Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sp/19/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Bardejov, katastrálny odbor, so sídlom Dlhý rad 16, Bardejov, za účasti B. Z., bytom Q. XXX/XX, Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. k.: V XXX/XXXX zo dňa 12. marca 2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. k.: V XXX/XXXX zo dňa 12. marca 2014.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.03.2014 odporca ako orgán príslušný na rozhodovanie o povolení vkladu podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „“) rozhodol o návrhu na vklad vlastníckeho práva podanom dňa 18.02.2014, ktorého prílohou je zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom a Petrom Z., zastúpeným združením ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci tak, že konanie (správne návrh) podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona z dôvodu porušenia ust. § 22 ods. 2 a § 53 ods. 1 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 18.02.2014 mu bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané v k. ú. Bardejov na LV č. XXXX, XXXXX.

Dôvodil, že k dohode o plnej moci v danom prípade platí, že dlžník (spravidla spotrebiteľ) nemôže ovplyvniť výber splnomocnenca- ide o formulárovú typovú zmluvu, štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemohol ovplyvniť. Ide tu teda o hrubé zneužitie nadvlády veriteľa a porušenie odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru. Skutočnosť, že splnomocnenca vyberá na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ je predpokladom naplnenia konfliktu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že navrhovateľ vyberá aktuálne nie „svojho“ advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.10.2011 č. k. , ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým nariadil predbežné opatrenie a poskytol ochranu všetkým spotrebiteľom proti výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva zo zabezpečovacích zmlúv uzavretých

splnomocnencami spotrebiteľov, ktorých vybrala nebanková spoločnosť. Poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.07.2011 č. k. , ktorý predbežným opatrením zakázal nebankovej spoločnosti výkon zabezpečovacieho prevodu práva a výkon záložného práva k majetku spotrebiteľov zo zmlúv, ktoré v mene a na účet spotrebiteľov uzavrel splnomocnenec, ktorého vybrala (predformulovala) spotrebiteľom vo forme splnomocňovacej doložky v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nebanková spoločnosť. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom medzičasom v početných prípadoch rozhodol aj Najvyšší súd SR (napr. rozhodnutie vo veci sp. zn. ).

Ďalej uviedol, že aj keď dohoda o plnej moci je zaradená na samostatnej listine ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá podlieha súdnemu prieskumu. Komisia na posudzovanie podmienok takúto dohodu uvádzanú navrhovateľom v jeho zmluvách vyhodnotila ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka), a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov.

V rovine ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľských úverov poukázal na to, že zákon už dnes v § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zakazuje ex lege nekalé obchodné praktiky, pričom aj v danom prípade ide o vážnu nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, ktorou veriteľ dosahuje zaťaženie majetku dlžníka formou neprijateľnej (absolútne neplatnej) zmluvnej podmienky v čase brania úveru.

Citoval ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona v súvislosti s ktorými uviedol, že správny orgán musí právam vlastníka poskytnúť ochranu pred úkonom porušujúcim zákon, ktorý je absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Kritérium § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v objektivizujúcom zmysle- „rozpor záujmov“. Za takýchto okolností musí návrh na vklad zamietnuť, ak sú preukázané odôvodnené pochybnosti o súlade úkonov so zákonom.

Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie. Namietal, že odporca v danom prípade nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a jeho jednotlivými prílohami, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil.

Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva pre správny orgán povinnosť úplne a presne zistiť skutkový stav veci.

Ďalej uviedol, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí reálne existovať. Dôvodil, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení je existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou

stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

Argumentoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v odôvodnení rozhodnutia absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.

Nestotožňuje sa s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Je toho názoru, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli, teda zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a nevzťahuje sa preto na ňu ust. § 53 Občianskeho zákonníka. K citovanému rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica vo veci predbežného opatrenia č. k. zo dňa 26.07.2011, ktorým bolo pre záložného veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného práva zo zmlúv, ktoré uzavreli splnomocnenci spotrebiteľov namietal, že takýto dôvod, ktorý uviedol odporca nie je správny. V danom prípade ide o zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a nie o výkon záložného práva, ktorý upravovalo predbežné opatrenie. V prípade predbežného opatrenia nejde o meritórne rozhodnutie, pričom naviac konanie o tomto predbežnom opatrení nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Taktiež zdôraznil, že predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového stavu, ako je rozoberaný prípad.

Podľa navrhovateľa taktiež neobstojí argumentácia správneho orgánu, v ktorej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , nakoľko v posudzovanom rozhodnutí išlo o skutkovo a právne úplne odlišný prípad, kde sa posudzovalo plnomocenstvo, ktoré bolo súčasťou úverovej zmluvy a nie samostatná dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dvoma samostatnými subjektmi nezávisle od veriteľa.

Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníka správneho konania B. Z., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Nariadeného pojednávania dňa 15.10.2014 sa navrhovateľ nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 08.10.2014 a súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnil ani odporca, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas

doručené dňa 12.09.2014 a svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd konal v ich neprítomnosti podľa § 250g ods. 2 O.s.p. Na pojednávanie sa dostavil účastník konania Peter Z..

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ podal odporcovi dňa 18.02.2014 návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 018/2014-Šte do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj citovaná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a B. Z. ako záložcom, ktorý bol v tomto prípade zastúpený na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Bardejov, ktoré boli špecifikované v tejto zmluve a ktoré mali byť vo výlučnom vlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve záložcu B. Z.. Obsah administratívneho spisu tvorila aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi záložcom B. Z. ako splnomocniteľom a združením ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, zastúpeného Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ako splnomocnencom. Z bodu 2 a 3 dohody o splnomocnení vyplýva, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho zastúpenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V bode 4 dohody o splnomocnení sú uvedené bližšie špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve, resp. podielovom spoluvlastníctve splnomocniteľa B. Z.. Dohoda o splnomocnení bola B. Z. podpísaná a datovaná 13.09.2011 a zástupcom ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci dňa 14.09.2011.

V konaní bol vypočutý účastník správneho konania B. Z., ktorý uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom záložnom práve ani o uzavretí záložnej zmluvy, ktorou by poskytol z dôvodu zabezpečenia pohľadávky veriteľa svoj majetok. V konečnom dôsledku on ani nie je vlastníkom bytu, ktorý je predmetom záložného práva, pretože vlastníctvo bytu v januára 2004 previedol na svoju švagrinú W. Z.. V predmetnom byte má iba právo doživotného bývania. Pokiaľ sa v zmluve o zriadení záložného práva spomína právo doživotného bývania pre F. Z., je to jeho matka, ktorá však zomrela pred dvoma rokmi. Po nahliadnutí do dohody o splnomocnení, na základe ktorej ho združenie ProHelp zastupovalo uviedol, že predmetnú listinu nepozná a nemá ju ani k dispozícii. Pripustil, že na listine je jeho podpis, ale nepamätá si, že by takúto listinu podpisoval. Združenie ProHelp nikdy nekontaktoval, sám ich neoslovil a nikdy s ním toto združenie ani osobne nejednalo ohľadom jeho zastúpenia vo veci plnenia si jeho záväzkov voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a pre spísanie záložnej zmluvy. V kontakte bol iba s pracovníkom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., kde požiadal o pôžičku a kde podpisoval všetky listiny.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia sa všetky právne úkony, d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté zapísané v katastri, e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia, b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, d) geometrický plán, e) ocenenie nehnuteľnosti, f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba, g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov, h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení, aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V jeho kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska kritérií

uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. V predmetnej dohode je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie Prohelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode.

Z výpovede účastníka správneho konania Petra Z. však tieto deklarované skutočnosti nevyplývajú. Podľa jeho tvrdenia združenie ProHelp nikdy nekontaktoval, sám ich nikdy neoslovil a toto združenie s ním ohľadom jeho zastúpenia vo veci plnenia si jeho záväzkov voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a pre spísanie záložnej zmluvy ani nikdy osobne nejednalo. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že si toto združenie osobne a dobrovoľne nevybral. Vychádzajúc z týchto skutočností mal preto súd za jednoznačne preukázané, že združenie ProHelp s účastníkom konania Petrom Z. nikdy osobne nekomunikovalo a nepoučilo ho o všetkých právnych úkonoch, ktoré s podpisom dohody o splnomocnení súviseli, ako aj o ich dôsledkoch. Je tu teda dôvodná pochybnosť o vážnosti vôle B. Z. uzavrieť takýto dvojstranný právny úkon.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec- združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom, z čoho sa dá usudzovať, že v prípade B. Z. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa. Zo spornej dohody o splnomocnení, ako aj na základe výsluchu účastníka správneho konania B. Z. vykonaného na nariadenom pojednávaní dňa 15. októbra 2014 sa navrhovateľovi vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepodarilo odstrániť rozpor, či dlžník B. Z. mal možnosť výberu advokáta alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna. Za takýchto okolností je dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.

Navrhovateľ sa nestotožňoval s názorom odporcu uvedenom v napadnutom rozhodnutí, ktorý neplatnosť dohody o splnomocnení posudzoval aj z hľadiska § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd sa v danom prípade stotožňuje s názorom navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení nespĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a preto sa na ňu ust. § 53 Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Je potrebné ju v tomto prípade posudzovať ako dvojstranný právny úkon uzavretý medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, ktorým sa rieši jeho zastupovanie v rozsahu, ktorý je v dohode uvedený. Táto skutočnosť však s ohľadom na vyššie uvedené dôvody nemá vplyv na celkovú vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.