Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/119/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: Benzina Slovakia, s.r.o., so sídlom Galvaniho 2/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 739 142, právne zastúpený PATENT IURIST, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: BENZINA, s.r.o., so sídlom Na Pankráci 127, 140 00 Praha, Česká republika, právne zast. JUDr. Miroslav Budaj, advokát, Miletičova ul. 71, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. POZ 5796-2007/OZ 220938 II/70-2014 zo dňa 17. apríla 2014, takto

rozhodol:

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III/ Pribratý účastník nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu - Úradu priemyselného vlastníctva SR sp.zn. POZ 5796-2007/OZ 220938 I/98-2013 zo dňa 14.08.2013, vo veci návrhu navrhovateľa BENZINA, s.r.o., Na Pankráci 127, Praha, na vyhlásenie ochrannej známky č. XXXXXX „X. U. U.“ T. Benzina Slovakia, s.r.o. (v súdnom konaní v postavení žalobcu) za neplatnú, rozhodol úrad podľa § 35 ods. 3 v spojení s § 35 ods. 6 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach tak, že ochranná známka č. XXXXXX sa vyhlasuje za neplatnú pre tovary v triede X, pre služby „sprostredkovanie predaja a nákupu tovarov; sprostredkovanie obchodu; maloobchodná činnosť s palivami a pohonnými látkami a s tovarmi a potrebami pre motoristov“ v triede XX, pre služby „umývanie a čistenie dopravných prostriedkov, ošetrovanie vozidiel, prevádzkovanie čerpacích staníc s palivami, olejmi a mazivami, prenájom vozidiel“ v triede XX a pre služby v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Ochranná známka zostáva v platnosti pre služby „maloobchodná činnosť s tovarmi rýchleho občerstvenia, inzertná, propagačná a reklamná činnosť, autorizované spracovanie dát, podnikateľské poradenstvo, obchodné poradenstvo, prenájom predajných automatov, prenájom kancelárskych strojov a zariadení“ v triede XX, pre služby v triede XX, pre služby „opravy a údržba nehnuteľností“ v triede XX, pre služby v triedach XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bol záver prvostupňového správneho orgánu, že napadnutá ochranná známka a staršia ochranná známka sú vizuálne, foneticky i sémanticky podobné, a to vďaka spoločnému slovnému prvku „X.“ / „X.“. Časť tovarov a služieb napadnutej ochrannej známky vyhodnotil ako zhodnú, vysoko podobnú alebo aspoň v nízkej miere podobnú s tovarmi a službami staršej ochrannej známky a časť posúdil ako nepodobnú. Tie tovary a služby napadnutej ochrannej známky, ktoré posúdil ako zhodné alebo podobné, s tovarmi alebo službami staršej ochrannej známky, sú určené širokej verejnosti, ktorá ich nákupu

venuje priemernú pozornosť. Staršiu ochrannú známku považoval za ochrannú známku s dobrou rozlišovacou spôsobilosťou, vzhľadom na fantazijný charakter slova „X.“. Konštatoval, že riziko vzniku pravdepodobnosti zámeny porovnávaných ochranných známok u spotrebiteľa je vysoké. Vzhľadom na skutočnosť, že jediný slovný prvok staršej ochrannej známky „X.“ je obsiahnutý v napadnutej ochrannej známke, hrozí nebezpečenstvo asociácie, keďže spotrebiteľ by sa mohol mylne domnievať, že v prípade napadnutej ochrannej známky ide o ďalší variant staršej ochrannej známky. Porovnávané ochranné známky neobsahujú také prvky, ktoré by prispeli k ich odlíšeniu, a na základe ktorých by bola spotrebiteľovi uľahčená orientácia na príslušnom trhu.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal rozklad majiteľ napadnutej ochrannej známky X. U., U.., ktorý navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie a zastaviť konanie s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 6 zákona č. 506/2009 Z.z., pretože odpadol dôvod, pre ktorú bol návrh podaný, vzhľadom na to, že staršia ochranná známka navrhovateľa zanikla zrušením s účinnosťou od 18.11.2010. Prípadne navrhol, aby druhostupňový orgán rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie prvostupňovému orgánu, alebo aby rozhodnutie zmenil a návrh zamietol v celom rozsahu. Namietol posudzovanie zameniteľnosti ochranných známok a porovnávanie tovarov a služieb, ktoré považoval za nesprávne. Odmietal argumentáciu úradu založenú v podstate len na porovnávaní jedného pojmu „X.“ vs. „X.“ a vytýkal nezohľadnenie ďalšieho prvku v napadnutej ochrannej známke „U.“ a prvku „U.“, ktoré jej dodávajú jedinečnosť s tým, že spotrebiteľ jednoznačne dostáva informáciu o pôvode tovarov a služieb. Tiež namietal, že úradu bolo zrejmé, že namietaná ochranná známka sa nepoužíva.

Na základe podaného rozkladu rozhodoval ako druhostupňový správny orgán Predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktorý rozhodnutím zo dňa 17.04.2014 sp.zn. POZ 5796-2007/OZ 220938 II/70-2014 rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z., v nadväznosti na § 7 písm. a/ predmetného zákona, rozklad zamietol a rozhodnutie sp.zn. POZ 5796-2007/OZ 220938 I/98-2013 zo dňa 14.08.2013 potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že posudzoval námietky uvedené v rozklade, ktorými majiteľ ochrannej známky spochybnil jednak procesný postup prvostupňového orgánu, ak tento posúdil návrh na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú napriek tomu, že staršia ochranná známka v čase vydania prvostupňového rozhodnutia už bola zrušená a zároveň napadol posúdenie naplnenia podmienok vyplývajúcich z § 7 písm. a/ zákona o ochranných známkach. K procesnej výtke uviedol, že v čase podania návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, existovalo na strane navrhovateľa právo k staršej ochrannej známke, a teda mohlo dochádzať ku kolízií predmetných ochranných známok na trhu. Pre skúmanie relevantnosti návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú považoval za rozhodujúci skutkový stav v čase podania návrhu, t.j. k 06.07.2010, pričom k zrušeniu staršej ochrannej známky došlo s účinnosťou od 18.11.2010. Nemožno konštatovať, že v preskúmavanom prípade odpadol dôvod v zmysle § 37 ods. 6 zákona o ochranných známkach, preto konanie bolo opodstatnené a nemohlo byť zastavené. Poznamenal, že postup v zmysle § 37 ods. 6 by prichádzal do úvahy v prípade vyhlásenia staršej ochrannej známky za neplatnú, kedy sa na ochrannú známku hľadí, ako keby k jej zápisu do Registra nedošlo, t.j. vtedy, ak by staršie právo akoby vôbec neexistovalo. Pri posúdení naplnenia podmienok vyplývajúcich z § 7 písm. a/ zákona o ochranných známkach dospel k záveru, že medzi napadnutou ochrannou známkou a staršou ochrannou známkou existuje pravdepodobnosť zámeny v prípade tých tovarov a služieb kolíznych ochranných známok, ktoré boli posúdené ako zhodné alebo podobné, a to vďaka podobnosti ochranných známok spočívajúcej v spoločnom rozlišovacom prvku „X.“ / „X.“. Nesúhlasil s majiteľom, že spotrebiteľ vďaka opisným slovným prvkom napadnutej ochrannej známky „U.“ a „U..“ dokáže porovnávané ochranné známky rozlíšiť. Slovný prvok U. je opisný, pretože poukazuje na zemepisný pôvod tovarov a služieb a skratka U.. iba označuje právnu formu majiteľa a ako taká v zmysle známkového práva nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Spotrebiteľ bude venovať minimálnu pozornosť týmto prvkom, a preto si kolízne ochranné známky môže ľahko zameniť. Stotožnil sa s prvostupňovým orgánom, že v prípade napadnutej ochrannej známky hrozí aj nebezpečenstvo vzniku asociácie so staršou ochrannou známkou navrhovateľa, pretože spotrebiteľ by sa vďaka spoločnému dištinktívnemu slovnému prvku „X.“ / „X.“ mohol nazdávať, že obidva subjekty sú obchodne prepojené, alebo že ide o ďalší variant staršej ochrannej známky. Podľa žalovaného navrhovateľovi nevznikla povinnosť preukazovať používanie jeho staršej ochrannej známky, pretože v čase podania návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú (16.07.2010), neuplynulo od zápisu staršej ochrannej známky (10.10.2005) nepretržité obdobie 5 rokov, a teda nebolo možné uplatniť ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o ochranných známkach. Skutočnosť, či staršia ochranná známka bola alebo nebola používaná, je preto, v predmetnom prípade irelevantná. Konštatoval, že

prvostupňový orgán rozhodol správne, keď napadnutú ochrannú známku vyhlásil za neplatnú pre vo výroku vymenované tovary v triede X a služby v triedach XX, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb, vo vzťahu ku ktorým je dôvodné konštatovať naplnenie hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 7 písm. a/ zákona o ochranných známkach.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia otázky splnenia podmienok na vyhlásenie XXXXXX za neplatnú. Namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti: 1. Na rozdiel od posudzovania podmienok pre vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach, kedy sa jedná o absolútne zápisné prekážky a úrad ich skúma ex offo, sú dôvody spadajúce pod ustanovenie § 35 ods. 3 zákona o ochranných známkach subjektívnymi dôvodmi, ktoré uplatňujú osoby uvedené v § 7. V konaní podľa § 35 ods. 3 ZoOZ sa posudzujú dôvody vymenované v § 7 a fakt, či tieto aj existujú. Zákon o ochranných známkach explicitne neustanovuje, či musia byť pri vyhlásení ochrannej známky za neplatnú dôvody neplatnosti podľa § 35 ods. 3 splnené v čase podania návrhu alebo v čase vydania rozhodnutia o neplatnosti, avšak napriek tomu mal žalovaný pri posudzovaní otázky, či boli splnené predpoklady na vyhlásenie XXXXXX za neplatnú z dôvodu jej zhodnosti alebo zameniteľnosti so staršou ochrannou známkou, prihliadnuť na fakt, že staršia ochranná známka bola v priebehu konania zrušená. 2. Použitím spojky „H. v § 35 ods. 3 ZoOZ je zrejmé, že prípad neplatnosti vymedzený v tomto odseku je potrebné odlišovať od prípadov neplatnosti vymedzených v odseku 1. Podľa odseku 3 úrad koná len na základe návrhu na to oprávnenej osoby, a to osoby uvedenej v odseku 7 citovaného zákona. 3. Za rozhodujúci považoval stav, ktorý bol v čase vyhlásenia rozhodnutia, čo vyplýva zo samotného znenia § 35 ods. 3 zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého „...ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje.“. Na to, aby sa mohlo uvažovať o tom, že ochranné známky sú zameniteľné, musí byť splnený predpoklad, a to existencia minimálne dvoch ochranných známok, z ktorých jedna má status tzv. staršej ochrannej známky. Keďže zákonodarca v znení § 35 ods. 3 zákona o ochranných známkach použil prítomný čas „existuje“, je možné predpokladať, že účelom vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú na návrh oprávneného subjektu je, aby bola určená ochranná známka vyhlásená za neplatnú v prípade, ak v čase rozhodnutia o neplatnosti ochrannej známky bol daný dôvod prítomný. 4. To, že dôvod neplatnosti musí existovať pri vyhlásení za neplatnú, t.j. v čase vydania rozhodnutia, vyplýva taktiež aj zo znenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES, keď v článku 4 je uvedené, že ochranná známka nebude zapísaná do Registra a ak už bola zapísaná, vyhlási sa za neplatnú: a/ ak je táto ochranná známka zhodná so staršou ochrannou známkou ...“, kde je tiež použitý prítomná čas, z čoho vyplýva predpoklad existencie dôvodu nielen v čase iniciovania konania, ale aj v čase rozhodovania o návrhu. 5. Inštitút vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a trvácnosti práv a povinností, o ktorých už bolo v rámci správneho konania rozhodnuté, a ktoré boli priznané majiteľovi ochrannej známky. Aj preto by podľa žalobcu malo dôjsť k zásahu do takýchto práv len vo výnimočných a zákonom výslovne predpokladaných prípadoch. Je potrebné zohľadňovať nielen právo majiteľa skoršej ochrannej známky na jednej strane, ale aj právo majiteľa neskoršej ochrannej známky na strane druhej. Preto výklad ustanovenia § 35 ods. 3 Zo OZ, ktorý prezentoval úrad, spočívajúci v tom, že postačuje, ak existuje prípadný dôvod neplatnosti len v čase podania návrhu, považoval za výklad v rozpore so základnými ústavnými princípmi. 6. Účelom zákona o ochranných známkach v spojitosti s inštitútom vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú z dôvodu jej podobnosti so staršou ochrannou známkou, je poskytnúť ochranu právam majiteľa staršej ochrannej známky. Ak tieto práva ale zaniknú, potom zmysel spomínaného inštitútu sa stráca. O to badateľnejšie je to v prípade, ak bola staršia ochranná známka zrušená z dôvodu, že sa nepoužívala v zákonom vymedzenej dobe. V takom prípade iniciovanie konania o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú spočíva v blokácií iných ochranných známok, čo však nepredstavuje hlavný a základný zmysel ochrannej známky. 7. Úrad mal zohľadniť skutočnosť, že staršia ochranná známka bola zrušená z dôvodu jej nepoužívania a v dôsledku toho mal návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú zamietnuť. 8. Znenie ustanovenia § 10 ods. 1 ZoOZ určuje, ako okamih rozhodujúci pre určenie 5-ročnej doby nepoužívania okamih podania návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, avšak v zmysle článku 11 a článku 12 Smernice vyplýva, že táto výslovne predpokladá, že neskoršia ochranná známka

sa nevyhlási za neplatnú z dôvodu existencie staršej ochrannej známky, ak táto staršia ochranná známka nie je používaná, resp. sa nezačala používať od ukončenia konania o zápis, čiže od okamihu zápisu označenia do Registra ochranných známok po dobu 5 rokov, alebo počas nepretržitého 5-ročného obdobia. Smernica teda nepredpokladá skúmanie používania ochrannej známky počas 5 rokov len pre časový horizont pred podaním návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, ako to predpokladá § 10 ods. 1 ZoOZ, ale následky sankcií za nepoužívanie nastupujú uplynutím 5 rokov, v rámci ktorých nebude ochranná známka riadne používaná. Súčasné znenie § 10 ods. 1 ZoOZ nepredstavuje prevzatie článku 10 a 11 Smernice spôsobom, ktorý by vyjadroval účel a zmysel zavedenia spoločných pravidiel v rámci Európskej únie ohľadom ochranných známok na národných úrovniach. Smernica jednoznačne stanovuje, že v prípade, ak sa staršia ochranná známka nepoužíva riadne po dobu 5 po sebe nasledujúcich rokov, resp. ak majiteľ staršiu ochrannú známku počas spomínaného obdobia nezačal používať, tak mu nemôže byť poskytnutá ochrana formou práva na vyhlásenie neskoršej ochrannej známka za neplatnú. V danom prípade návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú bol podaný 06.07.2010, pričom lehota 5 rokov od zápisu staršej ochrannej známky navrhovateľa uplynula dňa 10.10.2010. K iniciovaniu konania o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú došlo pár mesiacov pred uplynutím 5 rokov od zápisu staršej ochrannej známky do Registra. Vylúčenie uplatnenia sankcie za nepoužívanie ochrannej známky tak, ako tomu je v prípade znenia § 10 ods. 1 ZoOZ, nepredstavuje prevzatie účelu a zmyslu článku 11 Smernice. 9. Tým, že úrad pri samotnom konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú nezohľadňoval 5- ročné nepretržité nepoužívanie staršej ochrannej známky s poukazom na okamih podania návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú a zároveň nezohľadnil ani rozhodnutie o zrušenie staršej ochrannej známky, úplne vylúčil a potrel účel sankcie za nepoužívanie ochrannej známky, ktorú predpokladá Smernica za jednoznačne stanovených podmienok a znevýhodnil tým žalobcu na jeho právach, nakoľko tento sa nemôže opierať a dovolávať ochrany, ktorá mu je poskytnutá ako majiteľovi neskoršej ochrannej známky prostredníctvom článku 11 Smernice. 10. Úrad bol povinný vykladať jednotlivé ustanovenia vnútroštátneho práva v súlade s právom Európskej únie a mal prihliadnuť na nepriamy ako aj priamy účinok Smernice a mal priamo v konaní pred ním aplikovať Smernicu spôsobom, ktorý zodpovedá jej účelu. Teda posúdiť otázku používania staršej ochrannej známky v zmysle článku 11 Smernice nielen do okamihu podania návrhu. Článok 11 v spojitosti s článkom 10 Smernice je dostatočne presný a bezpodmienečný a nevytvára pre štáty priestor pre jeho odchylnú implementáciu, a preto je daná možnosť aplikácie zásady priameho účinku Smernice, pričom táto zásada mala byť zo strany úradu zohľadnená. Malo byť rešpektované právo žalobcu na ochranu vyplývajúce z kvalifikovaného nepoužívania staršej ochrannej známky. 11. Ani ustanovenie § 16 ods. 16 písm. b/ zákona č. 55/1997 Z.z. neupravuje, aby sa staršia ochranná známka nepoužívala 5 po sebe idúcich rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, ale „postačovalo“ aby staršia ochranná známka bola 5 po sebe idúcich rokov nepoužívaná. 12. Vytýkal úradu, že neaplikoval postup vyplývajúci z § 37 ods. 6 a konanie o vyhlásenie XXXXXX za neplatnú nezastavil z dôvodu odpadnutia dôvodu, pre ktorý bol návrh podaný. Zrušením ochrannej známky prestáva označenie, ktoré bolo zapísané do Registra ochranných známok, požívať postavenie ochrannej známky a z neho plynúce práva, pričom ochranná známka sa zrušuje ku dňu podania návrhu na zrušenie. Je irelevantné, či v čase podania návrhu na zrušenie ochrannej známky, dôvod neplatnosti, v danom prípade staršia ochranná známka, existoval a až následne počas priebehu konania zanikol. Ak dôjde k zániku ochrannej známky počas priebehu konania, de facto prestáva staršia ochranná známka a tým aj dôvod neplatnosti existovať, čo vo svojej podstate znamená, že tento dôvod odpadol.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na § 35 ods. 3 ZoOZ, v zmysle ktorého úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov uvedených v § 7, ak sa v konaní preukáže, že tento dôvod existuje. V danom prípade takýto dôvod v čase rozhodovania neexistoval, zanikol, pričom bolo povinnosťou úradu na to reagovať. Poukázal na metodický pokyn OHIM-u, z ktorého vyplýva potreba skúmať pri rozhodovaní ochrannú známku do času rozhodovania, a nie je relevantným dátum iniciovania návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Za rozhodujúci je potrebné považovať skutkový stav v čase rozhodovania, a nie v čase podania návrhu. Vytýkal úradu, že nezohľadnil to, že v čase rozhodovania už neexistovala staršia ochranná známka, v dôsledku čoho došlo k porušeniu stavu právnej istoty na strane žalobcu. Poukázal na ustanovenie § 250i ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého aj pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania správneho orgánu.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Ku gramatickému výkladu ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o ochranných známkach

uviedol, že dôvod použitia prítomného času v slovese existovať v predmetnom ustanovení je simplicitný, keďže pravidlá legislatívnej techniky prikazujú pri tvorbe právnych predpisov používať oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak. Pokiaľ ide o konanie o zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ ZoOZ a konanie o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 3 ZoOZ, uviedol, že každé z týchto konaní má svoj vlastný cieľ a vlastné účinky. Treba brať do úvahy práve odlišné účinky vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky a zrušenia ochrannej známky. Podľa § 34 ods. 5 ZoOZ zrušenie ochrannej známky je účinné odo dňa podania návrhu na jej zrušenie. Podľa § 35 ods. 5 ZoOZ na ochrannú známku, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, sa hľadí, ako keby k jej zápisu do Registra nedošlo. Účinky zrušenia ochrannej známky nastávajú ex nunc, t.j. od momentu podania návrhu na jej zrušenie. Do toho času je zrušená ochranná známka platná. Účinky vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky nastávajú ex tunc, t.j. od počiatku a na ochrannú známku sa hľadí, ako keby vôbec nebola zapísaná do Registra. V prípade uplatnenia návrhu podľa § 35 ods. 3, v nadväznosti na § 7 písm. a/ cit. zákona, sa poskytuje ochrana majiteľovi ochrannej známky so skorším právom prednosti a návrhu sa vyhovie v prípade, ak je splnená podmienka existencie pravdepodobnosti zámeny medzi ochrannou známkou, proti ktorej návrh smeruje a ochrannou známkou so skorším právom prednosti, to znamená, navrhovateľ musí byť v čase podania návrhu nositeľom tvrdeného práva, t.j. majiteľom ochrannej známky so skorším právom. Tvrdenie žalobcu, že ak dôjde k zániku ochrannej známky so skorším právom prednosti v priebehu konania o návrhu na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky, prestáva dôvod neplatnosti existovať, čo znamená, že odpadol dôvod, pre ktorý bol návrh na vyhlásenie neplatnosti podaný a úrad má konanie o takomto návrhu podľa § 37 ods. 6 ZoOZ zastaviť, nie je podľa žalovaného správne. Formulácie „dôvod existuje“ (§ 35 ods. 3) a „odpadol dôvod“ (§ 37 ods. 6) odkazujú totiž na dôvod neplatnosti zápisu ochrannej známky, ktorý je dôvodom podania návrhu. Tento existuje napríklad, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, ak v čase zápisu ochrannej známky existovala pravdepodobnosť zámeny s ochrannou známkou so skorším právom prednosti. Naopak dôvod odpadne vtedy, ak sa ukáže, že v čase zápisu ochrannej známky práva k ochrannej známke so skorším právom prednosti neexistovali, pretože táto bola vyhlásená za neplatnú s účinkami ex tunc, alebo staršou ochrannou známkou bolo označenie, ktoré bolo predmetom prihlášky ochrannej známky, no k jeho zápisu ako ochrannej známky nedošlo. Zrušením ochrannej známky so skorším právom prednosti s účinnosťou v priebehu konania o návrhu na vyhlásenie neplatnosti teda nedochádza k zániku a ani k odpadnutiu tohto dôvodu neplatnosti, pretože takéto zrušenie nemôže mať, vzhľadom na jeho neskoršie účinky, vplyv na skutkový stav v čase zápisu ochrannej známky, kedy ochranná známka so skorším právom prednosti existovala. K žalobnej námietke, že dochádza k výraznému zásahu do právnej istoty a trvácnosti práv, o ktorých už raz bolo rozhodnuté, žalovaný zdôraznil, že v zápisnom konaní sa vykonáva ex offo prieskum len na absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti (§ 5 ZoOZ) a na tzv. dvojitú zhodnosť (§ 6 ZoOZ). Ďalšie relatívne dôvody zápisnej nespôsobilosti v zmysle § 7 ZoOZ sú v sfére aktivity, resp. zodpovednosti majiteľov relevantných starších práv, pričom známkové právo dáva majiteľom starších práv možnosť zasiahnuť proti kolidujúcemu mladšiemu označeniu nielen v čase pred zápisom označenia do Registra prostredníctvom námietok, ale aj po zápise mladšej kolidujúcej ochrannej známky prostredníctvom návrhu na jej neplatnosť. Je tak jednoznačné, že zápis do Registra ochranných známok nezabezpečuje majiteľovi ochrannej známky istotu, pokiaľ ide o relevantné staršie práva tretích osôb. K namietanej transpozícii Smernice žalovaný podotkol, že v zmysle článku 288 ZFEÚ je Smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Cieľom Smernice podľa bodu 4 odôvodnenia Smernice nie je aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti ochranných známok v celom rozsahu; aproximácia je obmedzená len na tie ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu. Podľa bodu 6 odôvodnenia Smernice by členské štáty mali mať naďalej možnosť voľne určovať ustanovenia o postupe týkajúcom sa zápisu, zrušenia a vyhlásenia neplatnosti ochranných známok získaných zápisom, ako aj možnosť určovať dôsledky zrušenia ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú. V bode 9 odôvodnenia Smernice je vyjadrený cieľ, ktorý sa sleduje zavedením sankcií pre nepoužívanie, a to obmedzenie celkového počtu ochranných známok zapísaných a chránených v rámci EÚ. V národných právnych predpisoch členských štátov je otázka nepoužívania, resp. obrany nepoužívania v rámci konania o vyhlásenie mladšej ochrannej známky za neplatnú z dôvodu kolízie so starším právom, riešená odlišným spôsobom. Slovenský vnútroštátny predpis rieši otázku obrany nepoužívania v rámci konania o vyhlásenie mladšej ochrannej známky za neplatnú tak, že ochranná známka nemôže byť vyhlásená za neplatnú v prípade konfliktu so staršou ochrannou známkou, ktorej používanie v čase podania žiadosti o vyhlásenie neplatnosti nespĺňa požiadavky skutočného používania. Žalovaný je

presvedčený, že ustanovenie § 10 ods. 1 ZoOZ je v súlade s obsahom a cieľmi Smernice. Poukázal tiež na úpravu tohto inštitútu v článku 57 odsek 2 Nariadenia Rady ES č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. Zdôraznil fakt, že staršia ochranná známka č. XXXXXX „X.“ bola zapísaná do Registra ochranných známok 10.10.2005 a návrh na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky bol majiteľom staršej ochrannej známky podaný dňa 06.07.2010 v rámci tzv. „grace period“, t.j. časového obdobia 5 rokov po zápise staršej ochrannej známky, kedy nepoužívanie ochrannej známky nie je zaťažené sankciami predpokladanými známkovou legislatívou. V rámci grace period vyplýva plný rozsah práv z ochrannej známky iba z registrácie ochrannej známky, a to bez ohľadu na požiadavku skutočného používania.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na to, že v čase podania návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú ešte existovala staršia ochranná známka, k zrušeniu ktorej došlo ku dňu 18.11.2010. K ustanoveniu § 10 ods. 1 ZoOZ uviedla, že je transpozíciou Smernice, avšak nie úplnou harmonizáciou, pričom kontrolou transpozície neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by boli vytknuté. Uviedla, že neodpadol dôvod, pre ktorý bol návrh podaný, relevantnou skutočnosťou je kolízia medzi ochrannými známkami, ktorá začala už v čase zápisu neskoršej ochrannej známky. Nepopierala tvrdenia žalobcu, že úrad prihliada na relevantné skutočnosti v čase rozhodovania, avšak poukázala na článok 57 odsek 2 Nariadenia Rady ES č. 207/2009, kde je zakomponovaná požiadavka doby obdobne ako v ustanovení § 10 ods. 1 zákona o ochranných známkach.

Právny zástupca pribratého účastníka konania BENZINA, s.r.o., Praha, Česká republika sa pripojil k stanovisku žalovaného s tým, že je potrebné pri rozhodovaní podľa § 35 ods. 3 ZoOZ prihliadať na stav, aký tu bol v čase podania návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Poukazovanie na Smernicu zo strany žalobcu považoval za účelové.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu - žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby) a po preskúmaní rozhodnutia a postupu dospel k záveru, že na strane žalovaného nebolo zistené porušenie zákona, ktoré by malo za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Zo správneho spisu mal súd preukázané, že Úradu priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici bol dňa 06.07.2010 doručený návrh navrhovateľa BENZINA, s.r.o., Na Pankráci 127, Praha, Česká republika, na vyhlásenie ochrannej známky č. XXXXXX „X. U. U..“ T. X. U., U. R. X/A, X., za neplatnú podľa § 35 ods. 3 v nadväznosti na § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, ktorý sa týkal všetkých tovarov a služieb v triedach X, XX, XX, XX, XX, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

Navrhovateľ vyhlásenia napadnutej ochrannej známky za neplatnú bol v čase podania návrhu majiteľom kombinovanej ochrannej známky č. XXXXXX „X.“ v červenočiernom vyhotovení, zapísanej pre tovary a služby v triedach X, XX, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

Napadnutá ochranná známka č. XXXXXX „X. U. U..“ bola zapísaná do Registra ochranných známok s právom prednosti od 11.07.2007. Namietaná ochranná známka č. XXXXXX „X.“ bola zapísaná do Registra ochranných známok 10.10.2005 s právom prednosti od 10.02.2004. Ochranná známka č. XXXXXX zanikla zrušením podľa § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach s účinnosťou od 18.11.2010. Táto ochranná známka bola zrušená v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a/ ZoOZ rozhodnutím žalovaného č. POZ 356-2004/OZ 211633 I/34-212 z 13.06.2012 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného č. POZ 356-2004/OZ 211633 II/14-2013 z 18.02.2013, a to na návrh navrhovateľa Benzina Slovakia s.r.o., doručený úradu dňa 18.11.2010 z dôvodu, že ochranná známka na území Slovenskej republiky nebola skutočne používaná pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná počas nepretržitého obdobia najmenej 5 rokov. Predmetné rozhodnutia uspeli v teste súdnej kontroly, keď žaloba o preskúmanie zákonnosti týchto rozhodnutí žalovaného bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -20 z 15.05.2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.09.2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie súdu.

Je zrejmé, že ochranná známka navrhovateľa mala skoršie právo prednosti ako napadnutá ochranná známka. Ďalej je nepochybné, že ochranná známka navrhovateľa zanikla s účinnosťou od 18.11.2010 zrušením (§ 34 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 23 ods. 1 písm. c/ ZoOZ).

Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach; úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje.

Podľa § 35 ods. 5 citovaného zákona; na ochrannú známku, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, sa hľadí ako keby k jej zápisu do registra nedošlo.

Podľa § 35 ods. 6 citovaného zákona; ak sa dôvod na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú týka len určitej časti tovarov alebo služieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú len pre tieto tovary alebo služby.

Podľa § 7 písm. a/ citovaného zákona; označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou,

Podľa § 37 ods. 6 citovaného zákona; úrad konanie o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 zastaví, ak odpadol dôvod, pre ktorý bol návrh podaný. Rozhodnutie o zastavení konania úrad doručí navrhovateľovi a majiteľovi ochrannej známky.

Podľa § 34 ods. 5 citovaného zákona; zrušenie ochrannej známky je účinné odo dňa podania návrhu na jej zrušenie.

Podľa § 23 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona; ochranná známka zanikne dňom účinnosti zrušenia ochrannej známky.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona; ochranná známka nemôže byť vyhlásená za neplatnú z dôvodu existencie staršej ochrannej známky, ktorá sa nepoužívala skutočne počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú; to neplatí, ak má majiteľ staršej ochrannej známky na jej nepoužívanie oprávnené dôvody.

Podľa § 51 ods. 5 citovaného zákona; na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán zo zisteného skutkového stavu vo veci vyvodil správne právne závery, ktoré si súd v celom rozsahu osvojil. Žalobné dôvody súd nepovažoval za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ žalobca namietal nesprávny procesný postup prvostupňového orgánu, ktorý rozhodol o návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú napriek tomu, že staršia ochranná známka už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bola zrušená, súd zastáva stanovisko, že správny orgán rozhodol v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Nie je spornou skutočnosťou, že v čase podania návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, existovalo právo na strane navrhovateľa k staršej ochrannej známke. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že mohlo dochádzať ku kolízií predmetných ochranných známok na trhu. Samotná skutočnosť, že v období po podaní návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, došlo k zrušeniu staršej ochrannej známky, nie je významnou skutočnosťou, ale relevantnou skutočnosťou je to, či boli naplnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 7 písm. a/ zákona o ochranných známkach a táto v zmysle skutkového stavu v čase podania návrhu evidentne existovala. Posúdenie naplnenia podmienok, vyplývajúcich z § 7 písm. a/ zákona o ochranných známkach, nebolo predmetom súdneho prieskumu, nakoľko táto

skutočnosť nebola namietaná v žalobe. Napriek tomu súd konštatuje, že sa stotožňuje so záverom žalovaného, že existuje v danom prípade pravdepodobnosť zámeny, že hrozí aj nebezpečenstvo vzniku asociácie so staršou ochrannou známkou z dôvodov, na ktoré poukázal žalovaný v odôvodnení jednak prvostupňového ale aj druhostupňového rozhodnutia.

Správne poukázal žalovaný na dôvod použitia prítomného času v slovese existovať v ustanovení § 35 ods. 3 zákona o ochranných známkach, ktorý je daný pravidlami legislatívnej techniky používať pri tvorbe právnych predpisov oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo. Podľa ustanovenia § 35 ods. 3 ZoOZ, ktorý odkazuje na ustanovenie § 7 písm. a/ citovaného zákona sa poskytuje ochrana majiteľovi staršej ochrannej známky v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky existencie pravdepodobnosti zámeny v zmysle § 7 písm. a/ citovaného zákona, pričom navrhovateľ vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 3 musí byť v čase podania návrhu nositeľom tvrdeného práva, teda musí sa jednať o majiteľa ochrannej známky so skorším právom. Súd nezdieľa názor žalobcu, že v prípade zrušenia ochrannej známky so skorším právom prednosti v priebehu konania o návrhu na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky, prestáva dôvod neplatnosti existovať, v dôsledku čoho by mal úrad konanie o takomto návrhu podľa § 37 ods. 6 ZoOZ zastaviť. Z textu ustanovenia § 35 ods. 3 a z textu § 37 ods. 6 ZoOZ vyplýva, že „dôvod existuje“ a „odpadol dôvod“ sa vzťahuje na dôvod neplatnosti zápisu ochrannej známky, ktorý je dôvodom podania návrhu. Ak dôjde k zrušeniu ochrannej známky so skorším právom prednosti v priebehu konania o návrhu na vyhlásenie neplatnosti, nedochádza k zániku a ani k odpadnutiu dôvodu neplatnosti, pretože takéto zrušenie nemôže mať vzhľadom na jeho neskoršie účinky vplyv na skutkový stav v čase zápisu ochrannej známky, kedy ochranná známka so skorším právom prednosti existovala.

Navrhovateľovi nevznikla povinnosť preukazovať používanie jeho staršej ochrannej známky, pretože v čase podania návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú (06.07.2010) neuplynulo od zápisu staršej ochrannej známky (10.10.2005) nepretržité obdobie 5 rokov, a teda nebolo možné aplikovať ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o ochranných známkach. Aj podľa názoru súdu skutočnosť, či staršia ochranná známka bola alebo nebola používaná, je preto v predmetnom prípade irelevantná. Návrh na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky bol majiteľom staršej ochrannej známky podaný v priebehu plynutia 5-ročného obdobia po zápise staršej ochrannej známky, kedy nepoužívanie ochrannej známky nie je zaťažené sankciami v zmysle známkového práva.

K namietanému rozporu ustanovenia § 10 ods. 1 ZoOZ so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES súd zastáva stanovisko, že žalobná námietka je nedôvodná. V zmysle článku 288 ZFEÚ sú Smernice záväzné pre každý členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, avšak formy a metódy akými sa má dosiahnuť, ponecháva vnútroštátnym orgánom. V danom prípade cieľom predmetnej Smernice nie je aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti ochranných známok absolútna, ale je obmedzená len na tie ustanovenia, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu. Ak slovenský vnútroštátny predpis rieši otázku obrany nepoužívania v rámci konania o vyhlásenie mladšej ochrannej známky za neplatnú tak, že ochranná známka nemôže byť vyhlásená za neplatnú v prípade konfliktu so staršou ochrannou známkou, ktorej používanie v čase podania žiadosti o vyhlásenie neplatnosti nespĺňa požiadavku skutočného používania, nie je to v rozpore s obsahom a cieľmi predmetnej Smernice. Správne poukázal žalovaný na obdobnú úpravu tohto inštitútu v článku 57 odsek 2 Nariadenia Rady ES č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva, podľa ktorého, ak to požaduje majiteľ ochrannej známky Spoločenstva, majiteľ skoršej ochrannej známky Spoločenstva, ktorý je účastníkom konania o neplatnosti, predloží dôkaz o tom, že počas obdobia 5 rokov predchádzajúcich deň návrhu na vyhlásenie o neplatnosti, bola skoršia ochranná známka uvedená do riadneho používania v Spoločenstve, v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná a ktoré uvádza ako opodstatnenie svojho návrhu, alebo že existujú náležité dôvody nepoužívania, za predpokladu, že skoršia ochranná známka Spoločenstva bola k tomuto dňu zapísaná najmenej počas 5 rokov.

Súd v konaní nezistil dôvody, pre ktoré by bolo nutné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť. Dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj jeho postup v správnom konaní, sú v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p..

Súd rozhodol, že ďalší účastník konania, pribratý do konania v zmysle § 250 ods. 1 posledná veta O.s.p., nemá právo na náhradu trov konania, pretože právna úprava piatej časti O.s.p. umožňuje priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Pre priznanie uplatneného nároku na náhradu trov konania ďalšieho účastníka nemá súd zákonný rámec. Nejedná sa o sporové konanie, preto nemožno zohľadňovať zásadu úspechu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.