Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/72/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci žalobcu ORAVA retail s.r.o., so sídlom Seberíniho 2, Bratislava, IČO: 36 442 402, v konaní právne zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1718, proti žalovanému ROZKVET, výrobné družstvo, so sídlom Námestie Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 168 335, v konaní právne zastúpenému JUDr. Zuzanou Kovalovou, advokátkou, AK Koval & spol., so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, o zaplatenie 44784,27 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 31 813,02 Eur s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 21. 11. 2006 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a . O náhrade trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou dňa 05. 04. 2007 domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 1 349 171,-- Sk, t.j. 44784,27 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tom, že po uzavretí nájomnej zmluvy na nebytové priestory medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, bolo v súdnom konaní tunajšieho súdu sp. zn. právoplatne rozhodnuté, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti s nebytovými priestormi (dom súp. č. XX) je I. I., a preto je nájomná zmluva neplatná. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 12. 09. 2007, č.k. -58 žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 14. 02. 2008, sp. zn. uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí vyslovil názor, že nájomná zmluva bola neplatným právnym úkonom vzhľadom na skutočnosť, že tunajší súd v konaní sp. zn. právoplatne deklaroval, že predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu, resp. žalovaného na základe neplatného právneho úkonu a potom všetky právne úkony viažuce sa na podstatu tohto vlastníctva je treba považovať za rovnako neplatné právne úkony. Konštatoval tiež, že analogické použitie ust. dáva možnosť, aby aj z bezdôvodného obohatenia mohli byť rešpektované záväzky vznikajúce užívaním veci vlastníka z neplatnej nájomnej zmluvy a toto ustanovenie legalizuje plnenie poskytnuté nájomcom na základe neplatnej zmluvy pôvodnému „vlastníkovi“ za splnenia určitých podmienok. Potom prvostupňový súd určil, že základ nároku žalobcu je daný, čo potvrdil aj odvolací súd. Rozhodnutím sp. zn. súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 44 784,27 Eur s 9,5% -ným ročným úrokom z omeškania od 21. 11. 2006 do zaplatenia. Odvolací súd dané rozhodnutie zrušil a uviedol, že je povinnosťou súdu dokazovanie zamerať na zistenie, či je možné navrhovateľom poskytnuté plnenie vo vzťahu k odporcovi považovať za primerané lebo ako už uviedol odvolací súd v inom rozhodnutí, určenie výšky bezdôvodného obohatenia nemôže byť len matematickým vyjadrením vrátenia poskytnutého plnenie v plnej výške.

Žalobca následne vo veci uviedol, že Okresný súd musí vychádzať zo záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici. Je nepochybné, že žalobca a jeho právny predchodca využíval priestory na prízemí. Bolo poukázané na posudok Ing. Pocklana, ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu nájmu priestorov na prízemí. Podľa výpovede svedkov bolo preukázané, že priestory na poschodí neboli využívané, o čom podľa žalobcu svedčí aj fotodokumentácia. Žalobca sa vyjadril, že nie je dôvodné zaplatiť nájom za 1. poschodie z dôvodu, že nebolo pripravené na využívanie ako kancelárske priestory. V tomto prípade je rozhodná tá skutočnosť, že nájomná zmluva je neplatná a navrhovateľ nevyužíval 1. poschodie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pri uzatváraní nájomnej zmluvy musel prevziať aj priestory na 1. poschodí, aj keď chcel využívať iba obchodné priestory na prízemí. Z fotodokumentácie má byť zjavné ako vyzeralo prízemie a poschodie, a či tieto mohli byť využívané. Tam, kde boli obchodné priestory, tieto mali byť podľa navrhovateľa pekne upravené. Navrhovateľ si neuplatňoval investície, ktoré sa investovali do úpravy obchodných priestorov na prízemí. Kancelárske priestory navrhovateľ neupravoval, nakoľko ich nevyužíval. Dojednanie zmluvy bolo len vysoko obchodné, nie faktické, nakoľko by k podpísaniu zmluvy len na obchodné priestory nedošlo. Táto skutočnosť mala byť preukázaná svedeckými výpoveďami. Žalovaný uviedol, že nikto nebránil navrhovateľovi využívať všetky priestory vrátane 1. Poschodia. To, že neboli priestory využívané nemožno dávať na ťarchu odporcovi. Preto žiadal žalovaný žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Odporca ďalej uviedol, že už aj v zmluve o nájme, ktorá bola určená ako neplatná, sa v predmete nájmu uvádza, že nájomca má záujem o obchodné priestory aj o kancelárske priestory. Či žalobca, resp. jeho právny predchodca využíval kancelárske priestory na 1. poschodí, je pre vec právne irelevantná. Právny predchodca žalobcu mohol kancelárske priestory využívať a žalovaný bol obmedzený tým, že tieto priestory na 1. poschodí nemohol ďalej nikomu prenajať. Následne súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o nájme a jej dodatkom, výpismi z LV č. 4134, spismi tunajšieho súdu sp. zn. a sp. zn. , spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. , výsluchmi svedkov spolu s ďalšími pripojenými listinami a zistil nasledovný skutkový stav: V konaní súd dospel k zisteniu, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzavreli dňa 01. 07. 2005 zmluvu o nájme nebytových priestorov. Zmluvou sa žalobca zaviazal platiť mesačné nájomné vo výške 79 363,-- Sk. Za obdobie júla 2005 až novembra 2006 (17 mesiacov) žalobca uhradil žalovanému titulom nájomného žalovanú sumu 1 349 171,-- Sk. Nebolo sporné, že tunajší súd v konaní sp. zn. rozsudkom zo dňa 23. 03. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 11. 2006, určil, že v podiele 11/24 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa prenajaté nebytové priestory nachádzajú, je I. I.. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 08. 07. 2003 založeného v pripojenom spise sp. zn. vyplýva, že v tom čase podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti súp. č. XX v podiele 11/24 bol žalovaný, pričom ako titul nadobudnutia sa uvádza rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 16. 05. 1995 sp. zn. . Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 04. 04. 2007 vyplýva, že podielovým vlastníkom nehnuteľnosti v 11/24 je I. I. a ako titul nadobudnutia je uvedený rozsudok zo dňa 23. 03. 2006 sp. zn. , právoplatný dňa 21. 11. 2006. Z opätovne nariadeného znaleckého posudku č. 76/2014 Ing. Pocklana súd zistil, že obvyklá cena nájomného za užívanie predmetných nebytových priestorov bola stanovená na hodnotu 29 700 Eur, pričom kancelárske priestory na 1. poschodí boli o výmere 70m2 ohodnotené na sumu 16688,44 Eur. Podľa a z. č. tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu a na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely. 1). S priestormi uvedenými v (ďalej len "nebytové priestory") nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, 2) ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len "prenajímateľ"). Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi. Súd sa zaoberal v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu rozsahom povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie.

Súd mal vykonaným dokazovaním za to, že podľa majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie a v súlade s cit. ustanovením žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keďže prijal nájomné z neplatnej nájomnej zmluvy. Súd opätovne zdôrazňuje, že stav zápisu v katastri nehnuteľností bol nesporne v čase, za ktorý žalobca požaduje vydať bezdôvodné obohatenie spočívajúce v prijatom nájomnom (júl 2005 až november 2006) taký, že podielovým spoluvlastníkom domu vo veľkosti 11/24 bol žalovaný. K zmene zápisu vlastníctva došlo až zápisom rozsudku tunajšieho súdu o určení vlastníckeho práva zo dňa 23. 03. 2006 sp. zn. , ktorým bola podielovým spoluvlastníkom určená tretia osoba. Účinky rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva sú deklaratórne (ex tunc), súd takýmto svojim rozhodnutím nevytvára nový právny stav, existujúci právny stav iba deklaruje. Ak teda súd v konaní sp. zn. určil, že vlastníkom nehnuteľnosti je tretia osoba, nie žalovaný, ktorý ju nadobudol na základe neplatného právneho úkonu, znamená to, že žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľnosti ani v čase uzavretia nájomnej zmluvy a ani v žalovanom období. Z toho dôvodu nebol oprávnený prenajať nehnuteľnosť žalobcovi, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. Súd preto posúdil účastníkmi uzavretú nájomnú zmluvu ako neplatný právny úkon. Súd však viazaný názorom odvolacieho súdu uvádza, že znenie legalizuje užívaním plnenie, ktoré poskytol nájomca na základe neplatnej nájomnej zmluvy „pôvodnému vlastníkovi“ až do oznámenia alebo preukázania zmeny vlastníctva resp. oprávnenej držby, dokedy je užívateľ oprávnený plniť svoj záväzok z bezdôvodného obohatenia voči prvšiemu vlastníkovi, ako účastníkovi neplatnej nájomnej zmluvy a rozsahu takto poskytnutého plnenia jeho záväzok zaniká. Súd mal preukázané, že žalovaný platil nevlastníkovi z predmetnej nehnuteľnosti nájomné od 01. 07. 2005 do 22. 11. 2011 (dátum právoplatnosti č. k. -256) v celkovej výške 1 349 171 Sk, t.j. 44784,27 Eur. V zmysle znaleckého posudku č. 76/2014 cena nájmu prenajatej nehnuteľnosti za rozhodné obdobie od 01. 07. 2005 do 30. 11. 2006 má hodnotu 29659,69 Eur a hodnota nájmu 1. poschodia 16 688,44 Eur. Čo sa týka kompenzačnej námietky žalovaného, súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvádza, že určenie výšky bezdôvodného obohatenia nemôže byť len matematickým vyjadrením vrátenia poskytnutého plnenie v plnej výške, a preto súd určil, že pri bezdôvodnom obohatení je reštitučná povinnosť účastníkov zrušenej zmluvy vzájomná a nárok žalobcu je podmienený jeho povinnosťou vrátiť žalovanému, čo sa od neho dostalo sohľadom na . V opačnom prípade má súd za to, že stav bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu by naďalej trval. Nakoľko z výpovedi svedkov p. F. a p. V., čo potvrdil aj samotný znalec Ing. Šinkovičová, mal súd dokazovaním za preukázané, že navrhovateľ žiadnym spôsobom 1. poschodie nevyžíval, súd potom zaviazal odporcu na vyplatenie bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho z prijatého obvyklého nájmu 1. poschodia 16 688,44 Eur, ktorý navrhovateľ nebol povinný uhrádzať a zo sumy 15 124,58 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi hodnotou splatenou, t.j. 44784,27 Eur a hodnotou nájmu celej budovy, t.j. sumy 29659,69 Eur. Súd potom na základe opísaných skutočností považoval zaplatený nájom odporcovi vo výške 15 124,58 Eur za využité priestory na prízemí za dôvodný, a preto žalobu v danej časti zamietol. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Keďže žalovaný sa s vrátením bezdôvodného obohatenia dostal do omeškania žalobcovi v súlade s a nariadenia vlády č. vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý súd priznal, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov