Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoP-20-2014.pdf
PDF · 108.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, deti rodičov J. U., bytom K. XXX, zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom Nám. slobody 25, Humenné a X. B., bytom K. XXX, zastúpeného JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom so sídlom Kudlovská 1, Humenné, o zníženie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné z 07.05.2014 č. k. 19P/203/2013-122, takto jednohlasne
rozhodol:
Mení rozsudok vo výroku o výživnom tak, že mení rozsudok Okresného súdu Humenné z 07.12.2012 č. k. 15P/365/2012-43 v časti výživného a to tak, že znižuje výživné na mal. V. zo sumy 250,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne a na mal. Q. zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20.dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.01.2014.
V prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného zamietol a upravil styk otca s mal. V. a mal. Q. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v mesiaci, v sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 a § 26 Zákona o rodine s tým, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 15P/365/2012 zo dňa 07.12.2012, ktorým bolo manželstvo maloletých detí rozvedené. Bola schválená dohoda rodičov o výške výživného na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. V. sumou 150,- Eur mesačne a na výživu mal. Q. sumou 200,- Eur mesačne. Otec v čase rozvodového konania bol zamestnaný vo firme Porážka Plzeň, s. r. o., Česká republika na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2012. Podľa opisu mzdového listu čistá priemerná mzda otca za čas od 01.01.2013 do 30.11.2013 predstavovala 22.064,- Kč. Otec rozviazal so zamestnávateľom pracovný pomer ku dňu 22.12.2013 a v správe jeho bývalého zamestnávateľa zo dňa 18.12.2013, ktorá došla súdu 20.12.2013 sa uvádza, že otec skončil pracovný pomer z dôvodu, že poberal veľkú mzdu, a preto mu bola stanovená
vysoká platba výživného na maloleté deti. K tomu otec predložil súdu fotokópiu dohody o rozviazaní pracovného pomeru podľa § 49 Zákonníka práce, z ktorej vyplýva, že so zamestnávateľom uzavreli dohodu o rozviazaní pracovného pomeru z podnetu zamestnanca bez uvedenia dôvodu. Od 27.12.2013 je otec v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím zo dňa 24.02.2014 priznala otcovi maloletých detí nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu po dobu šiestich mesiacov. Z toho vyplýva, že denná dávka v nezamestnanosti u otca je 17,08 Eur a pri 30 dňoch v mesiaci dávka predstavuje 512,47 Eur, v prípade 31 dní v mesiaci predstavuje 529,48 Eur. Matka maloletých detí poberala v roku 2013 rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur, od 01.01.2014 naďalej poberá rodičovský príspevok po 203,20 Eur mesačne. Od 07.04.2014 matka pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti vo firme Gastrogal, s. r. o., kde má dohodnuté odpracovať 10 hodín týždenne s príjmom 2,023 Eur na hodinu, na základe čoho je predpoklad, že mesačne zarobí 80,- Eur. Vzhľadom na zdravotné problémy mal. Q. je matka na predĺženej materskej dovolenke po skončení riadnej dovolenky od 25.03.2014. Obidve deti sú alergické, sú nevyhnutné dietetické úpravy jedál kvôli refluxu, ktorý majú na žalúdku. Zdravotný stav maloletých detí si vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany matky. Matka spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome svojej matky, ktorej prispieva na bývanie sumou 160,- Eur mesačne.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa uzavrel, že otec sa vlastným pričinením dostal do situácie, keď má nižší príjem, zavinil si stratu zamestnania, a preto jeho návrh na zníženie výživného je neopodstatnený. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, na tom sa rodičia detí dohodli, preto súd styk určil v súlade s navrhnutou dohodou. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p..
Proti tomuto rozsudku, len proti výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného bolo určené výživné na úkor otca, ktoré reálne nezodpovedalo veku maloletých detí a predstavovalo viac ako polovicu jeho príjmu. Preto je ťažké pochopiť nielen logiku súdu pri rozhodovaní o výške výživného, ale aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý trvá na tom, že otec je schopný platiť výživné v takej výške ako v roku 2012. Pri dávkach v nezamestnanosti, ktoré poberá od 27.12.2013, po dobu šiestich mesiacov nie je schopný splácať takto určené výživné a už vôbec si nevie predstaviť, aká situácia môže nastať, keď prestane dávku poberať a nepodarí sa mu nájsť vhodné, ale aj primerane platené zamestnanie. U bývalého zamestnávateľa nebol schopný naďalej vykonávať povolanie, ktoré mal dohodnuté v pracovnej zmluve, a to prácu expedient - mäsiar z dôvodov, že pri teplote, pri ktorej pracoval, ako aj pri jednostrannej nadmernej záťaži chrbtice nebol schopný vykonávať takúto prácu bez ohrozenia zdravia. Zdravotné ťažkosti boli uvádzané aj v doložených lekárskych správach, ktoré prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy. Možnosti otca zamestnať sa boli a aj naďalej sú závislé od množstva okolností, ktorými sú jednak situácia v regióne, ale aj miera nezamestnanosti a počet voľných pracovných miest so svojou štruktúrou, pričom otec sa necíti na to, aby mohol začať sám individuálne podnikať. Pri súčasnej svojej situácii, v ktorej sa nachádza, nie je schopný platiť výživné aj s ohľadom na vek maloletých detí v takej výške, aká bola určená v roku 2012, keď príjmy otca podstatne klesli. Zamietnutím návrhu o zníženie výživného je otec vystavený riziku trestného stíhania a matka zase skutočnosti, že sa bude musieť uplatniť v budúcnosti inštitút náhradného výživného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že všetky dôvody, ktoré otec uvádza v odvolaní boli zohľadnené pri vyhlásení rozsudku a prvostupňový súd sa so všetkými navrhovanými dôkazmi náležite vysporiadal. Podľa názoru matky maloletých detí, skutočnosti uvádzané v odvolaní nemajú vplyv na zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu.
Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu otca navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že otec rozviazal u predchádzajúceho zamestnávateľa pracovný pomer dohodou. Dohoda bola uzavretá z podnetu otca bez udania dôvodov. Z uvedeného vyplýva, že otec sa dostal do situácie, keď
má nižší príjem vlastným subjektívnym pričinením, zavinil si stratu zamestnania, a preto jeho návrh na zníženie výživného je neopodstatnený.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na preskúmanie odvolania nariadil pojednávanie (§ 214 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku; ďalej len O. s. p.), za účelom výsluchu účastníkov konania a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Vec preskúmal v zmysle zásad upravených v ust. § 212 O. s. p..
Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“). Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O. s. p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Ustanovenie § 78 ods. l ZoR predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konania o výživnom. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 ZoR). Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
Tieto zásady i to, že došlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť.
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k mal. V. a mal. Q. upravená rozsudkom Okresného súdu Humenné z 07.12.2012 č. k. 15P/365/2012. Uvedeným rozsudkom bolo rozvedené manželstvo rodičov, na čas po rozvode boli maloleté deti V. a Q. zverené do osobnej starostlivosti matky, zároveň súd schválil dohodu rodičov o výške výživného tak, že zaviazal otca prispievať na výživu mal. V. sumou 250,- Eur mesačne a na výživu mal. Q. sumou 200,- Eur mesačne. Ako vyplýva z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 15P/365/2012 prvostupňový súd bez toho, aby zisťoval osobné majetkové, zárobkové pomery otca v čase rozvodového konania schválil rodičovskú dohodu o určení výživného napriek tomu, že otec na prvom nariadenom pojednávaní, na ktorom súd aj vyhlásil rozsudok vôbec prítomný nebol. V čase rozvodového konania otec pracoval ako expedient - mäsiar vo firme Porážka X., s. r. o., G. republika, kde dosahoval mesačný príjem 800,- Eur. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 199,60 Eur, bývala spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome svojej matky. Mal. V. bola vo veku 3 rokov a mal. Q. vo veku 1 roka.
Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa došlo k zmene pomerov u povinného rodiča i maloletých detí.
Otec dňa 22.12.2013 rozviazal pracovný pomer so zamestnávateľom Porážka X., s. r. o., G. republika na základe písomnej dohody bez uvedenia dôvodu. V spise sa nachádza správa zamestnávateľa otca, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bol dosahovaný vysoký príjem otca a určené vysoké výživné (viď č. l. 79 spisu), na druhej strane v spise sú zdokladované lekárske správy o zdravotných ťažkostiach otca pred rozviazaním pracovného pomeru dohodou. Otec tvrdenia bývalého zamestnávateľa o dôvode
rozviazania pracovného pomeru dohodou popiera odôvodňujúc, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo zhoršenie jeho zdravotného stavu, keď u bývalého zamestnávateľa vykonával nevhodnú prácu v chladnom prostredí (pri 1°C), zdvíhal ťažké bremená, čo sa odzrkadlilo na jeho zdravotnom stave. Tvrdeniam otca korešpondujú lekárske správy od MUDr. P. V., praktickej lekárky pre dospelých zo dňa 08.11.2013, 15.11.2013, 20.11.2013 a 07.12.2013 (viď č. l. 71 spisu). Z uvedených lekárskych správ vyplýva, že otec bol liečený pre opakované bolesti chrbtice, tŕpnutie prstov a kŕčov v dolných končatinách. Na odporúčanie lekárky mu bola nasadená liečba, otec opakovane odmietol práceneschopnosť a praktická lekárka sa vyjadrila, že otec vykonáva pre neho nevhodnú prácu v chladnom prostredí, preto má vynechať nadmerné zaťaženie chrbtice, nedvíhať ťažké bremená vzhľadom k výraznej skolióze hrudnej chrbtice. Otcovi bolo odporúčané zmeniť pracovné zaradenie a vynechať nadmerné zaťažovanie chrbtice. Uvedené zdravotné ťažkosti otca uvádzané v lekárskych správach MUDr. P. V. súd pri rozhodovaní nijako nevyhodnotil. Pritom zdravotné problémy otca, ktoré začali v novembri 2013, t. j. pred skončením pracovného pomeru mu nedovoľovali ďalej vykonávať zamestnanie, ktoré vykonával vo firme Porážka X., s. r. o., a tým dosahovať pravidelný mesačný príjem u tohto zamestnávateľa.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto nemožno prijať jednoznačný záver, že otec vlastným subjektívnym pričinením zavinil stratu zamestnania, kde dosahoval vysoký príjem. Zdravotné ťažkosti otca uvádzané v lekárskych správach (na č. l. 71 spisu) korešpondujú s tvrdením otca, že otec pred rozviazaním pracovného pomeru dohodou opätovne navštívil praktického lekára, liečil sa ambulantne na zmiernenie bolesti (boli mu podávané injekcie na utlmenie bolesti ALMIRAL, Muscoril) odmietal opakovane lekárkou navrhovanú práceneschopnosť a bolo mu doporučené zo strany lekárky, aby pristúpil k zmene pracovného zaradenia, lebo práca, ktorú vykonával bola pre neho nevhodná - v chladnom prostredí, nemal zdvíhať ťažké bremená a vynechať nadmerné zaťažovanie chrbtice. Z uvedeného aj napriek správe bývalého zamestnávateľa o dôvode skončenia pracovného pomeru nie je možné prijať záver, že otec vlastným subjektívnym pričinením si zavinil stratu zamestnania.
Po rozviazaní pracovného pomeru dohodou sa stal otec nezamestnaným, od 27.12.2013 bol zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím zo dňa 24.02.2014 priznal otcovi nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 34,1647 Eur na obdobie šiestich mesiacov. Denná dávka v nezamestnanosti u otca za uvedené obdobie predstavovala 17,08 Eur a pri 30 dňoch v mesiaci dávka predstavovala 512,47 Eur a v prípade 31 dní v mesiaci činila 529,48 Eur. V súčasnosti otec na základe dohody o vykonaní práce uzavretej so zamestnávateľom McRoy Work s. r. o., Pribinova 4, Bratislava, pracuje v pekárni v X., kde vykonáva pomocné práce s mesačným príjmom cca 250,- Eur. Otec býva v podnájme, za ktorý uhrádza 100,- Eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletých detí V. a Q. nemá. Matka je na predlženej materskej dovolenke, je poberateľkou rodičovského príspevku 203,20 Eur mesačne, s maloletými deťmi býva v rodinnom dome u svojej matky, kde prispieva na bývanie sumou 160,- mesačne. U maloletých detí sa oproti predchádzajúcej úprave výživného zvýšili výdavky nielen na stravu, oblečenie, ako najmä na lieky. Mal. V. matka osobitne varí, pretože je alergická, musí jesť špeciálne jedlá, ktoré sú finančne náročnejšie. U mal. Q. bolo diagnostikované ochorenie pečene, čriev, pankreasu a krvi. Prekonal tri transfúzie krvi a na odporúčanie lekárov podstúpil diagnostiku všetkých orgánov v tele na klinike v B., kde bolo zistené, že hlavné problémy mu robia orgány pečeň, črevá, krv a pankreas. Maloletému bola nastavená špeciálna liečba, ktorá je veľmi nákladná. Liečba na tri mesiace v súvislosti so zakúpením liekov a doplnkov predstavuje 509,- Eur. Otec na výživu maloletých detí prispieva nepravidelne v nízkych sumách, začalo sa voči nemu viesť trestné stíhanie pre zanedbanie povinnej výživy.
Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu a pod..
Je potrebné prisvedčiť otcovi, že došlo na jeho strane k zmene pomerov a súčasné pomery otca mu neumožňujú platiť výživné na mal. V. sumou 250,- Eur a na mal. Q. sumou 200,- Eur mesačne. Jeho príjem sa oproti predchádzajúcemu príjmu podstatne znížil zo sumy 800,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne. Takto dosahovaný príjem umožňuje otcovi uhrádzať výživné na maloleté deti sumou po 100,- Eur na každé dieťa, pričom výška výživného je súladná aj s odôvodnenými potrebami maloletých detí prihliadajúc aj na ich zdravotný stav a na ich vek.
Súd vykonané dôkazy hodnotí v zmysle ust. § 132 O. s. p. jednotlivo a následne všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Za preukázaného skutkového stavu, a to najmä na zmenu pomerov s prihliadnutím na schopnosti a možnosti povinného rodiča bolo dôvodným znížiť výživné na mal. V. zo sumy 250,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne a na mal. Q. zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne počnúc dňom 01.01.2014 až do doby, kým sa nezmenia pomery. Takéto zníženie výživného odvolací súd hodnotí za primerané a zodpovedajúce preukázaným pomerom na strane povinného rodiča i veku a odôvodneným potrebám mal. V. a mal. Q., ktorých potreby od poslednej úpravy výživného, t. j. od roku 2012 nepochybne vzrástli.
So zreteľom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 220 O. s. p. zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15P/365/2012-43 zo dňa 07.12.2012 v časti výživného, a to tak, že znížil výživné na mal. V. zo sumy 250,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne a na mal. Q. zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne s povinnosťou otca platiť výživné k rukám matky vždy do 20.dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.01.2014 (§ 220 O. s. p.).
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O. s. p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.