Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-43-2014.pdf
PDF · 80.73 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/43/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu COFIDIS, a.s., Suché Mýto 1, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, Bratislava, proti žalovaným: 1/ L. V., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom B. XXX, o zaplatenie 1.358,51 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov n/Topľou z 25.09.2013 č.k. 3C 216/2013 - 31 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená úverová zmluva o revolvingovom úvere. Podľa zmluvy a všeobecných obchodných podmienok sa predmetný vzťah mal riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný bez možnosti žalovaným privodiť akúkoľvek zmenu, preto tento právny vzťah bol posúdený podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia. Zdôraznil, že žalobca využil svoje právo v zmysle všeobecných obchodných podmienok a listom z 10.12.2012 od predmetnej zmluvy odstúpil. Odstúpením sa zmluva od začiatku zrušila podľa § 48 ods. 2 a ak strany už podľa zmluvy plnili, vyporiadajú sa medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, tak ako to určuje § 457 Občianskeho zákonníka. Bolo zistené, že žalovaní čerpali úver vo výške 1.771,90 Eur, pričom žalobca sám potvrdil, že žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili sumu 2.356,51 Eur. Na základe toho súd prvého stupňa ustálil, že žalovaní nemajú voči žalobcovi žiadnu ďalšiu povinnosť na plnenie z úverovej zmluvy, ktorá bola zrušená, žalobca teda nemá nárok na žiadne bezdôvodné obohatenie a žalobu zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní zdôraznil predovšetkým
to, že pokiaľ ide o uzatvorenú zmluvu o revolvingovom úvere, samotní žalovaní potvrdili, že sa oboznámili so zmluvou, súhlasia s ňou, uzatvárajú ju slobodne a vážne. Táto zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Poukázal v tejto súvislosti na § 2 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Žalovaní podpisom zmluvy o úvere potvrdili, že sa so zmluvou oboznámili, súhlasia s ňou, uzatvárajú ju slobodne a vážne. Zobrali na vedomie, že všeobecné obchodné podmienky vytlačené na rube tlačiva zmluvy a prílohy 1 - 3 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavujú súhlas byť nimi viazaní. Žalovaných dostatočne žalobca upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy o úvere, ale aj týchto neoddeliteľných súčastí. Zdôrazňuje, že právna úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú. Zo Zákona o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvárania zmluvy, nevyplýva, že v prípade uzavretej zmluvy o úvere pôsobí Občiansky zákonník ako špeciálny predpis k Obchodnému zákonníku a to tiež s poukazom na § 54 ods. 1 OZ. Toto zákonné ustanovenie nemôže byť interpretované tak, že na všetky nároky vyplývajúce o spotrebiteľských zmlúv majú byť aplikované výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale tak, že len ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú jednostranne kogentné, to znamená aj voči Obchodnému zákonníku. Zákonodarca nemal v úmysle určiť jednostrannú kogentnosť Občianskeho zákonníka ten bloc, teda aj pri odstúpení od zmluvy a účinkoch s tým spojených, ale len jednostrannú kogentnosť úpravy spotrebiteľských zmlúv. Nárok žalobcu na zaplatenie nesplatenej časti úveru spolu s úrokom za poskytnutie úveru, poistným a poplatkami z omeškania so splácaním úveru žalovanými je plne v súlade s týmito zákonnými predpismi. Žalobca namieta tvrdenie súdu, že odstúpenie zmluvy o úvere a účinky s tým spojené sa v tomto prípade riadia Občianskym zákonníkom a namieta posúdenie tohto nároku ako nároku na bezdôvodné obohatenie. Táto argumentácia súdu výrazne zhoršuje postavenie žalobcu, ak sa zoberie do úvahy fakt, že v prípade neporušenia povinnosti splácať poskytnutý úver by sa veriteľovi vrátili poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutými peňažnými záväzkami v plnej výške. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 11.02.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 citovaného zákona, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z obsahu spisu vyplynulo, že vo vzťahu medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 11.02.2008 zmluva o revolvingovom úvere, pri ktorej žalobca po posúdení predložených podkladov vyhodnotil podmienky na poskytnutie úverového limitu a poskytol žalovaným úverový limit vo výške 1.328 Eur. Úroková sadzba platná ku dňu uzatvorenia zmluvy bola vo výške 2,14 % mesačne, výška minimálnej splátky sa dohodla na 53,08 Eur s tým, že žalovaný v 1. rade ako dlžník si ako prvé čerpanie žiadal previesť na svoj účet sumu 1.991,63 Eur.
Z dôvodu neplnenia stanovených povinností, žalobca listom zo dňa 10.12.2012 odstúpil od takto uzatvorenej úverovej zmluvy.
V tomto konaní vo vzťahu k obom žalovaným uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1.358,51 Eur, keď táto suma mala podľa žalobcu pozostávať z nesplateného úveru v sume 1.200,39 Eur, úrokov za poskytnutie úveru v sume 121,96 Eur, poistenia úveru v sume 25,61 Eur a poplatkov v sume 10,55 Eur.
Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník v ustanovení § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva k dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré už vyššie odvolací súd poukázal.
Odstúpením od uzatvorenej úverovej zmluvy zo strany žalobcu sa zmluva v súlade s občianskoprávnou úpravou od počiatku zrušila a žalobca z takto zrušenej zmluvy nemohol voči žalovaným uplatňovať žiadne nároky, a to pokiaľ ide o nároky na zaplatenie úrokov, poplatkov, poistného, či zmluvnej pokuty. Zo zrušenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo domáhať sa voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, na čo správnym spôsobom poukázal aj súd prvého stupňa.
Samotný žalobca vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že žalovaní z poskytnutého úveru prečerpali 1.771,90 Eur a do doby podania žalobného návrhu uhradili celkovo v tejto súvislosti sumu 2.356,51 Eur. V zmysle citovaného § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka tak žalobca nemá nárok na ďalšie plnenie z takto uzatvorenej úverovej zmluvy. Pokiaľ žalobu s ohľadom na uvedené zistenia súd prvého stupňa zamietol, postupoval správnym spôsobom.
So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaným v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.