Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/148/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci mal. Z., O.. XX.X.XXXX R. U.. X., O.. XX.X.XXXX, K., obe bytom u rodičov, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, detí rodičov matky V. D., O.. X.X.XXXX, V. U. XX, M. a otca X. K., O.. X.X.XXXX, V. M., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e mal. Z., O.. XX.X.XXXX, R. U.. X., O.. XX.X.XXXX, K., do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. Z. R. U.. X. K. na každú mesačne vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je povinný platiť do rúk matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu minimálnym zákonným výživným. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom žije v jednej domácnosti avšak sú medzi nimi nezhody, obaja sú nezamestnaní, ona je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka. Otec a matka sa na vytýčené termíny pojednávania nedostavili, hoci bol na ne riadne predvolaní a svoju neúčasť ničím neospravedlnili, a preto súd napokon podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a nakoniec aj rozhodol bez ich prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a tiež sa oboznámil s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves mal súd preukázané, že matka je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi vo výške 200 EUR mesačne od 1/2014 - 6/2014, 115 EUR za obdobie 7/2014, 151,60 EUR za obdobie 8/2014, poberá prídavky na dieťa 47,04 EUR, je vedená v

evidencii uchádzačov o zamestnanie, otec nepoberá štátne dávky , nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Z oznámenia Mesta M. mal súd preukázané, že otec má trvalé bydlisko v meste M. bez udania ulice, v meste sa nezdržiava, matka má trvalé bydlisko na adrese U. XX, M. spolu s dvomi deťmi, je slobodná, nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves mal súd preukázané, že matka maloletých detí, V. D., O.. X.X.XXXX, býva spolu s deťmi Z., O.. XX.X.XXXX R. X., O.. XX.X.XXXX v dvojizbovom byte obytného domu, ktorého vlastníčkou je jej matka, K. V.. Domácnosť je zariadená štandardným nábytkom, je udržiavaná v poriadku a čistote, užívajú ju spoločne. Matke prispieva mesačne na chod domácnosti sumou 70 Eur. Je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Rodina sa nachádza v hmotnej núdzi, poskytuje sa jej pomoc v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami k dávke, ktorú poberá matka preddavkovo vo výške 151,60 Eur. K tomu poberá prídavok na deti vo výške 47,04 Eur. Maloletá Z. je žiačkou 6. ročníka a mal. X. je žiačkou 2. ročníka Základnej školy v M. O. U. ulici. Obe deti majú uhradenú stravu v škole, kde im matka uhradila po 1,30 Eur, ale odmietajú sa tam stravovať. Na začiatku školského roka im matka obom zakúpila potrebné školské pomôcky vo výške 50 Eur a za rodičovské združenie im uhradila sumu po 10 Eur na jedno dieťa. Maloletá X. by mala nosiť aj okuliare, ale matka nemá dostatok financií na ich zakúpenie. Z hľadiska ich zdravotného stavu matka nemá zvýšené výdaje. Matka sa pri návšteve vyjadrila, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že otec detí, X. K.M., O.. X.X.XXXX sa v spoločnej domácnosti nezdržiava viac ako tri mesiace. Nevie kde by mohol byť a nemá ani informácie o tom, kde by mohol byť zamestnaný. Na výživu detí ničím neprispieva. Na základe uvedených skutočností doporučuje súdu, aby návrhu matky vyhovel v celom rozsahu.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že rodičia už 3 mesiace nežijú v spoločnej domácnosti, doporučuje návrhu vyhovieť, deti zveriť matke a zaviazať otca primeraným výživným. Matka je posudzovaná samostatne s deťmi a poberá dávku v hmotnej núdzi od 1.8.2014 vo výške 150,- eur plus rodinné prídavky vo výške 47,04 eur mesačne.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 181/2012 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť. Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané, že rodičia nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Maloleté deti v súčasnej dobe žijú s matkou, tá sa o maloleté deti riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd preto maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť. Matka je nezamestnaná, jej príjem tvorí len dávka v hmotnej núdzi a prídavky na dve maloleté deti. Zárobkové a majetkové pomery otca sa

nepodarili zistiť, súd vychádzal len z tvrdení a správ nachádzajúcich sa v spise, kde je zrejmé, že otec nemá preukázateľný príjem. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd určil výživné zo strany otca na každé z maloletých detí v minimálnom zákonnom rozsahu, a to od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) (Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) (Zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok)