Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/83/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu: Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kovács s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033, proti odporkyni: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, Z. - U., t.č. na neznámom mieste, zastúpená ustanovenou opatrovníčkou: R. V., zamestnankyňa Okresného súdu Trnava, o zaplatenie sumy 914,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18. februára 2013, č. k. -59, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 2.3 dodatku zo dňa 15.09.2007 k Zmluve o pripojení zo dňa 15.09.2007 a v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

V časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 16,39 eur na trovách právneho zastúpenia a v sume 6,30 eur na iných trovách konania, všetko splnomocnencovi navrhovateľa do 3 dní.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 510,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 312,01 € od 3.1.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 72,46 eur od 2.11.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 19,92 eur od 1.3.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 103,91 eur od 5.12.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 1,99 eur od 3.5.2008 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku súd návrh zamietol a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 46,79 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd ďalej určil, že zmluvná podmienka uvedená v dodatku zo dňa 15.9.2007 k zmluve o pripojení zo dňa 15.9.2007 č. 6AB8CBEDE7EEEFBBC1257357005C7EA6, v bode 2.3 dodatku v znení: „Záujemca, resp. Účastník a Poskytovateľ sa dohodli, že ak Záujemca, resp. Účastník poruší niektorú z povinností tohto dodatku, Záujemca, resp. Účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.189,- Sk“ je ako neprijateľná n e p l a t n á.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. ,, ,, , , , , , , Nariadenia

vlády SR č. 87/1995, , keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť iba v časti o zaplatenie dlhu odporkyne ktorý vznikol v súvislosti s poskytovaním služieb zo strany právneho predchodcu navrhovateľa. Súd sa prioritne zaoberal hodnotením a preskúmavaním (spotrebiteľskej) zmluvy ktorú uzavrela odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o. / Telefónica O2 Slovakia, s.r.o.) a to z pohľadu aplikácie spotrebiteľského práva, a dospel k záveru, že záväzok odporkyne (ako spotrebiteľky) zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zmluvnú pokutu v súvislosti zo zmluvou o pripojení zo dňa 15.9.2007 a dodatkom k nej zo dňa 15.9.2007 vo výške 12.189,- Sk / 404,60 eur‚ ktorý je uvedený v bode 2.3 Dodatku, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taký je neplatný. Pokiaľ by totiž súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, navyše by došlo k porušeniu zákona. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade poskytovateľ služby ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú poskytovateľ služby žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva účastníkovi pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad kedy k porušeniu zmluvných podmienok zo strany účastníka dôjde v poslednom mesiaci viazanosti, pričom poskytovateľ služby si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči účastníkovi, ktorý porušil zmluvné podmienky napr. po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu - podmienky, za akých poskytovateľ služby dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách preto poškodzujú účastníka / spotrebiteľa. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok na náhradu škody prevyšujúcu zmluvnú pokutu nezaniká. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, a bolo by v rozpore so zameraním Smernice keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie; rozhodujúce potom je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4, ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností, čo sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať, a úroveň jeho znalostí. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako neprimeranej zmluvnej podmienke je neplatné, a potom z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť navrhovateľovi (jeho právnemu predchodcovi) právo na plnenie (a odporkyni povinnosť plniť), preto súd nárok navrhovateľa z titulu uplatňovanej zmluvnej pokuty (v časti 404,60 eur) zamietol. V časti návrhu o zaplatenie sumy 510,29 eur ako dlhu odporkyne za nezaplatené služby dospel súd k záveru, že táto časť nároku navrhovateľa je dôvodná. Zmluva o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb (o pripojení) je inominátnou (nepomenovanou) zmluvou; je potrebné posudzovať ju podľa jej obsahu. Na základe tejto zmluvy sa poskytovateľ (právny predchodca navrhovateľa) zaviazal k poskytovaniu služieb odporkyni, odporkyňa sa zaviazala za služby riadne a včas platiť po dobu 24 mesiacov, čo však neurobila, na základe čoho bola zmluva zo strany poskytovateľa ukončená. Odporkyňa nezaplatila faktúry za poskytnuté služby vyúčtované na jej SIM kartu faktúrami č. 1000122426 znejúcou na sumu 312,01 eur so splatnosťou 2.1.2008, č. 1000018445 znejúcou na sumu 72,46 eur so splatnosťou 1.11.2007, č. 1000331718 znejúcou na sumu 19,92 eur so splatnosťou 29.2.2008, č. 1000054519 znejúcou na sumu 103,91 eur so splatnosťou 4.12.2007 a č. 1000488228 znejúcou na sumu 1,99 eur so splatnosťou 2.5.2008, spolu teda faktúry za služby vo výške 510,29 eur; odporkyňa uvedený dlh z titulu poskytnutých služieb neuhradila ani len čiastočne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi na istine sumu vo výške 510,29 eur, a to ako úhradu za poskytnuté služby - vo zvyšku súd potom návrh na zaplatenie istiny (a aj s istinou súvisiaceho príslušenstva - úroku z omeškania) zamietol. Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má navrhovateľ tiež nárok, a to vo výške dvojnásobku základnej / diskontnej sadzby NBS (ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr bola od 25.4.2007 do 28.10.2008 vo výške 4,25% * 2), preto súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 72,46 eur od 2.11.2007 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 1000018445) do zaplatenia, zo sumy 19,92 eur od 1.3.2008 (t.j. odo dňa nasledujúceho po

dni splatnosti faktúry č. 1000331718) do zaplatenia, zo sumy 103,91 eur od 5.12.2007 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 1000054519) do zaplatenia a zo sumy 1,99 eur od 3.5.2008 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 1000488228) do zaplatenia. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia , ods. 2 v spojení s , ods. 1 a v súlade s a vyhlášky MS SR č. tak, že určil pomer úspešnosti navrhovateľa v časti 55,78% vychádzajúc z toho, že navrhovateľ žiadal celkovo o priznanie sumy na istine vo výške vo výške 914,89 eur, súd rozhodol o jeho nároku vo výške 510,29 eur. Nárok na náhradu súdneho poplatku navrhovateľa potom určil súd vo výške 30,40 eur (t.j. 55,78% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 54,50 eur). Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia priznal súd vo väčšej časti úspešnému navrhovateľovi tak, že určil jeho nárok v podiele 11,56% (100% mínus 44,22% ako neúspech navrhovateľa mínus 44,22% ako úspech odporkyne) - navrhovateľovi potom súd priznal náhradu trov konania (po uvedenom krátení v dôsledku jeho čiastočného neúspechu a čiastočného úspechu odporkyne) v sume 16,39 eur; vychádzal pritom z účtovaných trov právneho zastupovania vo výške 141,79 eur (za 2 hlavné úkony po 51,45 € zvýšené o DPH vo výške 20% <spolu teda 123,48 eur >, 2x režijný paušál po 7,63 eur zvýšené o DPH vo výške 20% <spolu teda 18,31 eur >).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to v zamietajúcej časti a v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Uviedol, že medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa bola dňa 15.9.2007 uzavretá zmluva o pripojení, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telefonické pripojenie a vzniklo mu právo na zaplatenie ceny za poskytované služby podľa cenníka. Odporkyňa bola povinná zaplatiť za poskytované služby cenu, mala právo na telefonické pripojenie spolu s tým súvisiacimi službami. Na základe dodatku k tejto zmluve bol odporkyni poskytnutý mobilný telefón Sony Ericsson K 550i a benefit v podobe zvýhodnených volaní. Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že náležite neposúdil všetky okolnosti dojednania zmluvnej pokuty, nesprávne aplikoval zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Význam ochrany spotrebiteľa a súdnej kontroly individuálne nedohodnutých zmluvných ustanovení spočíva v nastoľovaní rovnováhy zmluvných strán. Ochrana spotrebiteľa smeruje k vytvoreniu rovnováhy, nie k preferencii postavenia zmluvnej strany len preto, že ide o spotrebiteľa. Ochranu spotrebiteľa možno uplatniť len z hľadiska komplexného posúdenia práv a povinností, ktoré zo zmluvy vyplývajú. Povinnosťou odporkyne bolo platiť za poskytované služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu dohodnutú dobu. Len posudzovanie výšky zmluvnej pokuty nestačí na komplexné posúdenie dojednania o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta smerovala k dodržaniu dohodnutej doby trvania zmluvy, a zabezpečovala dodržanie účelu zmluvy a jej ekonomického charakteru pre obe zmluvné strany. Odporkyňa neplnením svojich záväzkov dosiahla v konečnom dôsledku zánik zmluvy o pripojení, pričom ani zmluvná pokuta nebola dostatočnou motiváciou pre dodržanie zmluvy. Ochrana spotrebiteľa nesmeruje k tomu, aby bol chránený pred dôsledkami vlastného porušovania bez ohľadu na to, aké závažné je toto porušenie. Zmluvná pokuta mala aj svojou výškou viesť k splneniu tohto cieľa. Spôsob, akým konajúci súd posúdil dojednanie o zmluvnej pokute medzi spotrebiteľom a postupcom sa opäť dostal do nerovnováhy výlučne v prospech spotrebiteľa. Takýmto spôsobom sa nezabezpečila rovnováha sledovaná tvorcom smernice 93/13/EHS, ktorá bola implementovaná do ustanovenia . Tvorca smernice sledoval vyrovnanie existujúcich nevýhod pre spotrebiteľa. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu týchto povinností zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu (návrh generálnej advokátky Verice Trstenjak vo veci C- 453/10). Súd prvého stupňa sa správaním odporkyne nezaoberal, v odôvodnení rozsudku bez relevantného posúdenia veci sa zaoberal len neprimeranosťou výšky zmluvnej pokuty. Navrhovateľ žiadal odvolací súd, aby podľa a posúdil dôvodnosť jeho odvolania pre existenciu neúplných a nesprávnych skutkových záverov a pre nesprávne právne posúdenie veci, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zmenil tak, že výrok o vyhlásení neprijateľnosti zmluvných podmienok vypustí, odporkyni bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zamietnutú časť žalovanej sumy spolu s úrokom omeškania a nahradiť mu trovy konania.

Odporkyňa, resp. jej opatrovník odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania - teda v zamietajúcej časti a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, a preto je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti ako vecne správny v zmysle ust. potvrdiť a v závislom výroku o náhrade trov konania v súlade s ust. zmeniť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 914,89 eur príslušenstvom a náhradu trov konania.

Vzhľadom na rozsah navrhovateľom podaného odvolania, rozsudok prvostupňového súdu sa vo vyhovujúcej časti stal právoplatným, predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom bola tá časť rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšku v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietnutý a časť rozsudku, ktorou súd určil označené zmluvné podmienky za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania.

V zmysle súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 01.03.2010). V zmysle na konania začaté do 28.02.2010 sa použijú predpisy účinné od 01.03.2010.

V zmysle , účinného od 01.03.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto ustanovením sa v zmysle spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.02.2010, avšak vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 01.03.2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4 cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka konania - spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Z listinných dôkazov založených v spise zo žiadosti o uzavretie Zmluvy o pripojení a Dodatku k Zmluve o pripojení, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi dňa 15.09.2007 vyplýva, že navrhovateľ sa zaviazal odporcovi zriadiť prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť mu súvisiace služby v zmysle dohodnutého účastníckeho programu a rozsahu služieb, účastníci upravili podmienky kúpy mobilného telefónu a tiež využívanie elektronických telekomunikačných služieb. Odporkyni bol na základe zmluvy predaný mobilný telefón Sony Ericsson K550i za cenu 1,- Sk s DPH, pričom odporkyni boli poskytnuté služby na základe mesačného programu „Pre mňa 200“.

V bode 2.1., čl. 2 sa odporkyňa zaviazala užívať dohodnutý mesačný program po dobu 24 mesiacov, v bode 2.2. tohto článku sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom a neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti a nepožiadať o vypojenie z prevádzky a nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať. V bode 2.3 čl. 2. Sa účastníci dohodli, že ak odporkyňa poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.189,- Sk, pričom je tiež povinná nahradiť škodu vzniknutú navrhovateľovi v súvislosti s porušením jeho povinností v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty.

V zmysle a o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období od 01.01.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový , ktorý v ostatnom znení má v zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

0/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008, v znení v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 01.01.2008 v spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. Je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa znenia v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. v znení od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.

Keďže z ust. a nasl. nie je možné vyvodiť, že 5. Hlava sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v , odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa a nasl. je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle a nasl. a ako podnikom v zmysle cit. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle a nasl. a podľa cit. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi novelou s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 4 cit. v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých ktoré sa môžu považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

S poukazom na obsah a dôvody podaného odvolania v konaní nebolo sporné, že predmetná zmluvná podmienka, na základe ktorej bola dojednaná zmluvná pokuta, nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná, o čom svedčí už len to, že bola zapracovaná do predtlače zmluvy, resp. jej dodatku bez možnosti zásahu do textu v tejto časti zo strany spotrebiteľa.

Odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu znaku neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatku, ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa. Je pravdou, že v zmysle čl. /EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka, ale v danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa dodatku k zmluve o pripojení čl. 2 bod 2.3 mala byť dojednaná zmluvná pokuta v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu v pevne dojednanej výške podľa dodatku k zmluve 12.189,- Sk. Z obsahu zmluvy i dodatku vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ zakúpil od navrhovateľa ako dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu 1,- Sk a tiež mal možnosť používať poskytované služby takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy odporcom ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje

s názorom prvostupňového, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške 12.189,- Sk bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na kúpnu cenu za mobilný telefón musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb s prihliadnutím na to, že navrhovateľ ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom v cit. čl. 2. bod 2.3 Dodatku k Zmluve o pripojení o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu ( ) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (, , ), ktoré sú neplatné ( ) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný. ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v .

Prvostupňový súd v súlade s uvedeným správne uzavrel, že je neplatná ako celok a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, (príp. ju akceptovať iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie), v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ako nedôvodný zamietol. Rovnako

správne prvostupňový súd zároveň s použitím ust. z úradnej povinnosti ex offo vo výroku rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšku v napadnutej zamietajúcej časti, ako vecne správny s použitím potvrdil.

Inak tomu bolo ale v časti trov konania, kde súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil túto náhradu v časti iné trovy a to za zaplatený súdny poplatok za návrh, keď z jeho strany došlo k nesprávnej aplikácii ust. v spojení s ust. .

V zmysle ust. , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V zmysle ust. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd prvého stupňa správne vypočítal celkovú procesnú úspešnosť navrhovateľa v tomto konaní a to 11,56% (100% mínus 44,22% ako neúspech navrhovateľa a mínus 44,22% ako úspech odporkyne), avšak nesprávne aplikoval túto celkovú procesnú úspešnosť len na náhradu trov právneho zastúpenia a nie aj na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok. Tento procesný postup je v rozpore s ust. , nakoľko medzi hotové výdavky účastníka je potrebné radiť aj súdny poplatok a tak celkový úspech účastníka v zmysle ust. je potrebné použiť aj pri výpočte náhrady za zaplatený súdny poplatok. Na základe uvedeného tak navrhovateľovi v zmysle ust. vzniklo právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 6, eur ( 11,% z hodnoty súdneho poplatku za návrh vo výške 54,50 eur) a nie vo výške 30,40 eur ako to určil súd prvého stupňa. V časti náhrady trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa správne priznal túto náhradu za dva úkony poskytnutej právnej pomoci v zmysle vyhl. MS SR č. uplatnenej právnym zástupcom navrhovateľa vo výške 141,79 eur, ktorú vzhľadom na celkovú úspešnosť navrhovateľa v tomto konaní a to 11,56% správne krátil na sumu 16,39 eur. Celková náhrada trov konania navrhovateľa pred súdom prvého stupňa tak v zmysle ust. predstavuje sumu 22, eur.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s ustanovením rozsudok súdu prvého stupňa v závislom výroku o trovách konania zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a v súlade s ustanovením priznanú náhradu trov konania odporkyni uložil zaplatiť splnomocnencovi navrhovateľa.

V odvolacom konaní bola plne úspešná odporkyňa, v dôsledku čoho jej v zmysle v spojení s vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže, ale odporkyňa si náhradu trov konania riadnym návrhom v zmysle neuplatnila, nebola jej odvolacím súdom priznaná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.