Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-474-2013.pdf
PDF · 107.43 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/474/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu W.. S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., L. XXXX/XX, zastúpeného Bako Jančiar Levrinc - advokáti, s. r.o., J. Kozáčeka 13E, Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému KARTAGO TOURS, a. s., so sídlom v Bratislave, Špitálska 53, IČO: 31 371 205, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 30, IČO: 35 918 098, o zaplatenie 1 042,- eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. 04. 2013, č. k. 6C/329/2012 - 77, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 347,43 eur a rozhodol o trovách konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 347,43 eur do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a zároveň nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia 1 042,- eur z titulu škody, 300,- eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Z vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav, na základe ktorého súd vychádzal pri aplikovaní príslušných právnych noriem. Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 23. 04. 2012 zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal obstarať pre žalobcu zájazd do Spojených arabských emirátov s dátumom odletu dňa 14. 05. 2012 a dátumom príletu dňa 22. 05. 2012 s trasou letu Bratislava
- Dubaj - Bratislava a dátumom ubytovania od 14. 05. 2012 do 21. 05. 2012. Cena zájazdu bola dohodnutá vrátane manželky žalobcu na sumu 2 432,- eur. Zároveň dňa 07. 05. 2012 žalovaný vydal doklad označený ako „Komplexné odbavenie, letenka, voucher a poistenie“ v ktorom je upresnený dátum odletu tak, že z Bratislavy sa odlieta priamym letom dňa 14. 05. 2012 o 13:30 hod. a z Dubaja do Bratislavy dňa 21. 05. 2012 o 22:20 hod.
Počas zájazdu dňa 17. 05. 2012 žalovaný poslal žalobcovi správu s ponukou o bezplatné predĺženie pobytu o dva dni, resp. či potrebuje odletieť v pôvodnom termíne. Žalovaný nesúhlasil so zmenou odletu a trval na pôvodne dohodnutom termíne. Následne došlo k zmene odletu, ktorý sa síce mal uskutočniť dňa 21. 05. 2012, avšak nie o 22:20 hod., ale o 06:25 hod. ráno, pričom sa zároveň zmenila trasa letu z pôvodne dohodnutého charterového priameho letu z Dubaja do Bratislavy na let štandardnými linkami z Dubaja do Dohá, kde bolo potrebné prestúpiť na bežnú linku a odtiaľ do Viedne a z Viedne prevoz autobusom do Bratislavy. Dňa 20. 05. 2012 SMS správou žalobca reklamoval tento postup s tým, že žiada primeranú kompenzáciu. Poukázal na to, že delegát cestovnej kancelárie nespísal s ním žiadne záznamy o reklamácii, oznámil mu, že reklamáciu postúpil do ústredia v Bratislave s tým, že žiaden záznam o reklamácii nie je potrebné spisovať, lebo všetko sa bude riešiť po návrate domov.
Zároveň dňa 27. 06. 2012 žalovaný zaslal odpoveď na reklamáciu, pričom svoju zodpovednosť neuznal s poukazom na body 5.6 a 5.8 Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch.
Súd ďalej konštatuje, že nárok žalobcu pozostáva z uplatnenej zľavy ceny zájazdu vo výške 1/7 zájazdu. t. j. 347,43 eur, ktorá predstavuje priamu škodu jednostranným porušením zmluvy, a to zrušením charterového letu. Zároveň si však žalobca uplatňoval aj zaplatenie peňažnej sumy 694,86 eur z titulu dvojdňového poplatku, ktorý ponúkla cestovná kancelária ako kompenzáciu za zmenu spôsobu letu ostatným cestujúcim. Súd konštatoval, že súčet týchto dvoch nárokov predstavoval 1 042,- eur a zároveň si žalobca uplatnil podľa § 3 ods. 5 zák. č. 161/2011 aj zaplatenie sumy 300,- eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia.
Obrana žalovaného spočívala v tom, že všetky služby boli dodržané, pričom poukázal na Smernicu č. 90/314/EHS a body 5.2 a 5.6 VOP, kde zákazník je upozornený, že nevie ovplyvniť prípadné meškanie alebo zrušenie letu leteckým prepravcom, ako aj to, že prvý a posledný deň zájazdu je určený na zabezpečenie dopravy a nie je považovaný za deň plnohodnotného rekreačného pobytu. Preto bolo bez právneho významu, či odlet dňa 21. 05. 2012 bol o 6:25 hod. a nie o 22:25 hod., pretože deň odletu bol dodržaný.
Okresný súd žalobu, pokiaľ išlo o sumu 694,86 eur, zamietol s poukazom na to, že išlo o návrh na zmenu obsahu zmluvy a taktiež uplatnený nárok 300,- eur považoval za nedôvodný, pretože žalovaný žiadnu zo svojich povinností zo zmluvy neporušil.
Zvyšný nárok posúdil podľa § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu (aj v mene jeho manželky) je dôvodný v časti, kde si uplatnil zľavu za cenu zájazdu vo výške 1/7 ceny zájazdu, pričom tvrdenie žalovaného, ktorý sa odvolával na články Všeobecných obchodných podmienok, považoval za účelové, keď Všeobecné obchodné podmienky hovoria o tom, že prvý a posledný deň zájazdu je považovaný za deň zabezpečenia prepravy cestujúceho do zvolenej destinácie. Aj keď je táto skutočnosť upravená, vychádzal z dôkazu označeného ako „Komplexné odbavenie, letenka, voucher a poistenie“, kde bolo jednoznačne uvedené, kedy je odchod z Dubaja do Bratislavy. Prihliadol aj na tvrdenie žalobcu, že pre tento zájazd sa rozhodol z dôvodu, že žalovaný mu zabezpečoval a deklaroval konkrétny deň a konkrétnu hodinu letu. Dňa 21. 05. 2012 chcel stráviť plnohodnotný pobytový deň. Keby vedel o dátume odletu posunutému na skorú rannú hodinu, tento zájazd s cestovnou kanceláriou by nerealizoval.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
Proti rozhodnutiu sa odvolal žalovaný. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že podpisom zmluvy o obstaraní zájazdu žalobca súhlasil so znením aktualizovaných Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch, a to aj s bodom 5.2 a 5.6 VOP. Bol teda uzrozumený s tým, že žalovaný nevie ovplyvniť prípadné meškanie alebo zrušenie letu leteckým prepravcom. Riadne žalobcu oboznámil s tým, že deň odletu je určený na zabezpečenie dopravy a nemožno ho považovať za plnohodnotný deň rekreačného pobytu. Je preto bez právneho významu, či odlet dňa 21. 05. 2012 bol o 6:25 hod. ráno a nie o 22:20 hod., lebo je to deň určený na prepravu, tento termín bol dodržaný. K argumentu, že pokiaľ by žalobca vedel o dátume odletu s posunom času, zvolil by inú cestovnú kanceláriu, uviedol, že s týmto záverom nemôže súhlasiť, nakoľko žalobca mal možnosť pred uzavretím zmluvy pri výbere dovolenky oboznámiť sa so Všeobecnými podmienkami žalovaného, resp. iných cestoviek, a keby že tak spraví, tak by si bol vedomý, že deň odletu sa nepovažuje za plnohodnotný deň pobytu a je určený na zabezpečenie prepravy. Zmeny a odchýlky jednotlivých služieb dohodnuté v obsahu zmluvy sú v nutných prípadoch prípustné. Nesúhlasí s tým, že by došlo k skráteniu pobytu o jeden deň, pretože v zmluve je špecifikovaný zájazd v termíne od 14. 05. 2012 do 21. 05. 2012 a je tam uvedený počet nocí 7, čo žalovaný dodržal a žalobca skutočne strávil na zájazde 7 nocí.
Namietal, že nikde zo zmluvy nevypláva, aký má byť čas odletu zo zájazdu, je tam určený len deň, čo dodržal, ako aj počet strávených nocí.
Aj keď podľa názoru žalovaného neporušil zmluvu, žalobca nemá nárok na žiadnu kompenzáciu, keď ide o nezmyselný výpočet uplatnených nárokov vo výške 1/7 z celkovej sumy zájazdu za jeden deň zájazdu. Vytkol prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného o nezmyselnosti a nesprávnosti tohto výpočtu. Tento výpočet je nedôvodný preto, že zájazd nebol skrátený o jeden deň, ale suma 2 432,- eur obsahuje aj poistenie, stravu, poplatky za víza, servisné poplatky, ubytovanie za 7 nocí, čo bolo dodržané, a odhlášky z hotela boli povinné do 10:00 hod. dňa 21. 05. 2012. Žalobca si uplatňuje zľavu v 1/7 aj za služby ktoré mu boli poskytnuté.
Čistá cena pobytu pre jednu osobu predstavovala 669,- eur a na deň 95,57 eur.
Taktiež vytýkal prvostupňovému súdu, že žalobca si nesplnil povinnosť, a to nespísanie reklamácie s delegátom žalovaného, reklamačný protokol. Taktiež namietal správnosť rozhodnutia ohľadom náhrady trov konania vo vzťahu k úspechu vo veci, kedy mal žalovaný nárok na náhradu trov konania, pretože žalobca bol úspešný v rozsahu 33,34% a žalovaný v rozsahu 66,66%.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Rozsudok okresného súdu žiadal v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že pri uzatváraní zmluvy nebol oboznámený s obsahom Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, na ktoré sa odvoláva, zmluva o obstaraní zájazdu v dolnej časti vľavo obsahovala drobnými písmenami vetu, podľa ktorej zákazník súhlasí so znením aktualizovaných Všeobecných obchodných podmienok účasti na zájazde uvedených na stránke žalovaného. Zdôraznil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o obstaraní zájazdu, zároveň poukázal na drobné písmo ohľadom Všeobecných obchodných podmienok účasti na zájazde. Podľa neho neprejavil vôľu, aby bol vrámci zmluvy viazaný povinnosťami z Všeobecných obchodných podmienok, pretože neboli ani len predložené na nahliadnutie. Z obsahu zmluvy o obstaraní zájazdu nevyplýva, či sa jedná o Všeobecné obchodné podmienky na leto 2012. Pokiaľ ide o body 5.6 VOP, ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože toto ustanovenie nebolo individuálne dojednané. Podobne bod 5.2 VOP je nezmyselný a poškodzujúci spotrebiteľa. Tým, že došlo k posunu času odletu na rannú hodinu, prišiel na zájazde o nasledovné služby, a to 7 noc prakticky nespal, pretože bolo nutné v dostatočnom predstihu dostaviť sa na odbavenie letu tak, že v túto noc nebol hotel vôbec potrebný, pretože podstatnú časť noci strávil cestovaním na letisko a odbavovaním letu. Dňa 21. 05. 2012 mu nebola poskytnutá žiadna strava, a to aj napriek tomu, že ju mal podľa zmluvy zabezpečenú na celý tento deň all inclusive. Taktiež nemohol tento deň stráviť v hoteli, ani pri mori a podobne. Cestovné poistenie bolo hradené aj na deň 22. 05. 2012, toto bolo hradené zbytočne, pretože pri odlete z Dubaja dňa 21. 05. 2012 ho už nevyužil. Objednal si zájazd a zaplatil za 7 pobytových dní, pričom mu bolo poskytnutých len 6 plnohodnotných pobytových dní. Preto žaluje hodnotu jedného celého dňa. Taktiež svoju reklamáciu uplatnil riadne a včas. Žalovaný však nezabezpečil služby na rovnakej úrovni, pretože došlo k skráteniu pobytu.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. zrušil rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s . p. z týchto dôvodov:
Odvolací súd preskúmaním veci a argumentov jednotlivých účastníkov dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné, pričom nebol dostatočne zistený skutkový stav a prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, keď neaplikoval dostatočne príslušné právne normy, ktoré sa na daný prípad vzťahujú.
Argumenty žalovaného vychádzajú zo Všeobecných obchodných podmienok a uzavretej zmluvy medzi účastníkmi, argumenty žalobcu smerujú k námietkam ohľadom poskytnutia služieb, pričom základná námietka spočíva v tom, že miesto odletu o 22,20 hod. večer bol jeho let presunutý na rannú hodinu o 6:25 hod. Tieto skutočnosti sú nepochybne preukázané. Medzi účastníkmi je sporné právne posúdenie Všeobecných obchodných podmienok bod 5.2 a bod 5.6 vo vzťahu k príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka a z tohto pohľadu aj zaujatie názoru, či prvý a posledný deň zájazdu je určený k odletu, resp. príletu a v akom rozsahu je možné tento termín zmeniť. V tejto súvislosti do popredia vystupujú aj otázky poskytnutých služieb v rámci týchto dní, prípadne ich neposkytnutie. Žalovaný poukazuje na záväznosť zmluvy, ako aj na Všeobecné obchodné podmienky s tým, že všetky
podmienky zmluvy dodržal, pričom nie je nikde bližšie stanovené, kedy má byť určený dátum odletu, v zmysle ust. § 741b ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka platí, že zmluva musí okrem iného obsahovať termín začatia zájazdu a skončenia. Nie však termín odletu a príletu. Zároveň poukazuje na to, že zájazd je charakterizovaný počtom ubytovaných nocí. Žalobca naopak poukazuje na to, že mal stráviť ešte plnohodnotný deň v dovolenkovej destinácii a v súvislosti s tým mu mali byť poskytnuté aj primerané služby all inclusive.
Okrem toho žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že mu neboli poskytnuté Všeobecné obchodné podmienky a bod 5.2 a bod 5.6 Všeobecných obchodných podmienok považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z hľadiska zisteného skutkového stavu je nepochybné, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu s dátumom odletu 14. 05. 2012 a dátumom príletu dňa 22. 05. 2012 na trase Bratislava
- Dubaj - Bratislava, pričom ubytovanie malo byť od 14. 05. 2012 do 21. 05. 2012. Stravovanie je taktiež uvedené od 14. 05. 2012 do 21. 05. 2012 formou all inclusive.
Zo zmluvy okrem iného však vyplýva aj kalkulácia ceny, ktorá je dôležitá, ktorou sa prvostupňový súd nezaoberal, a to skutočnosť, že dospelá osoba za pobyt platila 939,- eur, k tomu servisný poplatok 170,- eur, poplatok za víza 80,- eur, poistenie za pobyt za osobu 27,- eur. Zo zmluvy skutočne vyplýva aj to, že v spodnej časti vľavo sa nachádza okrem iného odkaz na to, že zákazník sa zoznámil s poistnými podmienkami cestovného poistenia a súhlasí s aktualizovanými Všeobecnými obchodnými podmienkami účasti na zájazdoch cestovnej kancelárie uvedených na webovej stránke www.kartago.sk <http://www.kartago.sk>.
Z listinného dôkazu - voucheru vyplývajú konkrétne údaje ohľadom pobytu, a to aj s uvedením dátumu príletu a odletu, pričom nástup do hotela je uvedený dňa 14. 05. 2012 a opustenie hotela dňa 21. 05. 2012 s konkrétnym dátumom odletu dňa 21. 05. 2012 o 22 :20 hod.
Z hľadiska právneho posúdenia treba predovšetkým povedať, že je nesporné, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu. Z tohto pohľadu je potrebné riešiť námietku ohľadom odkazu na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú uvedené drobným písmom. Je nepochybné, že odkaz na Všeobecné obchodné podmienky je dôležitou súčasťou zmluvy a nemožno ju považovať za nepodstatnú náležitosť, pretože ako je zjavné z konania, žalovaný sa bráni práve s poukazom na tieto Všeobecné podmienky. Nepochybne je zjavné, že odkaz na Všeobecného obchodné podmienky je skrytý v texte, ktorý je síce čitateľný, avšak je oproti inému písmu zmenšený, čo môže u zákazníka vyvolať dojem, že ide o nepodstatnú časť textu, čo nie je pravda. Z hľadiska spotrebiteľského práva najrozšírenejším úskokom je používanie písma, ktoré je natoľko miniaturizované, že bežný spotrebiteľ nemá možnosť skutočne si prečítať pripravený text. V miniatúrnom texte býva ukryté množstvo jednostranných výhod pre podnikateľa a spotrebiteľovi sa upiera právo odstúpiť od zmluvy, zmluvná pokuta hrozí zväčša iba jemu. V návrhoch zmluvy sa určia často dve podstatne rozdielne miery úroku z omeškania jedna v prospech spotrebiteľa a iná výrazne vyššia, v prospech podnikateľa. Je nepochybné, že pri uzatváraní zmluvy žalobca nebol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami, keď z textu vľavo dole v zmluve vyplýva, že sa predpokladá, že súhlasí so zmluvnými podmienkami, ktoré nemá ani k dispozícii a sú na internetovej stránke. Naviac treba prihliadnuť aj na to, že napríklad povinnosť zaplatiť platbu na bankový účet je zvýraznený silným písmom v prospech žalovaného, avšak práva žalobcu sú ukryté v obyčajnom písme. Všeobecné obchodné podmienky sú podstatnou zložkou takéhoto typu zmluvy, preto odvolací súd považuje túto zmluvnú podmienku za nekalú v zmysle čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvná podmienka totiž nebola individuálne dohodnutá a považuje sa za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Odvolací súd nekalosť zmluvnej podmienky hodnotí aj s prihliadnutím na čl. 4 citovanej smernice, a to vzhľadom na povahu služieb, na ktorú bola zmluva uzatvorená, ako aj okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky z hľadiska posúdenia práv a povinností účastníkov zmluvy sú rozhodujúce.
Odvolací súd však v súvislosti k námietke ohľadom formulárovej zmluvy uvádza, že daný pojem nemožno všeobecne paušalizovať, pretože, či už v bankovníctve alebo službách sa realizuje jednotná politika vo vzťahu k všetkým adresátom, to znamená, nič nebráni tomu, aby zmluva, ktorá je určená
väčšiemu okruhu adresátov, za rovnakých podmienok bola vopred pripravená, s ktorou sa môže druhá strana oboznámiť. Za logický nemožno považovať taký výklad, aby bolo povinnosťou poskytovateľa služieb každú jednu konkrétnu zmluvu samostatne individuálne spisovať, prípadne dohodnúť iné podmienky zmluvy s rôznym adresátom za rovnaké služby. Preto kalkuláciu, cenu zájazdu vo vzťahu k zákazníkom vo svojej podstate zákazník ani nemôže vopred ovplyvniť, aj keď ide o zmluvnú podmienku. Avšak za takúto podmienku, ktorá nebola individuálne dohodnutá vopred, možno práve považovať schopnosť ovplyvniť podstatu podmienky, ktorou je oboznámenie sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami za podmienok, ktoré nemožno považovať za nekalú praktiku, teda, že na túto skutočnosť je riadne druhá strana sporu - spotrebiteľ upozornený a má možnosť sa s ňou oboznámiť pri uzatváraní zmluvy. Odkaz na obsah Všeobecných obchodných podmienok na internete možno považovať len za službu zákazníkovi, avšak Všeobecné obchodné podmienky by mali byť súčasťou riadne uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi, čo sa v danom prípade nestalo.
Právna úprava vo vzťahu k danej veci vychádza z ust. § 741a Občianskeho zákonníka a nasl., pričom citované ustanovenie je v súlade s obsahom smernice Rady Európskej únie č. 90/314 EEC. Zároveň treba dodať, že občiansko-právny úprava zmluvy o obstaraní zájazdu je rámcová, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k zák. č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, v podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr, zákonom lex generalis. To znamená, že pokiaľ týmto zákonom nie je upravený stanovený iný postup, platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva o zájazde je charakterizovaná v § 6 tohto zákona ako spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52 až 60 a § 741a až 741k Občianskeho zákonníka. Z hľadiska § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, to však neplatí, pokiaľ ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Vyššie uvedené platí vo vzťahu k námietke ohľadom „formulárovej zmluvy“.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. To znamená, že pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že Všeobecné obchodné podmienky boli dostupné na internetovej stránke, bez ďalšieho to neznamená, že klient má možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy, pretože nikde nie je stanovená povinnosť klienta mať prístup k internetu alebo využívať jeho služby. § 8 zák. č. 281/2001 Z. z. v ods. 1 pod písm. a) ukladá povinnosť cestovnej kancelárii pred uzavretím zmluvy o zájazde v katalógu alebo prípadne inou písomnou formou informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä o termíne začatia a skončenia zájazdu. Tomu zodpovedá aj ust. § 741b ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka.
Preto z právnej úpravy nevyplýva, že zmluva musí obsahovať presný čas odletu a príletu.
Avšak podľa § 741d ods. 1 Občianskeho zákonníka cestovná kancelária je povinná najneskôr 7 dní pred začatím zájazdu poskytnúť objednávateľovi písomne ďalšie podrobné informácie o všetkých skutočnostiach, ktoré sú pre objednávateľa dôležité a ktoré sú známe, a to najmä spresnenie údajov uvedených v § 741b ods. 2 písm. a) až d).
Citované ustanovenie ukladá cestovnej kancelárii povinnosť bližšie uviesť údaje, ktoré obsahuje zmluva o obstaraní zájazdu v zmysle § 741b ods. 1 písm. b), teda aj termín začatia zájazdu sa upresňuje ďalšími údajmi, teda aj miesto a čas odletu. Je pravdivé tvrdenie žalovaného, že zmluva o obstaraní zájazdu neobsahuje ako podstatnú náležitosť čas odletu a príletu, obsahuje však balík služieb, ktoré je povinná cestovná kancelária splniť. Nárok žalobcu sa tak môže odvíjať len zo skutočnosti, či mu boli poskytnuté všetky služby, ktoré boli predmetom balíka služieb. To znamená, že aj prípadné meškanie letu alebo odloženie letu možno posudzovať len vo vzťahu k objednaným službám. Cestovná kancelária v zmysle § 741i ods. 1 OZ by zodpovedala objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iný dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú vrámci zájazdu.
Preto podstatnou otázkou je, či došlo k neposkytnutiu služieb a k porušeniu záväzkov zo strany žalovaného. Za danej situácie je preto potrebné skúmať, aká bola vyššie uvedená kalkulácia ceny k obsahu poskytnutým službám. Preto nie je správny postup prvostupňového súdu, keď bez ďalšieho
pristúpil k výpočtu vo výške 1/7, pričom argumenty žalovaného sú v tomto smere absolútne opodstatnené. Z obsahu zmluvy je nepochybné, že do služby možno zaradiť počet nocí 7, a to s dátumom ubytovania od 14. 05. 2012 do 21. 05. 2012.
Odvolací súd má za to, že v zmysle zmluvy, pokiaľ je dojednaný počet ubytovacích nocí 7, treba pod týmto rozumieť plnohodnotné ubytovanie, nielen ubytovanie počas časti noci. Ak nedošlo k ubytovaniu aj počas siedmej noci v plnom rozsahu, nepochybne vzniká nárok žalobcu na náhradu.
Z tohto dôvodu je potrebné doplniť dokazovanie ohľadom skutočnosti, kedy musel žalobca vstávať a kedy musel opustiť hotel, aby sa premiestnil na letisko. Pokiaľ je pravdou, ako to tvrdí, že musel vstávať tesne po polnoci, potom nemožno službu poskytnutú za siedmu noc považovať za riadne splnenú.
Ďalej je potrebné zistiť, v akom rozsahu mali byť poskytnuté ďalšie služby a ktoré, predovšetkým vo vzťahu k stravovaniu, to znamená, ako mala byť zabezpečená strava žalobcu 21. 05. 2012, keďže odlet mal byť o 22.20 hod. To znamená, kedy mala byť poskytnutá naposledy strava a dokedy, pričom sa treba zaoberať aj otázkou, či v prípade odletu o 22:20 hod. bolo povinnosťou účastníkov vypratať hotel a dokedy, a či počas tohto obdobia im mala byť poskytnutá strava, prípadne iné služby a v akom rozsahu. Pokiaľ tieto služby neboli poskytnuté, teda vrátane stravy, vzniká právo na náhradu v tomto rozsahu.
Z hľadiska právnej aplikácie treba však vychádzať z ust. § 741k ods. 1, 2, 3, v zmysle ktorého cestovná kancelária je povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny zájazdu, ak tieto neboli poskytnuté riadne a včas alebo ich nemohol poskytnúť.
Cestovná kancelária tak zodpovedá v zmysle § 741 písm. i) Občianskeho zákonníka za porušenie záväzku vyplývajúceho z uzatvorenej zmluvy, pokiaľ budú vyššie preukázané v naznačenom smere. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ si cestovná kancelária vyhradí právo krátkodobo zmeniť časy a trasu letu, je to možné, avšak len potiaľ, pokiaľ to neobmedzí celkový rámec dovolenkovej cesty.
Podľa názoru odvolacieho súdu preloženie termínu odletu zapríčiňuje vadu cesty, zvlášť, keď ide o podstatnú zmenu času a vo vzťahu k službám, ktoré majú byť poskytnuté. Odvolací súd pri rozhodnutí vychádzal aj z rozhodnutia Spolkového súdneho dvora (Nemecko), kde v zmysle rozhodnutia zo dňa 17. 04. 2012 Z. z. X ZT 76/11 k výhrade možnosti preloženia odletu vo Všeobecných obchodných podmienkach súd zaujal názor, že možno túto skutočnosť považovať za vadu cesty, kedy došlo k preloženiu odletu o 10 hodín skôr ako bolo pôvodne plánované. Posunutie letu na skorší termín nemožno považovať za nezanedbateľné obmedzenie cesty. Pri zistení vady cesty záleží od toho, aký podiel mala vada na celkových službách spojených s cestou a nakoľko závažný bol dopad vady na záujmy cestujúceho.
To znamená, že povinnosťou súdu bude okrem vyššie naznačeného postupu zisťovať závažnosť tohto dopadu na záujmy cestujúceho, teda na tvrdenie, že mienili stráviť plnohodnotný deň v destinácii. Daný záver bude závisieť od toho, ako bolo vyššie naznačené, ako vyplynú závery dokazovania ohľadom služieb, ktoré v tomto období mali byť poskytnuté.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že vada nebola riadne reklamovaná, námietky nie sú dôvodné, pretože v zmysle ust. § 741i objednávateľ musí uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu. Z obsahu spisu vyplýva, že uplatnil reklamáciu u delegáta na mieste v zmysle § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy nebol spísaný reklamačný protokol. Tomuto tvrdeniu možno uveriť aj vzhľadom na SMS komunikáciu, kedy žalobca uplatňoval kompenzáciu za postup ohľadom odletu z Dubaja.
Z urgencie vybavenia reklamácie zo dňa 11. 06. 2012 vyplýva, že žalobca písomne reklamoval svoje právo. Keďže zájazd skončil dňa 21. 05. 2012, dňa 11. 06. 2012 neuplynuli tri mesiace od skončenia zájazdu, kedy bola reklamácia opätovne uplatnená, resp. jej urgencia.
Dňa 27. 06. 2012 žalovaný odpovedal na reklamáciu, pričom konštatoval, že SMS správa sa nedá považovať za reklamáciu.
Citovaná odpoveď, resp. výhrada vzhľadom na zistené podmienky pri uplatňovaní na mieste samom, nie sú akceptovateľné, pretože pokiaľ reklamačný protokol nie je riadne spísaný povereným delegátom, žalobca nemal inú možnosť, ako namietať vadu. Okrem toho v súlade s § 741i ods. 2 do troch mesiacov od skončenia zájazdu písomne uplatnil svoje právo.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.