Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-35-2022.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/35/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, v konaní o zaplatenie 26,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 26,- eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26,- eur od 7.8.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.5.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 26,- eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 7.7.2020 vystavená faktúra č. 7060122691 vo výške 26,- eur, splatná dňa 6.8.2020, a to za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Vysokoškolský internát Družba Bratislava za obdobie od 23.5.2020 do 24.5.2020. Žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, preto mu bola zaslaná výzva zo dňa 18.1.2022 na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od jej doručenia. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 28.1.2022, no dlžnú sumu v lehote splatnosti nezaplatil, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Vznikla mu tak povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania.
2. Žalobca pritom poukázal na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021, podľa ktorého uloženie uvedenej povinnosti je v súlade s ustanoveniami Ústavy SR. Ďalej žalobca uviedol, že podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je žalobca povinný využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.
3. Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 6C/35/2022 zo dňa 1.7.2022, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného, pričom sa zistilo, že žalovaný sa má dlhodobo zdržiavať v D. v meste E. na presne nezistenej adrese. Súd uznesením sp. zn. 6C/35/2022 zo dňa 22.9.2022 platobný rozkaz zrušil a podľa § 116 CSP doručil žalobu
s prílohami oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom sa písomnosť po 15 dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 26,- eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 30.1.2023 o 10.30 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 20.1.2023.
5. Súd sa oboznámil s obsahom podanej žaloby a predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. 7060122691, výzvou zo dňa 19.10.2020 na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti – strava počas karantény, výzvou na úhradu pohľadávky štátu vo výške 26,- eur zo dňa 18.1.2022 s fotokópiou doručenky, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia považuje: 6. Z listinných dôkazov predložených žalobcom má súd preukázané, že žalobca zabezpečil žalovanému v období od 23.5.2020 do 24.5.2020 stravu počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Vysokoškolský internát F. G., začo mu vystavil faktúru č. 7060122691 vo výške 26,- eur. Žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry (do 6.8.2020) neuhradil. Výzvou zo dňa 19.10.2020 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej čiastky do 30 dní od vystavenia výzvy s upozornením, že ak v stanovenej lehote úhradu nevykoná, žalobca využije všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky. Následne žalobca výzvou zo dňa 18.1.2020 opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy s tým, že ak žalovaný dlžnú sumu nezaplatí, žalobca si nárok uplatní súdnou cestou. Aj napriek skutočnosti, že predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 28.1.2022, dlžnú sumu doposiaľ nezaplatil.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 7. Podľa § 2 ods. 1 písm. m), n) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase nariadenia karantény (ďalej len „cit. zákona“), izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia, karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
8. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) cit. zákona, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.
9. Podľa § 58 ods. 1 cit. zákona, náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru uhrádza štát.
10. Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
11. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
Súd dospel k právnemu záveru: 15. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalovanému bolo za obdobie od 23.5.2020 do 24.5.2020 vyfakturované stravné v sume 26,- eur zabezpečené počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení Vysokoškolský internát Družba Bratislava, z dôvodu šírenia nákazlivej ľudskej choroby. Žalobcovi tak v súvislosti s poskytnutím stravy za dané obdobie vznikli náklady v uvedenej sume. Z tohto dôvodu bol žalovaný žalobcom výzvou zo dňa 19.10.2020 a opakovane výzvou zo dňa 18.1.2022 vyzvaný na uhradenie vzniknutej pohľadávky, no bezúspešne. V predmetnom konaní bol žalovaný nečinný, nárok žalobcu nijakým spôsobom nerozporoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalovaný s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. povinný žalobcovi zaplatiť dlžnú sumu 26,- eur z titulu stravného poskytnutého v období od 23.5.2020 do 24.5.2020 počas nariadenej karantény. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26,- eur. Žalobcovi súd zároveň priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. s tým, že úroky plynú odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7060122691 t. j. od 7.8.2020. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 26,- eur, preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy.
16. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8.12.2021 vyjadril právny názor, že síce nariadenie izolácie v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, nie je v súlade s Ústavou SR, no samotné znenie § 58 ods. 2 zákona č. 388/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa znášania nákladov súvisiacich s plnením povinností podľa cit. zákona, a to bez náhrady, je v súlade s Ústavou SR. V zmysle bodu 167. dotknutého nálezu totiž: „V štáte rešpektujúcom slobodu jednotlivca je zároveň vecou každej osoby, aby pri užívaní slobody dbala i na (ochranu zdravia) ostatných, a to aj voľbou alternatív svojho konania v najširšom zmysle tejto možnosti. So slobodou jednotlivca je spojená i jeho zodpovednosť. Vo svetle týchto úvah je potrebné vnímať v situácii ohrozenia verejného zdravia širšie aj zavinenie jednotlivca a jeho správanie pri riešení otázky, či si jednotlivec svojím konaním zavinil nariadenie opatrenia (na ochranu verejného zdravia) alebo nie. Tu totiž nejde iba o právny význam pojmu zavinenia. Prevencia konaní jednotlivca spôsobilých ohroziť verejné zdravie je nepochybne jedným z najvyšších záujmov chránených zákonom o ochrane verejného zdravia. Z tohto dôvodu nepovažuje ústavný súd argumentáciu navrhovateľky tým, že uloženie povinnosti znášať náklady opatrení nie je schopné prispieť k ochrane verejného zdravia, za zásadnú. V situáciách ohrozenia verejného zdravia je jeho ochrana vrátane znášania skutočných nákladov konkrétneho opatrenia s tým spojených vecou celej spoločnosti, ale zároveň rovnako aj každého jej člena.“
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol takto: 18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).