Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_29Csp-131-2022.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
29Csp/131/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava- Ružinov, zast.: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 65 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 65 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.03.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2022 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 65 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.03.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom nesplateného spotrebiteľského úveru.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP a na základe skutkových tvrdení žalobcu, oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, štandardnými európskymi informáciami, obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie, prehľadom splátok a úhrad, ako aj ďalších spisových materiálov zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 24.04.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia viazaného spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru špecifikovaného v zmluve s uvedením jeho kúpnej ceny 1300 Eur, výšky akontácie 130 Eur, výšky úveru 1 170 Eur, počtu splátok 20, výšky splátky 65 Eur, celkovej čiastky 1 300 Eur, RPMN a fixnej ročnej úrokovej sadzby 13,50 %, priemernej hodnoty RPMN 13,76 %, výšky odplaty 13,50 %, najvyššej prípustnej výšky odplaty 19,22 %,
celkových nákladov spotrebiteľa 130 Eur, termínu konečnej splatnosti úveru 20.12.2019, ktorej súčasťou bol aj splátkový kalendár s uvedením termínu splatnosti jednotlivých splátok, ich výšky, vrátane rozlíšenia na splátku istiny a splátku úroku.
Podľa bodu 10.2 zmluvy, banka je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok úveru žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Podľa bodu 13.2 zmluvy, banka doručuje písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania, alebo na inú adresu písomne oznámenú klientom banke najneskôr pred dňom odovzdania písomností na poštovú prepravu zo strany banky. Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží.
Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný realizoval úhrady vo výške 1 365 Eur, ktoré boli započítané v sume 130 Eur na akontáciu a v sume 1 235 Eur na splátky úveru. Uvedené úhrady boli započítané na splatné splátky úveru od 20.05.2018 do 20.11.2019 s tým, že nezaplatená zostala posledná splátka splatná 20.12.2019 vo výške 65 Eur.
Žalobca vyzval žalovaného podaním zo dňa 01.01.2020 na úhradu nezaplatenej splátky úveru v sume 65 Eur v lehote do 31.01.2020, ktorú žalovaný prevzal 10.01.2020.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. znení účinnom k 24.04.2018 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 19 zák. č. 129/2010 Z.z. znení účinnom k 24.04.2018 veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 20 zák. č. 129/2010 Z.z. znení účinnom k 24.04.2018 na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 21 zák. č. 129/2010 Z.z. znení účinnom k 24.04.2018 veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a). Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. znení účinnom k 24.04.2018 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 24.04.2018 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v predmete poskytnutia viazaného spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru špecifikovaného v zmluve s uvedením jeho kúpnej ceny 1 300 Eur, výšky akontácie 130 Eur, výšky úveru 1 170 Eur s uvedením počtu splátok, celkovej čiastky, celkových nákladov spotrebiteľa, RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN, fixnej ročnej úrokovej sadzby, výšky odplaty a najvyššej prípustnej výšky odplaty, termínu konečnej splatnosti úveru s tým, že súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár s uvedením termínov splatnosti jednotlivých splátok, ich výšky vrátane rozlíšenia na splátku istiny a splátku úveru s tým, že posledná splátka bola splatná 20.12.2019.
Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný realizoval úhradu akontácie vo výške 130 Eur a splátky úveru splatnej od 20.05.2018 do 20.11.2019 v celkovej výške 1 235 Eur, teda neuhradenou ostala posledná splátka splatná 20.12.2019 vo výške 65 Eur.
Súd vyzval žalobcu podaním zo dňa 04.10.2022 na predloženie listín preukazujúcich splnenie povinností podľa § 7 ods. 1, ods. 19-21 zákona č. 129/2010 Z.z. v súlade s opatrením Národnej banky Slovenska 10/2017.
Z predloženého rovnopisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalobca zisťoval údaje o rodinnom stave žalovaného – ženatý, počte nezaopatrených detí – 0, s tým, že je zamestnaný od októbra roku 2016 u zamestnávateľa E. F. s čistým mesačným príjmom 555,33 Eur.
Po započítaní životného minima žiadateľa v sume 199,48 Eur je voľný disponibilný zostatok 355, 85 Eur, čo je postačujúca suma pri splátke 65 Eur. Prílohou uvedeného podania bol aj výpis z úverového registra s tým, že žalovaný nemal žiadne peňažné záväzky z úverových vzťahov spolu s reportom zo Sociálnej poisťovne.
Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či žalobca splnil podmienky odbornej starostlivosti predpokladané ustanovením § 7 ods. 19, 20 a 21 zákona č. 129/ˇ2010 Z.z. pre určenie ukazovateľa schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Z ustanovenia § 7 ods. 19 a 20 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy vyplýva, že veriteľ je povinný určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti príjmu. Na výpočet uvedeného ukazovateľa sa má pritom vychádzať z čistého príjmu spotrebiteľa, nákladov na zabezpečenie základných potrieb spotrebiteľa s prihliadnutím na výšku splátky spotrebiteľského úveru a ďalšie peňažné záväzky znižujúci príjem spotrebiteľa.
Súčasne z ustanovenia § 7 ods. 21 zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že banka je povinná limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, výšky splátky spotrebiteľského úveru a peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa, neprevyšoval hodnotu položky čistého mesačného príjmu.
Národná banka Slovenska dňa 14.11.2017 vydala opatrenie č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 5 uvedeného opatrenia výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona sa určuje najmenej vo výške životného minima spotrebiteľa a 30 % životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, a 30 % životného minima osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu.
Z ustanovenia § 7 ods. 20 a 21 zák. č. 129/2010 Z.z. nesporne vyplýva, že súčet položky nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, výšky splátky spotrebiteľských úverov a peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa nesmie prevyšovať hodnotu čistého mesačného príjmu.
Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca si splnil povinnosti odbornej starostlivosti aj v zmysle ustanovenia § 7 ods. 19-21 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže súčet položiek životného minima žalovaného 199,48 Eur, ďalej 40 % zvýšenie sumy rozdielu čistého mesačného príjmu žalovaného a jeho životného minima v sume 142,34 Eur spolu so splátkou predmetného úveru 65 Eur neprevyšuje hodnotu čistého mesačného príjmu spotrebiteľa.
Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný neuhradil iba poslednú splátku úveru splatnú dňa 20.12.2019 vo výške 65 Eur, preto súd v uvedenej časti žalobe vyhovel spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne určeným v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. podľa žaloby od 28.03.2020 do zaplatenia.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.