), a preto sa výška materského určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (18,2000 Eur) vo výške jeho 75% (13,65000000 Eur za deň) podľa § 57 ods. 1 písm. b), ods. 3 a ods. 5 zákona o sociálnom poistení. 19. K námietke týkajúcej sa žalovanou prezentovaného motívu žalobkyne v súvislosti s prerušením/ ukončením jej činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby a vznikom jej nového pracovnoprávneho vzťahu v pokročilom štádiu tehotenstva s cieľom získať materské vo vyššej výške žalovaná uviedla, že skutočnosti všeobecne známe alebo známe Sociálnej poisťovni z jej činnosti v zmysle § 196 ods. 1 uvedeného zákona netreba dokazovať. Pritom poukázala na rozdiel v sume vyplateného materského pred a po uvedenej zmene v spôsobe jej pracovného uplatnenia, časové súvislosti vzniku povinného nemocenského poistenia zamestnanca vyššie označeného zamestnávateľa a skutočnosť, že syn žalobkyne je príbuzným konateľa a spoločníka tohto jej zamestnávateľa. Žalovaná vyjadrila presvedčenie, že vymeriavacie základy na platenie poistného na sociálne poistenie boli v pracovnoprávnom vzťahu vzniknutom od 16.04.2021 určené fiktívne. 20. K námietke o neuplatnení princípu zásluhovosti pri určení výšky materského žalovaná opäť poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.05.2020, jeho bod 47, v ktorom sa Najvyšší súd SR vyjadril k účelu nemocenského poistenia, k poistnému princípu, ktorý platí v Slovenskej republike a k princípu solidarity a zásluhovosti. V tabuľke žalovaná následne uviedla vymeriavacie základy žalobkyne na platenie poistného na nemocenské poistenie a sumy poistného, ktoré žalobkyňa zaplatila na nemocenské poistenie mesačne od roku 2017 do roku 2021 ako samostatne zárobkovo činná osoba a ako zamestnanec zamestnávateľa Marketinger s.r.o., s tým, že ako samostatne zárobkovo činná osoba odvádzala poistné na nemocenské poistenie od októbra 2017 do apríla 2021 z minimálnych vymeriavacích základov. Za obdobie od októbra 2017 do júla 2021 odviedla poistné na nemocenské poistenie v celkovej sume 993,79 Eur. Za celé obdobie poskytovania materského jej bola vyplatená suma 3 208,00 Eur. Tehotenské za obdobie od 01.04.2021 do 02.09.2021 jej bolo vyplatené v celkovej sume 1 113,20 Eur. Preto vyjadrila žalovaná názor, že pri vzniku jej pracovno-právneho vzťahu išlo len o formálny právny úkon, ktorého cieľom bolo určenie nového rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu s podstatne vyšším vymeriavacím základom na platenie poistného na nemocenské poistenie a následné určenie výšky materského vo väčšom rozsahu. Rozdiel medzi žalobkyňou požadovanou sumou materského a priznanou celkovou sumou materského je 9 447,25 Eur, čo je podľa žalovanej dôvod žalobkyňou namietaného dátumu vzniku nároku na materské a s tým súvisiacej aplikácie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa Žalobkyňa však pri uplatnenom nároku na materské od 16.07.2021 nesplnila podmienku 90 dní nemocenského 10

poistenia, v roku 2020 nebola nemocensky poistená ako zamestnanec, a preto jej bola výška materského určená z pravdepodobného vymeriavacieho základu. Rozhodnutím žalovaného neostala bez zabezpečenia príjmu v dôsledku tehotenstva a materstva. Námietku žalobkyne, že v jej prípade mala byť uplatnená zásada in dubio mitius označila za nedôvodnú. 21. Žalovaná uzavrela, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Replika žalobkyne 22. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného k jej žalobe repliku nepodala. Konanie na správnom súde 23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu v súlade s v spojení s , pričom vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu, ktorý sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a dospel

k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol. Žalovaná sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadrila v zhode s jej písomným vyjadrením k žalobe a neuviedla žiadne nové skutkové ani právne skutočnosti. Právny rámec 24. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach 11

26. Podľa , , (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 27. Podľa , Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. 28. Podľa Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 29. Podľa Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a . 30. Podľa , (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 31. Podľa , (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 32. Podľa Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 33. Podľa v znení účinnom na toto konanie (1) Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok. 34. Podľa , prvá veta v znení účinnom na toto konanie (1) Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v vzniká odo dňa vzniku právneho 12

vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v a a , a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa v znení účinnom na toto konanie Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa , okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v , , a .

36. Podľa , a v znení účinnom na toto konanie (1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. (2) Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. (6) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. 37. Podľa v znení účinnom na toto konanie (3) Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 38. Podľa , , a v znení účinnom na toto konanie (1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak 13

b) zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, (2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej . (3) Ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej , pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej . (5) Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 39. Podľa v znení účinnom na toto konanie (5) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 40. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Nárok na nemocenskú , dôchodkovú , úrazovú , garančného poistenia a v nezamestnanosti (ďalej len "") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v . (2) Nárok na výplatu vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na , splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie . 41. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o pobočkou. (2) Za deň uplatnenia nároku na nemocenské , úrazový príplatok, garančného poistenia a v nezamestnanosti a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň, v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke alebo úradu práce, sociálnych vecí a rodiny spôsobom podľa . 14

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 42. Podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 46253-2/2021-BA zo dňa 06. októbra 2021, ktorým žalovaný zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia č. 200-179156-CA04/2021 zo dňa 29. júla 2021, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na materské vo výške 13,65000000 Eur za deň od 16. júla 2021 do zániku nároku na materské, najneskôr do konkrétne uvedeného obdobia a priznal jej nárok na materské od 13. júla 2021 a nárok na výplatu materského od 16. júla 2021 vo výške 13,65000000 Eur za deň od 16. júla 2021 do zániku nároku na materské, najdlhšie do konkrétne uvedeného obdobia. 43. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 44. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. V súlade s uvedeným správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne. Podľa , je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť, čo bolo v danej veci dňom doručenia rozhodnutia žalovaného žalobkyni, t. j. ku dňu 14. októbra 2021. 45. Úlohou správneho súdu v danej veci bolo posúdiť existenciu zákonných podmienok odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia žalovaného, ktorý v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rámci administratívneho konania s konečnou platnosťou rozhodol o nároku žalobkyne na materské vo výške 13,65000000 EUR na deň od 16. júla 2021 do ukončenia dôvodu na poskytovanie materského, najdlhšie do konca 28. týždňa odo 15

dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ide o osamelú poistenkyňu do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a ak porodí zároveň 2 alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa bude starať, do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. 46. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa si nárok na materské a jeho výplatu uplatnila od 16. júla 2021 žiadosťou o materské č. B-XXXXXXX. Na uvedenej žiadosti jej ošetrujúci lekár dňa 1. júna 2021 uviedol, že u žalobkyne nastane pôrod pravdepodobne dňa 24. augusta 2021. V skutočnosti žalobkyňa svojho syna E.R. porodila dňa 2. septembra 2021, čo vyplynulo z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Nárok na materské si podľa obsahu podanej žiadosti žalobkyňa uplatnila z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Marketinger s.r.o. Označený zamestnávateľ žalobkyne v časti D podanej žiadosti „potvrdenie zamestnávateľa“ podpisom a pečiatkou potvrdil, že žalobkyni bola materská dovolenka poskytnutá od 16. júla 2021 s tým, že naposledy pracovala dňa 15. júla 2021. Od 16. apríla 2021 doposiaľ trvá povinné nemocenské poistenie žalobkyne ako zamestnanca zamestnávateľa Marketinger s.r.o. V predchádzajúcom období bola žalobkyňa povinne nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to od 1. októbra

2017 do 14. apríla 2021, keď od 15. apríla 2021 toto povinné nemocenské poistenie prerušila z dôvodu pozastavenia činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby. 47. Sporným v danej veci bolo to, či sa splnenie podmienky 90 dňového minima pre platenie nemocenského poistenia zamestnanca posudzuje ku dňu vzniku nároku na materské (13. 07. 2021) alebo ku dňu vzniku nároku na výplatu materského (16. 07. 2021), teda, či dôvodom vzniku na poskytnutie materského žalobkyni bol vznik nároku na materské (ako to tvrdila žalovaná) alebo, či dôvodom vzniku na poskytnutie materského žalobkyni bol vznik nároku na výplatu materského (ako to tvrdila žalobkyňa). To v danej veci znamenalo vyriešiť aj s tým súvisiacu otázku, či malo byť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu určené podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení s následným určením výšky materského žalobkyne z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b), ods. 2 a ods. 3 uvedeného zákona (ako to učinila žalovaná) alebo malo byť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu určené podľa a citovaného zákona (ako to tvrdila žalobkyňa). 48. Po preskúmaní veci nielen zo žalobných dôvodov, ale v celom rozsahu v súlade s § a sa správny súd stotožňuje so skutkovými závermi žalovanej, ktoré majú oporu v obsahu vykonaných dôkazov a s jej relevantnými právnymi závermi podloženými logickými argumentami, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení jej rozhodnutia, ktoré boli dostatočným východiskom pre jeho vydanie. V zhode so skutkovými a právnymi závermi žalovanej správny súd konštatuje, že v zmysle vznikol žalobkyni nárok na žiadanú nemocenskú , teda na materské odo dňa splnenia podmienok 16

ustanovených Týmto dňom bol začiatok 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, teda deň 13. júl 2021. Následne žalobkyni v zmysle uvedeného zákona vznikol nárok na výplatu tejto dňom 16. júla 2021, teda dňom, od ktorého požiadala o priznanie alebo vyplácanie na základe žiadosti č. B XXXXXXX zo dňa 1. júna 2021, v ktorej si nárok na materské a jeho výplatu uplatnila od 16. júla 2021, od ktorého dňa jej bola poskytnutá materská dovolenka. Poistné na nemocenské poistenie zamestnanca jej zamestávavatľ Marketinger s.r.o. za žalobkyňu platil od vzniku ich pracovnoprávneho vzťahu, t. j. od 16. 04. 2021. Do začiatku 6. týždňa pred pravdepodobným dňom pôrodu, ktorý bol odborným lekárom stanovený na 24. 08. 2021, teda do 13. 07. 2021 bolo poistné na nemocenské poistenie za žalobkyňu uhradené v rozsahu 88 dní. V posledných dvoch rokoch pred pôrodom, ktorý v skutočnosti nastal dňa 02. 09. 2021, bola žalobkyňa nemocensky poistená v zákonom vyžadovanom rozsahu, keď jej povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo od 01. 10. 2017 do 14. 04. 2021 s prerušením jeho trvania dňa 15. 04. 2021 z dôvodu pozastavenia činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby a následne od 16. 04. 2021 trvalo k 13. 07. 2021 jej povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa Marketinger s.r.o. viac ako 270 dní. Tým žalobkyňa splnila všeobecné podmienky nároku na nemocenskú v zmysle a zákona o sociálnom poistení, čo v konaní nebolo ani sporné. Keďže nárok na nemocenskú - materské vzniká v zmysle uvedeného zákona odo dňa splnenia podmienok ustanovených v , a to najneskôr od začiatku šiesteho týždňa pred lekárom určeným očakávaným dňom pôrodu a najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred lekárom určeným očakávaným dňom pôrodu, žalovaná určila u žalobkyne deň vzniku nároku na materské správne dňom 13. 07. 2021, ktorý predstavoval začiatok šiesteho týždňa pred lekárom určeným očakávaným dňom pôrodu (24. 08. 2021). Žalovaná tiež správne, v súlade s citovaného zákona žalobkyni priznala nárok na výplatu materského od 16. 07. 2021, hoci jej nárok na materské vznikol už 13. 07. 2021, pretože nárok na výplatu materského si žalobkyňa uplatnila len dňom 16. 07. 2021. Predpokladom pre vyplácanie nemocenskej je kumulatívne splnenie oboch zákonom stanovených podmienok, a to vznik nároku na splnením zákonom určených predpokladov pre jeho vznik a podanie žiadosti o jej priznanie/vyplácanie. Splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré majú vplyv na určenie výšky materského sa logicky taktiež posudzuje ku dňu vzniku nároku na materské, pretože aj konkrétna výška materského tvorí súčasť tohto nároku. Žalovaná preto na základe správne zisteného skutkového stavu veci, že pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského, ktorým je vznik nároku na materské (13. 07. 2021) bolo poistné na povinné nemocenské poistenie žalobkyne ako zamestnanca označeného zamestnávateľa zaplatené len za 88 dní (od 16. 04. 2021 do 13. 07. 2021) správne pre určenie výšky materského žalobkyne aplikovala zákona o sociálnom poistení a správne určila za rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu predchádzajúci kalendárny rok 2020. Pre prípad získania obdobia nemocenského poistenia podľa , t. j. v menšom rozsahu ako 90 dní zákon o sociálnom poistení v

písm. b) stanovil, že výška nemocenskej (materského) sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, čo v preskúmavanej veci žalovaná správne realizovala. Správny súd pritom v podrobnostiach 17

poukazuje na konkrétny výpočet výšky materského žalobkyne, ktorý je uvedený na strane 6/ a 7/ rozhodnutia žalovanej, pretože bol realizovaný správne, na základe relevantnej (citovanej) právnej úpravy a správnym matematickým postupom. Správne určil aj pravdepodobný denný vymeriavací základ žalobkyne ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jej vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej , a ktorý vyplynul z potvrdenia jej zamestnávateľa Marketinger s.r.o. 49. Z uvedeného vyplýva, že správny súd nepovažoval žalobkyňou uplatnené žalobné námietky za dôvodné. Nebolo možné prisvedčiť jej tvrdeniu, že rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu malo byť v jej prípade určené podľa zákona o sociálnom poistení, pretože pre jeho aplikáciu nebola naplnená jeho hypotéza, a síce platenie poistného na nemocenské poistenie v rozsahu najmenej 90 dní, čo vyplynulo z vykonaných dôkazov a ich správneho právneho posúdenia. Pre účely určenia výšky materského bola aplikácia uvedeného zákona vylúčená splnením podmienok na určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu v zmysle uvedeného zákona. 50. K námietke žalobkyne vo vzťahu k rozhodujúcemu obdobiu na zistenie denného vymeriavacieho základu správny súd uvádza, že za vznik dôvodu na poskytnutie materského sa považuje tehotenstvo alebo starostlivosť o narodené dieťa a v prípade iného poistenca starostlivosť o prevzaté dieťa. Za dôvod na poskytnutie materského je u tehotnej poistenkyne spravidla deň začiatku 6. týždňa, najskôr 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, prípadne deň pôrodu, ak pôrod nastal skôr a u iného poistenca deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Nemožno prisvedčiť žalobkyni, že dôvodom na poskytnutie materského je podanie žiadosti o jeho priznanie a výplatu, pretože dôvodom na vyplácanie nemocenského poistenia z verejných zdrojom môže logicky byť len splnenie hmotnoprávnych podmienok, a nie procesných podmienok na jeho priznanie. Materské môže byť priznané a vyplácané len vtedy, ak poistenec splnil zákonom stanovené predpoklady pre jeho priznanie, a teda mu nárok na nemocenského poistenia vznikol. Napriek tomu mu tento nárok nemusí byť priznaný, a teda nemusí byť ani vyplácaný, ak poistenec o jeho priznanie/vyplácanie Sociálnu poisťovňu nepožiada, čo je prejavom jeho vôle. Materské sa poistencovi, ktorému nárok naň vznikol, nevypláca ex offo, ale len na základe jeho žiadosti, ktorá je po splnení hmotnoprávnych podmienok na jeho vznik procesnou podmienkou pre jeho priznanie a výplatu. Výklad pojmu „dôvod na poskytnutie nemocenskej “, ktorý prezentovala žalobkyňa nemohol obstáť, pretože argumentum ad absurdum by znamenal, že na priznanie a vyplácanie nemocenskej postačuje podanie žiadosti, teda splnenie procesnej podmienky v zmysle bez ohľadu na splnenie hmotnoprávnej podmienky podľa , čo je absolútne neprijateľné. Takýto výklad pojmu „dôvod na poskytnutie nemocenskej “ nevyplýva ani zo žalobkyňou poukazovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. 18

51. Pokiaľ žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa účelovo pozastavila svoju činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby od 15. apríla 2021, v ktorej dosahovala vymeriavacie základy na platenie poistného na sociálne poistenie v roku 2020 vo výške 506,50 EUR mesačne a v období od 1. januára 2021 do 14. apríla 2021 vo výške 546,- EUR mesačne a následne dňom 16. apríla 2021 vo vyššom štádiu tehotenstva uzatvorila pracovný pomer so zamestnávateľom Marketinger s.r.o., u ktorého dosahovala vymeriavacie základy vo výške 2 200,- EUR mesačne, správny súd sa stotožnil s jej hodnotením, že išlo o účelové konanie žalobkyne, ktorého cieľom bolo manipulovať s výškou denného vymeriavacieho základu na účely výpočtu vyššej nemocenskej . V čase žalobkyňou rozumne predpokladaného tehotenstva táto totiž uzatvorila novú pracovnú zmluvu s podstatne vyššou mzdou u zamestnávateľa Marketinger s.r.o., ktorej konateľom je príbuzný jej syna E.R., z ktorej sa však automaticky odvádzali vyššie odvody. Tvrdenie žalobkyne, že išlo o neprimeraný zásah do jej súkromia a o ohrozenie jej dobrého mena nepovažoval správny súd za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože ňou neboli spochybnené skutkové ani právne závery odôvodňujúce vydanie preskúmavaného rozhodnutia a ani z neho nevyplynula žiadna logická chyba v úvahe žalovanej. Sociálna poisťovňa pritom musí dbať, aby nebol sociálny systém zneužívaný, a preto žalobkyňou namietané úvahy nemožno považovať za nenáležité. 52. Správny súd pri preskúmavaní danej veci neprihliadal na právne názory obsiahnuté v rozhodnutiach Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR (strana 5/ žaloby), pretože žalobkyňa ich aplikovateľnosť

v danej veci nijako neodôvodnila ich právnou a skutkovou zhodou (podobnosťou) s preskúmavanou vecou, a preto nemal správny súd povinnosť na ne prihliadať. 53. Na základe vyššie uvedených úvah dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej, ktorým zmenila prvostupňové rozhodnutie a žalobkyni priznala nárok na materské od 13. júla 2021 a nárok na výplatu materského od 16. júla 2021 vo výške 13,65000000 Eur za deň do zániku nároku na materské, najdlhšie do v rozhodnutí žalovanej konkrétne uvedeného obdobia, bolo vydané na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci v súlade s , ktorý bol na základe citovanej relevantnej právnej úpravy správne právne posúdený. Správny súd na základe žalobkyňou uplatnených žalobných námietok, ale ani po preskúmaní veci v celom rozsahu v súlade s v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na správnosť skutkových a právnych záverov žalovaného, teda nezistil žiadny dôvod žalobkyňou tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, a preto žalobu žalobkyne zamietol v súlade s . 54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom 19

alebo sčasti úspech. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom úspešná nebola, a preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. 20

Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).