Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11Co-146-2014.pdf
PDF · 76.76 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/146/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/ X, S., o zaplatenie 2.085,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 9. decembra 2013, č.k. 12C/232/2013-51, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 261 ods. 3 písm. b) a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď dospel k záveru, že v danom prípade účastníci uzavreli zmluvu o úvere, na preukázanie čoho navrhovateľ predložil súdu vyplnený a potvrdený zmluvný formulár, v zmysle ktorého bol odporcovi poskytnutý úver v tam uvedenej výške. Odporca nárok navrhovateľa ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Zmluva tu však neobsahovala všetky náležitosti určené ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko absentovala výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon výslovne požaduje rozlíšenie sumy splátok istiny a úrokov, pričom tieto údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, avšak v deň podpisu zmluvy napriek zmluvnému dojednaniu neboli súčasťou zmluvy a odporca nemal priestor sa s ním oboznámiť. Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne v plnom rozsahu pre chýbajúcu, zákonom určenú náležitosť zmluvy o úvere. Súd za oprávnený posúdil v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch výlučne nárok navrhovateľa na poskytnutej sume úveru (2.500 eur) po odpočítaní sumy, ktorú odporca preukázateľne zaplatil, v danom prípade 1.695 eur a po odpočítaní predajnej ceny 1.200 eur. Vzhľadom na to, že navrhovateľovi sa tak vrátila suma vyššia, než predstavuje jeho oprávnený nárok, súd jeho návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, pretože tento si žiadne trovy neuplatnil.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že v súlade s ust. § 9 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov vypracoval a dohodol s odporcom splátkový kalendár, ktorý obsahuje všetky splátky podľa termínu splatnosti rozdelené na istinu, úrok, poplatky, havarijné poistné, ktorý splátkový kalendár bol v zmysle ust. čl. 11 - záverečné ustanovenia, odsek 11.3 neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej úverovej zmluvy a odporca podpisom tejto zmluvy potvrdil, že predmetný dokument a oboznámil sa s ním. Rovnako tak odporca podpísal i splátkový kalendár. Poukázal na skutočnosť, že písomná forma právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny, pričom je dôležité, aby obsah listiny bol prístupný ľudskému vnímaniu.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/232/2013 je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 2.085,70 eur s príslušenstvom.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 O.s.p. v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právny predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzatvorenej zmluvy o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou o úvere, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z obsahu zmluvy vyplýva, že text bol vopred pripravený navrhovateľom ako dodávateľom, pričom on určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení, a to aj čo sa týka splátkového kalendára. Spotrebiteľ, teda odporca sa na ich príprave nepodieľal a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal, že by podmienky zmluvy boli s odporcom individuálne vyjednané, a preto tieto podmienky nie je možné považovať za individuálne dojednané, ako to vyplýva zo Zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento na ich priznanie návrh nepodal.
Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.