Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-194-2014.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/194/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47150513, zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36862711 p r o t i žalovanému: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, I. G. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154, o zaplatenie 171,14 Eur a príslušenstvom takto
rozhodol:
odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 33,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 10,16 Eur za obdobie od 18.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 7,66 Eur za obdobie od 18.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 7,66 Eur za obdobie od 18.06.2011 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 7,66 Eur za obdobie od 18.07.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z - n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 02.04.2014 si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 171,14 Eur ako aj úrokov z omeškania vo výške 9,25%, resp. 9,5% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Nárok uplatnil na základe zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel jeho právny predchodca so žalovaným a žalovaná suma predstavuje neuhradené faktúry, za poskytnuté telekomunikačné služby. Žalobca v žalobe konkretizoval príslušné faktúry avšak neuviedol, že jedna z faktúr sa týka zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 138 Eur.
Žalovaný uviedol, že podpísal zmluvu o pripojení, pričom prípojku zriaďoval tak, aby sa mohol spojiť so svojou mamou, ktorá bola vo vyššom veku.
Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaného, sa k veci nevyjadril, napriek doručenej žalobe.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením návrhu na začatie konania, faktúr, zmluvy o pripojení ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Dňa 04.01.2011 bola uzavretá v písomnej forme zmluva o pripojení medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a žalovaným. Slovak Telekom ako poskytovateľ telekomunikačných služieb sa zaviazal žalovanému poskytovať telekomunikačné služby vo volacom programe vianočných hlasových domácností UNI 20 s viazanosťou 24 mesiacov na zvolenom telefónnom čísle. Jednalo sa o produkt Vianoce 2010. V tabuľke č. 3 všeobecných podmienok predmetnej zmluvy boli dohodnuté zmluvné pokuty za nedodržanie doby viazanosti na volací program. Tabuľka č. 3 uvádza, že zmluvná pokuta pri 24 mesačnej viazanosti je 100 Eur.
Žalovanému boli vystavené faktúry na zaplatenie jednorázovej pokuty vo výške 100 Eur, pokuty za akciové zriadenie linky vo výške 38 Eur, teda spolu 138 Eur, ako aj na poplatky za využívanie telekomunikačných služieb vo výške 7,66 Eur za obdobie jún 2011, taktiež na sumu 7,66 eur za obdobie máj 2011 a taktiež vo výške 7,66 Eur za obdobie apríl 2011. Za marec táto faktúra činila 10,16 Eur. Žiadna z uvedených faktúr nebola zo strany žalovaného uhradená.
Poskytovateľ telekomunikačných služieb na základe zmluvy o postúpení postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu v konaní.
Nárok na zaplatenie ceny služby súd posúdil podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.
Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Súd považoval za dôvodné vyhovieť žalobe o zaplatenie ceny služieb predstavujúcej 33,14 Eur, keďže mal preukázané, že žalovaný predmetné faktúry neuhradil. Právny predchodca žalobcu splnil svoju povinnosť poskytnúť mu telekomunikačnú službu, a pokiaľ žalovaný nezaplatil vyúčtovanú sumu, je dôvodné ho na zaplatenie tejto sumy zaviazať. Zároveň súd priznal z prisúdenej sumy aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. V zmysle citovaného nariadenia je výška úroku z omeškania o 8 %-tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania boli priznané odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných faktúr.
Pokiaľ sa týka uplatnených zmluvných pokút, súd podrobil tieto nároku skúmaniu z pohľadu práva zabezpečujúceho ochranu spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania.
Podľa 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.
V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Reálne teda môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri dobe viazanosti 12 mesiacov 11 paušálnych mesačných poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku žalobca uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod ročného zmluvného vzťahu.
Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej smernice zo dňa 5.4.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
V tejto súvislosti súd dodáva, že podľa čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielen že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.
Pre úplnosť súd dodáva, že dohoda o zmluvnej pokute v zmysle zmluvy o pripojení sa viaže nielen na porušenie povinnosti účastníka počas doby viazanosti, ale aj mimo nej, keďže je v nej odkaz na porušenie povinnosti účastníka riadne a včas platiť cenu služieb. O to viac je daný dôvod na vyslovenie neplatnosti tejto zmluvnej podmienky, keďže teoreticky žalobca by mohol zmluvnú pokutu uplatňovať aj po ukončení doby viazanosti a to spolu so sankčnými úrokmi z omeškania a preto nepochybne takáto
dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na to, že je množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorým nebolo priznané plnenie titulom zmluvnej pokuty, či už žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 53 a ods. 1 v aktuálnom znení, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Citované ustanovenie § 53a ods. 1 OZ teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania, najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. Zmyslom právnej úpravy je, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach a dehonestácii celého inštitucionálneho systému ochrany spotrebiteľov. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž nemá možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené a pritom často vzhľadom na ich právnický jazyk aj ich rozsiahlosť nemá možnosť pochopiť ich obsah. Vzhľadom na to, že napriek spomínanému zákonnému zákazu, ktorý je upravený v § 53a ods. 1 OZ žalobca si uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu nebolo možné uplatnenému nároku žalobcu poskytnúť právnu ochranu a žaloba aj z toho dôvodu bola v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnutá ako nedôvodná.
Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že prevažne úspešný žalovaný náhradu trov konania priznať nežiadal a vedľajší účastník na jeho strane nevykonal žiadny úkon právnej služby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.