Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Er/38/1999

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom v Bratislave, Krajská pobočka Košice, Senný trh 1, IČ 35937874, proti povinnému: Štátny majetok Košice, š.p. v likvidácii, posledne sídlom Kokšovská, Valaliky, vedenej u JUDr. Ladislava Kováča, PhD. na Exekútorskom úrade Košice, Južná tr. 93 pod sp. zn. EX 879/1998 takto

rozhodol:

Exekúciu z a s t a v u j e.

Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.

odôvodnenie:

V hore uvedenej exekučnej veci súdny exekútor predložil konajúcemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 3.11.2005, ktorým žiadal zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) z dôvodu zamietnutia konkurzu na majetok povinného, a ktorý je súčasťou predloženého exekútorského spisu. Zároveň predložil súdu výpis z obchodného registra, podľa ktorého bol povinný vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 25.8.2000, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku zamietnutý.

Dotazom do obchodného registra konajúci súd zistil, že povinný bol dňa 10.6.2005 z obchodného registra vymazaný, v dôsledku čoho zanikol (§ 20a ods. 2 , pričom právnym dôvodom zrušenia spoločnosti bolo rozhodnutie súdu o ukončení likvidácie na základe právoplatného uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 25.8.2000 o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že k zániku povinného došlo pred dňom doručenia návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, a keďže k tejto skutočnosti je súd povinný prihliadať ex offo, rozhodoval o zastavení exekúcie nie na návrh oprávneného, ale z dôvodu zániku povinného. V zmysle platnej judikatúry, ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. ). Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok,

ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru NS SR (sp. zn. ) iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); (taktiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. ). Novelizovaný § 57 ods. 1 písm. h/ v zmysle z.č. 32/2002 Z.z. platí síce s účinnosťou od 1.2.2002, ale podľa prechodných a záverečných ustanovení tejto novely - § 235 ods. 2 exekučné konania, ktoré sa začali do 1.februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, pričom v danom prípade ide o exekučné konanie, ktoré sa začalo pred účinnosťou tejto novely, a nemajetnosť povinného nie je podľa doterajších predpisov zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie. Preto súd v prípade konaní začatých do 1.2.2002, pokiaľ ide o zánik povinného ako nemajetného nemôže zastaviť exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) pre nemajetnosť, ale v zmysle vyššie uvedeného iba podľa § 57 ods. 1 písm. g), teda ako neprípustnú z dôvodu, že žiadna nástupnícka spoločnosť nevstúpila do povinností povinného.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 18 ods. 1 spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 19a ods. 2 právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra.

Podľa § 20a ods. 2 právnická osoba zapísaná v obchodnom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra.

Povinný bol vymazaný z obchodného registra, nemôže byť preto ďalej účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie vždy k zastaveniu konania

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu ako neprípustnú z dôvodu zániku povinného zastavil, nakoľko tento zanikol bez právneho nástupcu.

Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197).

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z.z.. v znení účinnom do novely vykonanej vyhl.č. 141/2008 Z.z., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou upravuje § 15 cit. vyh. písm. a - j.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 203 Exekučného poriadku platného ku dňu novely EP zákonom č. 32/02 Z.z., teda k 1. februáru 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 EP, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie (nemajetnosť povinného - zrušenie obchodnej spoločnosti bez likvidácie a následný výmaz ex offo). Totiž, pod "zavinením" oprávnenej v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie, čo preukázateľne nie je tento prípad.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené trovy exekúcie. Vychádzal pritom i z názoru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že profesia súdneho exekútora so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného a povinného subjektu. Uvedené vyplýva i z právnych predpisov vzhľadom na svoju všeobecnú záväznosť. Súdny exekútor však na druhej strane požíva výhodu, pretože súdni exekútori majú od 1. septembra 2005 exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.