Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/224/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Mariany Muránskej, vo veci žalobcu LK TRADE, spol. s r.o., Svätoplukova 6, Košice, IČO 36 191 094, proti žalovanej Y. Z., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom L., P. XX, zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, AK so sídlom Masarykova 2, Prešov, o zaplatenie 1.401,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove, č.k. -68 z 10.5.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 158,36 eur, ktoré je povinný zaplatiť žalobca na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Dušana Remetu, advokáta v Prešove v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania žalovanej vo výške 237,18 eur na účet právneho zástupcu žalovanej v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. vyplýva, že písomnou zmluvou podľa tohto zákona sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmlúv podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z týchto ustanovení uzavrel súd prvého stupňa, že išlo o zmluvu typovú, keďže spĺňa všetky znaky podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Osobitne zdôraznil, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, teda nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. V obchodnom zákonníku je upravená dlhšia premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom, to znamená štvorročná doba oproti trojročnej premlčacej dobe. So vstupom Slovenskej republiky do Európskeho hospodárskeho právneho systému, boli do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.4.2004 v V. hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Táto úprava má základ v smernici rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách. Žalovaná vniesla námietku premlčania uplatneného v tomto konaní, a preto bolo potrebné preskúmať začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje aj práva medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom a v celom rozsahu sa na tieto pomery aplikuje Občiansky zákonník. Žalobca mohol svoje právo vykonať vtedy, kedy mohol z objektívneho a nie subjektívneho hľadiska požiadať

o splnenie dlhu. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že takto žalobca mohol konať v čase, keď došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia, a.s. na spoločnosť Asset Portfolio Servicing Slovakia, a.s.. Toto právo mohlo byť vykonané minimálne 27.11.2006. Žaloba bola podaná až 29.12.2011 a z toho dôvodu bola podaná po trojročnej premlčacej dobe a z toho dôvodu súd žalobu zamietol. Záverom súd prvého stupňa poukázal, že teoreticky ak by sa aj vychádzalo zo splatnosti pohľadávky, ktorá bola predmetom tohto konania, táto nastala 7.7.2008 aj keď žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalobcu na zaplatenie voči žalovanej. Aj tak s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, všeobecná trojročná lehota uplynula 7.7.2011. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu v tomto spore odôvodnil súd prvého stupňa to, že náhradou za oznámenie postúpenia pohľadávky by mohlo byť aj doručenie žaloby spolu s prílohami, pričom do toho času pokiaľ by k tomu tak nedošlo, mala by to za následok vo vzťahu k žalovanej, že by sa zbavila záväzku aj plnením prvému postupcovi.

Výrok o trovách konania bol odôvodnený podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca uviedol, že bola uzavretá úverová zmluva v danom čase, teda 23.1.2004. Legálna definícia spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka neexistovala a ani neskôr nebola zavedená takáto definícia a úverovú zmluvu nezahŕňali ani ustanovenia Obchodného zákonníka. Na právny vzťah účastníkov konania je nevyhnutné aplikovať legálnu definíciu spotrebiteľskej zmluvy v čase uzatvárania úverovej zmluvy, pričom legálna definícia je záväzná pre všetkých a aj pre konajúci súd, to znamená, že daný právny vzťah sa musí podriadiť pod režim Obchodného zákonníka vrátane inštitútu premlčania. Pokiaľ súd prvého stupňa argumentoval ustanovením § 23a zákona č. 634/1992 Zb., tak znenie tohto ustanovenia ku dňu uzavretia úverovej zmluvy stanovuje, že typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutia služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a podmienky, ktorými sa podmieňujú predaj výrobku alebo poskytnutia služby požiadavkou, aby spotrebiteľa zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s nim uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu alebo podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Predĺženie premlčacej doby na dobu 10 rokov nie je možné považovať za neprimeranú podmienku alebo podmienku v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko takúto možnosť stanovuje aj § 401 Obchodného zákonníka v znení vtedy platnom s poukazom na to, že v takom prípade sa jedná o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného považujeme argumentáciu cez ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. za nepatričnú. Za nepatričnú považujeme i argumentáciu cez § 53, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pretože legálna definícia spotrebiteľskej zmluvy je bez právneho významu vo vzťahu k legálnej definície spotrebiteľskej zmluvy k 23.1.2004, kedy zmluva bola uzavretá a v tom čase Občiansky zákonník neobsahoval takúto definíciu spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobca splnil všetky podmienky úveru podľa § 3 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení vtedy platnom, takže žalovaná bola riadne oboznámená s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tie svojim podpisom akceptovala, čím podľa hlavy VIII. § 4 žalovaný súhlasil so zabezpečením úverovej pohľadávky formou predlženia premlčacej doby všetkých práv vzniknutých v súvislosti s poskytnutím úveru, a to na dobu 10 rokov odo dňa, kedy premlčacia doba začala po prvý raz plynúť. Na základe týchto skutočností je potom bez akýchkoľvek pochybností zrejme, že námietka premlčania je nepatričná a k premlčaniu nároku nemohlo dôjsť, keď bola žaloba podaná dňa 29.12.2011. Výrok o priznaní trov právneho zastúpenia žalovanej napadáme pretože súvisí s výrokom vo veci samej, v ktorej nebolo rozhodnuté správne, a preto nemohol vzniknúť žalovanej ani nárok na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie vo veci samej a vrátil ju na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila aj žalovaná. Poukázala na to, že vnesená námietka premlčania je v celom rozsahu dôvodná. Právny predchodca žalobcu od vzniku zmluvného vzťahu vedel, že na strane žalovanej sa jedná o spotrebiteľa a účelovo trval na aplikácii obchodného zákonníka. V čase vzniku úverového vzťahu bol platný a účinný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ako aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ ako dodávateľ služby musel pri vynaložení odbornej starostlivosti vedieť, že nemôže sťažovať spotrebiteľovi jeho postavenie. Preto použitie Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až vtedy, ak zmluvný vzťah so spotrebiteľskej zmluvy nie je výhodnejšie pre spotrebiteľa regulovať Občianskym zákonníkom alebo špeciálnymi predpismi, čo v

danom prípade nebolo dodržané. V § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb., v konaní v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie:

a) ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Z návrhu na začatie konanie podaného dňa 29.12.2011 vyplýva, že k uzavretiu zmluvy došlo 23.1.2004, pričom žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky z poskytnutého úverového rámca a do dnešného dňa prostredníctvom mesačných alebo aj iných splátok v zmysle úverovej zmluvy tieto prostriedky nesplatila a to ani jednou mesačnou splátkou. V súlade s ustanovením hlavy IX., § 2 písm. a/ úverových zmluvných podmienok splatnosti úveru došlo najneskôr ku koncu marca, preto je peňažný nárok uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty. Minimálne na základe prvého postúpenia pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky z 27.11.2006 medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a Asset Portfolio Servicing Slovakia, a.s, je zrejme, že pohľadávka aj podľa žalobcu bola splatná pred dňom uzavretia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky. Tu sa žiada aj uviesť, že žalobca si v návrhu nesplnil ani povinnosť tvrdenia, lebo ani sám neuvádza, kedy mala nastať splatnosť záväzku žalovanej. V oboch prípadoch, aj keby žalovaná hypoteticky pripustila aplikáciu Obchodného zákonníka a štvorročnej premlčacej lehoty, návrh bol podaný po jej uplynutí. Predlženie premlčacej lehoty na dobu 10 rokov je absolútne neadekvátna a neprimeraná podmienka, ktorá je v hrubom nepomere ku postaveniu žalovanej ako spotrebiteľa a jednoznačne je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ochrane spotrebiteľa. Nie je obvyklé ani medzi podnikateľmi dojednanie dlhšej než zákonnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti ani žalobca nepreukázal, že oznámil žalovanej pri podpise úverovej zmluvy obsah úverových podmienok vrátane tejto pre spotrebiteľa nepriaznivej podmienky. Žalobca rovnako nijako nepreukázal jeho tvrdenie v odvolaní, že jeho právny predchodca splnil všetky podmienky úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z., pretože zo zmluvy minimálne nevyplýva rpmn. Žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže spolu s tým, že súd prvého stupňa uviedol, že spolu so žalobou doručil aj žalobca zmluvy o postúpení pohľadávky. Napriek tomu žalovaná trvá na argumentoch, ktoré uviedla v priebehu tohto konania, preto navrhuje, aby bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené a aby bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 158,36 eur za dva úkony právnej služby, t.j. ďalšia porada s klientom po vydanom rozsudku z 22.7.2013, vyjadrenie k odvolaniu z 26.7.2013 a 2 x režijný paušál vo výške 7,81 eur.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad stanovených v ustanovení § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe zisteného skutkového stavu dospel aj k správnym právnym záverom a na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu spisu bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzavrela so žalovanou úverovú zmluvu dňa 23.1.2004. Zmluva bola poskytnutá v úverovom rámci vo výške 30 000,- Sk, s tým, že boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 1 200,- Sk mesačne vždy k 20.dňu v mesiaci. Išlo o uzavretie úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, vydaní a používaní platobnej karty Yes. Následne boli uzavreté štyri zmluvy o postúpení pohľadávky v roku 2006, a to 27.11.2006, kedy spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. postúpila pohľadávku žalovanej na spoločnosť Asset Portfolio Servicing Slovakia, a.s., Bratislava a toho istého dňa spoločnosť Asset Portfolio Servicing Slovakia, a.s., Bratislava postúpila pohľadávku na Debt Invest Limited so sídlom na Panenských ostrovoch. Táto spoločnosť postúpila pohľadávku dňa 4.4.2008 na spoločnosť BBS kapital, a.s., Banská Bystrica a následne dňa 6.6.2008 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky na žalobcu. V priebehu konania žalobca postúpil túto pohľadávku na spoločnosť LK Trade, s.r.o. Košice.

Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia predpisu.

Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení

Odvolacia námietka žalobcu spočívala predovšetkým v tom, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval daný typ uzavretej úverovej zmluvy zákony o spotrebiteľských úveroch a ochrane spotrebiteľa, Občiansky zákonník a to vo vzťahu k podmienkam uzavretým v zmluve predovšetkým k predlženiu premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Žalobca zdôvodnil, že nie je možné v danom prípade vychádzať z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a o spotrebiteľských úveroch a Občianskom zákonníku. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že žalovaná súhlasila tak aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka, keďže v čase, kedy bola zmluva uzatváraná neexistovala právna úprava a definícia spotrebiteľskej zmluvy v rámci Občianskeho zákonníka a tiež podpisom zmluvy súhlasila s predlžením premlčacej lehoty na tento vzťah na dobu 10 rokov.

Odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí jasne odôvodnil na základe akých ustanovení rozhodol vo veci samej. Ako vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia v čase uzatvárania zmluvy o úvere so žalovanou platila právna úprava 639/1992 Zb. a tiež zákon č. 258/2001 Z.z.. Práve v zákonnej úprave o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzatvárania zmluvy (zákon č. 634/1992 Zb.) bolo upravené jednak charakteristika zmlúv, ktoré sa používajú pre účely uzatvárania dohôd medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom, teda spotrebiteľských zmlúv v základných rysoch a rovnako v tom čase už bola upravená aj povinnosť, resp. ochrana zmluvných strán hlavne vo vzťahu k spotrebiteľovi takéhoto zmluvného záväzku, ktorých práva a povinnosti sú vyvážené a to s dôrazom na ochranu spotrebiteľa.

V danom prípade žalovaná vystupoval v tomto vzťahu ako spotrebiteľ, nie podnikateľ, či už ako fyzická osoba alebo ako právnická osoba a finančné prostriedky, ktoré v rámci úverového rámca jej žalobca poskytol použila pre svoje osobné potreby. Preto aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka v danom prípade neprichádza do úvahy. Napriek tomu, ako aj správne súd prvého stupňa poukázal vo svojom rozhodnutí, ak by aj prichádzala do úvahy aplikácia Obchodného zákonníka a jej ustanovení vrátane ustanovenia o premlčacej lehote, ktorá v tomto právnom predpise je upravená na 4 roky oproti Občianskemu zákonníku, aj tak nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že podpisom zmluvy žalovaná súhlasila a legalizovala predlženú premlčaciu lehotu na dobu až 10 rokov. Túto lehotu neupravuje v takomto rozsahu ani Občianky zákonník ani a ide o lehotu, ktorá je upravená len v mimoriadnych prípadoch pri iných právnych vzťahoch s prvkami úmyselného konania v rozpore so zákonom jednej zmluvnej strany, čo v danom prípade nemožno konštatovať pre posúdenie nároku žalobcu. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal na § 53 a § 54 ods. 1, 2 OZ, ktoré boli upravené a implementované do zákonom č. 150/2004 Z.z. od 1.4.2004 v rámci ustanovení § 52 až 60 OZ. Uvedená úprava však má základ v Smernici Rady č. 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a táto úprava už v tom čase platila a zaväzovala aj Slovenskú republiku, potom je možné súhlasiť so záverom, že predĺženie premlčacej lehoty na tento právny vzťah zmluvne zakotvený žalobcom do typovej zmluvy, ktorú žalovaná podpísala, je neprijateľnou zmluvou podmienkou a je preto potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahu na vzťah žalobcu a žalovanej.

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Pokiaľ išlo o výrok o trovách konania, odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu. Keďže žalovaná mala úspech v celom rozsahu, potom je v súlade s právnym predpisom priznať aj náhradu trov konania žalovanej, ktorá pozostávala z trov právneho zastúpenia z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., konkrétne išlo o § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z hodnoty sporu za jeden úkon právnej pomoci prináleží advokátovi odmena vo výške 71,37 eur x 2 úkony, t.j. porada s klientom po vyhlásení rozsudku a podaní odvolania zo strany žalobcu a druhý úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu + 2 x 7,81 eur režijný paušál podľa § 18 vyhlášky č. 655/2004 Zb., spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 158,36 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.