Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/4/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci navrhovateľa Q. D., bytom H. XXX, právne zastúpený JUDr. Janou Toporcerovou, advokátkou, Námestie sv. Martina 39, Lipany proti odporcovi 1. V. D., toho času na neznámom mieste a 2. D. W., toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -85 zo dňa 23. 10. 2013 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku v spojení s opravným uznesením.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o návrhu v časti určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností označených v geometrickom pláne č. 32/2009, ktorý vyhotovil Ing. C. S., s. r. o., W.radne overený dňa 10. 08. 2009 pod č. 310/09 ako novovytvorených pozemkov z parciel EKN 199 a EKN 200, k. ú. H., pozemok parc. č. CKN 461/1 o výmere 107 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, pozemok parc. č. CKN 461/2 o výmere 50 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, parc. č. CKN 462 o výmere 652 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, parc. č. CKN 466 o výmere 108 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, parc. č. CKN 468 o výmere 663 m2, druh pozemku - záhrada nad podiel 2/6. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, a to výpis z listu vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX a č. XXXX, k. ú. H., kópie pozemnoknižnej vložky č. 298, dedičské rozhodnutie sp. zn. D1758/89, obsah kúpnej zmluvy zo dňa 19. 02. 2010 registrovanej pod V 185/2010, ako aj výsluch svedkýň V. Y. a R. U., citoval ust. , ďalej ust. , , , , ako aj ust. , , a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, lebo nebol preukázaný okamih vstupu do držby, teda titul oprávnenej držby. Navrhovateľ odôvodňoval návrh na určenie vlastníckeho práva tým, že osoby odporcov nie sú nikomu známe a na sporných nehnuteľnostiach nikto s výnimkou odporcu, jeho právnych predchodcov predávajúcej, od ktorej odkúpil podiel, nežil a nehospodáril. Táto skutočnosť sama o sebe nemôže založiť dôvod vydržania vlastníckeho práva k sporným podielom na nehnuteľnostiach. Navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel 2/6 titulom dedenia po nebohom otcovi, avšak už z predmetného rozhodnutia je nesporné, že nadobúda len spoluvlastnícky podiel. Rovnako tak odkúpením nehnuteľnosti od predávajúcej V. Y. odkúpil tieto len v podiele 2/6. Navrhovateľ sa tak stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností titulom kúpy a dedenia, avšak len v podiele 4/16. Z uvedeného je nesporné, že navrhovateľ nemohol byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, pretože tak z rozhodnutia o dedičstve, ako aj z kúpnej zmluvy vyplýva údaj o výške podielu vlastníka na predmetné nehnuteľnosti. Navrhovateľ musel nepochybne zistiť, že nenadobudol vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti, ale len podiel vo výške 4/16. Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je to taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. Právna prax dokonca neakceptuje ako nadobúdací titul uspokojenie sa domnelého nadobúdateľa len ústnym prejavom prevádzajúceho, že naňho prevádza vlastníctvo k nehnuteľnosti. Pokiaľ mal navrhovateľ so zreteľom na všetky okolnosti možnosť presvedčiť sa, či už z listu vlastníctva, alebo aj zo spomínaných titulov, alebo aj z dedičských rozhodnutí, prípadne z kúpnej zmluvy, že nenadobúda nehnuteľnosť v celosti, nemôže byť v dobrej viere, že mu právo patrí a od navrhovateľa je možné požadovať primeranú mieru opatrnosti, preto je za dobromyseľného držiteľa považovaný ten, kto je dobromyseľný s ohľadom na všetky okolnosti, nielen zo subjektívneho hľadiska. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nerozumel zápisom v pozemkovej knihe, ako aj podielom v dedičskom rozhodnutí, nemohol byť so zreteľom na všetky objektívne okolnosti dobromyseľný, pretože v primeranej miere a v opatrnosti musel zistiť, že z nehnuteľnosti nadobudol len 2/3 - 1/3 v roku 1990 a 1/3 v roku 2010. Pokiaľ vedel, že otec a aj strýko mali rovnaké podiely, zvyšná 1/3 patriaca odporcom by musela byť tiež v ideálnom podiele užívaná v 2/3 patriacich otcovi a strýkovi navrhovateľa. Je vylúčené, aby 1/3 patriacu odporcom vydržal od nadobudnutia dedičstva v roku 1990 do roku 2000. Potom by podiel otca navrhovateľa musel byť väčší ako strýkov, čo odporuje tvrdeniam vo výpovediach navrhovateľa a svedkýň, že obaja bratia mali ideálnu polovicu pozemku. V prípade titulov odvíjaného od kúpnej zmluvy nebola splnená dĺžka vydržacej doby 10 rokov. Navrhovateľ nepreukázal existenciu titulu vydržania a dôkazné bremeno musí preukázať práve on. K zápisom v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. 298 v roku 1913 súd uviedol, že sa týka len podielu 1/6 a pokiaľ by tento zápis bol relevantný, svedčilo by nadobudnutie vlastníckeho práva v podiele 1/6 právnym predchodcom navrhovateľa. V takom prípade by sa navrhovateľ mohol domáhať určenia, že spoluvlastnícky podiel 1/6 k predmetnej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po jeho nebohých právnych predchodcov. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal existenciu titulu, ani dobromyseľnosť oprávneného držiteľa, nebolo dôvodné jeho návrhu vyhovieť.

Konanie o návrhu v časti určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nad podiel 2/6, súd zastavil z dôvodu, že navrhovateľ upravil návrh a nežiadal určiť, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 4/6 v súlade s ust. .

K výroku o trovách konania súd citoval ust. s tým, že o nich rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. Namietal zamietavý výrok, ktorým nebolo určené vlastnícke právo v jeho prospech. Zároveň požiadal o opravu rozhodnutia týkajúcej sa priezviska odporcu v 2.rade. Bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení, v dôsledku čoho je nesprávne právne posúdenie. Opätovne poukázal na to, že všetci v rodine rešpektovali, že okrem podielu strýka C., ktorý predstavoval 2/6, vlastní navrhovateľ zvyšok nehnuteľností. Podľa jeho názoru súd precenil primeranú mieru opatrnosti vo vzťahu k podielom nehnuteľností. Navrhovateľ sa neuchopil držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, ale na základe dedenia po svojom otcovi. Je toho názoru, že vstúpil do držby dňa 18. 01. 1990, hneď po prejednaní dedičstva a vydaní rozhodnutia vedeného pod sp. zn. D 1748/89, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň. Navrhovateľ užíval nehnuteľnosti v celosti s tým, že si bol vedomý, že reálne 1/3 podielu patrí strýkovi C., ktorý zomrel už v roku XXXX. Zdôraznil, že nikdy netvrdil, žeby jeho otec a jeho brat mali každý ideálnu polovicu pozemku. Nie je vylúčené ako nesprávne konštatoval súd, že navrhovateľ podiely patriace odporcom vydržal od nadobudnutia dedičstva, teda od roku 1990 do roku 2000. So zreteľom na všetky okolnosti a pomery v tej dobe bol navrhovateľ dobromyseľný, pričom všetci jeho súrodenci boli presvedčení, že okrem strýka C. nemá k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania nikto iný podiel. Dokonca to netvrdila ani svedkyňa V. Y., ktorá svoj podiel po otcovi navrhovateľovi predala. Nikto okrem nej, ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 2/6 si nerobil na nehnuteľnosti nárok. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a určiť, že je vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/6 a 1/6 pozemku nachádzajúcich sa v k. ú. H. zapísané na LV č. XXXX pod B1 a B2, a to pozemok parc. č. EKN 199 o výmere 714 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, pozemok parc. č. EKN 200 o výmere 842 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, ktorým zodpovedajú podľa geometrického plánu č. 32/2009, ktorý vyhotovil Ing. C. S., s r. o., W., úradne overený dňa 10. 08. 2009 pod č. 310/09 novovytvorené pozemky parc. EKN 199 a EKN 200 k. ú. H., pozemok parc. č. CKN 461/1 o výmere 107 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, pozemok parc. č. CKN 461/2 o výmere 50 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, pozemok parc. č. CKN 462 o výmere 652 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, pozemok parc. č. CKN 466 o výmere 108 m2, druh pozemku

- zastavaná plocha, pozemok parc. č. CKN 468 o výmere 663 m2, druh pozemku - záhrada, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zástupca odporcov sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Opravným uznesením č. k. -93 zo dňa 18.11.2013, súd prvého stupňa opravil záhlavie napadnutého rozsudku, a to označenie odporcu v 2.rade, ktoré správne znie D. W. v súlade s ust. .

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktoré bolo oznámené na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke ( v spojení s ust. ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu navrhovateľa uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia neboli dôvodné. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. , na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj k správnemu právnemu posúdeniu. Zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu 1/6 spoluvlastníckeho podielu odporcov, navrhovateľom preukázané neboli. Tvrdená nevedomosť o rozsahu spoluvlastníckych podielov, o ktorých sa nemohol dozvedieť ani z dedičského rozhodnutia po nebohom N. D. vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. D 1758/89, nemožno považovať za skutočnosti rozhodné pre posúdenie, že navrhovateľ pri náležitej miere opatrnosti mohol získať vedomosť o výške nadobudnutého podielu. Súd prvého stupňa otázku dobrej viery, t j. dobromyseľnosti vstupu do oprávnenej držby náležite posúdil s poukázaním aj na judikatúru súdov a právnu teóriu týkajúcu sa posúdenia dobrej viery, dobromyseľnosti ako zákonnej podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Nakoniec aj sám navrhovateľ aj v podanom odvolaní uviedol, že nikdy netvrdil, že jeho otec spolu s jeho bratom boli vlastníkmi každý v ideálnej polovici. Aj toto vyjadrenie len potvrdzuje vedomosť navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu o tom, že sporná nehnuteľnosť nebola len v podielovom spoluvlastníctve právneho predchodcu navrhovateľa a jeho brata, t. j. nebohého C. D., ktorý spoluvlastnícky podiel nadobudla v dedičskom konaní jeho dcéra V. Y., ktorý následne na základe kúpnej zmluvy nadobudol navrhovateľ. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vierohodnosť zápisu v katastri nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť vyplýva z LV č XXXX, t. j, že okrem podielového spoluvlastníka navrhovateľa v podiele 4/6 sú ďalšími podielovými spoluvlastníkmi odporcovia v 1 a 2.rade každý po 1/6. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti bolo dôkaznou povinnosťou preukázať ním tvrdené skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena, na čo súd prvého stupňa správne poukázal.

Z tohto dôvodu ani námietka nesprávneho právneho posúdenia zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nebola dôvodná, a preto odvolací súd v zamietavom výroku v spojení s opravným uznesením napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. .

Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa ust. , ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania nerozhodol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.